← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

6Ssk/29/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:5020200086.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Žiline
Sp. zn. 1. inštancie
24Sa/16/2021
IČS
5020200086
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A. M., nar. XX. W. XXXX, bytom v J., A. XXX/XX-XX, právne zast. JUDr. Michalom Murinom, advokátom so sídlom v Nižnej, Nová Doba 497, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/ 2019-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 24Sa/16/2021-58, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 29. septembra 2022, č. k. 24Sa/16/2021-58, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/2019-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2019, Číslo: 6037/2019-DK-DvN (ďalej len „pobočka žalovanej“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

2. Krajský súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že za štyri roky odrobil 730 dní, a tak na dávku v nezamestnanosti má nárok. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako i pobočka žalovanej stručne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedli, akými úvahami boli vedené pri hodnotení vykonaných dôkazov a ako dospeli k záveru, že žalobca, u ktorého nebola splnená zákonná podmienka v zmysle § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Z priloženého administratívneho spisu krajský súd zistil, že žalovaná rozhodla na základe údajov zo svojho informačného systému, ako i na základe potvrdenia

Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo. Z obsahu administratívneho spisu pritom vyplýva, že žalobca v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, teda v období od 20. 08. 2015 do 19. 08. 2019 mal preukázanú dobu poistenia v nezamestnanosti nasledovne: - od 1. júna 2017 do 10. apríla 2018 v počte celkom 314 dní u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o., Námestovo, a to v pracovnom pomere na neurčitý čas; - od 16. apríla 2018 do 11. mája 2018, spolu 26 dní u zamestnávateľa ORAVA TRANS s.r.o., Námestovo, a to v pracovnom pomere na dobu určitú; - od 21. mája 2018 do 31. júla 2018 v počte 72 dní u zamestnávateľa BARTOŠ Pavol s.r.o., Lokca, a to v pracovnom pomere na neurčitý čas a - od 7. augusta 2018 do 1. novembra 2018 v počte 87 dní u zamestnávateľa K&J Trans, s.r.o., Breza, rovnako v pracovnom pomere na neurčitý čas; čo spolu predstavovalo 499 dní doby poistenia v nezamestnanosti. 3. Žalobca v čase trvania pracovného pomeru uzavretého na dobu neurčitú u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o., Námestovo mal z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci prerušené

povinné poistenie v nezamestnanosti od 11. apríla 2018 do 13. apríla 2018. Tieto tri dni sa na účely nároku na dávku v nezamestnanosti podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. považujú za obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti, preto nemohli byť zhodnotené ako doby poistenia v nezamestnanosti.

4. Krajský súd konštatoval, že dočasná práceneschopnosť v období od 05. 11. 2018 do 19. 08. 2019, ako vyplýva z prílohy, ktorú žalobca pripojil k jeho odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu, podľa § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je hodnotená ako doba poistenia v nezamestnanosti, z ktorého dôvodu ju nebolo možné zhodnotiť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti.

Podľa potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo bol žalobca odo dňa 20. 08. 2019 opätovne zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom v zmysle § 104 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. do celkovej

doby poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t.j. v období od 5. mája 2017, túto žalobca poberal do 31. mája 2017, keďže uvedené obdobie bolo žalobcovi zohľadnené už na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti (išlo o pracovné pomery, spadajúce do posudzované obdobia od 5. mája 2014 do 4. mája 2017).

5. Krajský súd poukázal, že z § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. vyplýva, že poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak bol v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky, pričom sa vyžaduje doba poistenia v nezamestnanosti najmenej 730 dní. Žalobca získal celkovú dobu poistenia v nezamestnanosti v počte len 499 dní, preto nesplnil podmienku stanovenú § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., nebolo možné rozhodnúť inak, ako rozhodla pobočka žalovanej, a to tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti na základe jeho

žiadosti. Uvedenú skutočnosť nemôže zmeniť ani okolnosť, že žalobca podal sťažnosť na bývalého zamestnávateľa K-J Trans s. r. o. na Národný inšpektorát práce Košice, a to z dôvodu nevyplatenia dovolenky, diét a nadčasových hodín, ako to uvádza v žalobe.

Okolnosť, že žalobca sa dlhodobo lieči, nemá finančné prostriedky na lieky a cestu k lekárovi, pretože nemá žiaden príjem, sú dôvodom na podanie žiadosti o dávky v hmotnej núdzi na príslušnom úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.

6. Na základe zisteného skutkového stavu veci, uvedených právnych skutočností, po vyhodnotení námietok žalobcu a argumentoch žalovanej krajský súd nezistil žiaden relevantný dôvod, ktorý by viedol k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovanej z dôvodu jeho nezákonnosti, preto žalobu zamietol ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP.

7. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní nebol úspešný a žalovanej nepriznal právo na náhradu trov konania.

II.

8. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním zo dňa 01. 12. 2022. 9. Dôvod kasačnej sťažnosti odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. g/ SSP, t.j. krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 10. Poukázal, že od začiatku tvrdil, že si svoje pracovné povinnosti plnil, taktiež tvrdil, že ako šoférovi kamiónu mu zamestnávateľ povedal, aby čakal, kedy pôjde s nákladom a podobne. Počas správneho konania žalobca zistil aj to, že v jeden konkrétny deň mal odpracovaných 8 hodín, a zamestnávateľ v evidencii viedol v danom dni aj dovolenku, čo právne nie je možné. 11. Žalobca spochybnil, že v období od 11. 04. 2018 - 13. 04. 2018 mal neospravedlnenú absenciu. Neospravedlnenú absenciu žalobca popiera, pretože plnil len pokyny zamestnávateľa. Uvedené tvrdenia boli prednesené už v správnom konaní, ale o skutočnosti, ktoré neboli zobraté v úvahu. Tieto pochybnosti a sporné tvrdenia mali byť v súdnom konaní riadne zistené, čo sa ale nestalo, a napadnutý rozsudok sa bez akejkoľvek kritiky priklonil k tvrdeniam žalovanej. Aj žalovaná si má zisťovať správnosť údajov vo svojich registroch, ak sa objaví nezrovnalosť. Krajský súd mohol vykonať dôkazy, nevyhnuté na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože skutkový stav a rozhodnutie žalovanej je v priamom rozpore. Výsluchom svedka - zamestnávateľa žalobcu by sa skutkový stav tvrdený žalobcom potvrdil alebo vyvrátil. Takýto dôkazný prostriedok krajský súd mohol vykonať. 12. Žalobca uviedol, že už konanie a rozhodnutie žalovanej je riadne neodôvodnené a zistenie skutkového stavu je nedostatočné. Správny orgán nemôže bez riadneho skúmania veci vydať rozhodnutie. Riadnym skúmaním mala žalovaná zistiť, či neospravedlnené absencie boli alebo neboli. Neospravedlnené absencie sa namietali už v správnom konaní a doteraz neboli tieto pochybnosti odstránené, čo považoval za postup, ktorý odporuje platným právnym normám. 13. Navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej zruší, vec vráti žalovanej na ďalšie konanie a žalobcovi prizná voči žalovanej plnú náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde.

III.

14. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 21. decembra 2022, Číslo: 28930-8/2022-BA.

15. Uviedla, že zistenie skutkového stavu veci považuje za presné a úplné. Pri posudzovaní nároku na dávku v nezamestnanosti zohľadnila všetky údaje nachádzajúce sa v spisovej dokumentácii, ktoré boli následne vyhodnotené a viedli k nepriznaniu nároku na dávku v nezamestnanosti z dôvodu nepreukázania potrebnej doby poistenia v nezamestnanosti najmenej dva roky v zmysle platnej právnej úpravy. Poukázala, že k dnešnému dňu (t. j. k podaniu vyjadrenia ku kasačnej sťažnosti) nedošlo k zmene údajov v informačnom systéme zo strany zamestnávateľa žalobcu CANSTAV s.r.o. vo vzťahu k prerušeniu poistenia v nezamestnanosti v období od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018. V súvislosti s tým uviedla, že ak by aj došlo k zmene údajov vo veci prerušenia poistenia v nezamestnanosti v období od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018, nemalo by to zásadný vplyv na zmenu nároku na dávku v nezamestnanosti v prípade žalobcu. Preto navrhla, aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť podanú žalobcom.

IV.

16. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 1. februára 2023.

V.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 18.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

súde. 20. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/2019-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2019, Číslo: 6037/2019-DK-DvN, ktorým pobočka žalovanej rozhodla, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

24. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

25. Podľa § 104 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., do obdobia poistenia v nezamestnanosti na nárok na dávku v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, a) ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, b) počas ktorého zamestnanec nemal vymeriavací základ na platenie poistného na poistenie v nezamestnanosti; to neplatí pre obdobie podľa § 104a a § 140 ods. 1.

26. Podľa § 105 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., poistencovi, ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie počas poberania dávky v nezamestnanosti a v období najviac dvoch rokov bol opätovne zaradený do evidencie nezamestnaných občanov, vznikne nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti odo dňa opätovného zaradenia do tejto evidencie, a to v sume, v akej mu bola vyplácaná predchádzajúca dávka v nezamestnanosti. Nárok na dávku v nezamestnanosti zaniká uplynutím zostávajúcej časti podporného obdobia v nezamestnanosti.

27. Podľa § 106 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých a) má nárok na výplatu nemocenského, b) má nárok na výplatu ošetrovného, c) má nárok na výplatu materského, d) sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

28. Podľa § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom má neospravedlnenú neprítomnosť v práci.

29. Podľa § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti podľa odsekov 1 až 4 sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia, povinného dôchodkového poistenia a povinného poistenia v nezamestnanosti a skončenie prerušenia týchto poistení sa posudzuje rovnako ako vznik týchto poistení.

