6Ssk/28/2024

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 15. decembra 2023, č. k. ZA-15Sa/42/2022-80 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil na základe správnej žaloby žalobkyne rozhodnutie žalovanej č. 41641-2/ 2022-BA zo dňa 13. septembra 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „druhostupňové rozhodnutie“) a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. 2. Žalovaná preskúmavaným rozhodnutím postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003

orgán, s odkazom na ustanovenie § 178 ods. 1 písm. a) bodu 5 zákona č. 461/2003 Z. z., § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a čl. 61 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „nariadenie č. 883/2004“ alebo „základné nariadenie“), rozhodol, že žalobkyňa nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Jej pracovnú situáciu vo Švajčiarsku vyhodnotil prvostupňový správny orgán ako stabilnú, nakoľko tam vykonávala zárobkovú činnosť dlhodobo, čo svedčí o jej orientácii na zahraničný trh práce. Prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že celková dĺžka pobytu na území Švajčiarska, stabilná pracovná situácia, prioritná orientácia na zahraničný trh práce sú vyhodnotené intenzívnejšie ako ostatné skutočnosti, ktoré žalobkyňa uviedla ako väzby k Slovensku - rodina na Slovensku, investícia do vlastníctva nehnuteľnosti, platenie dane z nehnuteľnosti, povinné zmluvné poistenie za auto. Počas výkonu zamestnania na území Švajčiarska sa na jeho území zdržiavala, bývala, pracovala, trávila voľný čas, platila zákonné

2019; od 8. januára 2020 do 30. apríla 2022; (iii) ďalej dôvodila, že v zmysle čl. 61 ods. 1 základného nariadenia by bolo možné zohľadniť dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú podľa švajčiarskych právnych predpisov do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti len v prípade preukázania zachovania pevných väzieb a bydliska žalobkyne na území Slovenskej republiky počas výkonu posledného zamestnania na území členského štátu Európskej únie; (iv) poukázala na celkové zhodnotenie všetkých dostupných informácií - údaje a skutočností známe z rozhodovacieho procesu, údaje osvedčené žalobkyňou v podrobnom Vyhlásení žiadateľa na účely posúdenia zachovania centra záujmov z 1. júla 2022, ako aj čestné vyhlásenie žalobkyne a všetky údaje vyplývajúce z dokumentov, ktoré žalobkyňa predložila; (v) uzavrela, že všetky skutočnosti preukazujú vytvorenie centra záujmov na území Švajčiarska; (vi) zdôraznila, že žalobkyňa na území Slovenska v rozhodnom období nebola poistená v nezamestnanosti, naopak na území Švajčiarska pracovala od mája 2014.

6. Správny súd preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. 7. Správny súd je toho názoru, že z obsahu preskúmavaných rozhodnutí a vykonaného dokazovania nie je zrejmé, že by náležite zisťovali a vyhodnocovali konkrétnu situáciu žalobkyne v súvislosti s jej pobytom vo Švajčiarsku. Súhlasí s názorom žalovanej o dlhodobej orientácii žalobkyne na zahraničný pracovný trh. Nesúhlasí však s vyhodnotením jej pracovnej situácie ako stabilnej, a to s poukazom na frekvenciu uzatvárania, resp. dĺžku trvania jednotlivých pracovných pomerov u viacerých zamestnávateľov.

Následne správny súd uviedol, že správne orgány nevenovali potrebnú pozornosť ani vyhodnoteniu bytovej otázky žalobkyne. Zo zistení obstaraných správnymi orgánmi vyplýva, že žalobkyňa počas výkonu zárobkovej činnosti vo Švajčiarsku bývala v reštaurácii na poschodí, a to s viacerými osobami v jednej miestnosti. Žalobkyňa je slobodná a bezdetná a jej blízke osoby sa zdržiavali počas jej pobytu v zahraničí na Slovensku.

Neboli zisťované žiadne podrobnosti o ubytovaní žalobkyne, napr. či mala možnosť užívať izbu v čase dovolenky, či mala k dispozícii vlastné sociálne zariadenie, možnosť prípravy vlastnej stravy a pod. Pokiaľ by bolo preukázané tvrdenie žalobkyne o jej zdieľanom ubytovaní, s viacerými osobami, u svojho zamestnávateľa, pričom ubytovanie menila trikrát s tým, že zostala slobodná a bezdetná, tieto skutočnosti podľa názoru správneho súdu nesvedčia o vytváraní určitého komfortu a súkromia s úmyslom usadiť sa v danej krajine, ale skôr o jej úmysel šetriť si finančné prostriedky na stavbu domu na Slovensku. Stratou zamestnania by tak stratila i zázemie. Správne orgány neskúmali ani právny dôvod a podmienky užívania izby s viacerými osobami v rámci reštauračného zariadenia, vyhodnotením obsahu jej pracovnej zmluvy alebo iných doplňujúcich dôkazov. Neskúmali ani finančné či časové podmienky pre prípad častejších návratov na Slovensko, alebo to, či žalobkyňa užívala izbu z dôvodu nevyhnutnosti alebo jej voľby ako miesta, ktoré si sama vybrala ako trvalé bývanie s centrom záujmov, tvoreným zázemím rodinným, spoločenským, ekonomickým.

Podľa názoru správneho súdu, žalobkyňa prípravou na stavbu domu na území Slovenska prejavila nielen úmysel, ale aj konala v záujme zachovania bydliska a centra záujmov na Slovensku. To, že žalobkyňa svoj voľný čas prevažne trávila vo Švajčiarsku je pochopiteľné a logické a nemôže byť žalobkyni na ťarchu.

