6Ssk/3/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: npráp. X. M., narodený XX. L. XXXX, bytom Z. XX, I., právne zastúpený: JUDr. Tibor Bašista, advokát so sídlom Štefánikova 8, Poprad, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave, č. k. BA-1S/226/2019-86 zo dňa 15. augusta 2024, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

(ministra vnútra Slovenskej republiky) č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný, podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. o

3. Prvostupňový správny orgán, podľa ustanovenia § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. prepustil žalobcu zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru na tom skutkovom základe, že žalobca svojím konaním porušil služobnú prísahu a služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere príslušníka PZ by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy prvostupňový správny orgán vzhliadol v tom, že žalobca nebol čestným a disciplinovaným príslušníkom PZ, keď dňa 7. novembra 2018 v čase výkonu štátnej služby počas vykonávanej kontroly finančné prostriedky za uložené blokové pokuty nemal pri sebe a tieto finančné prostriedky po dosiahnutí stanovenej čiastky (1.500,- eur) v celkovej sume 1.700,- eur za uložené blokové pokuty neodovzdal nadriadenému, ani poverenému policajtovi. Žalobca tak mal zvlášť hrubo porušiť služobnú povinnosť, keď si počas výkonu služby svedomito neplnil úlohy na úseku svojho služobného zaradenia uložené mu zákonom, ako aj internými predpismi,

povinnosti policajta uvedené v § 48 ods. 3 písm. a), b), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. Prvostupňový správny orgán ďalej dôvodil, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v PZ.

rozhodnutia. 6. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Žalobca v správnej žalobe v podstatnom namietal (i) nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia tvrdiac, že toto je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a zároveň, že zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci; (ii) ďalej dôvodil, že svojím konaním neporušil služobnú prísahu ani služobné povinnosti, pričom skutočnosť, že v čase inšpekčnej kontroly nevedel, kde sa nachádza finančná hotovosť za spotrebované pokutové bloky, sama o sebe neodôvodňuje záver, že hrubým spôsobom porušil služobnú prísahu a služobné povinnosti; (iii) zdôraznil, že zverené finančné prostriedky sa po celý čas nachádzali v byte na D. XX v I., kde býva v podnájme so svojou mamou (ktorá finančné prostriedky odložila na jemu neznáme miesto); (iv) následne opísal svoje myšlienkové pochody týkajúce sa možného miesta, kde sa zverené finančné prostriedky v čase kontroly mohli nachádzať; (v) namietal, že návrh na prepustenie bol prerokovaný príslušným odborovým orgánom, ktorý vo svojom písomnom stanovisku zo dňa 29. marca 2019 jeho

7. Správny súd o správnej žalobe rozhodol napadnutým rozsudkom. Po tom, ako zhrnul priebeh správneho konania a aplikovateľné právne predpisy, venoval sa správny súd opisu charakteru a špecifík služobného pomeru príslušníkov PZ, ako aj povahe a obsahu ich sľubu podľa zákona č. 73/1998 Z. z. Následne správny súd napadnutý rozsudok v podstatnom odôvodnil tým, že (i) artikuloval základný interpretačný prístup k otázke posudzovania porušenia prísahy príslušníka PZ konštatujúc, že „ .

okolností. Pri posúdení porušenia prísahy alebo služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom zákon nevymedzuje, z akých hľadísk mal správny orgán vychádzať, teda vymedzenie hypotézy právnej normy závisí v každom konkrétnom prípade od úvahy správneho orgánu, ktorý tak môže pri skúmaní intenzity preukázaného porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti prihliadnuť na osobu policajta (jeho doterajšie hodnotenia), na funkciu, ktorú zastával, na jeho doterajší postoj pri plnení pracovných úloh, na čas a situáciu, za ktorej došlo k porušeniu služobnej povinnosti, na preukázanú mieru zavinenia, na spôsob a intenzitu porušenia konkrétnych povinností, na dôsledky. Zákon tu síce ponechal širokú možnosť uváženia v prípade rozhodnutia o prepustení z pomeru príslušníka policajného zboru pre porušenie prísahy alebo zvlášť hrubé porušenie služobnej povinnosti, avšak táto úvaha musí zodpovedať zisteným skutkovým okolnostiam a musí mať oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť logickým vyústením riadneho hodnotenia skutkových zistení.“; (ii) následne správny súd, aplikujúc tento prístup na prejednávanú vec, konštatoval, že žalovaný v preskúmavanom

spočívajúceho v tom, že si nesplnil vyššie uvedené povinnosti súvisiace s nakladaním so zverenými finančnými prostriedkami, ktoré mu vyplývajú zo všeobecne záväzných a interných predpisov; (v) osvojil si preto záver správnych orgánov, že v prejednávanej veci by bolo ponechanie žalobcu v služobnom pomere na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, ktorými sú najmä zodpovedné dodržiavanie služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi Policajného zboru, ich povinnosť byť čestnými, ochraňovať práva občanov a tým upevňovať ich dôveru v Policajný zbor; (vi) v súvislosti so zastavením trestného stíhania vedeného proti žalobcovi správny súd konštatoval, že „ .

8. Vychádzajúc zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode správny súd uzavrel, že žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu veci, a preto správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú podľa § 190

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup najvyššieho správneho súdu

13. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný?súd (§?438?ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej?odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas [§ 443 ods. 2 písm. a) SSP] preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 14. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na?úradnej?tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho správneho súdu.

Rozsudok

bol verejne vyhlásený dňa 30. júla 2025 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP). 15. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte.

III. B Aplikované právne predpisy

Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 17. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 18.

20. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 21. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 24. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.

26. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27.

28. Podľa § 131 tretia veta SSP, správny súd je tiež viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, rozhodnutím o osobnom stave a o vzniku alebo zániku spoločnosti.

