6Ssk/26/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: F. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.Y. XXXX/XX, N., právne zast.: LEGAL CARTEL s.r.o., na Hrebienku 5433/40, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 - 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 73919-2/2020-BA zo dňa 03.11.2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-7Sa/4/2021-83 zo dňa 20.12.2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

30, § 32 ods. 1, § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z.z.“); § 3 ods. 1, § 5 ods. 1 a ods. 3, § 7 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z.z. a v režime

Z. dňa 30.03.2020 deklaroval, že preberá do svojej starostlivosti od 01.02.2020 dieťa - R. Z.. 4. O žiadosti žalobcu rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava rozhodnutím č. 200-077831-CA01/200 dňa 15.04.2020 tak, že nárok na materské žiadateľovi nepriznala z dôvodu nesplnenia podmienky existencie nemocenského poistenia alebo plynutia ochrannej lehoty zo zaniknutého nemocenského poistenia v čase vzniku dôvodu na poskytnutie

Dôvodom takéhoto postupu bolo, že z preukázaných skutočností a dôkazov, ktoré boli súčasťou spisového materiálu odvolacieho orgánu, nebolo možné spochybniť, že k prevzatiu dieťaťa žalobcom mohlo dôjsť už dňa 01.01.2020, najmä s ohľadom na fakt, že od 01.01.2020 tento nevykonával zárobkovú činnosť. Pobočka v novom konaní mala opätovne posúdiť ostatné zákonné podmienky nároku na materské žalobcu, najmä podmienku poskytovania starostlivosti dieťaťu iným poistencom a nepoberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Žalobca predložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 23.07.2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa prevzal dieťa dňa 01.01.2020. V administratívnom spise sa ďalej nachádza úradný záznam Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 04.08.2020, podľa ktorého L.. V.. O. Z. (matka dieťaťa) poberala rodičovský príspevok od októbra 2019 do 31.01.2020 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20.04.2020 č. BA3/OHNNV/ŠSD_BA_I_A_

5. Správny súd v bode 26 poukázal na ustanovenie § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. a uviedol, že jednou z podmienok, aby sa otec dieťaťa považoval za iného poistenca, ktorý má nárok na materské je, že prevzal dieťa do starostlivosti po dohode s matkou dieťaťa a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok. V danom prípade si žalobca uplatnil nárok na materské od 01.01.2020, kedy aj prevzal dieťa do starostlivosti. Žalobca bol nemocensky poistený do 31.12.2019. Ku dňu 01.01.2020 teda spĺňal podmienku vzniku nároku na nemocenskú dávku podľa § 30 zákona č. 461/2003 Z.z. Žalovaný napriek tomu rozhodol, že žalobca nemá nárok na materské, a to z dôvodu, že matka dieťaťa poberala v období od 01.01.2020 rodičovský príspevok na dieťa. Skutočnosť, že k 01.01.2020, od ktorého dňa si žalobca uplatnil nárok na dávku, matka dieťaťa bola poberateľkou rodičovského príspevku,

6. Z výsledkov vykonaného dokazovania správny súd zistil, že žalobca v správnom a ani súdnom konaní nepreukázal, že by matka dieťaťa rodičovský príspevok za január 2020, ktorý by jej bol zaplatený neoprávnene, nevrátila. Tiež ustálil, že ak by aj rodičovský príspevok vrátila, nemalo by to vplyv na jej status poberateľa rodičovského príspevku, resp. za následok zánik jej postavenia poberateľa rodičovského príspevku k 01.01.2020.

nároku žalobcu na materské ku dňu 01.01.2020 tak, ako to podľa všetkého pôvodne žalobca zamýšľal. 8. Správny súd uzavrel, že v priebehu administratívneho konania síce došlo k odpadnutiu prekážky spočívajúcej v poberaní rodičovského príspevku matkou dieťaťa, ktorá existovala ku dňu 01.01.2020, a teda ku dňu 01.02.2020 už žalobca spĺňal podmienku podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z., avšak k tomuto dátumu žalobca nespĺňal podmienku podľa § 30 zákona č. 461/2003, ktorá musí byť splnená zároveň. Správny súd podľa § 190 SSP žalobu

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti potvrdil, že z jeho strany a zo strany matky dieťaťa došlo k pochybeniu, keď sťažovateľ v žiadosti o materské a matka dieťaťa v žiadosti o odňatie rodičovského príspevku uviedli, že žiadajú odňať rodičovský príspevok vyplácaný matke dieťaťa a priznať materské sťažovateľovi ku dňu 01.02.2020, hoci k prevzatiu starostlivosti o dieťa zo strany sťažovateľa reálne došlo dňa 01.01.2020.

13. Správny súd rozsudkom č. k. BA-7Sa/4/2021-83 dňa 20.12.2023 správnu žalobu zamietol. Nesprávne právne posúdenie veci podľa § 440 ods. 2 písm. g/ SSP podľa názoru sťažovateľa spočíva v paralele právnej veci s právnou vecou sp. zn. 7Sžsk/122/2020 v tom, že sťažovateľ ako iný poistenec podľa § 49 SSP v právnej veci sp. zn. 7Sžsk/122/2020 nárok na dávku materské k 31.12.2018 uplatnil podaním na Sociálnej poisťovni, pobočka Trnava dňa 18.01.2019, pričom dôvodom pre nepriznanie materského od 13.12.2018 bola okolnosť, že matka dieťaťa bola k tomuto dňu stále poberateľkou rodičovského príspevku a o jeho odňatie ku dňu vydania prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu nepožiadala.

