6Ssk/3/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 4. augusta 2022, č. k. 44Sa/16/2021-37 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 22188-2/2021-BA zo dňa 11. mája 2021 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zmenil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Senica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-0004123-CA01/2021 zo dňa 8. februára 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) vo výrokovej časti tak, že slová „do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti z dôvodu na jeho poskytovanie“ nahradil slovami „do skončenia dôvodu na jeho poskytovanie“, v ostatnom odvolanie zamietol. Prvostupňový správny orgán vydal prvostupňové rozhodnutie, v ktorom vyslovil, že podľa § 31 ods. 1 písm.

2. Prvostupňový správny orgán prvostupňové rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca nesplnil podmienku na nemocenské, nakoľko za obdobie od účasti na nemocenskom poistení do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, t. j. od 1. októbra 2017 do 30. novembra 2020 neuhradil včas a v správnej výške poistné na nemocenské poistenie za mesiac máj 2020 a neuhradil vôbec poistné na nemocenské poistenie za mesiac jún 2020 až október 2020 v termíne do 31.

Zákon v rámci svojich zákonných ustanovení dovoľuje predpísané penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania v prípade, ak fyzická osoba neodvádza poistné včas alebo odvádza poistné v nižšej sume, a taktiež ustanovuje podmienky, pri ktorých nárok na nemocenskú dávku nevzniká. Žalovaný uzavrel, že nakoľko poistné na sociálne poistenie za mesiac máj a jún 2020 spolu vo výške 297,79 eur zaplatil žalobca dňa 17. februára 2021 a poistné na sociálne poistenie za mesiac jún až október 2020 spolu vo výške 638,99 eur zaplatil žalobca dňa 8. marca 2021, z pohľadu splnenia podmienky zaplatenia poistného riadne a včas v ustanovení § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. boli tieto úhrady realizované oneskorene. 4. Žalobca napadol správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, v ktorej žalobe v podstatnom dôvodil, že (i) bol za nezaplatenie poistného na nemocenské poistenie potrestaný dvakrát; prvým trestom je uloženie pokuty za neskorú úhradu a druhým trestom je nepriznanie samotného nároku na nemocenské; (ii) v uvedenom vzhliadol porušenie zásady ne bis in idem,

5. Správny súd kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 4. augusta 2022, č. k. 44Sa/16/2021-37 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol, pričom vychádzal z nasledovných skutočností: (i) žalobca bol povinne nemocensky poistený od 1. októbra 2017, preto v prípade uplatnenia si nároku na nemocenské Sociálna poisťovňa pre nárok uplatnený

Eur za mesiac jún 2020 až september 2020, ktorého suma za každý kalendárny mesiac vo výške 167,89 Eur, bol nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie za každý kalendárny mesiac v sume 22,28 Eur a nedoplatok za mesiac október 2020, ktorého suma bola vo výške 135,32 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol v sume 17,96 Eur. Nedoplatok na poistnom na sociálne poistenie k 31. decembru 2020 bol v celkovom úhrne 936,78 Eur, a z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol vo výške 124,32 Eur. 6. Správny súd teda uzavrel, že (i) z dôvodu nesplnenia podmienky stanovenej v ustanovení § 31 ods. 1 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. postupoval správny orgán správne v súvislosti so zamietnutím nároku na výplatu nemocenského za obdobie od 19. decembra 2020 do 29. decembra 2020; (ii) v súvislosti s tvrdením žalobcu o tom, že nedoplatok na poistnom medzičasom uhradil, správny súd v podstatnom uviedol, že „ ... z ust. § 31 ods. 1 písm. b) zák. č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že nárok na nemocenské má osoba, ktorá zaplatí poistné riadne a včas a takéto doplatenie poistného je treba považovať za oneskorene doplatenie poistného a teda nárok na nemocenské žalobcovi ani v prípade takéhoto doplatenia za obdobie, za ktoré si uplatnil nemocenské, nevznikol.“; (iii) v súvislosti s námietkou žalobcu spočívajúcou v tvrdení o porušení zásady ne bis in idem správny súd uzavrel, že „Rozhodnutie o nepriznaní nároku na nemocenské nie je rozhodnutím, ktoré možno chápať ako rozhodnutie o uložení trestu v správnom konaní, pretože ide len o dôsledok, ktorý nastane v prípade nesplnenia si povinností, ktoré ukladá zákon samostatne zárobkovo činnej osobe pri uplatňovaní si nároku na nemocenské a tou je povinnosť platiť riadne a včas sociálne poistenie, a z toho aj nemocenské poistenie, čo v danom prípade bolo zo strany žalobcu porušené. Žalobca si túto povinnosť nesplnil a ako následok za nezaplatenie nemocenského poistného je tá skutočnosť, že nezaplatením tejto nemocenskej dávky nemôže byť žalobcovi vyplatené nemocenské. Žalobca túto skutočnosť chápe ako určitý druh trestu, čo však nie je možné považovať za trest, ale len za následok nesplnenia si zákonnej povinnosti, keďže žalobca má zákonom uloženú povinnosť platiť si riadne a včas sociálne poistenie, v rámci ktorého je aj nemocenské poistenie a takéto platenie poistného je podmienkou na to, aby žalobcovi mohli byť v prípade práceneschopnosti vyplatené nemocenské dávky.“. 7. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 168 ods. 1 SSP tak, že procesne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko sa jedná o orgán verejnej správy, ktorému možno priznať trovy konania len vo výnimočnom prípade, ktoré však v danej veci správny súd nezistil.

8. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 8. septembra 2022, pričom dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil slovami, že „ ...krajský súd v konaní a rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci...“. Obdobne ako v správnej žalobe namietal, že bol za jeden skutok potrestaný dva krát, konkrétne „ ... a) prvým trestom je nepriznanie nároku na nemocenské, a b) druhým trestom je uloženie pokuty za neskorú úhradu ...“. Namietal porušenie zásady ne bis in idem analyzujúc pritom taktiež absorpčnú zásadu, a to s poukazom na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok sp. zn. 2Sžo/46/2012 z 18. septembra 2013) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 468/2011). 9. Žalobca ďalej uviedol, že z pohľadu jeho majetkovej sféry sa postup žalovaného prejavil vo vzniku škody pričom malo ísť o nasledovné: „ ... samotné poistné na nemocenské poistenie bolo uhradené, čiže prišlo k zníženiu majetkovej sféry; nepriznaním nároku na nemocenské prišlo nepriamo k zásahu do mojej majetkovej sféry, kedy som bol ukrátený o jej nárok; uložením pokuty a následne uhradením uvedenej pokuty prišlo k zásahu v podobe zníženia mojej majetkovej sféry...“. 10. V závere kasačnej sťažnosti žalobca uviedol, že k dátumu podania odvolania pominuli dôvody na nepriznanie nároku na nemocenské, keďže dlžné poistné už uhradil. Žalobca žiadal, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zmenil tak, že napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti žalovanému na ďalšie konanie, alternatívne, aby zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 17. októbra 2022 vyjadril žalovaný. V podstatnom uviedol, že postupoval v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. a s odvolaním sa na príslušné ustanovenia zákona odôvodňoval správnosť svojho rozhodnutia. Poukázal na rozhodovaciu prax označených súdov (napr. rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 44Sa/ 16/2021 zo 4. augusta 2022; rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 29Sa/3/2022 z 18. mája 2022 alebo rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/70/2020 z 30. júna 2021) uzatvárajúc, že „ ... dodatočná úhrada dlžného poistného na nemocenské poistenie nezakladá nárok na nemocenské dávky odo dňa vzniku ich nároku, pretože uvedené zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva.“. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 12. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené dňa 18. novembra 2022 na vedomie.

17. Podľa § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba majú nárok na nemocenskú dávku, ak tento zákon neustanovuje inak, ak a) splnili podmienky ustanovené na vznik nároku na nemocenskú dávku počas trvania nemocenského poistenia a b) zaplatili poistné na nemocenské poistenie najneskôr v posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, za obdobie od prvého vzniku nemocenského poistenia povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, najviac za obdobie posledných päť rokov predchádzajúcich kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; podmienka zaplatenia poistného na nemocenské poistenie sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na nemocenské poistenie je v úhrne nižšia ako 5 eur. 18. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak. 19. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

. . k 31.12.2020 bol u žalobcu zistený nedoplatok na poistnom za mesiac máj 2020 vo výške 129,90 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol 17,24 Eur za mesiac jún 2020 až september 2020, ktorého suma za každý kalendárny mesiac vo výške 167,89 Eur, bol nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie za každý kalendárny mesiac v sume 22,28 Eur a nedoplatok za mesiac október 2020, ktorého suma bola vo výške 135,32 Eur, z toho nedoplatok na poistnom na nemocenské poistenie bol v sume 17,96 Eur.

. . pretože som sa dopustil v dôsledku nezaplatenia povinného nemocenského poistenia vo vzťahu k sociálnej poisťovni zároveň súbežne dvoch správnych deliktov, za ktoré som bol sankcionovaný Sociálnou poisťovňou.“. 22. Najvyšší správny súd právny názor žalobcu formulovaný v predchádzajúcom bode považuje za mylný a vychádzajúci z nesprávnej interpretácie ustanovenia § 31 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. Ustanovenie § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. stanovuje dve podmienky (skupiny) existencie nároku povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a dobrovoľne nemocensky poistenej osoby na nemocenskú dávku.

osoby do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky . . .“.). Bezprostredným následkom (predpokladaným a vyplývajúcim priamo zo zákonnej normy) nesplnenia uvedenej podmienky (ktorej splnenie je v plnej moci poistenej osoby) je skutočnosť, že povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba nemá nárok na predmetnú nemocenskú dávku. Ide teda (v prípade neuhradenia poistného) o nesplnenie podmienky vzniku nároku na dávku ergo nárok na nemocenskú dávku nevzniká, čo však nemožno stotožňovať so sankciou za porušenie povinnosti platiť poistné.

synalagmatickým (v pravom slova zmysle). Interpretácia ustanovenia § 31 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zo strany žalobcu (viď vyššie) je tak rozporná s účelom, zmyslom a predmetom sociálneho poistenia. Vychádzajúc z vyššie uvedeného považoval najvyšší správny súd námietku žalobcu spočívajúcu v porušení zásady ne bis in idem, resp. v porušení absorpčnej zásady ukladania trestov za neopodstatnenú. 23. Čo sa týka tvrdenia (argumentácie) žalobcu, že k dátumu podania odvolania pominuli dôvody na nepriznanie nároku na nemocenské, keďže dlžné poistné už uhradil, najvyšší správny súd poukazuje na skoršiu rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, kde tento uzavrel, že (i) „Kasačný súd vzhľadom na námietky uplatnené žalobkyňou poukazuje na lehotu na zaplatenie poistného na nemocenské poistenie, stanovenú v § 31 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, ktorá je lehotou hmotnoprávnou, stanovenou zákonom, na ktorú nie je možné uplatniť inštitút spočívania .

Nie je správny názor krajského súdu, že skutkové okolnosti nezaplatenia dlžného poistného v stanovenej lehote môžu zvrátiť záver žalovanej o nesplnení podmienky na vznik nároku na nemocenskú dávku. Kasačný súd dodáva, že toto zákonné ustanovenie neumožňuje žalovanej prihliadať na okolnosti, za akých k vzniknutému nedoplatku došlo a na ich základe rozhodnúť v prospech žalobkyne.

24. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú sťažnosť považuje za nedôvodnú, a preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výroku tohto rozsudku.

v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 26. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.