6Ssk/27/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1019200924.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/56/2019
- IČS
- 1019200924
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: S. J., narodený XX. S. XXXX, bytom v D., S. S. Č.. XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. mája 2019, Číslo: 0208490202019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Bratislave zo dňa 30. októbra 2023, č. k. BA-7Sa/56/2019-107, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu odmieta . Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov kasačného konania.
Odôvodnenie
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) po preskúmaní podmienok konania v súlade s § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) dospel k záveru, že súdne konanie je potrebné zastaviť podľa § 99 písm. g/ SSP, pretože odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách c/ a d/. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 7. mája 2019, Číslo: 0208490202019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti upovedomeniu o začatí vymáhania pohľadávok vo výške 4.131,67 eur a upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávky potvrdila (upovedomenie o začatí vymáhania pohľadávok voči žalobcovi bolo vydané na základe rozhodnutia o začatí konania vo veci vymáhania pohľadávok, ktorého podkladom boli rozhodnutie zo dňa 12. mája 2016, Číslo: 0214415718 a rozhodnutie zo dňa 12. mája 2016, Číslo: 0214359316. 2. Žalovaná v podaní zo dňa 26. 10. 2023 oznámila správnemu súdu, že dňa 03. 10. 2023 vydala rozhodnutie, ktorým zastavila konanie o vymáhanie pohľadávok vo výške 4.131,67 eur voči žalobcovi podľa § 225e ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“), pričom dôvodom zastavenia konania vo veci vymáhania pohľadávok bolo splnenie podmienok ustanovenia § 293fz zákona č. 352/2022 Z. z., v dôsledku čoho správna žaloba teda stratila opodstatnenie. 3. Správny súd na základe skutkových okolností v prejednávanej veci konštatoval, že odpadol dôvod podania správnej žaloby (odpadol predmet konania), v dôsledku čoho konanie v súlade s ustanovením § 99 písm. g/ SSP zastavil. 4. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 171 ods. 1 SSP, podľa ktorého správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania, ak účastník konania procesne zavinil zastavenie konania. Pretože konanie vo veci vymáhania predmetných pohľadávok voči žalobcovi bolo žalovanou po začatí súdneho konania z jej úradnej moci (bez ingerencie súdu)
zastavené podľa § 225e ods. 1 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 293fz zákona č. 352/2022 Z. z., zavinenie na zastavení tohto súdneho konania je potrebné pripísať v celom rozsahu žalovanej. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalovanej vznikla povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania. Správny súd však žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobcovi žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli (resp. tieto nie sú preukázané) a žalobca si ich náhradu ani neuplatnil.
5. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie správnym súdom v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. Konštatoval, že je toho názoru, že žalovaná nie je oprávnená dlžnú sumu vymáhať, pretože ju v minulosti už vyplatil, o čom majú svedčiť aj dokumenty, ktoré sú súčasťou spisového materiálu. Poukázal, že dlžná suma bola vymožená duplicitne, aj prostredníctvom súdneho exekútora, ale aj prostredníctvom samotnej žalovanej. 6.
Podotkol, že žalovanej zaplatil istinu, úroky, a napriek tomu žalobcovi z účtu bola duplicitne stiahnutá táto suma (2.869,84 eur), ktorej potvrdenie o úhrade priložil ako prílohu ku kasačnej sťažnosti. 7. Záverom požiadal súd, aby rozhodol o vrátení sumy 2.869,84 eur. 8.
Na základe zaslanej výzvy sa žalovaná vyjadrila k podanej kasačnej sťažnosti žalobcu podaním zo dňa 5. februára 2024, Číslo: 2550-10/2024-BA. 9. Vo svojom vyjadrení potvrdila úhradu sumy vo výške 2.869,84 eur, pričom konštatovala, že táto bola použitá na vymáhanú sumu, ktorá bola v celkovej výške 4.131.67 eur, preto žalobca nesprávne uviedol, že vymáhanú pohľadávku už uhradil v celom rozsahu. Žalovaná ďalej uviedla, že vymáhaná pohľadávka nebola vymáhaná prostredníctvom súdneho exekútora, a preto nemohla byť ani v rámci takého exekučného konania uhradená.
Prostredníctvom súdneho exekútora bola okrem iných vymáhaná pohľadávka oprávnenej predpísaná rozhodnutím zo dňa 9. marca 2010, Číslo: 0211095110, a to poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity za obdobie november 2005 až november 2006, október 2007, december 2007 až február 2008, máj 2008 až júl 2008, september 2008 až december 2008, teda za obdobie, za ktoré bolo následne predpísané žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe rozhodnutím zo dňa 27. augusta 2018, Číslo: 0214415718 penále.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca splnil podmienky § 293fz zákona č. 461/2003 Z. z., bola mu zvyšná časť neuhradeného penále vo výške 1.261,83 eur odpustená a konanie vo veci vymáhania pohľadávok Číslo: 0208490202019 bolo dňa 3. októbra 2023 zo strany oprávnenej zastavené. 10.
S právnym záverom správneho súdu, ktorý mal za následok zastavenie konania podľa § 99 písm. g/ SSP sa žalovaná stotožnila, a preto navrhla kasačnému súdu, aby kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 11. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 13. 02. 2024. 12.
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnuté uznesenie správneho súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť žalobcu je potrebné odmietnuť podľa § 459 písm. a/ SSP ako oneskorene podanú.
13. Podľa § 443 ods. 1 veta prvá SSP, kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ak tento zákon neustanovuje inak. 14. Podľa § 443 ods. 5 SSP, zmeškanie lehoty uvedenej v § 443 ods. 1 až 4 Správneho súdneho poriadku nemožno odpustiť. 15.
Podľa § 69 ods. 1 SSP, lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky. 16. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
17. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 18. Podľa § 69 ods. 6 SSP, lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času. 19.
Podľa § 459 písm. a/ SSP, kasačný súd uznesením odmietne kasačnú sťažnosť ako neprípustnú, ak bola podaná oneskorene. 20. Zo súdneho spisu mal najvyšší správny súd za preukázané, že napadnuté uznesenie správneho súdu zo dňa 30. októbra 2023, č. k. BA-7Sa/56/2019-107 bolo žalobcovi doručené dňa 16. novembra 2023 (č. l. 114). 21.
Jednomesačná lehota na podanie kasačnej sťažnosti v zmysle § 69 ods. 4 SSP uplynula dňa 16. decembra 2023 (sobota, tzn., že lehota na podanie kasačnej sťažnosti uplynula najbližší nasledujúci pracovný deň, t. j. 18. decembra 2023). Kasačná sťažnosť proti predmetnému uzneseniu bola žalobcom podaná na poštovú prepravu až dňa 30. decembra 2023, teda oneskorene. O lehote a mieste na podanie kasačnej sťažnosti bol žalobca v predmetnom uznesení zo strany správneho súdu riadne a zároveň správne poučený.
22. Najvyšší správny súd s poukazom na § 459 písm. a/ SSP kasačnú sťažnosť žalobcu ako neprípustnú odmietol, pretože bola podaná po uplynutí zákonnej lehoty, ktorej zmeškanie podľa § 443 ods. 5 SSP nemožno odpustiť.
23. S ohľadom na zastavenie súdneho konania správnym súdom a odmietnutie kasačnej sťažnosti najvyšším správnym súdom, najvyšší správny súd nepovažoval za potrebné sa k ostatným námietkam žalobcu vzneseným v kasačnej sťažnosti osobitne vyjadrovať.
24. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd analogicky v zmysle § 170 písm. a/ SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 4 SSP tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov kasačného konania, keďže výsledok kasačného konania je obdobný ako pri odmietnutí žaloby.
25. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2024