31 a 32 nesúhlasí. V prvom rade zdôrazňuje, že nárok na materské podľa § 49 zákona č. 461/ 2003 Z.z. sťažovateľovi nebol priznaný z dôvodu, že ku dňu 01.01.2020 nesplnil podmienku, že prevzal dieťa do starostlivosti od matky dieťaťa, ktorá nepoberá rodičovský príspevok; dôvodom nepriznania nároku na materské nebola skutočnosť, že žalobca ku dňu 01.02.2020 nespĺňal podmienku podľa § 30 zákona, ako to nesprávne uvádza správny súd.

Formalistické vyžadovanie kumulatívneho splnenia všeobecných a osobitných podmienok nároku na materské, bez zohľadnenia účelu nemocenskej dávky materské, ako aj životnej situácie žalobcu nemá v zákone č. 461/2003 Z.z. oporu.

15. Navrhol, aby kasačný súd rozhodnutie správneho súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie podľa § 462 SSP a žalobcovi prizná náhradu trov kasačného konania v rozsahu 100 %. 16. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti považovala rozsudok správneho súdu za súladný so zákonom.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Predmetom konania na kasačnom súde bol rozsudok správneho súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej číslo 736919-2/2020-BA zo dňa 3. novembra 2020, ktorým bolo zamietnuté v celom rozsahu odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. 200-178352-CA04/2020 zo dňa 14. augusta 2020 a toto rozhodnutie o nepriznaní právneho nároku na materské od 1. januára 2020 inému poistencovi odvolací správny orgán potvrdil.

Sociálna poisťovňa, pobočka Bratislava v poradí druhým rozhodnutím dňa 14. augusta 2020 podľa § 49 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodla tak, že žalobca F. Z. nemá nárok na materské, ktoré si uplatnil od 1. januára 2020. K novému konaniu pred Sociálnou poisťovňou, pobočkou Bratislava žalobca predložil dohodu o prevzatí dieťaťa do starostlivosti zo dňa 23. júla 2020, kde je uvedené, že od matky dieťaťa prevzal dieťa dňa 1. januára 2020. Súčasne dňa 4. augusta 2020 pobočke doložil aj podklady preukazujúce poberanie rodičovského príspevku matkou dieťaťa. Z úradného záznamu spísaného dňa 4. augusta 2020 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava bolo preukázané, že L.. V.. O. Z. v roku 2020 poberala rodičovský príspevok v období od 01.01.2020 do 31.01.2020; celé obdobie poberania rodičovského príspevku trvalo od októbra 2019 do konca januára 2020. Žalobca správnemu orgánu navrhol, nakoľko ÚPSVaR už spis uzavrel a peniaze nevie vrátiť, či by nebolo možné po oprave dátumu nástupu na

26. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. 27. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgán územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovať o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. 28. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: „V právnom štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa osobitný dôraz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektami, ktorými boli priznané“ (ÚS 17/1999, Nález z 22. septembra 1999; I. ÚS 10/

29. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 30. Podľa § 152 ods. 4 ústavy výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy s prihliadnutím na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho spoločenstva Európskej únie.

1. 33. Podľa § 49 ods. 2 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti, je otec dieťaťa po dohode s matkou dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.

Ku konaniu správneho orgánu v danej veci bola predložená listina Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava zo dňa 20. apríla 2020. Z úradného záznamu vyplýva, že rodičovský príspevok bol oprávnenej osobe odňatý od 1. februára 2020. Súčasne bolo preukázateľne zistené, že žiadosť o odňatie rodičovského príspevku bola príslušnému úradu práce doručená dňa 30. marca 2020 a oprávnená osoba v nej žiadala odňať rodičovský príspevok od 1. februára 2020.

35. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g/ SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t.j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber

37. V súvislosti s uvedeným kasačný súd konštatuje, že v aplikačnom postupe správneho súdu pri rozhodovaní o prerušení konania nezistil kasačnou sťažnosťou namietané nedostatky právneho posúdenia veci. 38. Za nedôvodný vyhodnotil kasačný súd kasačný dôvod podľa § 440 ods. 2 písm. h/ SSP odklon od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu. Pokiaľ sťažovateľ dôvodil tým, že poukázal na závery kasačného súdu vyjadrené v rozsudku sp. zn. 7Sžsk/60/2020, tento dôvod nebol spôsobilý spochybniť vecnú správnosť rozsudku správneho súdu. Je potrebné uviesť, že v kasačnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Sžsk/60/2020 boli súdom posudzované iné okolnosti a skutočnosti, na základe ktorých bola zamietnutá žiadosť žiadateľa o materské.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanej trovy kasačného konania nevznikli.

V Bratislave dňa 29. októbra 2024