← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·27. 9. 2023

6Ssk/33/2023

ECLI:SK:NSSSR:2023:1019201520.1

ZamietaZrušujePotvrdzujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Krajský súd v Bratislave
Sp. zn. 1. inštancie
4Sa/86/2019
IČS
1019201520
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S. E., nar. XX. A. XXXX, bytom v C., D. XXX/X, právne zast.: ADVOKÁTI s.r.o., so sídlom v Bratislave, Vajanského nábrežie 5, IČO: 36715638, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného zo dňa 5. septembra 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/ 2019/10025/JH, o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 4Sa/86/2019-168, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 1. decembra 2022, č. k. 4Sa/86/2019-168 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Konanie pred krajským súdom

1. Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) zrušil rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH spolu s prvostupňovým rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny

zo dňa 24. 04. 2019, Číslo: BA2/OPPNKŤZPAPČ/PPK_BA_II/SOC/2019/136700-5 (ďalej len „prvostupňový orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“) a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného 05. 09. 2019, Číslo:

UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu - opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím - pani Z. E. (ďalej len „manželka žalobcu“).

2. Krajský súd zistil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol rôznu mieru funkčnej poruchy posudzovanej osoby, a to 70 % a 90 %. Žalovaný uvedené vysvetlil tým, že sa jedná o zrejmú nesprávnosť. Krajský súd zdôraznil, že zrozumiteľnosť a právna istota ohľadom ustálenia skutkových zistení orgánom verejnej správy a ich subsumovania pod príslušné ustanovenie právneho poriadku je legitímnou požiadavkou účastníka administratívneho

konania. Krajskému súdu nie je z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného zrejmé, prečo žalovaný rozhodol tak, ako rozhodol. Rovnako tak nie je správnemu súdu zrejmé, s akými závermi svojho dokazovania ohľadom ustálenia skutkového stavu žalovaný pracoval, nakoľko z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je jasné, kto, v akej výške a prečo ustálil mieru funkčnej poruchy manželky žalobcu, a to raz na 70 % a druhý raz na 90 %.

Z uvedeného dôvodu podľa názoru správneho súdu vykazuje správna úvaha žalovaného vady logickej nevystopovateľnosti príčin a následkov, dôvodov, ako aj záverov žalovaného. 3. Ďalej poukázal, že závery napadnutého rozhodnutia o zistenej miere funkčnej poruchy manželky žalobcu sú v priamom rozpore s obsahom administratívneho spisu, a to predovšetkým so stanoviskom žalovaného zo dňa 01. 08. 2019, Č. 2019/10057, ktorý pracuje s údajom 70 % miery funkčnej poruchy manželky žalobcu, zatiaľ čo v napadnutom rozhodnutí žalovaného je uvedený aj údaj o 90 % miere funkčnej poruchy manželky žalobcu.

4. Vzhľadom k tomu, že žalovaný na pojednávaní pripustil chybu pri stanovení miery funkčnej poruchy manželky žalobcu v napadnutom rozhodnutí žalovaného, ohľadom tejto skutočnosti mal krajský súd za to, že žalovaný nerozporoval, že napadnuté rozhodnutie má v

uvedenom smere vady. Krajský súd zároveň posúdil, či tieto vady sú takého charakteru, že je potrebné napadnuté rozhodnutie zrušiť. Vzhľadom k tomu, že v napadnutom rozhodnutí sa opakovane uvádzajú rozdielne údaje o miere funkčnej poruchy manželky žalobcu, a teda nejedná sa o chybu ojedinelú, ktorá by sa dala odstrániť výkladom vo vzťahu k obsahu zvyšného správneho textu napadnutého rozhodnutia, krajský súd nemohol pristúpiť k posúdeniu toho, či žalovaný vyhodnotil skutkový stav v súlade so zákonom, pretože krajskému súdu nebolo z napadnutého rozhodnutia jasné, k akým skutkovým zisteniam žalovaný v administratívnom konaní prišiel. Za takých okolností, o aké ide vo veci samej, tak neostávalo krajskému súdu nič iné, ako posúdiť chybové správanie žalovaného ako takého charakteru, ktoré znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného.

5. Preto krajský súd vzhľadom na povahu vytýkanej vady nezrozumiteľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktoré odkazuje aj na závery dokazovania, ktoré predchádzalo vydaniu prvostupňového rozhodnutia, pričom tieto odkazy na závery konania prvostupňového orgánu sú zmätočné, pristúpil na návrh žalobcu okrem zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, aj k zrušeniu prvostupňového rozhodnutia, keďže obe rozhodnutia je potrebné posudzovať ohľadom dokazovania v administratívnom konaní ako jeden celok.

6. Krajský súd preto napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP zrušil pre ich nepreskúmateľnosť z dôvodu nezrozumiteľnosti a nedostatku dôvodov a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. V ďalšom konaní mal

žalovaný odstrániť napadnutým rozsudkom vytknuté vady rozhodnutí, ktoré boli dôvodom pre zrušenie rozhodnutí, riadne zistiť skutkový stav, tento aj dôsledne zaznamenať v rozhodnutí orgánu verejnej správy a aplikovať príslušnú právnu normu. Žalobcovi súd priznal voči žalovanému podľa § 167 ods. 1 SSP právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

II. Kasačná sťažnosť žalovaného proti rozsudku krajského súdu

7. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal žalovaný kasačnú sťažnosť podaním zo dňa 03. 01. 2023. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 8. Žalovaný uviedol, že sa nestotožnil s právnym názorom krajského súdu, v zmysle ktorého krajský súd posúdil rozdielne údaje o miere funkčnej poruchy manželky žalobcu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného ako chybové správanie žalovaného takého charakteru, ktoré znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uviedol, že podkladom prvostupňového rozhodnutia prvostupňového úradu bol komplexný posudok úradu práce zo dňa 12. 04. 2019, Číslo:

BA2/ OPPNKŤZPAPČ_BA_I_-_III/SOC/2019/137449/MH, v zmysle ktorého bola stanovená miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby 70 %. Táto skutočnosť bola obsiahnutá aj v odôvodnení rozhodnutia úradu práce, ktoré bolo žalobcovi doručené. V odvolacom konaní bolo

dokazovanie doplnené lekárskym posudkom posudkového lekára žalovaného zo dňa 24. 07. 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC1/SOC/2019/10057, ktorým bola stanovená miera funkčnej poruchy posudzovanej osoby 70 % a stanoviskom žalovaného zo dňa 01. 08. 2019, Číslo: 2019/10057, ktoré potvrdilo platnosť komplexného posudku úradu práce zo dňa 12. 04. 2019, Číslo:

BA2/OPPNKŤZPAPČ_BA_I_-_III/SOC/2019/137449/MH. Krajský súd pristúpil k zrušeniu napadnutého rozhodnutia žalovaného z dôvodu uvedenia rozdielnych údajov o miere funkčnej poruchy manželky žalobcu uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uviedol, že nedopatrením uviedol mieru funkčnej poruchy 90 % namiesto 70 %, ale je zrejmé, že v danom prípade sa jedná o chybu v čísle, t.j. chybu, ktorú je podľa právneho názoru žalovaného potrebné posúdiť ako zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia v zmysle § 47 ods. 6 Správneho poriadku, a nie ako chybové správanie žalovaného ako takého charakteru, ktoré znemožňuje vykonať riadny súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného. Pričom, ak sa v rozhodnutí zistí zrejmá nesprávnosť, napr. chyba v čísle, nesprávny výpočet, gramatická chyba, chybný údaj sa opraví neformálnym spôsobom bez vydania rozhodnutia. Pod zrejmým omylom či nesprávnosťou pritom treba rozumieť také chyby v písaní a počítaní, ku ktorým došlo zjavným a okamžitým

zlyhaním duševnej či mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila, a ktoré je každému zrejmé. Súčasne žalovaný poukázal na skutočnosť, že v danom prípade sa preskúmavalo rozhodnutie, ktorým sa rozhodovalo o žiadosti o peňažný príspevok na opatrovanie. Ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %, avšak žiadaná forma kompenzácie nebola v komplexnom posudku prvostupňového úradu navrhnutá, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby

je IV. Podmienka odkázanosti na opatrovanie je splnená, ak stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI. 9. Žalovaný uviedol, že je zrejmé, že v danom prípade ide o formálnu chybu (uvedenie 90 % namiesto 70 %), ktorá nemá vplyv na obsah rozhodnutia, nemení jeho podstatu a zmysel a predovšetkým je zjavné, že k chybe došlo neúmyselne, zlyhaním mechanickej činnosti osoby, ktorá rozhodnutie vyhotovila. Žalovaný mal za to, že zo strany krajského súdu prišlo k zrušeniu preskúmavaného rozhodnutia pre formálnu chybu, t.j. v prípade, ak by žalovaný postupoval tak že odstráni vadu vytknutú krajským súdom novým rozhodnutím vo veci, je z okolností posudzovanej veci zrejmé, že nemôže byť vydané iné pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie.

10. Žalovaný mal za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil vec, keď zrušil rozhodnutie žalovaného a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Preto žiadal, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP zrušil napadnutý rozsudok a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nepriznal žalobcovi náhradu trov kasačného konania.

III. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti žalovaného

11. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 06. 02. 2023, v ktorom navrhol, aby kasačný súd podanú kasačnú sťažnosť žalovaného zamietol. V celom rozsahu sa stotožnil s právnym názorom vysloveným v napadnutom rozsudku krajským súdom. 12. Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalovanému dňa 08. 02. 2023 na vedomie.

IV. Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovaného je dôvodná.

14. Zákon č. 447/2008 Z. z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu.

15. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z. z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

16. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z. z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak. Vzor lekárskeho posudku je uvedený v prílohe č. 2.

17. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na opatrovanie, ak stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby je V alebo VI podľa osobitného predpisu. 10) [odkaz na § 49 ods. 10 a 12 a príloha č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov].

18. Podľa § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., odkázanosť fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby na účely poskytnutia sociálnej služby sa posudzuje podľa prílohy č. 3. Pri posudzovaní odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby sa dosiahnuté body podľa prílohy č. 3 písm. A v prvom bode až dvanástom bode sčítajú.

Stupeň odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby a priemerný rozsah odkázanosti fyzickej osoby na pomoc inej fyzickej osoby v hodinách sa určí na základe celkového počtu bodov. 19. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.

20. Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“), chyby v písaní, v počtoch a iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu opraví a upovedomí o tom účastníkov

konania. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým bolo zrušené v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP rozhodnutie žalovaného zo dňa 05. 09. 2019, Číslo: UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2019/10025/JH spolu s prvostupňovým rozhodnutím prvostupňového orgánu zo dňa 24. 04. 2019, Číslo: BA2/OPPNKŤZPAPČ/PPK_BA_II/SOC/ 2019/136700-5 a vec vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým nebol žalobcovi priznaný nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu - opatrovanie manželky žalobcu, pretože bolo zistené, že manželka žalobcu nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, keďže jej bol určený stupeň odkázanosti IV.

22. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané nasledovné skutočnosti. Žalobca predložil žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na opatrovanie zo dňa 14. 01. 2019, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že jeho manželka potrebuje sústavnú starostlivosť. K žiadosti predložil aj aktuálne lekárske nálezy. Posudkový lekár prvostupňového orgánu vydal dňa 11. 03. 2019 lekársky posudok okrem iného so záverom: určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť:

XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti; následne vyhotovený komplexný posudok zo dňa 12. 04. 2019 (predchádzal osobný pohovor s manželkou žalobcu) okrem iného so záverom: určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť:

XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti, pričom na zabezpečenie pomoci v súčasnej situácii je riešením i poskytovanie sociálnej služby, ktorú zabezpečuje obec, právnická osoba zriadená obcou alebo založená obcou, právnická osoba zriadená vyšším územným celkom alebo založená vyšším územným celkom a iná osoba - neverejný poskytovateľ sociálnej služby. Prvostupňový orgán

vydal dňa 24. 04. 2019 rozhodnutie, ktorým podľa § 40 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. nevyhovel žiadosti, ktorú podal dňa 14. 01. 2019 žalobca [v rámci odôvodnenia prvostupňový orgán okrem iného uviedol, že manželke žalobcu bola určená miera funkčnej poruchy 70 %]. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný tak, že odvolanie zamietol a potvrdil prvostupňové

rozhodnutie. V rámci odvolacieho konania bola opätovne posúdená miera funkčnej poruchy manželky žalobcu - lekársky posudok zo dňa 24. 07. 2019 - určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť: XII. A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti; komplexný posudok zo dňa 12. 04. 2019 okrem iného so záverom: určená miera funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3, časť: XII.

A, bod: 9, písm. e/ zákona č. 447/2008 Z. z.; odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby - celkovo 55 bodov, IV. stupeň odkázanosti zostal v platnosti, pretože neboli splnené zákonné podmienky na peňažný príspevok na opatrovanie a stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nie je V alebo VI. Napadnutým rozhodnutím žalovaného bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu.

