← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Uznesenie·26. 3. 2025

6Ssk/24/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0724101517.1

Odmieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
13Sa/16/2024
IČS
0724101517
Zdroj
PDF ↗

UZNESENIE

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: S.. Q. I., nar. XX. V. XXXX, Z. XX/XX, K., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave č. k. 13Sa/16/2024-57 zo dňa 10. decembra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť odmieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým uznesením č. k. 13Sa/16/ 2024-57 z 10. decembra 2024 zastavil konanie v zmysle § 99 písm. f) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). Zároveň žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. 2. Správny súd mal z doposiaľ zisteného skutkového stavu za preukázané, že žalobca pred obrátením sa na správny súd účinne a riadne nevyčerpal osobitné postupy ustanovené zákonom. Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že dňa 7. decembra 2022 podal sťažnosť, čo uviedol už v pôvodnej žalobe z 21. marca 2023, pričom žalovaná nerozhodla v zákonnej lehote o jeho sťažnosti, preto nemohol k žalobe pripojiť oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti, k tomu správny súd uviedol, že predmetom konania vedeného pod sp. zn. 13Sa/16/2024 je odstránenie nečinnosti žalovanej v konaní o žiadosti žalobcu z 15. decembra 2008, pričom sťažnosť zo 7. decembra 2022, ktorá bola pripojená k pôvodnej žalobe z 21. marca 2023, smeruje proti nečinnosti žalovanej v konaní o žiadosti žalobcu z 27. októbra 2022 (tvrdená nečinnosť žalovanej v konaní o žiadosti žalobcu z 27. októbra 2022 je predmetom iného správneho súdneho konania sp. zn. BA-7Sa/28/2023). 3. Správny súd v závere uviedol, že ochrana poskytovaná správnymi súdmi v prípade nečinnosti orgánov verejnej správy je ochranou následnou, prichádzajúcou do úvahy vtedy, ak žalobca využil niektorý z dvoch prostriedkov nápravy, ktoré sú mu dané alternatívne na výber. Žalobca však ani len netvrdil, že podal sťažnosť proti nečinnosti žalovanej v konaní o jeho žiadosti z 15. decembra 2008 (prípadne podnet na prokuratúru), a ani súd napriek výzve nepredložil oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom. Správny súd preto nemohol konštatovať splnenie zákonom predpokladaných podmienok v podobe vyčerpania osobitných postupov pre odstránenie nečinnosti upravených v zákone o sťažnostiach. Z uvedeného dôvodu správny súd rozhodol tak, ako je uvedené v bode 1 odôvodnenia. 4. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP tak, že aj keď žalovanej vzniklo právo na úplnú náhradu trov konania v dôsledku procesného zavinenia zastavenia konania žalobcom, ich náhradu jej nepriznal, pretože nezistil podmienky, na základe ktorých to možno spravodlivo požadovať.

II.

5. Žalobca proti uzneseniu správneho súdu podal v?zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Kasačnú sťažnosť žalobca zdôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci správnym súdom a nezákonným zastavením konania o jeho žalobe. Zhrnul dôvody, pre ktoré podal dňa 21. marca 2023 žalobu pre nečinnosť. Uviedol, že toto konanie je o nečinnosti, teda o nerozhodnutí o jeho žiadosti z 27. októbra 2022, tak podľa názoru žalobcu podľa toho mal aj súd vychádzať, keď konal a rozhodoval o jeho žalobe pre nečinnosť, a nie sa zamerať na to, či Sociálna poisťovňa vybavila jeho podanú sťažnosť v danej veci. Správny súd mal podľa žalobcu povinnosť v zmysle § 250 SSP uznesením uložiť Sociálnej poisťovni povinnosť rozhodnúť o žiadosti z 27. októbra 2022 a až po splnení tejto povinnosti, vydaním písomného rozhodnutia, o žiadosti z 27. októbra 2022 mal správny súd uznesením v zmysle § 248 SSP zastaviť konanie o správnej žalobe zo dňa 21. marca 2023. V závere žalobca uviedol, že nepodal na správnom súde žalobu pre nečinnosť vo veci žiadosti z 15. decembra 2008, ale v zmysle § 27 ods. 1 SSP návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia GR ZVJS z 5. apríla 2013 č. GR ZVJS-d-12379/14/2019, ktorý bol na správnom súde zapísaný pod sp. zn. 14Sas/ 21/2024. Na základe uvedeného navrhol kasačnému súdu, aby napadnuté uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 7. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadrila žalovaná, ktorá dôvody sťažovateľom v kasačnej sťažnosti nepovažuje za opodstatnené a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol.

III.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší správny súd“) ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) skúmal najskôr, či sú splnené procesné podmienky na vecné prejednanie kasačnej sťažnosti. 9.

Podľa § 449 ods. 1 SSP, sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

10. Podľa § 449 ods. 2 SSP povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

11. Podľa § 459 SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak a) bola podaná oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) nie je prípustná podľa § 439, d) neboli splnené podmienky podľa § 449, e) nemá náležitosti ustanovené týmto zákonom, bol dodržaný postup podľa § 450 ods. 1 a nejde o prípady podľa § 449 ods. 2 písm. b) a c).