30. Najvyšší správny súd z obsahu súdnych spisov, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že - žalobca na predpísanom tlačive dňa 27. septembra 2019 požiadal o dávku v nezamestnanosti [z predmetného tlačiva vyplýva, že žalobca bol od 20. augusta 2019 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie; v období od 07. 08. 2018 do 01. 11. 2018 pracoval pre zamestnávateľa K+J TRANS, s.r.o, od 21. 05. 2018 do 31. 07. 2018 pre zamestnávateľa BARTOŠ PAVOL, s.r.o., od 16. 04. 2018 do 11. 05. 2018 pre zamestnávateľa ORAVA TRANS, s.r.o., od 01. 06. 2017 do 13. 04. 2018 pre zamestnávateľa CANSTAV, s.r.o., od 26. 10. 2015 do 18. 04. 2017 pre zamestnávateľa NEALKO ORAVAN spol., s.r.o., od 01. 12. 2014 do 03. 11. 2015 pre zamestnávateľa VSV GROUP, s.r.o.; zároveň žalobca mal v dňoch od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018 evidovanú neospravedlnenú neprítomnosť v práci; žalobca bol v období od 05. 11. 2018 do 19. 08. 2019 mal dočasnú pracovnú neschopnosť ];

- pobočka žalovanej rozhodnutím vydaným dňa 30. septembra 2019, Číslo: 6037/2019-DK- DvN žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovela a rozhodla, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti [v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. od 20. 08. 2015 do 19. 08. 2019, preukázal doby poistenia v nezamestnanosti od 01. 06. 2017 do 10. 04. 2018 (314 dní) u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o., od 16. 04. 2018 do 11. 05. 2018 (26 dní) u zamestnávateľa ORAVA TRANS, s.r.o., od 21. 05. 2018 do 31. 07. 2018 (72 dní) u zamestnávateľa BARTOŠ Pavol, s.r.o. a od 07. 08. 2018 do 01. 11. 2018 (87 dní) u zamestnávateľa K&J Trans, s.r.o. v celkovom počte 499 dní.; zároveň obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku prechádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti, t. j. ku dňu 05. 05. 2017 sa nezapočítava do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti, keďže bol žalobca v posledných štyroch rokoch

pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie poistený v nezamestnanosti celkovo 499 dní, nesplnil podmienku nároku na dávku v nezamestnanosti]; - na odvolanie žalobcu žalovaná ako druhostupňový (odvolací) správny orgán rozhodnutím zo dňa 16. decembra 2019, Číslo: 79262-2/2019-BA odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 30. septembra 2019 [žalovaná v napadnutom rozhodnutí potvrdila správnosť postupu pobočky žalovanej vo vzťahu k posúdeniu nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti]; - žalobca sa obrátil na krajský súd za účelom súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, pričom krajský súd uznesením zo dňa 12. apríla 2021, č. k. 24Sa/5/2020-30 odmietol podanie žalobcu z dôvodu § 98 ods. 1 písm. h/ SSP v spojení s § 59 ods. 3 SSP; - o podanej kasačnej sťažnosti rozhodol Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 2. júla 2021, sp. zn. 7Sžsk/45/2021 tak, že toto uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na opätovné prejednanie;

- následne krajský súd napadnutým rozsudkom rozhodol o podanej správnej žalobe tak, že tú zamietol podľa § 190 SSP. 31. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

32. Ustanovenie § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. upravuje podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. Vo všeobecnosti platí, že rozhodným obdobím sú posledné štyri roky odo dňa, keď bola osoba zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie, pričom je rozhodujúce, aby v tomto období bola táto osoba najmenej dva roky poistená v nezamestnanosti.

Rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní, a za splnenie tejto podmienky sa tak bude považovať poistenie v nezamestnanosti v trvaní 730 dní. 33. Vo vzťahu k žalobcovi boli pre posúdenie jeho nároku na dávku v nezamestnanosti rozhodné tieto skutočnosti: - žalobca bol zaevidovaný príslušným úradom práce, sociálnych vecí a rodiny do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 20. 08. 2019, tzn., že rozhodné obdobie pre posúdenie jeho nároku na dávku v nezamestnanosti bolo od 20. 08. 2015 do 19. 08. 2019.