V rámci odôvodnenia žalovaný na strane 2 uviedol, že manželke žalobcu bola určená miera funkčnej poruchy 90 % a zároveň nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby, pretože odkázanosť bola stanovená na IV. stupeň. Zároveň na str. 3 je uvedená miera funkčnej poruchy 70 %, na strane 4 je opäť uvedená 90 % miera funkčnej poruchy.

23. V prejednávanej veci nebolo sporné, že manželka žalobcu je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím - určená miera funkčnej poruchy - 70 %, spornou podľa názoru najvyššieho správneho súdu mala byť otázka, či zdravotný stav manželky žalobcu vo vzťahu k určeniu stupňa odkázanosti podľa § 49 ods. 10 a 12 zákona č. 448/2008 Z. z. vrátane jeho prílohy č. 3 v spojení s § 14 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z. z. odôvodňoval odkázanosť v takom stupni, ktorý by zakladal splnenie podmienok pre priznanie peňažného príspevku na opatrovanie.

24. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, ale aj na posudzovanie jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom, ktorí na základe predložených odborných lekárskych nálezov, a zároveň na základe výsledkov získaných sociálnym šetrením v domácnosti sociálnymi pracovníkmi, vyhodnotili, že manželka žalobcu síce má status osoby ťažko zdravotne postihnutej s mierou funkčnej poruchy 70 % pre ochorenie zaradené do skupiny XII. (Pohybový a podporný aparát) A. (Chrbtica, choroby kĺbov, zápalové reumatické ochorenie, iné choroby kostí, chrupaviek, šliach, svalov), druh zdravotného postihnutia: bod 9 (Malígne nádory svalov, kostí a kĺbov), písm. e/ (recidívy) prílohy č. 3 zákona č. 447/2008

Z. z., avšak čo do posúdenia a ustálenia stupňa odkázanosti podľa § 14 ods. 4 zákona č. 447/ 2008 Z. z. v spojení s § 49 ods. 10 zákona č. 448/2008 Z. z., a na to nadväzujúcej prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. sa zhodli na tom, že manželka žalobcu nie je odkázaná na opatrovanie, pretože stupeň jej odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby nedosiahol hodnotu V alebo VI podľa zákona č. 448/2008 Z. z. Stupeň odkázanosti manželky žalobcu bol ustálený na hodnotu IV s počtom bodov 55, čo podľa časti B prílohy č. 3 zákona č. 448/2008 Z. z. zodpovedalo stupňu odkázanosti IV. V tomto smere je podstatný lekársky posudok zo dňa 11. 03. 2019, následne komplexný posudok zo dňa 12. 04. 2019, ktorým bola určená miera funkčnej poruchy 70 %.

25. Žalovaný v podanej kasačnej sťažnosti namietal neprávny právny názor krajského súdu, ktorý spočíval v zrušení predmetných rozhodnutí len z toho dôvodu, že v rozhodnutí žalovaného sa nachádzali rozdielne číselné vyjadrenia miery funkčnej poruchy vo vzťahu k manželke žalobcu. Pričom argumentoval, že zo strany žalovaného malo ísť len o mechanickú chybu, ktorá spočívala v ľudskom konaní, a ktoré je možné odstrániť, pričom uvedená zmena by nemala pozitívny dopad na uplatnený nárok žalobcu na peňažný príspevok na kompenzáciu. S uvedeným názorom sa najvyšší správny súd stotožňuje, a to z nasledovných dôvodov.

26. V prvom rade považuje najvyšší správny súd právne posúdenie krajským súdom, ktoré vyústilo až do zrušenia rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu len z dôvodu nesprávne číselne vyjadrenej miery funkčnej poruchy za nesprávne. Tiež je potrebné uviesť, že sporným v danom prípade nebola skutočnosť, či manželka žalobcu je alebo nie je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (uvedené nenamietal ani žalovaný, ani žalobca), ale spornou bola naopak práve skutočnosť, či manželka žalobcu je alebo nie je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a s tým súvisiace určenie stupňa odkázanosti manželky žalobcu prvostupňovým orgánom, resp. žalovaným. Krajský súd mal v prvom rade svoju pozornosť zamerať práve na prieskum týchto skutočností.

