6Ssk/24/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 30. novembra 2023, č. k. ZA-35Sa/1/2022-216 výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, výrokom II. návrh na prerušenie konania zamietol, výrokom III. postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 16. novembra 2022, Číslo: UPS/US7/SSVODPPKPC1/SOC/2022/14405, ktorým žalovaný ako odvolací správny orgán postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/ 1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v rozhodnom znení (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto z 29. septembra 2022,

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a výrokom IV. vo zvyšnej časti žalobu odmietol. 2. Správny súd sa v prvom rade vysporiadal s návrhom žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 258 SSP tak, že tento návrh žalobcu zamietol. V ďalšom rade sa zaoberal návrhom na prerušenie konania a na predloženie prejudicionálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ podľa § 100 ods. 1 a ods. 3 SSP. Správny súd v bode 48 nedospel k záveru, že by bolo potrebné konanie prerušiť a predložiť Súdnemu dvoru EÚ návrh na začatie prejudicionálneho konania. Správny súd dospel k záveru, že v časti správnej žaloby, v ktorej sa žalobca domáhal určenia, že nezvyšovaním príspevku na opatrovanie došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania, že sa ruší protiprávne opomenutie vo forme nezvyšovania príspevku na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania (valorizácie) príspevku na opatrovanie a v časti, v ktorej sa žalobca domáhal uloženia zákazu negatívne diskriminovať, nejde o také opatrenie orgánu verejnej správy alebo iný zásah orgánu verejnej správy, ktoré by boli preskúmateľné v rámci správneho súdneho konania pred správnym súdom.

3. Správny súd mal preukázané, že otec žalobcu je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a žalobcovi patrí peňažný príspevok na opatrovanie. Žalobca v správnej žalobe vyjadril nesúhlas s rozhodnutiami orgánov verejnej správy, ktorými bola znížená výška peňažného príspevku na opatrovanie, ktorého poberateľom je žalobca.

Toto Nariadenie vlády SR ustanovilo niektoré opatrenia v období trvania mimoriadnej situácie s ochorením

s ťažkým zdravotným postihnutím vo výške 4753,43 eur. Spolu tieto príjmy predstavovali 11878,12 eur a podľa § 18 ods. 16 zák. č. 447/2008 Z.z. potom príjem fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím predstavoval 494,92 eur (5939,06:12).

Preto podľa § 40 ods. 10 zák. č. 447/2008 Z.z. došlo k zníženiu výšky peňažného príspevku na opatrovanie, o rozdiel medzi príjmom fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím v sume 494,42 eur a dvojnásobkom sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo bolo 468,84 eur s tým, že tento rozdiel predstavoval 26,08 eur.

4. Pokiaľ išlo o zvyšnú časť správnej žaloby, túto správny súd posúdil podľa toho, či ide o opatrenie alebo iný zásah orgánu verejnej správy, ktoré by boli spôsobilým predmetom prieskumu v správnom súdnictve. Správny súd nezistil, že by sa v zvyšnej časti správnej žaloby mohlo jednať o taký predmet, ktorý by bol spôsobilý súdneho prieskumu v konaní pred správnym súdom podľa Správneho súdneho poriadku, preto správnu žalobu v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú odmietol. Uviedol, že nešlo o vydanie individuálneho správneho aktu odlišného od rozhodnutia o vydanie opatrenia, ktoré by správny súd mohol preskúmať. Zároveň nedospel ani k takému záveru, že by išlo o iný zásah orgánu verejnej správy, ktorý by bol faktickým postupom vykonaným pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým by mohli byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu priamo

5. Z uvedených dôvodov správny súd považoval námietky žalobcu za nedôvodné a správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. 6. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, nárok na náhradu trov konania nepriznal.

7. Proti celému rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. K I. výroku, ktorým správny súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, preventívne namietal, že neodkladné opatrenie by malo byť dostupné aj v správnom súdnictve, aby pokrylo všetky rozmanitosti života ako účinný prostriedok prípadnej predbežnej nápravy a zabezpečila sa tak ústavná rovnosť účastníkov CSP a SSP. Sťažovateľ pripustil, že neodkladné opatrenie nebolo dôvodné, ale k preskúmaniu dôvodnosti nedošlo, keďže súd ho zamietol.

štátom. Fyzické osoby a právnické osoby nemajú možnosť priamo sa obrátiť na ústavný súd a napádať priamo zákon, môžu namietať a nepriamo apelovať na súd a abstraktnú spravodlivosť. Sťažovateľ za ustálenú judikatúru považoval aj judikáty ÚS SR a NS SR, ktoré citoval v návrhu, od ktorých sa správny súd odklonil vo veciach obligatórneho prerušenia konania v rozpore s čl. 267 ZFEU, preto navrhol, aby najvyšší správny súd konanie prerušil do nadobudnutia účinnosti platnej novely Ústavy Slovenskej republiky účinnej od 01. januára

Podľa § 440 ods. 1 písm. e), f), g) a h) SSP namietal nesprávnosť druhého výroku rozhodnutia správneho súdu znejúci v neprospech sťažovateľa pre nerešpektovanie judikatúry vo veciach prerušenia konania a prejudicionálnych otázok Súdneho dvora Európskej únie, pretože správny súd neodpovedal na vznesené otázky a námietky a návrh sťažovateľa zamietol. Správnemu súdu vytýkal, že sa nad kontextom správnej žaloby hlbšie nezamyslel aj v súvislostiach nad znením a dopadom právnej normy. Poznamenal, že fyzické osoby a právnické osoby nemajú možnosť sa priamo obrátiť na ústavný súd a napádať priamo zákon.

Podstatou námietok sťažovateľa bolo, že priznaný znížený príspevok predstavuje sumu nedostatočnú, protiústavnú a diskriminačnú. Ak sa má opatrovať osoba s ťažkým zdravotným postihnutím a iný opatrovateľ by mal za rovnakú prácu za nápadne nevýhodných podmienok ako iné osoby s právnym nárokom na riadnu a vyššiu mzdu s valorizáciou o nárast medziročnej inflácie a dorovnávania (valorizácie) mzdy alebo príspevkov na opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy. Sťažovateľ zníženú priznanú sumu 499,57 eur mesačne za poskytované služby a právnu i faktickú zodpovednosť k osobe s ťažkým zdravotným postihnutím považuje za protiústavnú, nedostatočnú, neadekvátnu a diskriminačnú odmenu, ktorá nie je na úrovni iných opatrovateľov vo výške kvalifikovanej minimálnej mzdy.

13. K výroku IV., ktorým správny súd v ostatnej časti žalobu odmietol, mal sťažovateľ za to, že vady konania I. a II. výroku sa premietli do predčasnosti a nesprávnosti III. a IV. výroku a že namietané vady týchto výrokov sú premietnuté aj do ostatných výrokov, preto môžu mať za následok nesprávne právne posúdenie a predčasnosť relevantnej časti rozhodnutia v tej časti, v ktorej sa dôvody prelínajú.

nesúhlasil. Nesúhlasné dôvody podrobne analyzoval v doplnení kasačnej sťažnosti. Uzavrel, že návrh na neodkladné opatrenie v správnom súdnictve neodporuje základným ustanoveniam CSP, ani účelu správneho súdnictva.

18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Podľa Článku 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné záväzky.

28. Podľa Článku 39 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podrobnosti o právach podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. 29. Podľa Článku 51 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

31. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., kompenzácia sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia (ďalej len "kompenzácia") je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ťažkého zdravotného postihnutia poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného

33. Podľa § 18 ods. 8 zák. č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.

vyplatené. 35. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 199 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho

36. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím], - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, pracovisko Kysucké Nové Mesto v súvislosti s každoročným prehodnocovaním príjmu podľa § 18 ods. 8 a ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. vyzýval žalobcu predložiť doklady o výške príjmu opatrovanej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a príjmu s ňou spoločne posudzovaných osôb [za kalendárny rok 2018 výzvou z 10. júna 2019; za rok 2019 výzvou zo 07. júla 2020; za rok 2021 výzvou zo 16. augusta 2022],

postihnutím za rok 2021 bol o 26,08 eur vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu], - žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím zo 16. novembra 2022, Číslo: UPS/US7/ SSVODPPKPCl/SOC/2022/14405, odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 29. septembra 2022 [prehodnotením príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za rok 2021 prvostupňový správny orgán správne zistil, že tento príjem (494,92 eur) presahoval 2 násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (468,84 eur), z uvedeného dôvodu zákonom stanovená výška peňažného príspevku na opatrovanie v sume 525,65 eur bola znížená o sumu prevyšujúcu tento príjem, t.j. o sumu 26,08 eur]. 38.

39. V prejednávanej veci nebolo sporné, že dňom 01. júla 2022 nadobudlo účinnosť Nariadenie vlády SR č. 213/2022 Z.z. zo dňa 08. júna 2022, ktorým sa ustanovila výška peňažného príspevku na opatrovanie. S účinnosťou od 01. júla 2022 podľa § 40 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. peňažný príspevok na opatrovanie bol mesačne 525,65 eur pri opatrovaní jednej fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Tiež nebolo sporné, že dňa 01. júla

Prehodnotením príjmu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím za rok 2022 správne orgány zistili, že tento príjem (494,92 eur) presahoval 2-násobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom (468,84 eur). Z uvedeného dôvodu zákonom

P. Š.. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa poznamenáva, že zásady uvedené v čl. 12 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky v súhrne vyjadrujú podstatu základných práv ako prirodzených práv človeka a majú univerzálny charakter. Sú to ústavné direktívy adresované predovšetkým orgánom pôsobiacim v normotvornej činnosti všetkých stupňov.

poriadok. 40. Ústavný súd vo svojej judikatúre k otázkam diskriminácie už niekoľkokrát konštatoval, že zásadu rovnosti nemožno vykladať absolútne. Vo svojom náleze PL. ÚS 10/02 ústavný súd uvádza: „Zákonná úprava, ktorá „zvýhodňuje“ určitú skupiny osôb, nemôže byť len z toho dôvodu označená za takú, ktorá porušuje princíp rovnosti. Zákonodarca však musí zvážiť, či je dôvod na takéto „zvýhodnenie“, čo je jeho cieľom, a medzi takýmto cieľom a v zákone zakotveným zvýhodnením musí byť vzťah primeranosti.“ Ďalej v náleze PL. ÚS 21/00 ústavný súd konštatuje: „za diskriminačnú úpravu však možno považovať takú úpravu, ktorá rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom, pričom takýto postup zákonodarca nemôže alebo ani nevie rozumne odôvodniť legitímnym cieľom a tým, že tento cieľ sa musí dosahovať práve zvoleným legislatívnym riešením.“ K danej problematike zaujal stanovisko taktiež Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v prípade Evans vs.

v neprospech (slovenských) opatrovateľov, ak iným subjektom (občanom) štát automaticky valorizuje príjem ? 2/ má sa relevantné právo EÚ, najmä čl. 1,3,5,8,15,20,21,25,26,31,34 a 47 Charty EÚ vykladať v tom zmysle, že protiprávne opomenutie žalovaných, v neprospech opatrovateľov ktorých príjem nedosahuje ani základnú výšku minimálnej mzdy, ani kvalifikovanú minimálnu 3. triedu minimálnej výšky (3.stupeň; koeficient 1,4) predstavuje porušenie namietaných článkov? 3/ má sa relevantné právo EÚ, najmä čl. 1,3,5,8,15,20,21,25,26,31,34 a 47 Charty EÚ vykladať v tom zmysle, že mu vnútroštátna právna úprava (zákon) odporuje, pokiaľ narúša hospodársku súťaž v prospech žalovaných a neprospech žalobcu vo forme nezvyšovania a príspevkov na opatrovanie o valorizáciu o nárast medziročnej inflácie a nedorovnávania príspevkov na opatrovanie do výšky kvalifikovanej minimálnej mzdy - písm. c/ prílohy k zákonu č. 311/ 2001 Z.z. - pre porušenie medzinárodnej a vnútroštátnej zásady rovnakého zaobchádzania a pre porušenie, najmä čl. 1,3,5,8,15,20,21,25,26,31,34 a 47 Charty EÚ v neprospech žalobcu?

43. Kasačný súd uvádza, že súd je oslobodený od povinnosti predložiť prejudicionálnu otázku Súdnemu dvoru Európskej únie len v troch situáciách: po prvé, ak položená otázka nie je relevantná, po druhé, ak predmetné ustanovenie práva Únie už bolo predmetom výkladu zo strany Súdneho dvora (acte éclairé) a napokon po tretie, ak správny výklad práva Únie sa javí byť taký jasný, že neponecháva miesto pre žiadne primerané pochybnosti (acte clair).

právom Únie. 44. Medzi tieto zákony je nutné zaradiť aj tu aplikovaný zákon č. 447/2008 Z.z., cieľom ktorého je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. Postupom a pravidlami plynúcimi z tohto zákona sa predovšetkým kompenzujú sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia, teda zmierňujú sa sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia formou poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu podľa tohto zákona alebo poskytovaním sociálnych služieb podľa osobitného predpisu (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) s tým, že za sociálny dôsledok ťažkého zdravotného postihnutia je nutné v zmysle platnej legislatívy považovať znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ťažkého zdravotného postihnutia v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku,

K záveru o potrebe prerušenia súdneho konania musí dôjsť samotný konajúci súd, ktorý by v takomto prípade rozhodol o prerušení konania aj bez návrhu. 46. Najvyšší správny súd tiež vyhodnotil ako nedôvodnú námietku žalobcu, ktorou namietal nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu, ako aj rozhodnutia žalovaného.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi

Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu (I. ÚS 372/06). Aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre stabilne zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd síce ukladá súdom povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutia, túto požiadavku však nemožno chápať tak, že súdy majú povinnosť dať podrobnú odpoveď na každý argument (rozsudok vo veci Van Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61).

47. Sťažovateľ v doplnení kasačnej sťažnosti k namietanému výroku I. rozhodnutia správneho súdu dôvodil rozhodnutím kompetenčného senátu Najvyššieho správneho súdu SR a Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1SKomp/31/2022, na obsah ktorého podrobne poukázal a súčasne podrobne analyzoval svoje nesúhlasné stanovisko. Kasačný súd poznamenáva, že rozhodnutím kompetenčného senátu sú súdy a orgány verejnej moci viazané. Pokiaľ správny súd konanie

48. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti navrhol konanie prerušiť do nadobudnutia účinnosti ústavného zákona č. 422/2020 Z.z. z 09. decembra 2020, ktorým sa zmenila a doplnila Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Sám sťažovateľ označil tento návrh na prerušenie konania za atypický. 49. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že systém sociálneho zabezpečenia v Slovenskej republike je založený na troch pilieroch, ktorými sú poisťovací systém, systém štátnej sociálnej podpory a systém sociálnej pomoci. Poisťovací systém je príspevkovým systémom viažucim sa na výkon ekonomickej činnosti umožňujúcej fyzickej osobe byť poistencom, a teda aj plniť si povinnosti súvisiace s odvodovými povinnosťami pre prípad vzniku sociálnej udalosti, v dôsledku ktorej dochádza k strate výkonu zárobkovej činnosti. Účastník poistného vzťahu teda nárok na dávku za predpokladu, že si platí poistné (prípadne za neho platí poistné štát - napríklad poistné na starobné poistenie). V tomto systéme sa uplatňuje predovšetkým princíp zásluhovosti.

Systém sociálnej pomoci vychádza predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie.

V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od ktorého sa odvodzuje určovanie hmotnej núdze, ako aj poskytovanie dávky a príspevkov podľa zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ale predovšetkým aj výška peňažných príspevkov podľa zákona č. 447/2008 Z.z.

Uvedené sa potom zásadne prejavuje v obsahu a v rozsahu týchto práv. Z vyššie citovaného Článku 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že domáhať sa práv uvedených v čl. 35, 36, 37 ods. 4, čl. 38 až 42 a čl. 44 až 46 tejto ústavy sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú.

minime, zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie. 51. Čl. 127 ústavy sa dopĺňa odsekom 5, ktorý znie: „Spolu so sťažnosťou podľa odseku 1 možno podať návrh, aby senát ústavného súdu podal návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1, že všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka podanej sťažnosti, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu. Ak senát ústavného súdu dospeje k záveru, že tento návrh je dôvodný, konanie o sťažnosti preruší a podá návrh na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre senát ústavného súdu záväzný.“ Ustanovenie čl. 127 ods. 5 ústavy rozširuje oprávnenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

52. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu.

54. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.