6Ssk/3/2024

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. C. L., narodený XX. O. XXXX, bytom B. XXX/XX, I., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 33943-2/2022-BA zo dňa 14. júla 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave, č. k. 20Sa/30/2022-54, zo dňa 3. marca 2023, takto

rozhodol:

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta. II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania na kasačnom súde voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie krajského súdu a priebeh administratívneho konania

žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie podané žalobcom proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 200-103847-CA07/2022 zo dňa 6. mája 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“). Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o

poistenia, avšak je definovaný v zákone č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.“); (v) vychádzajúc z uvedeného konštatoval, že pre účely priznania nároku na materské je nutné pojem starostlivosti o dieťa obsiahnutý v § 49 zákona č. 461/2003 Z. z. interpretovať v súlade s jeho definíciou podľa zákona č. 571/2009 Z. z.; (vi) dôvodil, že starostlivosť je možné zabezpečovať aj prostredníctvom iných osôb ako sú napríklad starí rodičia dieťaťa, druhý rodič dieťaťa, pestúnka, jasle, škôlka a iné; (vii) žalobca ďalej namietal diskriminačný rozmer preskúmavaného rozhodnutia.

Krajský súd, po tom, ako zhrnul priebeh správneho konania a aplikovateľné právne predpisy, napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že podľa § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. je predbežné opatrenie inštitútom uplatniteľným iba v rozsahu nevyhnutne potrebnom na zabezpečenie účelu konania Sociálnej poisťovne, ktorým možno účastníkovi konania uložiť, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel; (ii) skonštatoval, že správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nevysvetlil účel konania, spôsob jeho zabezpečenia vydaným predbežným opatrením a nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia; (iii) ďalej uviedol, že „Odhliadnuc už od skutočnosti, že žalovaným konštatovaná nedostatočnosť zistení skutkového stavu veci tak v ďalšom konaní správneho orgánu zjavne nebola odstránená, resp. skutkové zistenia neboli nijak doplnené, je potrebné uviesť, že súd nezistil a žiaden z vo veci konajúcich správnych orgánov sa ani nepokúsil vysvetliť, v čom by mala spočívať nevyhnutnosť vydania predbežného opatrenia v predmetnej veci, ako by konanie o zániku

4. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 9. mája 2023, ktorú v podstatnom odôvodnil tým, že (i) nesúhlasí a nestotožňuje sa s napadnutým rozsudkom, keďže ako prvostupňové rozhodnutie tak preskúmavané rozhodnutie obsahujú podrobné vysvetlenie, prečo sú vydávané; (ii) uviedol, že v konaní pred prvostupňovým správnym orgánom sa stalo od 1. apríla 2022 sporným, či po opätovnom začatí výkonu zárobkovej činnosti žalobcom je možné považovať podmienky nároku na materské naďalej za splnené; (iii) ďalej uviedol, že v čase vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení bolo sporné, či žalobca aj po zmene okolností má nárok na materské, ktoré sa vypláca mesačne pozadu, avšak skutkový stav veci nebol zistený dostatočne na to, aby bolo možné s určitosťou uzavrieť, či žalobca ku dňu 1. apríla 2022 splnil zákonom vyžadované podmienky nároku na materské a na tomto základe rozhodnúť; (iv) uviedol, že z napadnutého rozsudku jednoznačne nevyplýva, čo mal prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný do okamihu, kým bude došetrený skutkový stav, vlastne robiť. Konkrétne uviedol „Či mala výplatu dávky len tak zastaviť alebo mala vo výplate dávky pokračovať až do rozhodnutia vo veci začatého konania o zániku nároku na materské a následne vzniknutý preplatok na materskom od žalobcu vymáhať uložením povinnosti vzniknutý preplatok vrátiť.“; (v) ďalej uviedol, že prvostupňový správny orgán následne vydal rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi od 1. apríla 2022 zanikol nárok na materské. Zdôraznil, že proti tomuto rozhodnutiu sa žalobca v zákonom stanovenej lehote neodvolal a toto dňa 10. septembra 2022 nadobudlo právoplatnosť. Uviedol, že preskúmavané rozhodnutie o predbežnom opatrení tak dňom 10. septembra 2022 stratilo účinnosť; (vi) na záver žalovaný skonštatoval, že podľa jeho názoru je prvostupňové rozhodnutie ako aj preskúmavané rozhodnutie vecne správne a zákonné, a preto navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. 6. Ku kasačnej sťažnosti žalovaného sa podaním zo dňa 10. októbra 2023 vyjadril žalobca. Žalobca vo svojom vyjadrení v podstatnom uviedol, že krajský súd vykonal v dostatočnom rozsahu dokazovanie a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Uviedol, že napadnutý rozsudok nie je podľa jeho názoru arbitrárny ani nepreskúmateľný. Poukázal na ustanovenie § 43 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) tvrdiac, že v čase vydania predbežného opatrenia nebolo nevyhnutne potrebné pre zabezpečenie účelu konania vydať predbežné opatrenie, keďže nehrozilo riziko nevrátenia prípadného preplatku ani iné nezvratné následky. Žiadal, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. 7. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 10. januára 2024 na vedomie.

9. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 10. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 11. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie podané žalobcom proti prvostupňovému rozhodnutiu. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol o predbežnom zastavení výplaty materského žalobcovi v období od 1. apríla 2022 podľa § 200 ods. 1 a § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. 12. Čo sa týka skutkového stavu mal najvyšší správny súd (podobne ako krajský súd) za preukázané skutočnosti, ktoré sú podrobne opísané v bodoch 2 a 3 tohto rozsudku vyššie (resp. v bodoch 1 až 12 napadnutého rozsudku). Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti identifikoval najvyšší správny súd v prejednávanej veci nasledovné dve sporné právne otázky: (i) či boli rozhodnutia správnych orgánov o predbežnom zastavení výplaty materského žalobcovi riadne odôvodnené a (ii) či forma vydaného predbežného opatrenia presahuje rámec zákonnej úpravy tohto právneho inštitútu. Z podstaty právnych otázok artikulovaných vyššie je zrejmé, že pozitívna odpoveď na druhú z nich predznačuje zároveň odpoveď na prvú právnu otázku.

19. Krajský súd svoj záver súvisiaci s odpoveďou na otázku „či forma vydaného predbežného opatrenia presahuje rámec zákonnej úpravy tohto právneho inštitútu“ odôvodnil v podstatnom v bode 23 napadnutého rozsudku nasledovnými slovami: „Súčasne je potrebné konštatovať, že rozhodnutie o (predbežnom) zastavení výplaty materského je, logicky i gramaticky, deklarovaním ukončenia úkonov Sociálnej poisťovne - vyplácania poskytovanej dávky, nie však uložením akejkoľvek povinnosti účastníkovi konania (niečo vykonať, niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť) tak, ako to predpokladá ustanovenie § 200 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.“. Uvedený záver žalovaný spochybnil v kasačnej sťažnosti konštatovaním, že z napadnutého rozsudku jednoznačne nevyplýva, čo mal prvostupňový správny orgán, resp. žalovaný do okamihu, kým bude došetrený skutkový stav, vlastne robiť.

21. Ustanovenie § 200 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. oprávňuje prvostupňový správny orgán (organizačnú zložku Sociálnej poisťovne), aby ešte pred skončením konania vydal predbežné opatrenie. Limity správneho orgánu sú stanovené (i) jednak existenciou prvku nevyhnutnosti (ii) jednak určením obsahu predbežného opatrenia. Prvok nevyhnutnosti je spätý s dosiahnutím

Predbežným opatrením možno účastníkovi konania uložiť (časovo obmedzenú) povinnosť (i) niečo konať (vyvinúť aktivitu, ktorú by inak nevyvinul); (ii) niečoho sa zdržať (nevykonať niečo, čo by inak vykonať mohol/chcel/mal) alebo (iii) niečo strpieť (zniesť činnosť/aktivitu iného subjektu). Aplikujúc podstatu vyššie uvedených „obmedzení“ na prejednávanú vec možno dospieť k záveru, že prvostupňový správny orgán predbežným opatrením neuložil žalobcovi nič konať

Obsah predbežného opatrenia prvostupňový správny orgán artikuloval ako „povinnosť strpieť nevyplácanie materského“. Žalovaný (v preskúmavanom rozhodnutí) odôvodnenie prvku „nevyhnutnosti“ vydania predbežného opatrenia doplnil slovami „Takéto okolnosti (Pozn. rozumej nedostatočne zistený skutkový stav veci) skutočne odôvodňujú vydanie predbežného opatrenia podľa § 200 ods. 1 zákona, za účelom zamedzenia výplaty materského po 31. marci 2022, z dôvodu možného neskoršieho odpadnutia dôvodu na jeho výplatu.“.

materského. Z rozhodnutí správnych orgánov totiž vôbec nevyplýva, čo má byť obsahom „strpenia“ zo strany žalobcu, keďže toto (na strane správneho orgánu) nepredpokladá/ neobsahuje žiadnu činnosť, resp. aktivitu tretieho subjektu.