12. V prerokúvanej veci je kasačnou sťažnosťou napadnuté uznesenie, ktorým správny súd odmietol žalobu žalobcu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. 13. Podľa § 449 ods. 1 SSP musí byť sťažovateľ (ten, kto podáva kasačnú sťažnosť, porov. § 442 ods. 1 SSP) zastúpený advokátom. Podľa § 449 ods. 2 SSP táto povinnosť neplatí (okrem iného), ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, t. j. správnej žalobe v sociálnych veciach alebo správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia alebo administratívneho vyhostenia. Podľa § 177 ods. 1 SSP je však správnou žalobou žaloba, ktorou sa žalobca domáha ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy. Ako vyplýva zo systematického zaradenia § 6 ods. 2 písm. e) SSP, ale aj § 242 SSP v prvej hlave štvrtej časti nazvanej „Osobitné konania“, žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy nie je správnou žalobou v zmysle § 177 SSP.

Preto ju nemožno považovať za správnu žalobu v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom nečinnosti je žalovaná. Ak teda ide o kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu, ktoré bolo vydané v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, nemôže sa sťažovateľ dovolávať výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. b) SSP. 14. Žalobca sa tak mohol dovolávať len výnimky uvedenej v § 449 ods. 2 písm. a) SSP, teda, že sám má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Tento pojem vymedzuje § 489 SSP tak, že ide o vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike.

15. Správny súd žalobcu uznesením č. k. 13Sa/16/2024-68 zo dňa 3. januára 2025 vyzval na predloženie originálu alebo overenej fotokópie splnomocnenia udeleného advokátovi na zastupovanie žalobcu v konaní o kasačnej sťažnosti alebo potvrdenie, že žalobca má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nakoľko ku kasačnej sťažnosti nepriložil potvrdenie - diplom preukazujúci, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ani nepreukázal zastúpenie advokátom v kasačnom konaní. Zároveň bol poučený, že v prípade, ak v stanovenej lehote túto povinnosť nesplní, kasačný súd uznesením kasačnú sťažnosť odmietne. Žalobca potrebné potvrdenie nepredložil. Správnemu súdu odoslal vyjadrenie, v ktorom uviedol, že nemusí byť zastúpený advokátom, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Kasačný súd zdôrazňuje, že v tomto prípade ide o žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa § 6 ods. 2 písm. e), nie o správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP. Podľa judikatúry kasačného súdu však žaloba proti nečinnosti nie je

správnou žalobou v sociálnych veciach, ani keď pôvodcom nečinnosti je orgán verejnej správy uvedený v § 199 ods. 1 SSP. Na kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré bolo vydané v konaní proti takejto nečinnosti, sa nevzťahuje výnimka podľa § 449 ods. 2 písm. b) Správneho súdneho poriadku (uznesenie sp. zn. 7Ssk/91/2022, č. 36/2022 ZNSS). Žalobca sa tak v prerokúvanej veci nemohol dovolávať uvedenej výnimky, a preto by sa naňho povinnosť nechať sa zastúpiť advokátom nevzťahovala, len ak by spĺňal výnimku podľa § 449 ods. 2 písm. a) SSP, teda, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

On sám doklad o tom nepredložil, kasačnému súdu je však z úradnej činnosti (napr. konanie sp. zn. 7Ssk/53/2022) známe, že žalobca má diplom zo 16. apríla 1987 o vykonaní štátnej rigoróznej skúšky v odbore právo, ktorú vykonal na Fakulte verejnej bezpečnosti Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti a na základe ktorej sa mu priznal titul „JUDr.“. Podľa § 489 SSP je

vysokoškolským právnickým vzdelaním vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. Žalobcovi bol titul „JUDr.“ udelený na základe štátnej rigoróznej skúšky, ktorú podľa § 44 ods. 2 zákona č. 39/1980 Zb. o vysokých školách konal až po skončení štúdia. Jej vykonanie tak nepreukazuje vysokoškolské právnické vzdelanie ani podľa predpisov účinných v čase jeho udelenia, ani podľa § 110 ods. 2 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v znení neskorších predpisov.

Okrem toho žalobca nezískal tento titul ani len na právnickej fakulte, keďže fakulty Vysokej školy Zboru národnej bezpečnosti sa podľa § 44 ods. 2 písm. a) zákona č. 39/1980 Zb. za ne nepovažovali (porovnaj uznesenie kasačného súdu z 27. novembra 2024, sp. zn. 7Ssk/87/2024).

16. Na žalobcu sa tak vzťahovala povinnosť podľa § 449 ods. 1 SSP, a to nechať sa pri podaní kasačnej sťažnosti zastúpiť advokátom. O tom bol žalobca riadne poučený v napadnutom uznesení a opätovne aj po podaní kasačnej sťažnosti, napriek tomu žiadne plnomocenstvo pre advokáta nepredložil. Jeho kasačná sťažnosť tak nespĺňa podmienky podľa § 449 SSP, a preto ju kasačný súd podľa § 459 písm. d) SSP odmietol bez toho, aby sa zaoberal jej (vecnými) dôvodmi. 17.

O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 170 písm. a) SSP. 18. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (jednomyseľne). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 26. marca 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Uznesenie 6Ssk/24/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik