6Ssk/23/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: P. F., narodený XX. B. XXXX, bytom X. XXX, H. M., právne zastúpený: Advokátska kancelária Syrový s.r.o., so sídlom Kadnárova 83, Bratislava, IČO: 47232765, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, Bratislava, so sídlom Šagátova 1, Bratislava, IČO: 00212008, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 1. apríla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 1S/38/2024-103 zo dňa 3. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 1. apríla 2022 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil služobné hodnotenie žalobcu zo dňa 20. januára 2022 uskutočnené podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. (ďalej len „služobné hodnotenie“), ktoré bolo schválené riaditeľom Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a Ústavu na výkon väzby Ilava.

(nepodanie hlásenia predpísaným spôsobom zástupcovi riaditeľa ústavu) a za ukončenie služby mimo stanovišťa určeného rozkazom riaditeľa ústavu bolo žalobcovi dňa 31. decembra 2018 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie; (vii) porušenie služobnej disciplíny žalobcom bolo zaznamenané aj mimo štátnej služby, keď bol dňa 2. mája 2021 potrestaný v priestupkovom konaní za spáchanie priestupku - nemal prekryté horné dýchacie cesty a bola mu uložená bloková pokuta; (viii) ďalšie disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie bolo žalobcovi uložené dňa 25. mája 2021 z dôvodu, že nevykonal vysielačkou skúšku spojenia tak, ako to ukladá platná smernica na výkon režimovej činnosti, nevykonal technickú prehliadku pracoviska a taktiež nevykonal kontrolu pracoviska, na ktorom bol velený denným rozkazom; (ix) ďalší nedostatok v plnení služobných povinností bol u žalobcu zistený tiež dňa 15. júla 2021 kontrolou zameranou na čistotu zbraní, kedy bolo zistené, že zbraň, ktorú má žalobca pridelenú, nemá riadne vyčistenú; (x) dňa 12. augusta 2021 bolo žalobcovi uložené

hodnotenia žalobcu, pričom bolo konštatované, že žalobca často neplní služobné úlohy, porušuje služobnú disciplínu, jeho vplyv na väznené osoby je v rozpore s pôsobnosťou služobného úradu, pretože ako verejný činiteľ osobným príkladom podnecuje porušovanie právnych predpisov; (xii) v rámci odborného psychologického vyšetrenia bolo odporučené zaradiť žalobcu na služobnú pozíciu, kde nebude nutná bližšia komunikácia s odsúdenými a zároveň mu bolo odporučené absolvovanie psychoterapeutickej starostlivosti; (xiii) vychádzajúc z vyššie uvedeného bolo konštatované, že žalobca je nespôsobilý naďalej vykonávať funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu a aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 4. Žalobca napadol služobné hodnotenie odvolaním, o ktorom žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie. Žalovaný v podstatnom dôvodil, že (i) služobné hodnotenie bolo z hľadiska obsahovej stránky spracované dôsledne a prehľadne a odvolacie námietky žalobcu nemajú vzhľadom na zistený stav veci právnu

ďalej dôvodil, že žalobca v priebehu výkonu štátnej služby počnúc rokom 2017 neosvedčil svojím správaním, že by bol spôsobilý dodržiavať podmienky výkonu štátnej služby. Nedokázal dodržiavať disciplínu podľa nárokov kladených štandardom príslušníka zboru a pre tieto skutočnosti mal nadriadený právo vyvodiť závery služobného hodnotenia a hodnotiť odvolateľa podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.; (vii) na záver uviedol, že nezistil vady, ktoré by mohli viesť k zrušeniu alebo zmene služobného hodnotenia žalobcu, a preto ho

. . inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka zboru pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie nie je definitívou. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré policajt pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval. Zákon stanovuje štruktúru ako aj obsahové náležitosti služobného hodnotenia - má obsahovať hodnotiacu časť, v ktorej sa posudzujú skutočnosti vymenované v ust. § 27 ods. 2 cit. zákona a časť obsahujúcu závery hodnotenia.“; (ii) následne dôvodil, že z obsahu služobného hodnotenia vyplýva viacero porušení služobnej disciplíny zo strany žalobcu, ktoré v stručnosti zhrnul; (iii) v súvislosti so záznamom o odsúdenom vo výkone

súd konštatoval, že „ . . . nie je dôvodná žalobná námietka, že žalobca je osobou, ktorá v danom čase mala priznanú lekársku výnimku spočívajúcu v oslobodení od nosení rúška a respirátora zo zdravotných dôvodov. Žalobca uvedené oslobodenie odvodzuje z lekárskej správy Z..

