6Ssk/34/2021
ECLI:SK:NSSSR:2022:8020200840.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Prešove
- Sp. zn. 1. inštancie
- 3Sa/6/2020
- IČS
- 8020200840
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. H., Š. XXX/XX, Y., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 23. októbra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o starobný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 10. júna 2021, č.k. 3Sa/6/2020-35, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 10. júna 2020, č.k. 3Sa/6/2020-35 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 23. októbra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.") zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 2. júla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 20, § 21v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne zo dňa 17. júna 2020 o priznanie starobného dôchodku od 24. júna
2010. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 132 zákona č. 100/1988 Zb., § 125 ods. 1 a 2 zákona č. 328/2002 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia.
4. Mal preukázané, že žalobkyni bol od 01. januára 2002 rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR") priznaný starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 01. júla 2002 podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. považuje za výsluhový dôchodok. Podľa potvrdenia MV SR bola na nárok na starobný dôchodok žalobkyne zhodnotená doba pred 18. rokom veku od 01. septembra 1963 do 31. decembra 1965, doba po 18. rokom veku od 01. januára 1966 do 10. novembra 1969 v III. pracovnej kategórii, doba služby v Policajnom zbore od 11. novembra 1968 do 30. júna 1999 v II. kategórii funkcií a doba od 01. júla 199 do 30. decembra 2000 v III. pracovnej kategórii. Nakoľko žalobkyňa vychovala tri deti a výkon služby policajta posudzovaný podľa § 132 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 2 písm. b/ a § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/ 1988 Zb., t.j. dôchodkový vek 54 rokov veku dovŕšila X. H. XXXX. Nakoľko bol žalobkyni
právoplatným rozhodnutím MV SR priznaný výsluhový dôchodok od XX. H. XXXX a pre nárok na starobný dôchodok jej bola zhodnotená nielen doba služby policajta, aj obdobie dôchodkového poistenia získané v III. pracovnej kategórii (civilné zamestnanie), nebolo možné uvedené obdobie opätovne hodnotiť pre nárok na starobný dôchodok podľa zákona č. 461/
2003 Z.z. Starobný dôchodok je žalobkyni naďalej vyplácaný útvarom MV SR a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov. Priznanie starobného dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa zákona č. 100/1988 Zb. súčasne vylučuje možnosť vzniku ďalšieho nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. O nároku žalobkyne už bolo rozhodnuté právoplatným rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/48/2014 zo dňa 08. júla 2015, ktorým sa rozhodlo o jej prvej podanej žiadosti o starobný dôchodok zo dňa 31. júla 2013. Žalobkyňa vo svojej žiadosti o starobný dôchodok žiadala zhodnotiť aj obdobie od 01. marca 2010 do 31. októbra 2015, počas ktorého bola poberateľkou peňažného príspevku za
opatrovanie. Nakoľko žalobkyňa dňa XX. H. XXXX dovŕšila dôchodkový vek, obdobie, kedy bola poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie, t.j. od 01. marca 2010 do 31. októbra 2015, nie je obdobím dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
5. Uzavrel, že obdobie do 31.12.2001, kedy bola žalobkyňa vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nebola jej vyplácaná podpora v nezamestnanosti, nie je obdobím dôchodkového poistenia ani náhradnou dobou. Podpora v nezamestnanosti jej bola vyplácaná len v období
od 01. júla 1999 do 31. marca 2000. Za nesprávny vyhodnotil správny súd názor žalobkyne, že keď v uvedenom období poberala výsluhový dôchodok, išlo o obdobie dôchodkového poistenia, pretože zákon dobu poberania výsluhového dôchodku nevymedzuje ako obdobie dôchodkového poistenia. Za nesprávnu vyhodnotil aj námietku týkajúcu sa rozdielu 3 rokov a 132 dní obdobia, čo je podľa názoru žalobkyne rozdiel medzi zhodnotenou dobou 35 rokov a 5 dní a prepočtom žalobkyne 38 rokov a 137 dní. Správny súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/48/2014 z 08. júla 2015, kde uviedol: „Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že ak občan získal v zamestnaní (službe) celkovo viac ako 25 rokov, v zmysle zákona č. 100/1988 Zb. sa pre výšku starobného dôchodku hodnotila vždy iba doba zamestnania po 18. roku veku". Záverom uviedol, že v danej veci bol žalobkyni priznaný starobný dôchodok MV SR, avšak boli jej pre výšku starobného dôchodku zhodnotené všetky doby služby policajta, ale aj doby civilného zamestnania.
Preto jej už nemôže byť opätovne priznaný starobný dôchodok Sociálnou poisťovňou, za tie isté už raz zhodnotené doby. 6. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 7. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že úspešnej žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.
II.
8. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietala, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 10. Konkrétne namietala, že nesúhlasí s rozhodnutím o nepriznaní starobného dôchodku od 24. júna 2020, od prvej žiadosti o starobný dôchodok. Ďalej trvala na dodržaní smernice NR SR č. 1Sk/7/2012 zo dňa 26.02.2019, v ktorom bolo vysvetlené, ako sa má táto odlúčená doba posudzovať pre výpočet starobného dôchodku Sociálnou poisťovňou pre výpočet starobného dôchodku policajtom vo výslužbe. K bodu 42 rozsudku, že od XX. H. XXXX jej bol priznaný starobný dôchodok a od 01. júla 2002 bol prekvalifikovaný na výsluhový dôchodok, týmto postupom jej starobný dôchodok stratil svoj status. Od 01. júla 2002 sa zrušili všetky podmienky odchodu do starobného dôchodku, ako aj valorizácie a zaručené zvyšovanie čiastky starobného dôchodku. V uvedenej súvislosti poukázala na Ústavu Slovenskej republiky, ktorá zaručuje každému občanovi, ktorý odpracoval určitú dobu a má vek na starobný dôchodok a aby mu bol aj starobný dôchodok. 11. Keďže Sociálna poisťovňa priznala starobný dôchodok stovkám bývalým policajtom, policajtom vo výslužbe, tak aj ona má nárok na starobný dôchodok. Tak, ako v žalobe uviedla, vznikol precedens a tým má právo za rovnakých podmienok každý občan. To právo priznať starobný dôchodok si nárokuje aj žalobkyňa.
III.
12. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadrila podaním z 19. júla 2021 s tým, že námietky žalobkyne uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažoval za opodstatnené. Žalovaná podala k predmetu konania, ako aj k námietkam žalobkyne, ktoré opätovne uvádza v kasačnej sťažnosti, písomné vyjadrenie zo dňa 16. februára 2021, pričom sa skutkových a právnych dôvodov v ňom uvedených v celom rozsahu pridržiava. 13. Navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol.
IV.
14. Žalobkyňa v duplike z 19. augusta 2021 poukázala na nedôslednú prácu Sociálnej poisťovne, ktorá napriek upozorneniam na chýbajúce údaje v dátume jej narodenia, tieto chyby sa opakujú. Opakovane poukázala na „smernicu - zákon NR SR č. 1Sk, v ktorom bolo vysvetlené - pripravené tabuľky pre výpočet starobného dôchodku pre policajtov vo výslužbe. Jedná sa o zníženú časť sumy starobného dôchodku, tzv. alikvotnú časť, podľa odpracovaných rokov. Takto Sociálna poisťovňa priznávala ostatným policajtom vo výslužbe a priznala im aj časť starobného dôchodku od Sociálnej poisťovne Bratislava. Boli to len sumy v malej čiastke od 80, 90 eur, podľa odpracovaných rokov. Táto suma sa však každým rokom zvyšovala - valorizovala. V súčasnej dobe je vyššia a nie je nezanedbateľná. Kasačnej sťažnosti žiadala vyhovieť. 15. Vyjadrenie bolo žalovanej doručené na vedomie dňa 20. augusta 2021.
V.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 17. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 19. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 22. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 23.10.2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 2. júla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 20, § 21v spojení s § 14 ods. 4, § 132 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/2004 Z.z. zamietol žiadosť žalobkyne zo dňa 17. júna 2020 o priznanie starobného dôchodku od 24. júna 2010. 24. Podľa § 259 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 721/
2004 Z.z. v konaniach o nárokoch na dávky, ktoré vznikli pred 1. januárom 2004, o ktorých nebolo do tohto dňa právoplatne rozhodnuté, a o priznaní, odňatí alebo zmene sumy dávky sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003.
25. Podľa § 21 ods. 2 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri deti. Nakoľko žalobkyňa vychovala tri deti, podmienku nároku na vznik starobného dôchodku podľa citovaného zákonného ustanovenia splnila dovŕšením 54 rokov veku od X. H.
XXXX. 26. Z obsahu spisov mal kasačný súd za preukázané, že žalobkyňa opakovanou žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 17. júna 2020 požiadala Sociálnu poisťovňu o starobný dôchodok. Dôchodok žiadala priznať od 24. júna 2010.
Rovnaká žiadosť bola so žalobkyňou spísaná zhodne v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné dňa 13. januára 2020 (dôchodok žiadala priznať od XX. H. XXXX), ako aj dňa 26. júla 2013, kedy žiadala dôchodok priznať od 24. júna 2010. V prílohe č. 1 k žiadosti o dôchodok XXXXXXXXX žiadateľka uviedla dobu zamestnaní, poistenia a iných činností nasledovne: od 01.07.1967 do 10.11.1969 T., od 11.11.1969 do 30.06.1999 doba služby v R., od 01.07.1999 do 31.12.2001 nezamestnaná evidovaná na ÚP Y., od 01.07.1999 poberá výsluhový dôchodok (pôvodne výsluhový príspevok), od 01.01.2002 do 28.02.2010 nezamestnaná neevidovaná, od 01.03.2010 do 31.10.2015 poberanie peňažného príspevku za opatrovanie, od 01.11.2015 trvá nezamestnaná neevidovaná.
27. Podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. starobný dôchodok a prídavok k starobnému dôchodku navrhovateľky, na ktorý vznikol nárok podľa doterajších predpisov a tento nárok trvá ku dňu účinnosti tohto zákona, sa zlučujú a od účinnosti tohto zákona sa považujú za výsluhový dôchodok podľa tohto zákona vo výške, v akej patrili ku dňu účinnosti tohto zákona, ak sú k tomuto dňu vyplácané orgánom sociálneho zabezpečenia ministerstva.
28. Z obsahu spisov tiež vyplynulo, že žalobkyni bol rozhodnutím Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. SPOU-OSZ-34.095-26/2013-VZ zo dňa 11. júla 2013 priznaný od X. H. XXXX starobný dôchodok podľa § 132 a § 133 zákona č. 100/1988 Zb., ktorý sa od 1. júla 2002 podľa § 125 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Pre nárok na starobný dôchodok jej bola zhodnotená nielen doba služby policajta, ale aj obdobie dôchodkového poistenia získané v civilnom zamestnaní v III. pracovnej kategórii. Podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2004, t.j. po tom, ako bolo o nároku žalobkyne na dôchodkovú dávku právoplatne rozhodnuté od X. H. XXXX, nebolo možné obdobie získané v civilnom zamestnaní opakovane zhodnotiť. Starobný dôchodok žalobkyni vypláca Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a za výsluhový dôchodok sa iba považuje na účely jeho ďalšej výplaty. 29. Žalovaný správny orgán v podrobnom odôvodnení svojho rozhodnutia sa vyjadril aj k
právnemu nároku žalobkyne, ktorá žiadala pre nárok na starobný dôchodok započítať ako poistné obdobie aj obdobie starostlivosti o blízku osobu, ktoré v jej prípade nie je obdobím dôchodkového poistenia, lebo za toto obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri 2003 nebolo menovanej odvádzané poistné na starobné poistenie.
Konkrétne žiadala započítať obdobie od 1. marca 2010 do 31. októbra 2015, kedy už dovŕšila dôchodkový vek a bola poberateľkou peňažného príspevku za opatrovanie. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 293dw ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 266/2017 Z.z., podľa ktorého sa do obdobia dôchodkového poistenia započítava obdobie pred 1. januárom 2018, počas ktorého fyzická osoba, ktorá poberala peňažný príspevok za opatrovanie, alebo vykonávala osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, spĺňala podmienky podľa § 15 ods. 1 písm. e/ okrem podmienky podania prihlášky.
Podľa § 15 ods. 1 písm. e/ zákona č. 461/2003 Z.z. povinne dôchodkovo poistení sú fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorej sa poskytuje peňažný príspevok na opatrovanie podľa osobitného predpisu a fyzická osoba, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím najmenej 140 hodín mesačne podľa osobitného predpisu, ak nie je dôchodkovo poistená podľa písmena a) až d), nebol jej priznaný predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok a nedovŕšila dôchodkový vek. 30. Žalobkyňa sa v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti porovnávala s inými poberateľmi dôchodkovej dávky. V kasačnej sťažnosti uviedla v podstate rovnaké dôvody, ako v odvolaní proti skoršiemu rozsudku Krajského súdu v Prešove z 5. februára 2014, č.k. 6Sd/92/2013-17. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 9So/48/2014 zo dňa 8. júla 2015 námietkam navrhovateľky proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o priznanie starobného
dôchodku nevyhovel a dospel k záveru, že zamietnutie žiadosti o priznanie starobného dôchodku bolo v súlade so zákonom. Kasačný súd v podrobnostiach na závery tohto rozhodnutia odkazuje z dôvodu, že žalobkyňa podávala opakované žiadosti o tú istú dávku dôchodkového zabezpečenia, na ktorú jej nárok v zmysle už právoplatného rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo 6. septembra 2013, číslo XXX XXX XXXX X nevznikol.
31. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 32. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).
33. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. novembra 2022