27. Vo vzťahu k nesprávnemu číselnému vyjadreniu miery funkčnej poruchy, a to konkrétne v odôvodnení rozhodnutia žalovaného (na strane 2 a 4 bola uvedená miera funkčnej poruchy 90 % a na strane 3 uvedená miera funkčnej poruchy 70 %), už len z kontextu prejednávanej veci (vychádzajúc z lekárskych posudkov prvostupňového orgánu a žalovaného a zároveň z komplexného posudku prvostupňového orgánu, ktoré sú podkladom pre rozhodnutia) logicky vyplýva, že v tomto prípade možno hovoriť o zlyhaní ľudského faktoru, ktorý sa odzrkadlil v nesprávnom uvedení číselného vyjadrenia miery funkčnej poruchy manželky žalobcu v odôvodnení rozhodnutia žalovaného. Z jednotlivých posudkov (lekársky a komplexný) vyplynulo, že miera funkčnej poruchy manželky žalobcu bola stanovená na 70 %, pričom uvedené malo byť podkladom pre jednotlivé rozhodnutia.

V neposlednom rade uvedenú číselnú nesprávnosť žalobca nenamietal ani prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podanej správnej žalobe, ale jeho námietky smerovali len vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti manželky žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby. Tieto skutočnosti krajský súd odignoroval.

28. Na margo vyššie uvedeného najvyšší správny súd dodáva, že o tom, že v danom prípade ide len o chybu v písaní spočívajúcu v uvedení nesprávnej číselnej hodnoty pre mieru funkčnej poruchy, mohol krajský súd zistiť nahliadnutím do lekárskych posudkov alebo komplexného posudku, v ktorých je uvedená miera funkčnej poruchy 70 % a zároveň ďalšou skutočnosťou svedčiacou o tom, že ide o chybu v písaní je fakt, že v súlade s prílohou č. 3 časť XII. A, bod 9 písm. e/ - zaradenie ochorenia žalobkyne - odôvodňuje priznanie miery funkčnej poruchy len v rozmedzí 70-80 %. Ochorením, ktorým trpí manželka žalobcu nebola zákonom č. 447/2008 Z. z. priradená miera funkčnej poruchy v rozsahu 90 %. Aj z tohto mohol krajský súd zistiť, že ide o chybu v písaní, pričom ignoroval argumentáciu žalovaného a nezaoberal sa ňou a zameral sa na skutočnosti, ktoré neboli namietané ani v podanej správnej žalobe právnym zástupcom žalobcu.

29. Zároveň najvyšší správny súd chce poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Sžo/16/2016, v ktorom bolo vyslovené: „Citované ustanovenie § 47 ods. 6 správneho poriadku upravuje situácie, ak sa v písomnom vyhotovení rozhodnutia zistí formálna alebo obsahová chyba. Oprava takýchto chýb sa robí neformálnym spôsobom v texte rozhodnutia a správny orgán o nej nevydáva rozhodnutie. Spravidla sa oprava uskutočňuje tak, že sa nesprávny údaj prečiarkne a uvedie správny údaj. Na konci rozhodnutia sa uvedie, kto a kedy opravu vykonal, pripojí sa podpis a odtlačok pečiatky.

Správny poriadok neobsahuje taxatívny výpočet toho, aké chyby sa môžu takýmto spôsobom opraviť, len demonštratívne uvádza, že ide o chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti. V zásade platí, že opraviť možno také chyby, ktoré nemajú vplyv na obsah rozhodnutia, nemenia jeho podstatu a zmysel a predovšetkým je zjavné, že k chybe došlo neúmyselne. S vyššie vysloveným právnym názorom sa najvyšší správny súd v celom rozsahu stotožňuje a vo vzťahu k prejednávanému prípadu dodáva, že v danom prípade možno jednoznačne uzavrieť, že ide o zjavnú chybu v písaní, a ak aj žalovaný túto nesprávnosť opraví, na výrok samotného rozhodnutia to nemôže mať dopad (vzhľadom na zrušujúce dôvody zo strany krajského súdu), pretože žalobcovi by aj naďalej v zmysle napadnutých rozhodnutí nevznikol nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu z dôvodu, že manželke žalobcu nebol určený stupeň odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby V. alebo VI. (krajský súd sa totiž nezaoberal dôvodmi, ktoré namietal žalobca v podanej správnej

žalobe vo vzťahu k posúdeniu odkázanosti manželky žalobcu na pomoc inej fyzickej osoby).

30. Záverom ešte najvyšší správny súd upriamuje pozornosť, že „rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré nemôžu privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“ (pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 17. decembra 2002, sp. zn. 4 Sž 98-102/2002). 31. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalovaného považoval za dôvodnú, a preto podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Krajský súd následne opätovne o predmetnej podanej žalobe rozhodne aj v súlade s vyššie uvedeným záväzným právnym názorom najvyššieho správneho súdu. 32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 27. septembra 2023

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/33/2023 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik