6Ssk/29/2023

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 24Sa/16/2021-58, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/2019-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2019, Číslo: 6037/2019-DK-DvN (ďalej len „pobočka žalovanej“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda v období od 20. 08. 2015 do 19. 08. 2019 mal preukázanú dobu poistenia v nezamestnanosti nasledovne: - od 1. júna 2017 do 10. apríla 2018 v počte celkom 314 dní u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o., Námestovo, a to v pracovnom pomere na neurčitý čas; - od 16. apríla 2018 do 11. mája 2018, spolu 26 dní u zamestnávateľa ORAVA TRANS s.r.o., Námestovo, a to v pracovnom pomere na dobu určitú; - od 21. mája 2018 do 31. júla 2018 v počte 72 dní u zamestnávateľa BARTOŠ Pavol s.r.o., Lokca, a to v pracovnom pomere na neurčitý čas a - od 7. augusta 2018 do 1. novembra 2018 v počte 87 dní u zamestnávateľa K&J Trans, s.r.o., Breza, rovnako v pracovnom pomere na neurčitý čas; čo spolu predstavovalo 499 dní doby poistenia v nezamestnanosti. 3. Žalobca v čase trvania pracovného pomeru uzavretého na dobu neurčitú u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o., Námestovo mal z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci prerušené

4. Krajský súd konštatoval, že dočasná práceneschopnosť v období od 05. 11. 2018 do 19. 08. 2019, ako vyplýva z prílohy, ktorú žalobca pripojil k jeho odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je hodnotená ako doba poistenia v nezamestnanosti, z ktorého dôvodu ju nebolo možné zhodnotiť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

doby poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t.j. v období od 5. mája 2017, túto žalobca poberal do 31. mája 2017, keďže uvedené obdobie bolo žalobcovi zohľadnené už na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti (išlo o pracovné pomery, spadajúce do posudzované obdobia od 5. mája 2014 do 4. mája 2017).

žiadosti. Uvedenú skutočnosť nemôže zmeniť ani okolnosť, že žalobca podal sťažnosť na bývalého zamestnávateľa K-J Trans s. r. o. na Národný inšpektorát práce Košice, a to z dôvodu nevyplatenia dovolenky, diét a nadčasových hodín, ako to uvádza v žalobe.

6. Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a argumentoch žalovanej krajský súd nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu jeho nezákonnosti, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 01. 12. 2022. 9. Dôvod kasačnej sťažnosti odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Poukázal, že od začiatku tvrdil, že si svoje pracovné povinnosti plnil, taktiež tvrdil, že ako šoférovi kamiónu mu zamestnávateľ povedal, aby čakal, kedy pôjde s nákladom a podobne. Počas správneho konania žalobca zistil aj to, že v jeden konkrétny deň mal odpracovaných 8 hodín, a zamestnávateľ v evidencii viedol v danom dni aj dovolenku, čo právne nie je možné. 11. Žalobca spochybnil, že v období od 11. 04. 2018 - 13. 04. 2018 mal neospravedlnenú absenciu. Neospravedlnenú absenciu žalobca popiera, pretože plnil len pokyny zamestnávateľa. Uvedené tvrdenia boli prednesené už v správnom konaní, ale o skutočnosti, ktoré neboli zobraté v úvahu. Tieto pochybnosti a sporné tvrdenia mali byť v súdnom konaní riadne zistené, čo sa ale nestalo, a napadnutý rozsudok sa bez akejkoľvek kritiky priklonil k tvrdeniam žalovanej. Aj žalovaná si má zisťovať správnosť údajov vo svojich registroch, ak sa objaví nezrovnalosť. Krajský súd mohol vykonať dôkazy, nevyhnuté na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože skutkový stav a rozhodnutie žalovanej je v priamom rozpore. Výsluchom svedka - zamestnávateľa žalobcu by sa skutkový stav tvrdený žalobcom potvrdil alebo vyvrátil. Takýto dôkazný prostriedok krajský súd mohol vykonať. 12. Žalobca uviedol, že už konanie a rozhodnutie žalovanej je riadne neodôvodnené a zistenie skutkového stavu je nedostatočné. Správny orgán nemôže bez riadneho skúmania veci vydať rozhodnutie. Riadnym skúmaním mala žalovaná zistiť, či neospravedlnené absencie boli alebo neboli. Neospravedlnené absencie sa namietali už v správnom konaní a doteraz neboli tieto pochybnosti odstránené, čo považoval za postup, ktorý odporuje platným právnym normám. 13. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší, vec vráti žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi prizná voči žalovanej plnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

24. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

26. Podľa § 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

28. Podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdnych spisov, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca na predpísanom tlačive dňa 27. septembra 2019 požiadal o dávku v nezamestnanosti [z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 20. augusta 2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; v období od 07. 08. 2018 do 01. 11. 2018 pracoval pre zamestnávateľa K+J TRANS, s.r.o, od 21. 05. 2018 do 31. 07. 2018 pre zamestnávateľa BARTOŠ PAVOL, s.r.o., od 16. 04. 2018 do 11. 05. 2018 pre zamestnávateľa ORAVA TRANS, s.r.o., od 01. 06. 2017 do 13. 04. 2018 pre zamestnávateľa CANSTAV, s.r.o., od 26. 10. 2015 do 18. 04. 2017 pre zamestnávateľa NEALKO ORAVAN spol., s.r.o., od 01. 12. 2014 do 03. 11. 2015 pre zamestnávateľa VSV GROUP, s.r.o.; zároveň žalobca mal v dňoch od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018 evidovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci; žalobca bol v období od 05. 11. 2018 do 19. 08. 2019 mal dočasnú pracovnú neschopnosť ];

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti celkovo 499 dní, nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti]; - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/2019-BA odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2019 [žalovaná v napadnutom rozhodnutí potvrdila správnosť postupu pobočky žalovanej vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti]; - žalobca sa obrátil na krajský súd za účelom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd uznesením zo dňa 12. apríla 2021, č. k. 24Sa/5/2020-30 odmietol podanie žalobcu z dôvodu § 98 ods. 1 písm. h/ SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP; - o podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 2. júla 2021, sp. zn. 7Sžsk/45/2021 tak, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné prejednanie;

32. Ustanovenie § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. Vo všeobecnosti platí, že rozhodným obdobím sú posledné štyri roky odo dňa, keď bola osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom je rozhodujúce, aby v tomto období bola táto osoba najmenej dva roky poistená v nezamestnanosti.

V rámci tohto obdobia mal preukázať obdobie poistenia v nezamestnanosti v rozsahu 730 dní - vo vzťahu k tomuto nároku bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobca poberal dávku v nezamestnanosti do 31. 05. 2017, čo znamená, že v zmysle § 104 ods. 1 a 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z. do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti (v žalobcovom prípade v období od 05. 05. 2017 do 31. 05. 2017), pretože toto obdobie už bolo raz zohľadnené na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, - žalobcovi teda mohli byť zohľadnené len doby poistenia v nezamestnanosti v rozhodnom období, t. j. od 01. 06. 2017, nasledovne: - 01. 06. 2017 do 10. 04. 2018, t. j. 314 dní - zamestnávateľ CANSTAV s.r.o.; - 16. 04. 2018 do 11. 05. 2018, t. j. 26 dní - zamestnávateľ ORAVA TRANS s.r.o.; - 21. 05. 2018 do 31. 07. 2018, t. j. 72 dní - zamestnávateľ BARTOŠ Pavol s.r.o.;

Pričom toto prerušenie vzhľadom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa považuje za obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti a nemôže byť tak zhodnotené ako doby poistenia v nezamestnanosti. Toto prerušenie nahlásil žalovanej, resp. pobočke žalovanej dotknutý zamestnávateľ a táto zmena bola zaznamenaná v informačnom systéme žalovanej, a bez dodatočnej zmeny zo strany tohto zamestnávateľa nemôže byť vykonaná žiadna zmena žalovanou, vzhľadom aj na skutočnosť, že zamestnávateľ je odvádzateľom povinného poistenia za svojich zamestnancov na účet Sociálnej poisťovne, - žalobca bol zároveň v období od 05. 11. 2018 do 20. 08. 2019 dočasne pracovne neschopný, pričom, ale jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil ku dňu 01. 11. 2018, a preto v zmysle § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. táto dočasná pracovná neschopnosť nemôže byť považovaná za dobu poistenia v nezamestnanosti, a preto nemohla byť zhodnotená na účely nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti.

zamestnávateľa a nemal vedomosť, že v dotknutom období zamestnávateľ prerušil povinné poistenie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná vychádzala z údajov, ktoré sa nachádzali v jej informačnom systéme, a ktoré jej oznámil zamestnávateľ žalobcu.

36. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej, ale aj rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré je postačujúce na vyslovenie výroku rozhodnutia v nich uvedených.