V rámci tohto obdobia mal preukázať obdobie poistenia v nezamestnanosti v rozsahu 730 dní - vo vzťahu k tomuto nároku bolo potrebné zohľadniť aj skutočnosť, že žalobca poberal dávku v nezamestnanosti do 31. 05. 2017, čo znamená, že v zmysle § 104 ods. 1 a 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z. do celkovej doby poistenia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie poistenia v nezamestnanosti, ktoré bolo získané ku dňu vzniku predchádzajúceho nároku na dávku v nezamestnanosti (v žalobcovom prípade v období od 05. 05. 2017 do 31. 05. 2017), pretože toto obdobie už bolo raz zohľadnené na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti, - žalobcovi teda mohli byť zohľadnené len doby poistenia v nezamestnanosti v rozhodnom období, t. j. od 01. 06. 2017, nasledovne: - 01. 06. 2017 do 10. 04. 2018, t. j. 314 dní - zamestnávateľ CANSTAV s.r.o.; - 16. 04. 2018 do 11. 05. 2018, t. j. 26 dní - zamestnávateľ ORAVA TRANS s.r.o.; - 21. 05. 2018 do 31. 07. 2018, t. j. 72 dní - zamestnávateľ BARTOŠ Pavol s.r.o.;

- 07. 08. 2018 do 01. 11. 2018, t. j. 87 dní - K&J Trans s.r.o. spolu 499 dní poistenia v nezamestnanosti, - zároveň v období od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018, t. j. 3 dni, mal u zamestnávateľa CANSTAV s.r.o. prerušené povinné poistenie v nezamestnanosti z dôvodu neospravedlnenej neprítomnosti v práci.

Pričom toto prerušenie vzhľadom na ustanovenie § 26 ods. 1 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. sa považuje za obdobie prerušenia povinného poistenia v nezamestnanosti a nemôže byť tak zhodnotené ako doby poistenia v nezamestnanosti. Toto prerušenie nahlásil žalovanej, resp. pobočke žalovanej dotknutý zamestnávateľ a táto zmena bola zaznamenaná v informačnom systéme žalovanej, a bez dodatočnej zmeny zo strany tohto zamestnávateľa nemôže byť vykonaná žiadna zmena žalovanou, vzhľadom aj na skutočnosť, že zamestnávateľ je odvádzateľom povinného poistenia za svojich zamestnancov na účet Sociálnej poisťovne, - žalobca bol zároveň v období od 05. 11. 2018 do 20. 08. 2019 dočasne pracovne neschopný, pričom, ale jeho predchádzajúci pracovný pomer skončil ku dňu 01. 11. 2018, a preto v zmysle § 128 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. táto dočasná pracovná neschopnosť nemôže byť považovaná za dobu poistenia v nezamestnanosti, a preto nemohla byť zhodnotená na účely nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti.

Na základe vyššie uvedeného, najvyšší správny súd konštatuje, že žalovaná správne určila, že žalobca v rozhodnom období získal celkovo 499 dní poistenia v nezamestnanosti, a preto nesplnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti ustanovené v § 104 zákona č. 461/2003 Z. z. 34. Čo sa týka námietok v podanej kasačnej sťažnosti, žalobca tvrdil, že zistil, že napriek tomu, že v niektorý deň vykonával činnosť pre svojho zamestnávateľa, ten mu v dochádzke evidoval neprítomnosť z dôvodu dovolenky. Tieto tvrdenia sú však z pohľadu najvyššieho správneho súdu len vo všeobecnej rovine bez bližšej špecifikácie, len v rovine tvrdenia, preto túto námietku je potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú. Zároveň sa podľa tvrdenia žalobcu jedná o jeden pracovný deň, čo by v konečnom dôsledku nemalo zásadný význam vo veci jeho nároku na dávku v nezamestnanosti a v jeho prípade by mu tak nepriniesla pozitívny výsledok. 35. Ďalšia vyslovená námietka zo strany žalobcu smerovala k prerušeniu povinného poistenia v období od 11. 04. 2018 do 13. 04. 2018, pričom tvrdil, že plnil pokyny zo strany svojho

zamestnávateľa a nemal vedomosť, že v dotknutom období zamestnávateľ prerušil povinné poistenie. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že žalovaná vychádzala z údajov, ktoré sa nachádzali v jej informačnom systéme, a ktoré jej oznámil zamestnávateľ žalobcu.

Bez relevantných dokladov žalovaná nemôže vykonať z vlastnej iniciatívy takéto úpravy v informačnom systéme. Zároveň najvyšší správny súd sa stotožňuje s názorom žalovanej, že aj keby došlo k tejto zmene, nemalo by to zásadný vplyv na zmenu nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti, pretože žalobca dosiahol 499 dní poistenia v nezamestnanosti, a pre priznanie nároku by potreboval v rozhodnom období dosiahnuť 730 dní poistenia v nezamestnanosti.

36. Záverom najvyšší správny súd konštatuje, že rozhodnutie pobočky žalovanej, ale aj rozhodnutie žalovanej vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktoré je postačujúce na vyslovenie výroku rozhodnutia v nich uvedených.

37. Najvyšší správny súd zároveň tiež poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017). 38. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP. 40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/29/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik