6Ssk/31/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. Z., narodený XX. U. XXXX, bytom Z. Y. XXX/XX, O. V. O., právne zastúpený: JUDr. Vladimír Fraňo, advokát so sídlom Haškova 18, Nové Mesto nad Váhom, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministerky vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-PO-PK-24/2019 zo dňa 29. mája 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-5S/178/2019-87 zo dňa 24. októbra 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil Personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 15/2019 zo dňa 4. marca 2019 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“ alebo „personálny rozkaz“).

v dychu. Následne bol poučený o možnosti vykonania lekárskeho vyšetrenia odberom a laboratórnym vyšetrením krvi na zistenie množstva alkoholu alebo iného biologického materiálu, pričom lekárske vyšetrenie nežiadal a toto vyšetrenie odmietol. Prvostupňový

alkoholu. Dôvodil, že tým žalobca porušil bod 11 písm. a) časť I. rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 6/1997 - Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ. Svojím konaním tak zvlášť hrubým spôsobom porušil základné povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. g), písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., nakoľko nedodržal služobnú disciplínu a nezdržal sa konania, ktoré mohlo narušiť vážnosť PZ alebo ohroziť dôveru v

zrušenie. 5. Žalobca sa následne správnou žalobou domáhal preskúmania a zrušenia preskúmavaného rozhodnutia, ako aj personálneho rozkazu. 6. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom namietal, že (i) preskúmavané rozhodnutie, ako aj postup žalovaného, sú nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. e) SSP (rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci); (ii) dôvodil, že preskúmavané rozhodnutie vychádza z nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia veci už zo strany nadriadeného (vedúceho oddelenia výkonu služby Okresného dopravného inšpektorátu v Senici), ktorý vykonal samotné šetrenie veci; (iii) uviedol, že už v priebehu šetrenia veci ku skutku jednoznačne uvádzal, že dychovú skúšku ani odber krvi neodmietol vedome a v žiadnom prípade nie úmyselne.

2019. Z jeho znaleckého posudku č. 21/2019 okrem iného vyplynulo, že žalobca utrpel pri predmetnej nehode otras mozgu, javil príznaky požitia návykovej látky, ktoré však nebolo objektívne preukázané, pričom podobné príznaky správania sa občas vyskytujú pri úrazoch hlavy s otrasom mozgu, so širokou škálou príznakov jednotlivo alebo spolu.

Správny súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom. Po tom, ako zhrnul priebeh správneho a súdneho konania a aplikovateľné právne predpisy správny súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) námietku žalobcu týkajúcu sa nevykonania znaleckého dokazovania (v otázke posúdenia, či otras mozgu, ktorý žalobca pri dopravnej nehode utrpel, ovplyvnil aj jeho následné správanie) vyhodnotil ako neopodstatnenú dôvodiac, že znalecké dokazovanie nebolo spôsobilé zvrátiť záver prijatý napadnutým rozhodnutím, keďže tento bol bez pochybností preukázaný vykonaným dokazovaním a zabezpečenými dôkazmi; (ii) po tom, ako zhrnul zabezpečené dôkazy obsiahnuté v administratívnom spise, správny súd uviedol, že má za to, že zabezpečovanie dôkazov prebehlo v súlade s ustanoveniami § 233 ods. 1, § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.; (iii) ďalej správny súd dôvodil, že zhodne s názorom žalovaného dospel k záveru, že zabezpečené dôkazy tvorili dostatočný a relevantný podklad pre vydanie rozhodnutí správnych orgánov poukazujúc pritom na uskutočnené výsluchy osôb U. Y., Q. Q., Q.. V. W., Q..

. . v čase rozhodovania žalovaného takýto znalecký posudok neexistoval a nebol v administratívnom konaní zo strany žalobcu predložený, preto ho žalovaný nemal k dispozícii a nemohol sa k nemu vyjadriť, ani ho zahrnúť do svojich hodnotiacich úvah. Pokiaľ ide o obsah tohto znaleckého posudku, hoci znalec poukázal na to, že reakcia žalobcu mohla byť spojená s úrazom, ktorý utrpel, nezmieňuje sa už priamo o tom, že by odmietnutie vykonania skúšky malo byť nevedomé a neúmyselné, bez toho, aby si žalobca takýto prejav vôle uvedomoval. .

8. Vychádzajúc zo skutočností uvedených vyššie správny súd správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by bolo možné spravodlivo od žalobcu požadovať ich náhradu.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, ktorou sa domáhal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. Dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil tým, že (i) správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces [§ 440 ods. 1 písm. f) SSP] a že (ii) správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. 10. Žalobca v kasačnej sťažnosti zhrnul a zopakoval svoju argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe a následne sumarizoval podstatu odôvodnenia napadnutého rozsudku. V ostatnej časti kasačnej sťažnosti (päť odsekov na strane č. 4 kasačnej sťažnosti) žalobca v podstatnom dôvodil, že (i) sa nestotožňuje so závermi správneho súdu, že žalovaným zabezpečené dôkazy tvorili dostatočný a relevantný podklad pre vydanie preskúmavaných rozhodnutí; (ii) tvrdil, že výpovede svedkov Q. S. a Q.. X. Q. správny súd nesprávne vyhodnotil; uviedol, že títo príslušníci PZ zo žalobcu alkohol necítili; (iii) žalobca spochybnil výpoveď Q. Q., s ktorým mal mať v minulosti konflikt; (iv) porušenie jemu patriacich procesných práv žalobca vzhliadol v tom, že neboli vypočuté ďalšie štyri osoby, ktoré boli na mieste bezprostredne po nehode a zároveň, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie; (v) žalobca ďalej dôvodil, že za zásadný nemožno považovať nález Q.. U. Q. (podľa ktorého mal javiť známky požitia alkoholu), lebo ide o jej subjektívny a ničím nepodložený záver; (vi) ďalej poukázal na zhodnotenie jeho služobnej činnosti zo dňa 28. januára 2019; (vii) na záver kasačnej sťažnosti uviedol, že v dôsledku nedostatočne vykonaného dokazovania a nesprávnej interpretácie svedeckých výpovedí žalovaný nesprávne právne posúdil vec a nesprávne použil príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z. z. 11. Kasačná sťažnosť žalobcu bola žalovanému doručená dňa 12. februára 2025. Žalovaný sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 18. februára 2025, v ktorom uviedol, že sa s názorom žalobcu vyjadreným v kasačnej sťažnosti nestotožňuje. Akcentoval, že plne súhlasí s výrokom napadnutého rozsudku a žiada, aby kasačný súd v zmysle § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol. 12. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 21. februára 2025 na vedomie.

16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života.

Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. 19. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor.

22. Podľa § 194 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., ak bol policajt prepustený z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. c) až g), možno skončiť služobný pomer dňom doručenia rozhodnutia o prepustení. 23. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

25. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-24/2019 zo dňa 29. mája 2019). Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 8 vyššie. 30. Podstata námietok žalobcu, ktorý tieto podradil pod ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (tvrdiac, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia) a § 440 ods. 1 písm. f) SSP (tvrdiac, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) spočívala v podstatnom v tom, že odôvodnenie napadnutého rozsudku nebolo presvedčivé, neobsahovalo dostatok dôvodov na to, aby recipient nemal pochybnosti o tom, že hodnotenie pravdivosti dôkazov a tým zistenie pre rozhodnutie rozhodujúcich skutočností a hodnotenie správnosti rozhodnutia je plne odôvodnené. Žalobca namietal nesprávne vyhodnotenie svedeckých výpovedí Q. S. a Q.. X. Q. a zároveň spochybnil výpoveď Q. Q.. Ďalej namietal, že nebolo vykonané ďalšie dokazovanie jednak výsluchom ďalších svedkov jednak nariadením znaleckého dokazovania. Žalobca taktiež spochybňoval obsah lekárskeho nálezu Q.. U. Q.. 31. Kasačný súd vyššie uvedené námietky žalobcu, ako aj s nimi súvisiacu argumentáciu obsiahnutú v kasačnej sťažnosti nepovažoval za dôvodné a spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd dospel k záveru, že správne orgány (rovnako ako správny súd) na dostatočne zistený skutkový stav aplikovali relevantné právne normy, pričom odôvodnenie rozhodnutí, resp. napadnutého rozsudku sú dostatočne zrozumiteľné, odôvodnené, logické a presvedčivé na to, aby viedli ku konštatovaniu správnosti ich výrokových častí. 32. Pre posúdenie opodstatnenosti námietok žalobcu boli podstatnými nasledovné skutočnosti, ktoré v zásade neboli medzi účastníkmi spornými: (i) žalobca dňa 23. decembra

