6Ssk/32/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:2018200021.2
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Trnave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 43Sa/2/2018
- IČS
- 2018200021
- Zdroj
- PDF ↗
UZNESENIE
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo veci žalobcu: 1. N. I., narodená XX. B. XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX Š., 2. M. I., narodený XX. B. XXXX, bytom Š. XXX/ XX, XXX XX Š., 3. T.. B. I., narodený XX. B.Á. XXXX, bytom F. I. XXXX/XX, XXX XX Š., 4. M.. B. I.Á., O.. M., narodený XX. M. XXXX, bytom V. XXXX/XX, XXX XX E., zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, so sídlom Kapitulská 5, 917 01 Trnava, 5. V. I., narodený XX. Q. XXXX, bytom Š. XXX/XX, XXX XX Š., 6. M. I., narodený X. Q. XXXX, bytom G. F. XXXX/XX, XXX XX E., 7. Z. R.Á., narodená X. B. XXXX, bytom I. U.Q. XXX, XXX XX, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 49604-3/2017-BA zo dňa 12. decembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/2/2018-205 z 10. októbra 2022 v znení opravného uznesenia Krajského súdu v Trnave č. k. 43Sa/2/2018-225 zo 16. novembra 2022, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovaného zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „správny súd“ alebo „krajský súd“) uznesením č. k. 43Sa/ 2/2018-205 z 10. októbra 2022 v znení opravného uznesenia krajského súdu č. k. 43Sa/2/ 2018-225 zo 16. novembra 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 161 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zmenil (na základe sťažnosti žalobcu v 4. rade zo dňa 17. marca 2022) uznesenie krajského súdu č. k. 43Sa/2/2015-185 zo dňa 7. marca 2022 vydané vyšším súdnym úradníkom (ďalej taktiež „uznesenie VSÚ“), a to tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 834,39 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia (pozn. uznesením VSÚ uložil krajský súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom náhradu trov konania vo výške 410,54 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia). Napadnutým rozhodnutím krajský súd taktiež priznal žalobcovi v 4. rade voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov sťažnosti (ďalej taktiež „druhý výrok napadnutého rozhodnutia“). 2. Správny súd v podstatnom napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podaná sťažnosť žalobcu v 4. rade je dôvodná. Správny súd uviedol, že žalobcom mala byť priznaná odmena za úkony právnej služby vo výške 1/6 výpočtového základu, nakoľko nešlo o zastupovanie podľa druhej vety § 11 ods. 4 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), ale o tzv. nedávkové konanie podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/ 2003 Z. z.“). 3. O trovách sťažnosti rozhodol správny súd tak, že priznal žalobcovi v 4. rade voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov sťažnosti s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP.
II.
4. Proti napadnutému rozhodnutiu (v rozsahu druhého výroku napadnutého rozhodnutia) podal žalovaný dňa 28. októbra 2022 kasačnú sťažnosť (datovanú dňom 26. októbra 2022), pričom dôvod kasačnej sťažnosti v jej úvode vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žalovaný v kasačnej sťažnosti zdôraznil, že napáda len druhý výrok napadnutého rozhodnutia vzťahujúci sa na priznanie nároku na náhradu trov sťažnosti. S odvolaním sa na ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP žalovaný dôvodil, že „ ... nie je spravodlivé, aby žalovaná v plnom rozsahu znášala trovy sťažnosti v prípade, že absolútne svojim konaním nezavinila vznik týchto trov (ak by správny súd nepochybil a pri výpočte trov konania nevychádzal z nesprávneho ustanovenia vyhlášky, trovy sťažnosti by nevznikli).“. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žiadal, aby kasačný súd napadnuté rozhodnutie správneho súdu (v časti druhého výroku) zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
5. Kasačná sťažnosť žalovaného bola právnemu zástupcovi žalobcu v 4. rade doručená 9. januára 2023. Žalobca v 4. rade sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
IV.
6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti [§ 11 písm. h) SSP], po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní v medziach sťažnostných bodov (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP.
7. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal uznesenie správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu.
8. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 9. Podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
10. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len
výnimočne. 11. Podľa § 170 SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe.
12. Podľa § 171 ods. 2 SSP, ak účastník konania procesne zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, správny súd prizná náhradu týchto trov ostatným účastníkom konania. 13. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bolo napadnuté rozhodnutie správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 161 ods. 2 SSP zmenil uznesenie krajského súdu vydané vyšším súdnym úradníkom týkajúce sa trov konania, konkrétne druhý výrok napadnutého rozhodnutia, ktorým správny súd priznal žalobcovi v 4. rade voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov sťažnosti. 14. Žalovaný vzhliadol v napadnutom rozhodnutí správneho súdu nesprávne právne posúdenie [kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP] v tom, že správny súd na prejednávanú vec (rozhodnutie o sťažnosti) neaplikoval moderáciu podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP, nakoľko v danej veci majú podľa žalovaného existovať dôvody hodné osobitného zreteľa. Tieto dôvody žalovaný artikuloval slovami „ .
. . nie je spravodlivé, aby žalovaná v plnom rozsahu znášala trovy sťažnosti v prípade, že absolútne svojim konaním nezavinila vznik týchto trov (ak by správny súd nepochybil a pri výpočte trov konania nevychádzal z nesprávneho ustanovenia vyhlášky, trovy sťažnosti by nevznikli).“.
15. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že podstata povinnosti hradiť trovy konania (vo všeobecnosti) spočíva v tom, že správny súd zaviaže jedného z účastníkov správneho súdneho konania nahradiť druhému účastníkovi konania buď celkom, alebo sčasti trovy, ktoré v priebehu konania tento druhý účastník už zaplatil. (pozri Baricová, J., Fečík, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Praha : C. H. Beck, 2018, 814 s.). Pri rozhodovaní o náhrade trov konania správny súd vychádza zo zásady úspechu vo veci. Táto spočíva v tom, že neúspešný účastník je povinný nahradiť úspešnému účastníkovi správneho súdneho konania trovy, ktoré mu vznikli. Táto zásada je reflektovaná v ustanoveniach § 167 ods. 1 a 2 SSP a § 168 SSP a predstavuje základné kritérium rozhodovania o náhrade trov konania.
16. Zákonodarca pripustil odchýlku od uplatňovania zásady úspechu vo veci (resp. zásady zodpovednosti za výsledok) v ustanovení § 167 ods. 3 písm. a) SSP. Túto však asociuje len s výnimočnými prípadmi hodnými osobitného zreteľa, nakoľko potenciálne rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania má negatívny dopad na toho účastníka konania, ktorý by inak právo na ich náhradu mal. V prvom rade preto treba skúmať možný podiel (v zmysle quasi zavinenie) správania sa účastníka konania na jeho výsledku, ktorý by sa javil byť nespravodlivý voči druhému účastníkovi konania (majúcemu nahradiť trovy konania).
Otázkou „výnimočnosti“ (teda existencie a posudzovania dôvodov hodných osobitného zreteľa) sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 5Cdo 67/2010, kde judikoval, že „Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach na strane účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania, a tiež na okolnosti, ktoré viedli účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to, aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým mravom.“.
17. Optikou vyššie uvedeného najvyšší správny súd posudzoval aj konštatovanie (kasačný dôvod) žalovaného, že napadnuté rozhodnutie je nespravodlivé, keďže žalovaný nezavinil vznik trov konania o sťažnosti, pričom tieto mali byť dôsledkom pochybenia súdu (resp. vyššieho súdneho úradníka). Logickým následkom stotožnenia sa s uvedeným právnym názorom žalovaného by bol ale postup, keď by správny súd úspešnému žalobcovi náhradu vzniknutých trov konania o sťažnosti nepriznal, hoci by rovnako ich vznik „nezavinil“ (nakoľko len úspešne realizoval svoje právo). Došlo by tak v podstate k „prenosu“ negatívnych dopadov rozhodnutia o sťažnosti zo žalovaného (ktorý úspech v konaní nemal) na úspešného žalobcu.
Najvyšší správny súd v tejto súvislosti uvádza, že ustanovenie § 167 ods. 3 písm. a) SSP nemá slúžiť ako korekčný inštrument zmiernenia následkov inštančného rozhodovania o trovách konania (ktoré prirodzene môže dospieť aj k zmene rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka), tobôž nie v prípade, ak dopadajú na v konaní neúspešného účastníka konania.
18. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalovaného za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti, kasačný súd konštatuje, že správny súd vyvodil správne skutkové aj právne závery a o trovách konania o sťažnosti rozhodol správne, keď moderáciu neaplikoval. ?Preto námietky uvedené v?kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako bezpredmetné, ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z?uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.
V.
19. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalovanému, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal s odkazom na § 167 ods. 1 (a?contrario) v?spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalobcovi v 4. rade nárok na náhradu trov konania kasačný súd nepriznal, keďže zo súdneho spisu nevyplýva, že by mu boli vznikli.
VI.
20. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 s odkazom na § 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP a?s § 463 SSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 30. júla 2024