6Ssk/26/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobcu: O.. O. A., narodený XX. M. XXXX, bytom v H., Z. XX, právne zastúpeného JUDr. Lucia Cepka Zvolenská, advokátka so sídlom Trnava, Kollárova 17, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 29. októbra 2019, číslo 70259-2/2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 19. februára 2021, č.k. 20Sa/1/2020-122, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trnave z 19. februára 2021, č.k. 20Sa/1/2020-122 z rušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 2 písm. a/, § 30, § 49 ods. 1,2, § 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, § 3 ods. 1,3 a 4 zákona č. 571/2009 Z.z. zákon o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z.z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení o všeobecnej správnej žalobe podľa Prvej hlavy Tretej časti SSP dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

Podmienkou jej poskytnutia podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. je prevzatie dieťaťa do starostlivosti tohto rodiča a reálna starostlivosť o dieťa. Argumentoval právnou úpravou materského, ktorá neobsahuje definíciu zákonom vyžadovanej starostlivosti o dieťa a svojou nedostatočnosťou sťažuje rozhodovanie nielen Sociálnej poisťovne, ale aj súdov, rozhodovacia prax ktorých v otázke podmienok vzniku nároku na materské nie je jednotná. Na druhej strane poukázal na nedostatky právnej úpravy, ktoré kladú zvýšené nároky na postup správnych orgánov pri rozhodovaní v časti odôvodnenia rozhodnutí o nepriznaní tejto dávky. Žalovaná preto rozhodla nesprávne, keď rozhodnutie pobočky označila za správne. Krajský súd súčasne konštatoval, že žalovaný neobjektívne prehliadol namietané nedostatky odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, absentujúce vysvetlenie logických súvislostí medzi podľa správneho orgánu nesplnenou zákonnou podmienkou (prevzatie dieťaťa do starostlivosti) a jeho skutkovými zisteniami, podľa ktorého sa splnenie podmienok nároku iného poistenca na materské posudzuje ku dňu

V bode 33 rozsudku sa krajský súd vyjadril aj k odôvodneniu preskúmavaného rozhodnutia, ktoré považoval za obsažnejšie pri aplikácii ustanovení zákona o rodičovskom príspevku, s označením dôkazov, z ktorých vychádzal a so záverom, ku ktorému dospel, že žalobca aj po dni 3. jún 2019 vykonával službu príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky za rovnakých podmienok ako pred údajným prevzatím dieťaťa do jeho starostlivosti; na rodičovskú dovolenku nenastúpil a ani o ňu nepožiadal; neprispôsobil svoje pracovné podmienky tomu, aby sa mohol o dieťa starať. Krajský súd ďalej uviedol, že rozhodnutie žalovanej sa nevysporiadúva so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími námietkami žalobcu, neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s nárokom žalobcu, je preto nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP) a vo vzťahu ku konštatovanej potrebe prevzatia starostlivosti v rozsahu jej poskytovania matkou aj vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci (§ 191 ods. 1 písm. e/ SSP).

5. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie za účelom doplnenia zistenia správneho orgánu vo vzťahu k starostlivosti matky (pokiaľ túto považuje za zásadnú z hľadiska posudzovania rozsahu starostlivosti otca) a za účelom vydania nového rozhodnutia. 6. O náhrade trov konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania (§ 167 ods. 1 SSP).

II.

9. Vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci bližšie uviedla, že žalobca v súvislosti s prevzatím dieťaťa V. A., nar. XX. V. XXXX do starostlivosti odo dňa 3. júna 2019 uplatnil nárok na materské a jeho výplatu. Žalobca je príslušníkom Policajného zboru Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej

Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava po preskúmaní veci rozhodnutím č. 200-022185-CA04/2019 zo 16. augusta 2019 podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. nepriznala žalobcovi nárok na materské odo dňa 3. júna 2019. Na odvolanie žalobcu žalovaná rozhodnutím z 29. októbra 2019 rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo 16. augusta 2019 potvrdila. Právoplatné rozhodnutie žalovanej žalobca žiadal preskúmať súdom.

Formulácia slov uvedených v prvej vete § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. „iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará“ neumožňuje iný logický ani gramatický výklad ako ten, že zákonodarca mal na mysli osobnú starostlivosť o dieťa.

Sociálna poisťovňa v rámci posudzovania nároku iného poistenca na materské primárne skúma, či došlo k uzavretiu dohody rodičov, ale súčasne musí uzavretie tejto dohody, prevzatie dieťaťa do starostlivosti iného poistenca a zabezpečovanie starostlivosti tomuto dieťaťu vyhodnocovať individuálne u každého dieťaťa. Žalobca síce uzavrel s matkou dieťaťa dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti, ktorú vyžaduje § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., avšak tejto dohode nezodpovedalo skutočné správanie sa rodičov. Dohoda rodičov bola uzavretá len za účelom formálneho naplnenia podmienok zákona č. 461/2003 Z.z. 11. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením krajského súdu v bode 29. Opätovne poukázala na posúdenie podmienok žalobcovho nároku na materskú v zmysle platnej právnej úpravy, podklady poskytnuté zamestnávateľom žalobcu, ktoré v liste z 8. augusta 2019 konštatovalo, že žalobca odo dňa 3. júna 2019 nečerpá rodičovskú dovolenku; základný čas služby má v týždni rozvrhnutý nerovnomerne počas celého kalendárneho mesiaca s dĺžkou základného času služby v týždni stanovenom na 38 hodín.

Obdobne žalobca pracoval aj v mesiaci júl 2019. Žalovaná považovala za nevyhnutné uviesť, že pokiaľ otec dieťaťa naďalej vykonáva zárobkovú činnosť v plnom pracovnom rozsahu, počas aktívnej časti dňa a dieťaťu je starostlivosť poskytovaná inou fyzickou (čestné vyhlásenie starých rodičov dieťaťa) alebo právnickou osobou, nemožno takúto situáciu považovať za prevzatie dieťaťa do starostlivosti

12. V súvislosti s krajským súdom vytýkaným neodstránením nedostatkov odôvodnenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu v bode 36 rozsudku krajského súdu žalovaná poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžso/8/2016 z 29. novembra 2017, ktorý konštatoval: „ .

13. Záverom vyjadrila nesúhlas aj s konštatovaním krajského súdu v bode 37, kde sa namieta nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej. Zdôraznila, že naopak žalobca nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by vyvrátil tvrdenie žalovanej, napriek tomu, že je práve on osobou, ktorá tvrdí, že má nárok na materské. Ten, kto unesie povinnosť tvrdenia má povinnosť uniesť aj dôkazné bremeno, a síce preukázať, že mu dávka patrí. Žalobca v priebehu celého konania tak neurobil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/30/2016 zo 7. novembra 2017 uviedol, „dôkazné bremeno na preukázanie skutočností rozhodujúcich pre vznik nároku na dávku je na poistencovi, v danom prípade žalobcovi, ktorý si ju uplatnil (§ 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.).“

III.

15. Žalobca sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadril podaním z 26. júna 2021. 16. Kasačnú sťažnosť považoval za nedôvodnú, s odôvodnením rozsudku krajského súdu sa plne stotožnil. Uviedol, že v žiadnom ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. nie je podmienka, aby otec, ktorý chce ísť na materskú, musel požiadať zamestnávateľa o rodičovskú dovolenku. Platí však obmedzenie, že ak otec - zamestnanec chce poberať materské, nesmie pracovať na základe pracovnej zmluvy alebo dohody, z ktorej sa odvíja materské. Opätovne uviedol, že nárok na materské si uplatnil z dobrovoľného poistenia a žalovaná na túto skutočnosť neprihliadla. Z dôvodu, že za dobu poistenia (minimálne 270 dní poistenia) musel odviesť do Sociálnej poisťovne značné množstvo finančných prostriedkov, ktoré je nutné považovať za zníženie príjmu, splnil všetky podmienky na poskytnutie materského. 17. Navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovanej ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.

IV.

18. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanej dňa 23. júla 2021 na vedomie.

V.

20. Nemocenské poistenie ako súčasť sociálneho poistenia slúži ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva. Účelom nemocenského poistenia je poskytnúť primerané hmotné zabezpečenie občanom v uvedených situáciách, primerané hmotné zabezpečenie má základ v čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a poskytuje sa v súlade s princípom solidarity a zásluhovosti. Pokiaľ princíp solidarity zohľadňuje vzťah k priemernej úrovni hmotného zabezpečenia občanov, princíp zásluhovosti naopak zdôrazňuje individuálnu mieru zapojenia osoby do systému sociálneho zabezpečenia a vyjadruje skutočnosť, že výška dávky zo systému sociálneho poistenia sa odvíja od výšky odvodov.

22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

Podľa § 13 ods. 1 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. z nemocenského poistenia sa za podmienok ustanovených týmto zákonom poskytujú nemocenské dávky, a to materské. 25. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd ako dôvodnú zrušil rozhodnutie žalovanej z 29. októbra 2019, číslo 70259-2/2019-BA a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetným rozhodnutím žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktorý postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol tak, že žalobca nemá nárok na materské, ktorý si uplatnil od 3. júna 2019. 26.

27. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 28 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 31 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 37 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.

29. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ak dieťa prevzala do starostlivosti iná fyzická osoba alebo právnická osoba z dôvodu, že sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské tomuto poistencovi zaniká dňom prevzatia dieťaťa do tejto starostlivosti a opätovne vzniká odo dňa prevzatia dieťaťa zo starostlivosti inej fyzickej osoby alebo právnickej osoby.

31. Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., dĺžka základného času služby v týždni, ktorý je počas celého kalendárneho mesiaca rozvrhnutý nerovnomerne, sa ustanovuje na 38 hodín.

služby. 33. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., základný čas služby v týždni sa rozvrhuje spravidla na päť dní služby tak, aby dni nepretržitého odpočinku v týždni pripadali pokiaľ možno na sobotu a nedeľu. Ak to povaha štátnej služby vyžaduje, môže byť základný čas služby v týždni rozvrhnutý nerovnomerne.

35. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca je príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky (stav ku dňu podania žiadosti o materské), - dňa 3. júna 2019 na predpísanom tlačive B1177047 žalobca požiadal o materské [nárok na materské si uplatnil na základe dobrovoľného nemocenského poistenia; príslušná dohoda o prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti medzi žalobcom a matkou dieťaťa bola uzatvorená dňa 3. júna 2019] Prílohou žiadosti bolo ďalšie čestné vyhlásenie žiadateľa, že odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti je stále sociálne zabezpečený na základe zákona č. 328/

Prílohou potvrdenia bola fotokópia plánu služieb na mesiace apríl, máj, jún a júl 2019, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím zo 16. augusta 2019, Číslo: 200-022185-CA04/2019 postupom podľa § 49 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi nárok na materské nepriznal. [Nepriznanie nároku na materské odôvodnil primárne s poukazom na účel nemocenského poistenia spočívajúci v poskytnutí finančnej kompenzácie pre prípad straty príjmu v dôsledku materstva, respektíve starostlivosti o dieťa, pričom mal preukázané, že žalobca vykonáva zárobkovú činnosť s rovnakým plným pracovným úväzkom ako príslušník policajného zboru, nečerpá rodičovskú dovolenku, nemá upravený pracovný čas a dĺžka jeho pracovného času v týždni je 38 hodín, matka dieťaťa O.. V. A. je zamestnaná ako zamestnanec na základe dohody o pracovnej činnosti u zamestnávateľa Slovenský metrologický inšpektorát Karloveská 63, Bratislava od 1. januára 2019.

vykonával pred údajným prevzatím dieťaťa do svojej starostlivosti, na rodičovskú dovolenku zo služobného pomeru nenastúpil a ani o ňu nepožiadal. Samotná Dohoda o prevzatí dieťaťa do starostlivosti otca nie je spôsobilá preukázať skutočné prevzatie starostlivosti o dieťa otcom a najmä skutočné poskytovanie takejto starostlivosti zo strany otca. ].

37. Na úvod najvyšší správny súd poukazuje na to, že jednou so zákonom upravených foriem nemocenských dávok je aj materské (§ 48 až § 53 v spojení s § 2 písm. a/ a § 30 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky zamestnanca, prípadne § 31 upravujúceho všeobecné podmienky nároku na nemocenské dávky povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby). Materské je teda nemocenskou dávkou, ktoré sa za splnenia zákonom stanovených podmienok poskytuje z nemocenského poistenia, pričom sa jedná o opakujúcu sa peňažnú dávku, poskytovanú za dni a nahrádzajúcu mzdu alebo plat počas materskej dovolenky, respektíve rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa. Táto nemocenská dávka všeobecne plní účel hmotného zabezpečenia v dôsledku materstva, respektíve u iného poistenca v dôsledku prevzatia dieťaťa do starostlivosti, a to v prípade straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti z tohto dôvodu (§ 2 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z.z.). Účelom materského je teda

38. Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že v predmetnej veci žalobca je príslušníkom Policajného zboru Slovenskej republiky, a teda okrem zákona č. 73/1998 Z.z. sa naňho plne vzťahuje aj zákon č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z.z.“), ktorý v ustanovení § 10 ods. 11 explicitne vymedzuje, kedy, t.j. za akých podmienok môže policajt (alebo profesionálny vojak) prevziať dieťa do osobnej starostlivosti na účely materského; konkrétne, policajtom (alebo profesionálnym vojakom), ktorý prevzal dieťa do osobnej starostlivosti, je otec dieťaťa, ak matka dieťaťa zomrela, otec dieťaťa, ak sa podľa lekárskeho posudku matka o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok s výnimkou, keď dieťa bolo zverené matke rozhodnutím súdu, manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a ak matka

rodičovský príspevok. 39. Z obsahu administratívneho spisu žalovanej je zrejmé, že žalobca vedomý si tejto skutočnosti sa dňa 05. marca 2018 prihlásil na dobrovoľné nemocenské poistenie ako dobrovoľne nemocensky poistená osoba v rámci všeobecného systému sociálneho poistenia s tým, že dobrovoľné nemocenské poistenie platilo do 31. decembra 2018, pričom k 09. decembru 2018 (odo dňa nasledujúceho mal prevziať na základe dohody s matkou osobnú starostlivosť o maloletého syna) bol nemocensky poistený 280 dní.

40. Osobitné podmienky na vznik nároku na materské iného poistenca (predovšetkým otca) sú konkrétne upravené v § 49 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., v zmysle ktorého iný poistenec má nárok na materské, ak tento prevzal dieťa do osobnej starostlivosti a o toto dieťa sa stará (v predmetnej veci žalobca mal prevziať dieťa do starostlivosti na základe dohody s matkou), vek dieťaťa (materské sa vypláca najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa), pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti musel byť nemocensky poistený najmenej 270 dní, uplynutie 6 týždňov odo dňa pôrodu. Vzhľadom na to, že k prevzatiu dieťaťa do starostlivosti došlo na základe dohody s matkou, musí byť splnená i ďalšia podmienka, a to, že matka nesmie poberať materské alebo rodičovský príspevok.

V tomto smere najvyšší správny súd zastáva názor, že starostlivosť o dieťa musí byť založená na reálnom základe, t.j. iný poistenec sa musí o dieťa osobne starať, pričom táto skutočnosť vyplýva jednak zo samotnej dikcie § 49 ods. 1 veta prvá zákona č. 461/2003 Z.z., podľa ktorého iný poistenec na základe dohody s matkou „prevezme“ dieťa do starostlivosti, a ktorý sa o toto dieťa stará, čo treba vykladať tak, že iný poistenec čo do starostlivosti o dieťa zaujme miesto po matke (nahradí ju) a jednak z § 51 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré rieši prerušenie starostlivosti o dieťa a s ním spojený zánik nároku na materské v prípade, ak sa poistenec podľa lekárskeho posudku nemôže alebo nesmie starať o dieťa pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, prípadne z iných dôvodov. Ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa na základe dohody rodičov dieťaťa, respektíve starostlivosť zabezpečovaná inou osobou, ustanovenie § 51 zákona č. 461/2003 Z.z. by stratilo svoje opodstatnenie.

správny súd uvádza, že zákon č. 461/2003 Z.z. v príslušnom ustanovení § 49 ods. 1 používa pojem „prevziať“ starostlivosť s dodatkom „a ktorý sa o toto dieťa stará“ a nie pojem „zabezpečiť“ starostlivosť, čo je nutné rozlišovať, keďže pojem „zabezpečiť“ je pojmom obsahovo širším, a teda môže zahŕňať aj starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom iných osôb než sú samotní rodičia dieťaťa (porovnaj znenie § 3 ods. 1 písm. a/, 3 a 4 zákona č. 571/ 2009 Z.z. účinné do 31. decembra 2010). Rovnako najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že materské ako nemocenská dávka vyplácaná na základe nemocenského poistenia sa spravuje inými pravidlami, než rodičovský príspevok majúci charakter štátnej sociálnej

zabezpečenia pre všetkých. Len pre úplnosť, najvyšší správny súd uvádza, že tretí pilier tvorí systém sociálnej pomoci vychádzajúci predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie.

pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

formálnu. V prejednávanej veci bolo riadne preukázané, že žalobca v zmysle oznámenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky z 8. augusta 2019 v spojení nepožiadal o rodičovskú dovolenku, vykonával prácu v plnom služobnom pomere, bez úpravy pracovných podmienok, dĺžka základného času služby v týždni bola podľa § 64 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. rozvrhnutá nerovnomerne, a teda stanovená na 38 hodín (165 hodín mesačne).

podmienkach. Aj podľa názoru najvyššieho správneho súdu si tak žalobca ku dňu podania žiadosti o materské nevytvoril z pohľadu pracovných podmienok taký časový priestor, aby mohol oprávnene tvrdiť, že poskytuje riadnu, faktickú a osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, a teda, že by riadne prevzal starostlivosť o maloleté dieťa, ktorá bola dovtedy poskytovaná zo strany matky dieťaťa.

44. Kasačný súd vyhodnotil kasačnú sťažnosť žalovanej za dôvodnú a preto rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie podľa § 461 SSP, v ktorom je viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 45.

V Bratislave dňa 15. decembra 2021