Správny súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je čiastočne nepreskúmateľné a vydané bez dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Správne nevyhodnotili všetky relevantné okolnosti pobytu žalobkyne na území Švajčiarska a tie, ktoré hodnotili, hodnotili bez ich vzájomných súvislosti. 11.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup kasačného súdu

16. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala sťažovateľka (žalovaná) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil preskúmavané rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 6 až 10 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

21. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

23. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 24. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

29. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h) základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 30. Podľa článku 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

32. Podľa článku 65 ods. 2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Podľa článku 11 ods. 1 vykonávacieho nariadenia, ak je rozdiel v stanoviskách inštitúcií dvoch alebo viacerých členských štátov o určení bydliska osoby, na ktorú sa uplatňuje základné nariadenie, tieto inštitúcie po vzájomnej dohode určia centrum záujmov dotknutej osoby na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, ktoré môžu obsahovať: a) dĺžku a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov; b) situáciu dotknutej osoby vrátane: i) povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a dĺžky trvania každej pracovnej zmluvy; ii) jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii) vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv) v prípade študentov zdroja ich príjmov; v) jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi) členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

36. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

37. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem rozhodné posúdiť správnosť záveru správnych orgánov, že žalobkyňa si väzby so Slovenskou republikou počas výkonu činnosti zamestnanca vo Švajčiarsku nezachovala, a preto jej nevznikol nárok na dávku v nezamestnanosti.

Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom sa správne a súladné so zákonom. 39. Na úvod, najvyšší správny súd poukazuje na to, že podľa základného pravidla obsiahnutého v článku 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia sa doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu zohľadnia, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov v prípade, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov. Z dôvodu, že žalobkyňa takto doby poistenia podľa slovenských právnych predpisov bezprostredne pred jej zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie nedosiahla, bolo potrebné posúdiť, či sa doby poistenia získané vo Švajčiarsku môžu zohľadniť podľa článku 65 ods. 5 písm. a) základného nariadenia, ktorý predstavuje výnimku z uvedeného základného pravidla, a podľa ktorého by žalobkyňa poberala dávky v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako keby sa na ňu tieto predpisy vzťahovali

40. Vzhľadom na skutočnosti sumarizované v predchádzajúcom bode najvyšší správny súd dospel k obdobnému záveru, ako správny súd, a teda, že zistenie a vyhodnotenie jednotlivých kritérií správnymi orgánmi, na základe ktorých formulovali svoje závery o zachovaní centra záujmov žalobkyne na území Švajčiarska nebolo postačujúce. Zo strany správnych orgánov neboli riadne preverené a komplexne posúdené všetky skutočnosti plynúce z obsahu administratívneho spisu vo vzájomnej súvislosti. V konkrétnosti bolo podľa najvyššieho správneho súdu potrebné dôsledne sa zaoberať otázkami (i) charakteru, sezónnosti a stálosti zamestnaní vykonávaných žalobkyňou vo Švajčiarsku; (ii) ich množstvom, dĺžkou a spôsobom skončenia pracovnoprávnych vzťahov; (iii) miestami pobytu žalobkyne vo Švajčiarsku; (iv) frekvenciou a dôvodmi návratov/návštev žalobkyne a jej rodiny na Slovensku; (v) nadobudnutím a užívaním nehnuteľnosti na Slovensku a s tým súvisiacim zámerom/úmyslom žalobkyne vo svetle ostatných okolností výkonu jej pracovnej činnosti a rodinných pomerov.

Pod pojmom „stabilita“ je potrebné predovšetkým rozumieť určitú stálosť, nemennosť, sústavnosť, trvalosť. Podľa názoru kasačného súdu, pracovná situácia žalobkyne reprezentovaná množstvom pracovných pomerov, podstatu stability nenapĺňa. Tak ako bola pracovná situácia žalobkyne doposiaľ preukázaná, nemôže spĺňať požiadavku plynúcu z čl. 11 ods. 1 písm. b) bod i/ vykonávacieho nariadenia, v zmysle ktorého je potrebné (okrem iného) zohľadniť aj situáciu dotknutej osoby vrátane povahy a osobitných vlastností každej vykonávanej činnosti, predovšetkým miesta, kde sa takáto činnosť zvyčajne vykonáva, trvalosti tejto činnosti a?dĺžky?trvania každej pracovnej zmluvy (obdobne rozsudky sp. zn. 9Sžsk/6/2021, sp.?zn.?7Ssk/28/2022, sp. zn. 7Ssk/107/2023).

Všeobecne možno konštatovať, že ubytovanie, hoci v samostatnom obytnom priestore, ale?priamo závislé od existencie pracovného pomeru, nesvedčí v prospech dlhodobého usadenia sa v?danej krajine. Preto je potrebné, aj s prihliadnutím na minimum informácií, ktoré sú Sociálnou poisťovňou všeobecne požadované vo vyhlásení vo vzťahu k ubytovaniu, doplniť v?tomto smere dokazovanie a až na základe takto doplneného skutkového stavu opätovne vyhodnotiť stabilitu jej bydliska vo

V tomto smere teda žalobkyňa konkrétne konala v záujme stabilizovania bydliska a centra záujmov na Slovensku, pričom v konaní nebol produkovaný žiaden dôkaz o rovnocennom postupe so zadovážením si bývania počas zamestnania vo Švajčiarsku. Takisto jej osobné pomery, v zahraničí si nezaložila rodinu, žila sama, všetky jej blízke osoby sa zdržiavajú na Slovensku, len bližšie dotvárajú obraz o?celkovej situácii žalobkyne a?podporujú už vyššie uvádzané závery. 44.

sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku. 46. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1 SSP.

V Bratislave dňa 30. septembra 2024