prečinu ohrozovania pod vplyvom návykovej látky v zmysle § 289 ods. 1 Trestného poriadku, podpísaní npráp. Q.. X. Q., npor. Q. S. (č. l. 3 administratívneho spisu); (ii) obsahom záznamu o podaní vysvetlenia Q. Q. zo dňa 23. decembra 2018, v ktorom tento okrem iného: „ .

. . Vodič sa snažil dostať na cestu a chcel z miesta ujsť, v čom mu zabránili.“ (č. l. 9 administratívneho spisu); (iii) obsahom úradného záznamu č. 278936 zo dňa 24. decembra 2018, podpísaní npráp. Q.. X. Q., npor. Q. S., v ktorom títo okrem iného uviedli: „Q. Z. na prvý pohľad javil známky požitia alkoholu, toto sa prejavovalo nekoordinovanými pohybmi a sťaženou artikuláciou. .

. .“ (č. l. 10 administratívneho spisu); (iv) obsahom úradného záznamu č. ORPZ - NM - OPP6 - 2 - 739/ 2018 zo dňa 24. decembra 2018, podpísaný mjr. V. W., v ktorom tento okrem iného uviedol: „ . . . Pri tomto vozidle stal jeho vodič, ktorý bol stotožnený ako Q. Z., nar.XX.XX.XXXX, bytom O. pod O., Z. rad XXX/XX. Q. Z. na prvý pohľad javil známky požitia alkoholu, toto sa prejavovalo nekoordinovanými pohybmi a sťaženou artikuláciou.“ (č. l. 11 administratívneho spisu); (v) obsahom ambulantného nálezu Q.. U. Q. zo dňa 23. decembra 2018 (21:22 hod.), v ktorom táto, v časti záver, uviedla: „Tržná rana supraorbitálne vľavo. Otras mozgu susp. Dopravná nehoda. Vyšetrenie krvi na alkohol požadovaný políciou odmieta, klinický javí známky požitia alkoholu.“ (č. l. 12 administratívneho spisu); (vi) obsahom zápisnice o výsluchu osoby na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci zo dňa 3. januára 2019, v zmysle ktorej npor. U. Y. uviedol: „Na nstržm. Z. bolo na prvý pohľad vidieť, že javí známky po požití alkoholu mal niekoho ordinovanej pohyby, v jeho dychu bolo cítiť po požití

Odmietol dychovú skúšku. Nevie popísať okolnosti úrazu, neodpovedá na otázky čo sa stalo, nespolupracuje pri popise udalostí, popis len podľa správy RZP. Neguje bolesti iných častí tela. Pacient je v sprievode polície.“. Vyššie citované je v priamej kolízií s tvrdením žalobcu obsiahnutým v kasačnej sťažnosti že „Ako už žalobca uviedol, požitie alkoholu pred jazdou odmieta, nakoľko je abstinent.“ (str. 4, štvrtý odsek kasačnej sťažnosti). 35. Žalobca v kasačnej sťažnosti taktiež dôvodil, že mu správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to konkrétne tým, že vo veci nebolo nariadené znalecké dokazovanie. V tejto súvislosti poukazoval na znalecký posudok číslo 21/2019 Q.. Q. E. zo dňa 30. mája 2019. Najvyšší správny súd konštatuje, že tento znalecký posudok bol súčasťou súdneho spisu (č. l. 20 administratívneho spisu), pričom ani odpovede znalca na položené otázky neboli spôsobilé zvrátiť východiská a závery, ku ktorým dospeli správne orgány.

36. Pokiaľ teda správny orgán vo vyššie uvedenom správaní sa žalobcu (incidente) vzhliadol dôvody pre prepustenie žalobcu zo služobného pomeru z dôvodu, že tento porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, nevzhliadol kasačný súd v takomto rozhodnutí (i) ani prvok nesprávneho právneho posúdenia (ii) ani znemožnenie uskutočnenia žalobcových procesných práv v takej miere, že by došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý

37. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 30. júla 2025