plnenia nariadení. Súčasne z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.02.2021 na otázku, prečo nenosí rúško, neargumentoval svojim zdravotným stavom, ale viacerými inými dôvodmi (odvolaním sa na to, že ochranné rúška majú nosiť pacienti, ktorí sú chorí, ako aj na porušenie zákona súvisiace s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení.“; (v) ďalej zdôraznil, že žalobca v správnej žalobe dôvodne nespochybnil ani služobným hodnotením vytýkané porušovanie pravidiel služobnej zdvorilosti; (vi) uviedol, že pokiaľ žalobca namietal, že disponuje pozitívnymi osobnostnými charakteristikami, medzi ktoré patria fyzická zdatnosť, časová flexibilita, ochota pracovať nadčasy, spoľahlivosť v služobných úlohách, udržiavanie poriadku medzi odsúdenými, ochota pomôcť hociktorému príslušníkovi z ktoréhokoľvek oddelenia, ochota sa vzdelávať, tieto pozitíva nedokážu negovať zistené porušenia služobnej disciplíny, ktoré žalobca nijako nevysvetľuje; (vii) poukázal na skutočnosť, že predmetom služobného hodnotenia je aj

Zdôraznil, že „Opakované porušovanie služobnej disciplíny v hodnotenom období len osvedčuje, že nešlo o náhodný (výnimočný) stav.“; (x) vychádzajúc z vyššie uvedeného vyhodnotil správny súd námietky žalobcu ako neopodstatnené a správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

napadnutého rozsudku uviedol, že správny poriadok umožňuje správnemu orgánu zákonné oprávnenie voľného hodnotenia dôkazov v rozsahu jeho správnej úvahy, avšak toto jeho oprávnenie je zároveň limitované povinnosťou uvádzať v odôvodnení svojho rozhodnutia skutočnosti, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou podkladu rozhodnutia, a teda nestačí len uviesť dôkazy, ktoré boli vykonané; (iv) v súvislosti s bodom 19 napadnutého rozsudku uviedol, že spôsob, akým vyhotovil do interného systému zápis týkajúci sa odsúdeného, vyjadroval skutočný stav konania odsúdeného, no v žiadnom prípade nešlo o jeho, dehumanizáciu; (v) vo vzťahu k ne/noseniu rúšok a respirátorov (bod 20 napadnutého rozsudku) opäť poukázal na svoje osobné dôvody, medzi ktoré patril jeho zdravotný stav, tvorba kožných ekzémov, suchý kašeľ, zníženie saturácie kyslíka v krvi, bolesti hlavy, rýchla únava.

incidentu zo dňa 20. júna 2018, žalovaný uviedol, že v čase stretnutia s nadriadeným mal v ruke vysielačku a zväzok kľúčov, ktoré mu bránili vykonať zdravenie vojenským spôsobom; (vii) k bodu 22 napadnutého rozsudku uviedol, že služobné hodnotenie bolo síce vykonané v súlade so zákonom, avšak je neobjektívne a neprimerane prísne, pričom účelovo vyzdvihuje najmä nedostatky žalobcu; (viii) k bodu číslo 23 napadnutého rozsudku zdôraznil, že trvá na skutočnosti, že spĺňa všetky predpoklady na zastávanie predmetnej funkcie; uviedol, že ním navrhované dôkazy žalovaný nevykonal; (ix) v časti kasačnej sťažnosti označenej ako „Všeobecne k ďalším dôvodom, neobjektívnosti hodnotenia a nedostatočnému zisteniu skutkového stavu“ žalobca uviedol, že služobné hodnotenie bolo vykonané zjavne neobjektívne, s cieľom poškodiť žalobcu na jeho právach a právom chránených záujmov; (x) následne žalobca poukázal na skutočnosť, že v služobnom hodnotení boli žalobcovi vytknuté aj také nedostatky, ktoré sa inak riešia iba spravidla pohovorom, pričom sa o nich nevykonáva

10. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 11. decembra 2024. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním zo 14. januára 2025, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku; poukazuje pritom na svoje vyjadrenie k správnej žalobe; (ii) namietal, že žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza novú argumentáciu, napríklad fotodokumentáciu alebo poukaz na uznesenie Vlády Slovenskej republiky zo dňa 6. novembra 2024, tvrdiac, že sťažovateľ mohol predmetnú argumentáciu použiť už v žalobe; (iii) v súvislosti s bodom 20 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobcovi bolo v rámci riadne ukončeného disciplinárneho konania uložené disciplinárne

11. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 20. januára 2025 na vedomie.

18. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 19. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. 20. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby. 21. Podľa § 27 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. 22. Podľa § 27 ods. 2 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny. 23. Podľa § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3. 24. Podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 25. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 26. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. 27. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. 28. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 29. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 30. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 31. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 32. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a

poučenie

o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

38. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného č. GR ZVJS-02135/14-2022-3 zo dňa 1. apríla 2022). Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 7 vyššie. 39. Podstata námietok žalobcu, ktorý tieto podradil pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia) spočívala v podstatnom v tom, že (i) namietal pochybenia v rámci realizácie zákonného oprávnenia voľného hodnotenia dôkazov a správnej úvahy dôvodiac taktiež, že správny orgán nezistil správne a úplne skutkový stav veci, pričom následne túto vec nesprávne právne subsumoval; (ii) namietal neobjektívnosť, neprimeranú prísnosť a účelovosť služobného hodnotenia; (iii) dôvodil, že ho možno hodnotiť ako spoľahlivého a spôsobilého na výkon funkcie v zbore. 40. Kasačný súd vyššie uvedené námietky (vrátane tých, ktoré sú bližšie opísané v bode 9 vyššie) žalobcu, ako aj s nimi súvisiacu argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány (rovnako ako správny súd) na dostatočne zistený skutkový stav aplikovali relevantné právne normy, pričom odôvodnenie rozhodnutí, resp. napadnutého rozsudku sú dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené, logické a presvedčivé na to, aby viedli ku konštatovaniu správnosti ich výrokových častí.

. .“ (odvolanie žalobcu; č. l. 9 súdneho spisu); (ii) konkrétne išlo o obsah zápisu popisujúceho odsúdeného [viď bod 3 sub. (ii) vyššie], opustenie stanovišťa, riadne nevyčistená zbraň a nedostatočne vykonaná prehliadka na pracovisku v spojení s nevykonaním skúšky spojenia a vizuálnej kontroly pracoviska v súlade so smernicou; (iii) žalobca sa v priebehu relevantného obdobia dopustil viacerých disciplinárnych previnení, za ktoré bol disciplinárne potrestaný (ďalej taktiež „disciplinárne previnenia“); (iv) konkrétne išlo o disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. zo dňa 31. decembra 2018, disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie podľa § 53 ods. 1 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. zo dňa 25. mája 2021; disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15% podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. zo dňa 12. augusta 2021; (v) k disciplinárnym opatreniam sa žalobca vyjadril napr. vo svojom podaní označenom ako „Pripomienky a námietky k služobnému hodnoteniu“ zo dňa 6. decembra 2021, v ktorom

. .“; (vi) žalobca bol dňa 2. mája 2021 riešený v priestupkovom konaní, v rámci ktorého mu bola podľa § 56 ods. 1 písm. f) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a

Uvedené konania však boli pred vydaním služobného hodnotenia právoplatne skončené, preto kasačný súd ustálil, že mohli tvoriť základ pre závery v služobnom hodnotení vyjadrené. Najvyšší správny súd (na rozdiel napr. od rozsudku sp. zn. 6Ssk/71/2022 z 31. októbra 2023, v ktorom judikoval „K rovnakému záveru možno dospieť aj vo vzťahu k „dôvodu“, ktorým malo byť uloženie výčitiek resp. disciplinárnych opatrení žalobkyni. Tento „dôvod“ (v zmysle spôsobu a rozsahu jeho vyjadrenia v napadnutom rozhodnutí) najvyšší správny súd sám osebe (bez ďalšieho opisu, odôvodnenia a vyhodnotenia) nepovažoval za dostatočný pre aplikáciu § 27 ods. 4 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z..“) neidentifikoval v služobnom hodnotení ani v preskúmavanom rozhodnutí deficit opisu týchto disciplinárnych previnení. Inými slovami, žalovaný predmetné disciplinárne konania (a priestupok) jednak označil/pomenoval, jednak opísal ich podstatu a zároveň vysvetlil ich význam pre závery vyjadrené v služobnom hodnotení.

44. Pokiaľ žalobca v súvislosti s ním vykonaným záznamom do informačného systému o odsúdenom zo dňa 21. júla 2020 v znení: „vydáva pazvuky a napodobňuje zvieratá, akoby sa nachádzal vo svojom prirodzenom prostredí, že bol upozornený, že sa nenachádza v ZOO a že je otázkou, ako dlho tento odsúdený vydrží nebyť zviera“ namieta, že vyjadroval len skutočný stav konania odsúdeného, no v žiadnom prípade nešlo o jeho dehumanizáciu, kasačný súd konštatuje, že voľba slov žalobcu bola teatrálna a ponižujúca (osobitne jeho konštatovanie „akoby sa nachádzal vo svojom prirodzenom prostredí“). Citovanú časť záznamu nemožno považovať za opis skutočnosti, ale za hodnotenie odsúdeného zo strany žalobcu.

Ide pritom o notorietu - zbraň by mala byť vyčistená a nakonzervovaná, aby mohla strieľať presne, s požadovaným výkonom a bezpečne. V opačnom prípade hrozí jej zaseknutie alebo odchýlka pri streľbe. Pokiaľ nevyčistenú služobnú zbraň dokázal identifikovať (ako umne upozorňuje žalobca) aj „psychológ, ktorý nielenže nevykonáva streľby, ale neovláda ani základnú rozborku a zborku strelných zbraní“, znečistenie zbrane po streľbách muselo byť evidentné.

. . nebolo nimi ohrozené zdravie, život a ani chod či bezpečnosť ústavu. . .“. Naopak, vyššie uvedené porušenie povinnosti žalobcom malo potenciál ohroziť „chod či bezpečnosť ústavu“. 46. Žalobca taktiež namietal, že porušovanie protipandemických opatrení (nosenie rúšok a respirátorov) bolo odôvodnené jeho zdravotným stavom, konkrétne tvorbou kožných ekzémov, suchým kašľom, znížením saturácie kyslíka v krvi, bolesťami hlavy a rýchlou únavou. Odhliadnuc od záveru, ktorý kasačný súd artikuloval v bode 42 vyššie sa tento stotožnil s posúdením predmetnej námietky zo strany správneho súdu, ktorý konštatoval, že „ .

Súčasne z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca vo vyjadrení zo dňa 08.02.2021 na otázku, prečo nenosí rúško, neargumentoval svojim zdravotným stavom, ale viacerými inými dôvodmi (odvolaním sa na to, že ochranné rúška majú nosiť pacienti, ktorí sú chorí, ako aj na porušenie zákona súvisiace s nedostatkom vecnej pôsobnosti úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení).“.

. . . že disciplinárne obvinený konal v rámci výkonu funkcie sudcu v rozpore s § 1 vyhlášky č. 11/2020 V. v. v., § 1 ods. 2 vyhlášky č. 111/ 2021 V. v. a § 2 vyhlášky č. 133/2021 V. v., keď v skutku v špecifikovaných dňoch nemal prekryté horné dýchacie cesty v týchto vyhláškach špecifikovaných spôsobom.

skupina ľudí, ktorá nemusí rešpektovať uložené povinnosti právnym poriadkom, čo je v rozpore s čl. 12 ods. 1 Ústavy, podľa ktorého sú ľudia rovní v dôstojnosti i právach.“ (bod 50). Kasačný súd preto optikou vyššie uvedeného pri aplikácii jeho záverov na prejednávanú vec konštatoval, že (odhliadnuc od žalobcom „novo“ tvrdených zdravotných dôvodov - ktorým sa venoval vyššie) postup žalobcu ignorujúceho, resp. priečiaceho sa protipandemickým opatreniam (prekrytie horných ciest dýchacích) bol postupom nesúladným so zákonom a predstavoval porušenie povinnosti zo strany žalobcu tak, ako tieto žalovaný opísal vo svojom rozhodnutí. 48.

Najvyšší správny súd považoval aj túto námietku za neopodstatnenú. Účelom služobného hodnotenia je posúdenie prvkov obsiahnutých v hodnotiacej časti (viď § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.) za účelom vyjadrenia záveru (§ 27 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.). Správny orgán v služobnom hodnotení sumarizoval aj pozitívne stránky žalobcu, tieto však vyhodnotil spolu s negatívami, ktoré jasne a zrozumiteľne opísal. Je nutné zdôrazniť, že služobné hodnotenie nie je akýmsi vysvedčením, ktorého výsledkom má byť aritmetický priemer „známok“. Zbor väzenskej a justičnej stráže je ozbrojený bezpečnostný zbor, z podstaty čoho vyplýva, že (vo všeobecnosti) negatívny element niektorého z hodnotených faktorov má potenciál eliminovať význam iných pozitívnych hodnotení. Jedným z definičných znakov ozbrojených bezpečnostných zborov je akcent na disciplínu a rešpekt k autoritám usporiadaným v hierarchii. Uvedené prvky sú prirodzene významné aj pre ďalšie inštitúcie v rámci výkonu štátnej služby.

služby najmä jeho sebaprezentujúcim sa správaním, problematickým spracovávaním vzťahu k autoritám alebo oficiálne stanoveným spôsobom správania, nerešpektovaním platných noriem a pokynov. . . . Na základe vyššie uvedených skutočností konštatujem, že nadporučík P. F. je nespôsobilý naďalej vykonávať funkciu referenta režimu úseku režimovej činnosti oddelenia výkonu trestu a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti aj akúkoľvek funkciu v štátnej službe.“. Pokiaľ teda bezprostredne nadriadený žalobcu, súc znalý jeho profesijného vývoja, konštatoval záver o jeho nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, nevybočil tým z rámca zákonnej úpravy.

Preto sa s ním najvyšší správny súd stotožňuje v celom rozsahu. Najvyšší správny súd dospel k záveru, že kasačné námietky žalobcu týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci správnym súdom neboli dôvodné a nespochybnili vecnú správnosť napadnutého rozsudku.

52. Tento rozsudok prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.