29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol, ako nedôvodnú, správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia (rozhodnutia žalovaného č. SPOU-PO-PK-32/2019 zo dňa 14. augusta 2019). Závery odôvodňujúce takýto postup správneho súdu sú vyjadrené v bode 1 až 8 vyššie.

žalovaného). Následne žalobca správnym orgánom (rovnako ako správnemu súdu) vytýkal nerozlišovanie pojmov/spojení „porušenie služobnej prísahy“ a „zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy“. V neposlednom rade žalobca správnym orgánom, resp. správnemu súdu vytýkal deficit kvalifikácie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy, ktoré by spôsobovalo, že v prípade ponechania príslušníka PZ v služobnom pomere by toto bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

služby. V predmetnej veci správne orgány po vykonanom dokazovaní dospeli k záveru, že žalobca svojím konaním naplnil dôvod plynúci z § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., a teda, že porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

32. V tomto smere najvyšší správny súd ďalej uvádza, že zákon č. 73/1998 Z. z. v ustanovení § 192 ods. 1 písm. e) [na rozdiel od pojmu „služobná prísaha“ (§ 17)] bližšie nedefinuje/ nešpecifikuje, čo možno považovať, respektíve aké konanie príslušníka Policajného zboru už dosahuje intenzitu tzv. „porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“ majúceho za následok prepustenie policajta zo služobného pomeru. V tomto smere zákonodarca ponechal na správnom orgáne, aby posúdil, či konkrétne konanie policajta je takej intenzity, že napĺňa pojmový znak „porušenia služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom“.

voľnej úvahy. Z hľadiska správnej teórie možno správnu úvahu definovať ako zákonom založenú voľnosť tohto orgánu zvoliť pri riešení konkrétneho prípadu jedno z viacerých právne možných rozhodnutí, pričom voľná úvaha môže byť založená iba zákonom, respektíve z neho odvodenou právnou normou (Z. Bažil), zákonom vymedzený stupeň slobody správnych orgánov pri rozhodovaní konkrétnej veci, pričom v uvedenom rámci administratívny orgán prijíma optimálne riešenie z niekoľkých rôznych možností, avšak možnosť výberu z niekoľkých variant neznamená absolútnu slobodu správneho orgánu, keďže uváženie je vždy obmedzené určitým rámcom, či už užšie, alebo širšie (J. Macur). Pôjde teda o stav, keď právne normy, ktoré presne a jednoznačne neurčujú, aké riešenie má správny orgán na konkrétny prípad aplikovať, ale umožňujú, aby konajúci orgán v danom prípade sám hľadal riešenie, avšak v rámci priestoru vymedzeného právnou normou (K. Tóthová). V zákone č. 73/1998 Z. z. zákonodarca explicitne nedefinuje, čo pokladá za zvlášť hrubé porušenie prísahy alebo

Na tomto mieste najvyšší správny súd poukazuje aj na § 27 ods. 2 SSP, podľa ktorého pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

Porušil tak interné predpisy a konal v rozpore s článkom 10 ods. 1, 2 a 3 nariadenia prezidenta Policajného zboru. Žalovaný v uvedenom rozpore konania žalobcu so všeobecne záväznými právnymi predpismi vzhliadol príkry rozpor so spoločenským postavením žalobcu, jeho úlohami a poslaním príslušníka PZ. Čo sa týka splnenia podmienky, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že dominantným záujmom je svedomité plnenie základných povinností a služobnej disciplíny príslušníkmi Policajného zboru. Dôvodil, že je nezlučiteľné s dôležitými záujmami štátnej služby, aby v služobnom pomere príslušníka Policajného zboru zotrval policajt, ktorý aj napriek tomu, že bol oboznámený s opatreniami na zvýšenie disciplíny príslušníkov Policajného zboru, dopustil sa konania spočívajúceho v nesplnení vyššie uvedených povinností. Zároveň žalovaný poukázal na to, že pokiaľ by žalobca nebol prepustený zo služobného pomeru, vznikla by oprávnená obava, že by mohlo dôjsť k zníženiu úrovne disciplíny aj u ostatných policajtov, keďže hrubé porušenie povinnosti policajta bolo

35. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu vo vzťahu k žalobcovi bola splnená aj ďalšia zákonná podmienka plynúca z § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., a teda, že ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. Zákon č. 73/1998 Z. z. vyžaduje striktné dodržiavanie svojich ustanovení vo vzťahu k plneniu služobných povinností a predpokladá, že príslušník PZ v rámci svojho postavenia bude príkladne rešpektovať zákony a iné právne predpisy tak, ako sa k tomu zaviazal v služobnej prísahe a tiež, že si bude svedomite a zodpovedne plniť svoje služobné povinnosti, chrániť práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok. Aj podľa názoru súdu konanie žalobcu malo potenciálne vysoko negatívny vplyv na ostatných príslušníkov PZ.

veci Vanjak proti Chorvátsku zo 14. januára 2010, číslo sťažnosti 29889/04, body 67 a nasl., prípadne rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Šikić proti Chorvátsku z 15. júla 2010, číslo sťažnosti 9143/08, body 49 a nasl.).

Z napadnutých rozhodnutí je tiež zrejmé, aké konkrétne povinnosti žalobca porušil aj s odkazom na ustanovenia konkrétnych právnych predpisov, z ktorých tieto povinnosti vyplývajú. 38. Najvyšší správny súd teda po preskúmaní napadnutého rozsudku a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiaden dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozsudku. Tieto závery spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.

Z uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 39. O nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a rovnako aj žalovanému nárok na ich náhradu nepriznal v súlade s § 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 168 SSP.

V Bratislave dňa 30. júla 2025