6Ssk/31/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: A. Z., narodený XX. K. XXXX, bytom v A., Y. Č.. XX, právne zast.: Mgr. Ivicou Štiglitz, advokátkou so sídlom v Rožňave, Šafárikova č. 14, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 17. augusta 2020, Číslo: UPS/ US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10043, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2021, č. k. 10Sa/28/2020-41, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 18. októbra 2021, č. k. 10Sa/28/2020-41 mení tak, že rozhodnutie žalovaného zo 17. augusta 2020, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2020/10043 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z. z.“) uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 2.151,75 eur.

3. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že žalovaný vo veci rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu, pričom správne aplikoval na danú vec sa vzťahujúce zákonné, ako aj podzákonné normy a výsledkom jeho činnosti bolo vydanie zákonného rozhodnutia, ktoré v konečnom dôsledku ukladá povinnosť žalobcovi vrátiť neoprávnene vyplatený príspevok na opatrovanie jeho matky za obdobie od 01. augusta 2019 do 31. decembra 2019 v celkovej sume 2.151,75 eur. Mal preukázané, že príspevok bol neoprávnene vyplatený, pretože žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba mal z podnikania v roku 2019 príjem vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima. Uvedené nesporne podľa súdu vyplývalo zo žalobcom predloženého Potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2019 z 09. júna 2020, ktoré je obsiahnuté v administratívnom spise žalovaného, z ktorého vyplývalo, že mesačný príjem žalobcu v roku 2019 bol v priemere 479,42 eur.

Poukázal tiež na žalovaným do konania doložené usmernenie zo 04. septembra 2018, podľa ktorého cit.: „Zákon č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „v zákon“) umožňuje, v prípade splnenia podmienok ustanovených v § 40 ods. 15, poskytovať peňažný príspevok na opatrovanie aj fyzickej osobe vykonávajúcej popri opatrovaní zamestnanie. Jednou z ustanovených podmienok je, že mesačný príjem z vykonávania zamestnania nesmie presiahnuť dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo znamená, že na účely poskytovania peňažného príspevku na opatrovanie je povinnosťou fyzickej osoby výšku príjmu správnemu orgánu aj mesačne preukazovať. .

vyhlásením. Následne po podaní daňového priznania skutočnosti uvedené v čestnom vyhlásení sú tieto fyzické osoby povinné osvedčiť potvrdením o príjme z daňového priznania.“ 5. K žalobnému dôvodu, že v úvodných mesiacoch roka 2019 bol príjem žalobcu vzhľadom na faktúry vystavené odberateľom vyšší a neskôr, v období, keď poberal príspevok na opatrovanie matky už výrazne nižší, a pod hranicou dvojnásobku sumy životného minima, čo v súdnom konaní preukazoval zoznamom vystavených faktúr (č. l. 33 súdneho spisu) krajský súd uviedol, že uvedené tvrdenie žalobcu pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného súd nemožno aj s odkazom na § 135 ods. 1 SSP zohľadniť, keď na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy.

roku 2019. Ako nedôvodnú tiež vyhodnotil námietku, ktorou žalobca poukazoval na potrebu postupu podľa § 59 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože súd z obsahu administratívneho spisu nezistil žiadne pochybenie v postupe pracovníkov správneho orgánu prvého stupňa, respektíve žalovaného, ktorí postupovali striktne v zmysle zákona a po doručení žiadosti žalobcu z 28. augusta 2019 (a deklarovaní výšky príjmu samostatne zárobkovo činnej osoby za mesiac august 2019) mu bol rozhodnutím z 03. septembra 2019 priznaný peňažný príspevok na opatrovanie matky, ktorá na takéto opatrovanie dala písomný súhlas.

II.

10. Konkrétne namietal, že z rozsudku krajského súdu nebolo jasné, prečo súd nevzal do úvahy žalobcom uvedené právne argumenty týkajúce sa použitia ustanovenia § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., ktoré je ustanovení hovoriacim o tom, z akého príjmu sa vychádza pri posudzovaní splnenia podmienky životného minima pre priznanie peňažného príspevku pre osobu ŤZP. Vzhľadom na to, že žalobca požiadal o príspevok v mesiaci august 2019 správny orgán mal v zmysle ustanovenia § 18 ods. 8 skúmať príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov žalobcu za kalendárny rok 2018. Zároveň žalobca povinnosť predložiť daňové priznanie za rok 2018 splnil a správnemu orgánu predložil daňové priznanie za rok 2018 (ktoré predložil aj súdu) a podľa ktorého spĺňal podmienku na priznanie peňažného príspevku na opatrovanie posudzovanej osoby. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania vydané Daňovým úradom bol príjem žalobcu v roku 2018 vo výške 4.767,84 eur. Výpočtom (4767,84 eur / 12 mesiacov) vychádza čistý mesačný príjem žalobcu za rok 2018 vo výške

Inou formou ako správnym orgánom vyžadovaným spôsobom, t.j. čestným prehlásením o výške príjmu žalobca nevedel predložiť čistý mesačný príjem v daných mesiacoch (september až december 2019) inak, vzhľadom na to, že daňové priznanie za rok 2019 podal až júni 2020.

. . . potvrdenie o výške čistého mesačného príjmu získajú až po odovzdaní daňového priznania za celé zdaňovacie obdobie. Vzhľadom na uvedené je možné v týchto prípadoch danú skutočnosť, či ich čistý príjem za daný mesiac presiahol/nepresiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu overiť čestným

11. Zdôraznil, že povinnosť preukázania príjmu splnil čestnými prehláseniami od septembra 2019 do decembra 2019, neskôr predloženými faktúrami za uvedené mesiace, v ktorých fakturoval raz mesačne maximálne 625 eur. Mal za to, že neporušil žiadnu povinnosť plynúcu mu zo zákona č. 447/2008 Z. z. Jeho príjem bol nižší za uvedené mesiace, a to vzhľadom na to, že svoj čas venoval starostlivosti o svoju matku a nemohol preto obsiahnuť po pracovnej stránke viac obchodných činností ako v čase, keď svojej matke zdravotnú starostlivosť neposkytoval.

kompenzáciu alebo jeho časť odo dňa, od ktorého nepatril vôbec alebo v poskytovanej výške, ak nesplnila povinnosť ustanovenú týmto zákonom a prijímala peňažný príspevok na kompenzáciu alebo jeho časť, aj keď vedela alebo musela z okolností predpokladať, že sa vypláca neprávom alebo vo vyššej sume, ako patril.“ Mal za to, že tento zákonný predpoklad na vrátenie peňažného príspevku zo strany žalobcu nebol v konaní pred správnym orgánom ani v konaní pred krajským súdom preukázaný. Ak správny orgán rozhodol o priznaní peňažného príspevku na opatrovanie a v čase rozhodnutia o priznaní (03. september 2019) žalobca spĺňal podmienky na jeho priznanie, nie je zároveň možné rozhodnúť tak, že mu tento príspevok nepatril. Žalobca predložil správnemu orgánu v mesiaci jún 2020 faktúry za mesiace september 2019 až december 2019, podľa predloženého rozpisu fakturovaných súm (nie čistého zisku) a tieto boli aj súčasťou daňového priznania za rok 2019. Žalobca v čase poberania peňažného príspevku nemal vyšší čistý priemerný mesačný príjem ako predpokladá zákon.

13. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti aj s odkazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. mája 2013, sp. zn. IV. ÚS 71/2013 uviedol, že cit.: „ (. . .) aplikácia práva vychádzajúca iba z jazykového výkladu je neudržateľná. K výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona.“ Rovnako odkázala na nález Ústavného súdu Českej republiky zo 17. decembra 1997, sp. zn. Pl. ÚS 33/97, podľa ktorého cit.: „ (.

. .) spravodlivosť ako hodnotový činiteľ musí byť prítomná vždy v každom procese, ktorým sa interpretuje a aplikuje právo.“ 14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a prvostupňové správne rozhodnutie zruší a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie, alebo zruší rozsudok krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie.

17. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu je dôvodná.

19. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

21. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 22. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Predmetným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 58 ods. 1 písm. a/ zákona č. 447/2008 Z. z. uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 2.151,75 eur.

26. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)

28. Podľa § 18 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z. z., príjem na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva.

30. Podľa § 40 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení účinnom od 01. júla 2020, peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom; 29) vykonávanie zamestnania nesmie byť v rozpore s účelom a rozsahom opatrovania fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

podľa osobitného predpisu. 47) 32. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca žiadosťou z 28. augusta 2019 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie svojej matky R. Z., narodenej XX. N. XXXX [k príslušnej žiadosti žalobca doložil čestné vyhlásenie z 28. augusta 2019, v ktorom čestne vyhlásil výšku čistého príjmu za mesiac august v sume 400 eur], - na základe výzvy prvostupňového správneho orgánu žalobca do konania doložil čestné vyhlásenia o tom, že v mesiaci september 2019, október 2019 a november 2019 mal čistý príjem nižší ako 400 eur; rovnako doložil čestné vyhlásenie, že v mesiaci december 2019 mal čistý príjem nižší ako 400 eur, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. septembra 2019, Číslo: RV1/OPPnKŤZPaPČ/ PPK/SOC/2019/37920-4 postupom podľa § 40 ods. 1,7 zákona č. 447/2008 Z. z. žiadosti žalobcu vyhovel a priznal žalobcovi s účinnosťou od 01. augusta 2019 peňažný príspevok na

RV1/ OPPnKŤZPaPČ/PPK/SOC/2020/30273 uložil žalobcovi povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatený peňažný príspevok na opatrovanie vo výške 2.151,75 eur [konkrétne od 01. augusta 2019 do 30. novembra 2019 sumu vo výške 1.721,40 eur a od 01. decembra 2019 do 31. decembra 2019 vo výške 430,35 eur], - na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím zo 17. augusta 2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie zo 17. júna 2020.

predovšetkým z príjmových pomerov, ide o tzv. testované dávky poskytované tým osobám, ktoré to vzhľadom na svoju sociálnu a ekonomickú situáciu reálne potrebujú. Účel tohto systému spočíva v sociálnej pomoci, a to tak, aby príjemcu tejto pomoci a jeho spoločenské prostredie čo možno najviac podnecovali k aktívnemu riešeniu nepriaznivej tak sociálnej, ako aj materiálnej situácie. V tomto type systému sa uplatňuje princíp subsidiarity, čo znamená, že sociálna pomoc sa poskytne iba tomu, kto si nevie pomôcť sám alebo nedostáva potrebnú pomoc z inej strany. Zároveň dotvára systém náhradných zdrojov a je založená na preukázaní nielen jej opodstatnenosti (potrebnosti), ale zároveň aj na preukázaní chýbajúcej schopnosti zabezpečiť sa vlastným pričinením. Sociálna pomoc je financovaná zo štátneho rozpočtu pre osoby so zdravotným postihnutím a osoby v hmotnej núdzi na základe životného minima, ktoré je upravené v zákone č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 601/2003 Z. z.“). V tomto prípade životné minimum ako spoločensky uznaná hranica príjmov fyzickej osoby predstavuje kľúčový pojem, od

34. Z hľadiska ústavného možno subsumovať danú problematiku pod kategóriu základných práv a slobôd druhej kategórie, ktoré sú z hľadiska slovenského ústavného práva zaradené v Piatom oddiele, Druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky a nazvanom Hospodárske, sociálne a kultúrne práva, ktoré vyžadujú skôr intervenciu štátu než jeho zdržanie sa (oproti základným právam a slobodám generácie prvej), a to za účelom zabezpečenia (v kontexte prejednávaného prípadu) predovšetkým materiálnej stránky jednotlivca. V porovnaní s prvou generáciou ľudských práv konkrétna podoba a podmienky uplatnenia práv druhej generácie podliehajú podstatne širšej miere uváženia zákonodarcu v závislosti od ekonomickej situácie štátu, či aktuálnej hospodárskej, sociálnej alebo kultúrnej politiky.

č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení, zákon č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti uhrádzanej na základe verejného zdravotného poistenia a o úhradách za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách, zákon č. 601/2003 Z. z., zákony upravujúce príspevky (štátu) na podporu starostlivosti a výchovy dieťaťa v (náhradnej) rodine. Vzhľadom na uvedené, možno konštatovať, že esenciálny obsah sociálnych práv nie je zaručený ústavou, ale zákonom, t. j. zákonná právna úprava ustanovuje obsah a rozsah práva jednotlivca na sociálne zabezpečenie a zaručuje aj jeho uplatnenie.

kompenzáciu. Takto zistený príjem sa prehodnocuje pri opakovaných peňažných príspevkoch na kompenzáciu vždy v júli bežného roka a platí do konca júna nasledujúceho roka; za obdobie, za ktoré sa príjem prehodnocuje, sa považuje kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa prehodnocovanie vykonáva. Na druhej strane však zákon č. 447/2008 Z. z. v inej samostatnej časti (konkrétne v jedenástej hlave tretej časti) vecne upravuje peňažný príspevok na opatrovanie s tým, že podľa § 40 ods. 15 v znení účinnom do 30. júna 2020 (§ 40 ods. 13 v znení účinnom od 01. júla 2020) peňažný príspevok na opatrovanie možno poskytnúť aj vtedy, ak fyzická osoba, ktorá opatruje fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vykonáva zamestnanie a jej mesačný príjem z tohto zamestnania nie je vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu ustanoveného osobitným predpisom - zákonom č. 601/2003 Z. z. Ustanovenie § 40 ods. 13, respektíve ods. 15 zákona č. 447/ 2008 Z. z. je vo vzťahu k § 18 ods. 8 ustanovením špeciálnym a ako také má prednosť

36. Pod pojmom „zamestnanie“ zákon č. 447/2008 Z. z. rozumie nielen výkon práce v pracovnoprávnom vzťahu v režime zákona č. 311/2001 Z. z. - Zákonník práce (prípadne zákona č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov), ale aj činnosť, z ktorej plynú príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu - zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, teda aj príjmy zo živnosti [§ 6 ods. 1 písm. b/ zákona č. 595/2003 Z. z. v spojení so zákonom č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon)].

pochybili a zvolili postup, ktorý zákon č. 447/2008 Z. z. nepredpokladá. Podľa názoru súdu takýto postup je zároveň diskriminačný vo vzťahu k samostatne zárobkovo činným osobám, keďže orgán verejnej správy čo do ustaľovania výšky mesačných príjmov vychádza z iných kritérií (zamestnanec - mesačný príjem vs. samostatne zárobkovo činná osoba - priemerný mesačný príjem) s tým, že v tomto konkrétnom prípade možno tak „bežných“ zamestnancov ako aj samostatne zárobkovo činné osoby považovať za tzv. objektívne porovnateľné subjekty žiadajúce za zákonom stanovených rovnakých podmienok o jeden a ten istý typ peňažného príspevku (na opatrovanie). Odhliadnuc od uvedeného najvyšší správny súd ďalej uvádza, že správnymi orgánmi zvolený postup vo vzťahu k samostatne zárobkovo činnej osobe je spôsobilý reálne skresliť výšku mesačného príjmu. Žalobcovi bol priznaný peňažný príspevok na opatrovanie až od 01. augusta 2019, pričom za obdobie od 01. januára 2019 do 31. júla 2019 žalobca vykonával zárobkovú činnosť bez akýchkoľvek obmedzení majúcich vplyv na výšku

38. Vzhľadom na uvedené dôvody najvyšší správny súd využijúc pritom (aj vzhľadom na zásadu rýchlosti a hospodárnosti konania podľa § 5 ods. 7 SSP) zákonom danú možnosť zmeny rozhodnutia krajského súdu rozsudok krajského súdu postupom podľa § 462 ods. 2 SSP zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zo 17. augusta 2020, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1 /SOC/2020/10043 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.