6Ssk/30/2021

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: I.. Š. Q., nar. XX. P. XXXX, naposledy bydliskom v Q. Č.. XXX, zomrelý X. J. XXXX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, IČO: 30807484, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne z 20. apríla 2020, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti L. Q., U.M. Q., Š. Q. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. 6Sa/26/2020-84, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. mája 2021, č. k. 6Sa/26/2020-84, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I.

2. V rámci odôvodnenia rozsudku sa krajský súd zaoberal posúdením splnenia podmienok na vznik nároku na starobný dôchodok so znížením dôchodkového veku na strane žalobcu. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") a zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.") konštatoval, že skorší vznik nároku na starobný dôchodok, ako je uvedené v § 65 ods. 1, ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., je podmienený splnením podmienok uvedených v § 21 ods. 1, § 14 ods. 2, ods. 4 a § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Poukázal na to, že žalobcovi bol od 1. júla 1993 priznaný výsluhový príspevok a jeho služobný pomer bol ukončený k 30. júnu 1993, teda jeho služba v I. ani v II. kategórii funkcií netrvala k 31. decembru 1999, a teda nesplnil podmienky podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. Právne predpisy neumožňovali započítať obdobie dôchodkového poistenia z minulosti, ktorým má byť aj zamestnanie žalobcu vykonávané v služobnom pomere, a hodnotiť ho vo väčšom rozsahu, ako reálne získané v I. pracovnej kategórii s odkazom na § 174 ods. 1, ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. Ak žalobca v zamestnaní zaradenom do I. kategórie funkcií, ktoré je postavené na roveň zamestnania I. pracovnej kategórie, uvedeného v § 14 ods. 2 písm. b) až h) zákona č. 100/1988 Zb., nezískal najmenej 20 rokov, nárok na starobný dôchodok mu k 20. septembru 2017 nevznikol vzhľadom na jeho vek a fakt, že niektoré doby už boli zarátané pri priznávaní výsluhového príspevku. Krajský súd sa ďalej v napadnutom rozsudku vysporiadal aj s námietkami žalobcu, najmä vo vzťahu k dobe štúdia a duplicite započítania zvýhodnenej doby, a uzavrel, že právne posúdenie veci zo strany Sociálnej poisťovne bolo správne. 3. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého neúspešnému žalobcovi nepriznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, a podľa § 175 ods. 2 SSP vyslovil, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

III.

8. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd"), na ktorý podľa § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov od 1. augusta 2021 prešiel výkon súdnictva z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. augusta 2021 daná právomoc najvyššieho správneho súdu; rozhodujúci v senáte podľa § 438 ods. 2 SSP ako súd konajúci o kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po oboznámení sa s obsahom kasačnej sťažnosti, bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), dospel k záveru, že napadnutý rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.

IV.

11. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 12. Podľa § 25 SSP, ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v Civilnom sporovom poriadku, správny súd postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva. 13.

Podľa § 454 SSP na rozhodnutie kasačného súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia krajského súdu. 15. Podľa § 440 ods. 1 písm. b) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu.

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

Jej nedostatok je neodstrániteľný a jeho následkom je zastavenie konania s výnimkami stanovenými zákonom (najmä § 63 CSP v spojení s § 25 SSP). 21. V predmetnej veci z obsahu súdneho spisu vyplýva, že správnu žalobu v sociálnej veci dňa 14. mája 2020 podal žalobca I.. Š.A_ Q., nar. XX. P. XXXX, prostredníctvom právneho zástupcu JUDr. Mariána Ďurinu. Po vykonaní prvotných procesných úkonov správny súd vo veci nariadil termín verejného vyhlásenia rozsudku na deň 26. mája 2021, ktorý bol oznámený v súlade s § 137 ods. 4 SSP na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.

22. Z obsahu kasačnej sťažnosti vyplýva, že žalobca dňa X. J. XXXX zomrel. Táto skutočnosť bola preukázaná Oznámením o úmrtí zo dňa 7. apríla 2021, zapísanom v knihe úmrtí Matričného úradu obce L. I. zväzok X, ročník XX, strana XX, por. č. X, ktoré bolo doručené žalovanej dňa 14. apríla 2021 a bolo predložené správnemu súdu 3. augusta 2021, i vlastnou lustráciou kasačného súdu v Registri obyvateľov zo dňa 2. novembra 2022.

24. Je možné rezultovať, že napadnutý rozsudok krajského súdu bol vydaný v konaní, ktoré vykazovalo procesnú vadu spočívajúcu v nedostatku jednej zo základných procesných podmienok konania, vo všeobecnosti považovanej za conditio sine qua non („podmienka, bez ktorej nie", t. j. podmienka nutná), čo spôsobilo jeho zmätočnosť, preto kasačný súd dospel k záveru, že je potrebné ho zrušiť a vec krajskému súdu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. b) SSP s poukazom na to, že v tomto prípade nie je daná viazanosť kasačného súdu sťažnostnými bodmi [§ 453 ods. 2 (veta prvá) SSP v spojení s § 134 ods. 2 písm. d) a § 6 ods. 2 písm. c) SSP]. 25. Úlohou krajského súdu v konaní po zrušení napadnutého rozsudku bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, preveriť a ustáliť okruh právnych nástupcov žalobcu (ktorých existenciu a vôľu pokračovať v konaní naznačuje kasačná sťažnosť) a následne sa zaoberať otázkou, či s ohľadom na charakter konania a jeho predmet je možné v konaní pokračovať.

Z hľadiska postupu podľa § 63 ods. 2 CSP v spojení s § 25 SSP alebo § 63 ods. 3 SSP v spojení s § 25 SSP bude podstatná zároveň odpoveď na otázku, či v danej veci pôjde o právnych nástupcov žalobcu v pozícii dedičov alebo v pozícii osôb, na ktoré prechádzajú nároky podľa § 118 zákona č. 461/2003 Z. z. ex lege, s ktorou sa krajský súd taktiež bude povinný riadne vysporiadať. 26.

- odôvodnenie výroku o náhrade trov konania pred krajským súdom (odsek 65. napadnutého rozsudku), v ktorom absentuje akákoľvek zmienka o dôvodoch pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanej (§ 168 SSP), - § 175 ods. 2 SSP, ktorý je možné aplikovať len v prípade, ak bola náhrada trov konania priznaná podľa § 175 ods. 1 SSP.