6Ssk/25/2025

1. Správny súd v Bratislave (ďalej len ,,správny súd“) napadnutým rozsudkom z 8. augusta 2024, č. k. BA-6S/31/2020-70, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019, č. SPOU-PO-PK-71/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 36 z 20.

I. U. V. prijal úplatok vo výške 1.000 Eur od osoby podozrivej zo spáchania trestných činov pytliactva a krádeže Y. L. za to, že podozrenie nezadokumentujú a nevykonajú žiadne úkony ani služobný zákrok za účelom objasnenia skutku. Úplatok vyžiadal T.. E. F. tak, že sumu naťukal na displej mobilného telefónu so slovami: ,,Takto sa môžeme dohodnúť.“ Úplatok následne prijal žalobca tak, že otvoril pravé bočné vrecko na svojich kapsáčových nohaviciach, kam mu Y. L. vložil hotovosť 1.000 Eur, žalobca s T.. F. podozrenie zo spáchania trestného činu nezadokumentovali, nevykonali žiadne úkony, Y. L. nechali z miesta činu odísť; 2) dňa 2. novembra 2018 o cca 16:00 hod. v k. ú. I. S. si žalobca za prítomnosti T.. F. po kontrole osoby T. V., ktorého konanie zakladalo podozrenie zo spáchania trestného činu pytliactva, od neho pýtal úplatok vo výške 500 Eur spôsobom, že na prstoch ukázal 5 a slovne pýtal 500 Eur za to, že ho pustia. Menovaný T. V. sumu ani kreditnú kartu u seba nemal, vec žalobca s T.. F. realizovali ako prečin pytliactva, na miesto privolali povereného príslušníka PZ a technika

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 17 ods. 1, § 47, § 48 ods. 3 písm. a), g), § 192 ods. 1 písm. e), § 193 ods. 1, 2, § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. 1-4, § 241 ods. 1, 2, 3 zákona č. 73/1998 Z. z., § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

č. 73/1998 Z. z. Správny súd rovnako ustálil, že žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia posudzoval preukázané skutkové okolnosti a celý spôsob konania žalobcu podrobným opísaním skutkového stavu vrátane výpovedí svedkov, posudzoval aj jeho predchádzajúce výsledky, odmeny a disciplinárne previnenia žalobcu v jeho služobnej činnosti pred tým, než dospel k záveru, že ponechanie žalobcu ako policajta v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Preto správny súd nemal žiaden relevantný dôvod spochybniť myšlienkový proces orgánu verejnej správy, pričom poukázal na to, že žalovaný správny orgán vydal napadnuté rozhodnutie so správnym právnym posúdením, odvolávajúc sa taktiež na skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, uviedol, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a aplikovaní právnych predpisov, na ktoré sa odvolával.

Súdu neprislúcha, aby vlastnou úvahou nahrádzal diskrečné oprávnenie správneho orgánu v otázke naplnenia obsahu právne neurčitého pojmu „porušenie služobnej prísahy a služobných povinností zvlášť hrubým spôsobom“ uvedenú v § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože by tým vstupoval do právomoci orgánu exekutívy, ktorá

správneho rozhodnutia. 5. Ďalej správny súd uvádza, že pri rozhodovaní o prepustení zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné, aby mal správny orgán dostatočne preukázané, že policajt protiprávnym konaním porušil služobnú povinnosť a služobnú prísahu, a to zvlášť hrubým spôsobom a súčasne, že jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

povinnosti. Ak by správny súd vzal do úvahy, že zodpovednosť policajtov je širšieho rozsahu a posudzuje sa prísnejšie, čo zodpovedá ich spoločenskému postaveniu, bolo by v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere zotrval policajt, ktorý sa dopustil protiprávneho konania spočívajúceho v porušení svojich základných povinností. Žalobca ako policajt pri vzniku služobného pomeru zložil služobnú prísahu, obsahom ktorej bol aj absolútny záväzok dodržiavať právne predpisy. Uvedená povinnosť musí byť prítomná u každého policajta počas celého trvania jeho štátnej služby. Rovnako počas celého trvania

Vo všeobecnosti sú u policajtov vyššie požiadavky na profesionálny a morálny charakter pre výkon štátnej služby a ich porušenie zákon nekompromisne sankcionuje. Z tohto dôvodu zákon vyžaduje vo vzťahu k plneniu služobných povinností striktné dodržiavanie svojich ustanovení, prísnejších ako ustanovenia iných zákonov (rozsudky NS SR sp. zn. Sžo/ 53/2003 zo dňa 18. novembra 2003, sp. zn. 2Sžo/159/2008 zo dňa 23.9.2009).

Správny súd prijal záver, že v administratívnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav na riadne posúdenie veci, bolo dostatočne preukázané konanie žalobcu, ktorý svojím konaním porušil služobnú prísahu zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Vychádzajúc z vyššie uvedených hľadísk žalovaný ako príslušný správny orgán postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými procesnoprávnymi normami, v rozhodovaní nevybočil z rámcov správnej úvahy tak, ako je vymedzená vyššie.

7. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania.

8. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkov konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP).

Z uvedeného dôvodu považuje sťažovateľ napadnuté rozhodnutie za nezákonné. V nadväznosti na uvedené namietal sťažovateľ samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku, ktoré nedáva presvedčivé odpovede na všetky sťažovateľom namietané skutočnosti. Poukázal na judikatúru súdov, ktorá kladie významný dôraz na kvalitu odôvodnenia rozhodnutí. Pokiaľ nie je rozhodnutie dostatočne odôvodnené, a teda pokiaľ sa súd v rozhodnutí nevysporiadal so všetkým, čo žalobca namietal, nie je podľa sťažovateľa takéto rozhodnutie ani preskúmateľné, ako je tomu v danom prípade. Rozhodnutie, ktorým je osobe uložená tak závažná sankcia, ktorou je prepustenie z pracovného pomeru, si vyžaduje z povahy veci, ale takisto aj na základe právneho poriadku SR riadne, dostatočné a presvedčivé odôvodnenie, aby bolo osobe, ktorá prišla o zamestnanie jasné, z akých dôvodov bola prepustená a voči ktorým dôvodom má namietať a brániť sa. 11. Ďalšia podstatná námietka sťažovateľa spočívala v porušení zásady prezumpcie neviny. Nestotožnil sa s názorom správneho súdu, že v konaní o prepustení policajta zo služobného

Podľa sťažovateľa, pokiaľ teda správny orgán rozhodoval o takejto skutočnosti, musel tieto procesné ustanovenia za účelom vynesenia takéhoto záveru dodržať. Keďže to v danom prípade splnené nebolo, považuje sťažovateľ takéto rozhodnutie za nezákonné. Je názoru, že správny orgán nemôže ,,skryto“ rozhodovať o spáchaní trestného činu a zároveň nerešpektovať uvedené ustanovenia a zásady. Záver, že orgán verejnej správy v rámci správneho konania musí dodržať prezumpciu neviny ako zásadu trestného konania, ako aj ostatné zásady trestného práva, deklaruje aj Správny súdny poriadok, a to v § 195 písm. d), v zmysle ktorého ,,Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“ V závere sťažovateľ zhrnul, že v tomto ustanovení je deklarované, že jednu zo zásad trestného práva, teda prezumpciu neviny, bolo v danom prípade nevyhnutné dodržať, preto považuje záver správneho súdu aj v tomto smere za nesprávny.

14. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 15. februára 2025.

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 26. novembra 2019, č. SPOU-PO-PK-71/2019, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 36 z 20. augusta 2019 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.

Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!". 21. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z. služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.

23. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

25. Podľa § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. policajtovi musí byť daná možnosť vyjadriť sa k návrhu na prepustenie zo služobného pomeru z dôvodu uvedeného v § 192 ods. 1 písm. e), navrhovať dôkazy a obhajovať sa.

účastníka konania. 28. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

30. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 31. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

pomeru; - prvostupňový správny orgán po preskúmaní veci a?zabezpečení relevantných podkladov rozhodol o?prepustení žalobcu zo služobného pomeru v?štátnej službe príslušníka Policajného zboru, keď mal za preukázané, že žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil služobné povinnosti a služobnú prísahu s tým, že jeho ďalšie ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, a to na skutkovom základe uvedenom v bode 1 odôvodnenia (z odôvodnenia vyplýva, že žalobca svojím protiprávnym konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy odôvodnil tým, že žalobca nebol čestný a disciplinovaný, keď zneužil svoje služobné postavenie a pri výkone štátnej služby a spoločne s kolegom ppráp. F. prevzal od inej osoby úplatok 1.000 Eur, súčasne od ďalšej osoby požadoval úplatok 500 Eur za to, že nezadokumentujú trestnú činnosť týchto osôb. Svoje sily nevynaložil na ochranu práv, na

SR č. 6/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Zároveň žalobca zvlášť hrubým spôsobom porušil aj základné povinnosti príslušníka PZ uvedené v ustanovení § 48 ods. 3 písm. a), b), g) h) a k) zákona a nedodržal služobnú disciplínu, nakoľko sa v čase výkonu štátnej služby nezdržal konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. Uviedol, že by bolo v príkrom rozpore s dôležitými záujmami štátnej služby, ak by v služobnom pomere zostal policajt, ktorý sa dopustil vyššie uvedeného konania nezlučiteľného s postavením a úlohami príslušníka PZ.

a presvedčivý dôkaz, ktorý by spochybnil objektívne zistený skutočný stav veci a vyvrátil dôvody, na základe ktorých bol v jeho prípade aplikovaný inštitút prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.); - správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na § 190 SSP ako?nedôvodnú zamietol.

34. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a?príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len "štátna služba"). Tento zákon upravuje aj právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenami a?skončením štátnej služby príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby (ďalej len "príslušník informačnej služby"), príslušníkov Národného bezpečnostného úradu (ďalej len "príslušník bezpečnostného úradu") a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (§ 1 ods. 1 ods. 2).

36. Námietky sťažovateľa smerovali najmä k porušeniu zásady prezumpcie neviny v konaní o jeho prepustení zo služobného pomeru, čo dôvodil skutočnosťou, že ,,dôvodom na jeho prepustenie malo byť práve spáchanie trestného činu a práve z tohto dôvodu nemožno tvrdiť, že v danom prípade nebola daná viazanosť zásadou prezumpcie neviny.“ S uvedeným sa dostatočne vysporiadal správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Kasačný súd rovnako poukazuje na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu (napríklad 5Sž/92/97, 4Sž/185/ 2000, 6Sž/13/2001, Sž-o-NS/23/2003, Sž-o-NS/53/2003, 4Sž/143/2002, 7Sž/107/2001, 7Sž/ 86/2002, 2Sžo/156/2008, 2Sž-o-KS/48/2005), ako aj Ústavného súdu Slovenskej republiky (napríklad III. ÚS 366/06, III. ÚS 263/06), z ktorej vyplýva, že v konaní o prepustenie policajta zo služobného pomeru nie je služobný orgán viazaný ustanoveniami Trestného poriadku a navyše v tomto konaní ani neplatí zásada prezumpcie neviny. Účelom konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka

Zákonné predpoklady prepustenia musia byť splnené v čase rozhodovania o prepustení a nie sú závislé od výsledku prípadného trestného konania, keďže porušenie služobnej prísahy, resp. služobnej povinnosti nemusí nutne dosahovať intenzitu trestného činu. Preto konanie v personálnych veciach príslušníkov Policajného zboru (s výnimkou ustanovenia § 192 ods. 1 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde) nie je podmienené výsledkom trestného konania (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/18/ 2013 zo 16. apríla 2014).

Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania. V personálnom konaní možno použiť ako dôkazy aj dôkazné prostriedky, ktoré nemusia svojou formou postačovať pre účely trestného konania (viď rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/45/2025 z 30. apríla 2025 potvrdený Ústavným súdom SR sp. zn. IV. ÚS 462/2025 zo 16. septembra 2025).

38. Sťažovateľ namieta v kasačnej sťažnosti nedostatočne zistený skutkový stav a nepreukázanie splnenia oboch podmienok pre skončenie služobného pomeru, a to porušenie služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán, pre potreby vyslovených záverov dostatočne zistili skutkový stav veci a tento po právnej stránke správne posúdili. Svoje rozhodnutia aj náležite odôvodnili, pričom sa vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami žalobcu.

39. Pokiaľ ide o podmienky vyplývajúce z § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., kasačný súd konštatuje, že v danom prípade došlo k ich kumulatívnemu naplneniu. Žalovaný a rovnako aj prvostupňový správny orgán na základe náležite zisteného stavu veci vyložili a posúdili okolnosti, závažnosť, následky, úmysel, postavenie policajta (bod 32) a dospeli k záveru, že skutkový stav napĺňa obsah pojmu ,,zvlášť hrubým spôsobom.“ Podmienku prepustenia, ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo ,,na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ videl žalovaný naplnenú v charaktere skutku. Uvedené zdôvodnil ohrozením dôvery verejnosti, morálky a vnútornej stability v zbore (bod 32).

prejednávanej veci kasačný súd konštatuje, že žalovaný správne subsumoval konanie žalobcu pod vyššie označené neurčité právne pojmy, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom zdôvodnenie nevykazuje znaky svojvôle, neodôvodnenej disproporcie ani neprimeranosti vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam. Vo vyššie označenom rozhodnutí najvyššieho správneho súdu tento poukázal na to, že ,,naplnenie obsahu neurčitého právneho pojmu potom so sebou prináša povinnosť správneho orgánu rozhodnúť spôsobom, ktorý norma predpovedá. V prejednávanej veci pri aplikácii § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. nie je daná možnosť správnej úvahy, zákon tu neposkytuje voľný priestor k rozhodnutiu, ale existencia určitého skutkového stavu je jednoznačne spojená s jediným právnym následkom, a to v danom prípade prepustením zo služobného pomeru.“

sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré náležite aj odôvodnil, pričom dospel k správnym a nepochybným záverom o zákonnosti preskúmavaného, ako aj prvoinštančného rozhodnutia. 41. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd v napadnutom rozsudku po zhodnotení všetkých relevantných kasačných námietok/sťažnostných bodov (§ 453 ods. 2 SSP) neidentifikoval prvok nesprávneho právneho posúdenia (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP), ani aby nesprávnym procesným postupom bolo znemožnené účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), naopak vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, a preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

43. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.