6Ssk/34/2022

1. Krajský súd v Žiline (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom z 27. októbra 2021, č. k. 24Sa/4/2020-88 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), podľa § 190 zákona č. 162/ 2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 13. decembra 2019, č. 79526-2/2019-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov v príslušnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Martin (ďalej aj „pobočka"), zo 7. februára 2019, č. 7227-1/2019-MT (ďalej aj „rozhodnutie pobočky"), vo veci (ne)zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol

2. Krajský súd, po oboznámení sa so žalobou, s vyjadreniami účastníkov a administratívnym spisom, mal za to, že preskúmavané rozhodnutie i rozhodnutie pobočky, vrátane postupu, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutí, sú v súlade so zákonom a k výkladu rozhodných zákonných ustanovení došlo v zhode so zmyslom a účelom právnej normy.

Rozhodnutie pobočky o tom, že žalobkyni nezaniklo povinné poistenie dňa 25. augusta 2014, zodpovedalo tomu, že k zrušeniu licencie došlo až s účinnosťou od 19. decembra 2018. Nebolo preukázané, že by zo strany žalobkyne bolo dané vyhlásenie, ani že by príjem v rozhodnom období bol nižší, ako predpokladá § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Rozhodnutie pobočky bolo zákonné, keď vychádzalo zo skutočnosti, že žalobkyňa má status SZČO, pretože aj po 25. auguste 2014 bola držiteľom licencie a súčasne jej príjem z činnosti SZČO presiahol zákonom stanovenú hranicu príjmu za rok 2013.

SZČO. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu vykázaného v daňovom priznaní. 3. Krajský súd uzavrel, že žalobkyni dňa 25. augusta 2014 nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie.

základu. Podmienka, aby tento príjem bol z konkrétnej činnosti SZČO, v zákone uvedená nie je. Krajský súd sa pri svojej argumentácii oprel aj o rozhodnutie NS SR sp. zn. 7Sžsk/ 67/2020 a dodal, že žalobkyňa bola správnym spôsobom považovaná za SZČO, pokiaľ bola držiteľom platnej licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra, ktoré sa považuje za oprávnenie na výkon činnosti podľa osobitného zákona, a súčasne za rok 2013 dosiahla kvalifikovaný príjem. Účasť na povinnom poistení jej preto trvala aj k dátumu 25. augusta 2014, na čom nemohla nič zmeniť ani odhláška z poistenia k tomuto dňu.

4. K zákonnosti postupu žalovanej a pobočky správny súd upriamil pozornosť na zákon č.

5. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka") dňa 21. decembra 2021 kasačnú sťažnosť, ktorou sa prostredníctvom právneho zástupcu domáhala jeho zrušenia a vrátenia veci krajskému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 462 ods. 1 SSP. Kasačnú sťažnosť odôvodnila tým, že krajský súd svojím nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a zároveň rozhodol nesprávne a nezákonne na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. f), písm. g) SSP].

7. K vzniku statusu SZČO a k licencii na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v ďalšej časti sťažnosti uviedla, citujúc ustanovenia § 3 ods. 1 písm. b), § 5 a § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a § 68 ods. 1 písm. a), § 10 ods. 1, ods. 2 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v príslušnom znení (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z."), že status SZČO sa viaže na dosiahnutie príjmu, ktorý ako zárobková činnosť vyplýva z konkrétneho právneho vzťahu. Zákonná úprava potom definuje výkon samostatnej zdravotníckej praxe ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti na základe povolenia alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, pričom lekár môže vykonávať samostatnú zdravotnícku prax na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, viažuceho sa k zmluvnému dojednaniu.

9. Na základe uvedených skutočností konštatovala, že ak licencia L1A sama osebe nenapĺňa pojmové znaky oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti, keďže na ňu nikdy nedosahovala žiadny príjem, nemožno žalobkyňu považovať ani za subjekt, ktorý je oprávnený na výkon alebo prevádzkovanie činnosti v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a teda jej účasť na povinnom sociálnom poistení ako SZČO v rozhodnom období, v zmysle § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. zánikom živnostenského oprávnenia bez pochýb zanikla.

nevykonávala. Po tomto dátume ostala licencia nevyužitá, len formálne držaná, pričom žalovaná na ňu bez vedomia žalobkyne naviazala jej účasť na sociálnom poistení. Takýto postup je podľa sťažovateľky nespravodlivý a nezákonný. Žalovaná taktiež neupovedomila žalobkyňu o začatí konania vo veci nezániku sociálneho poistenia, pričom prvým úkonom voči nej bolo až vydanie rozhodnutia pobočky, ktoré autoritatívne upravilo povinnosť sťažovateľky bez toho, aby mala možnosť sa k tomu akokoľvek vyjadriť. Sťažovateľka bola účastníkom konania, preto je nepochybné, že mala právo byť účastná na tomto konaní, a to nielen formálne, ale aj materiálne, teda aktívne sa na ňom zúčastňovať, čo jej nebolo umožnené.

12. Napokon žalobkyňa navrhla konanie o kasačnej sťažnosti prerušiť až do právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti proti rozhodnutiu Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019. 13. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 18. januára 2022, vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 2. februára 2022, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Žalobkyňa podľa nej v kasačnej sťažnosti neuviedla také námietky k správnosti preskúmavaného rozhodnutia, ani právne relevantné dôvody, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu či zrušenie. Žalovaná svoje rozhodnutie riadne zdôvodnila a vo veci postupovala v súlade so zákonom. Žalobkyňa aj po dátume 25. augusta 2014 naďalej spĺňala zákonné podmienky na trvanie povinného poistenia. Držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe je oprávnený priamo na základe tejto licencie vykonávať zdravotnícke povolania a poskytovať zdravotnú starostlivosť. Žalobkyňa bola držiteľom licencie L1A, ktorá ju oprávňovala na výkon takejto činnosti aj po rozhodnom dátume.

15. K ďalším námietkam žalobkyne žalovaná dodala, že právo sociálneho zabezpečenia patrí do oblasti verejného práva a obsahuje normy kogentného charakteru, teda od príslušnej normy sa nemôže odchýliť a v praxi nie je možné hľadať riešenia, ktoré by boli v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti. Princíp spravodlivosti je tu daný zabezpečením rovnakého rozhodovania o skutkovo a právne zhodných prípadoch.

17. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 7. marca 2022 doručené žalobkyni na vedomie.

19. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 23. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

25. Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 26. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona. 27.

Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

29. Z obsahu spisového materiálu vrátane administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že: - Pobočka dňa 7. februára 2019 vydala rozhodnutie č. 7227-1/2019-MT, v ktorom vyslovila, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 25.

- Žalobkyňa dňa 21. júna 2006 podala „Registračný list FO", ktorým sa prihlásila ako SZČO na povinné sociálne poistenie od 1. júla 2006, - Žalobkyňa dňa 26. augusta 2014 podala „Registračný list FO", ktorým sa ako SZČO odhlásila z povinného sociálneho poistenia s dátumom jeho zániku 25. augusta 2014, - Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vydala dňa 9. februára 2006 rozhodnutie č. 35/2006, právoplatné dňom 17. februára 2006, ktorým žalobkyni vydala licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní sestra v študijnom odbore ženská sestra.

30. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutím pobočky a konaní im predchádzajúcich, pri aplikácii zákonnej úpravy relevantných právnych predpisov, dospel k rovnakým záverom ako krajský súd, ktorý ustálil, že povinné sociálne poistenie žalobkyni nezaniklo ku dňu 25. augusta 2014. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu a s obsahom kasačnej sťažnosti, a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že neexistuje dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre prijatý výrok a nejavia sa ako arbitrárne, práve naopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom rozsahu. S rozsudkom krajského súdu sa preto stotožňuje a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie jeho rozhodnutia.

33. Podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. licencie sa vydávajú na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (§ 10) zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, zubný lekár, sestra, pôrodná asistentka, fyzioterapeut, masér, logopéd, liečebný pedagóg a psychológ.

35. Podľa § 3 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. (2) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia. (3) Zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa

Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne dôchodkovo poistení sú samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená. 38. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.

Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nevykonáva činnosť uvedenú v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 na základe oprávnenia, zaniká aj odo dňa, od ktorého podľa svojho čestného vyhlásenia nevykonáva túto činnosť, najskôr odo dňa doručenia tohto vyhlásenia Sociálnej poisťovni. Ak povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe nevznikne podľa odseku 5, odseky 1 a 2 sa nepoužijú v kalendárnom roku, a) v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, ak táto skutočnosť nastala v období od 1. januára do 30. júna, alebo do 30. septembra, ak jej bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania, b) ktorý nasleduje po kalendárnom roku, v ktorom oprávnenie zaniklo alebo v ktorom podľa čestného vyhlásenia samostatne zárobkovo činnej osoby nevykonáva činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3.

41. Povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zo zákona zaniká, ak nastanú tieto skutočnosti: príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa zníži pod zákonom stanovenú hranicu (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.); zanikne oprávnenie na výkon činnosti, z ktorej sa dosahuje (§ 21 ods. 4 veta prvá zákona č. 461/2003 Z. z.); prípadne nastane iná skutočnosť predpokladaná zákonom. Žalobkyňa vo svojich vyjadreniach v rámci administratívneho i súdneho konania tvrdila, že z licencie L1A po dátume 25. august 2014 (a dávno pred ním) príjem nedosahovala, ukončila podnikateľskú činnosť a podala odhlášku, preto jej malo povinné poistenie uvedeným dňom zaniknúť. Opomenula však, že licencia L1A, ktorá jej bola vydaná Slovenskou komorou sestier a pôrodných asistentiek dňa 9. februára 2006, č. 35/2006, s právoplatnosťou rozhodnutia dňa 17. februára 2006, bola v čase údajného zániku poistenia stále aktívna, a bola zrušená až rozhodnutím dotknutej komory s účinnosťou od 19. decembra 2018, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu.

43. Veľký senát sa priklonil k záveru, že licencia L1A oprávňuje lekára vykonávať samostatnú zdravotnícku prax, teda poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení prevádzkovanom iným poskytovateľom alebo na inom mieste, a že lekár - držiteľ licencie L1A, je oprávnený bez ďalšieho povolenia alebo súhlasu akéhokoľvek orgánu poskytovať zdravotnú

V prípade poskytovania zdravotnej starostlivosti na základe licencie L1A ide o tzv. „návštevnú službu". Samotná skutočnosť, že prevádzkovateľ zdravotníckeho zariadenia, s ktorým lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára dohodu/zmluvu, je povinný spĺňať podmienky ustanovené zákonom, medzi ktoré patrí aj vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia s oprávnením na vykonávanie samostatnej zdravotníckej praxe lekára - držiteľa licencie L1A,

Splnenie predpokladov pre vydanie licencie L1A lekárom nie je naviazané na vydanie povolenia prevádzkovateľovi zdravotníckeho zariadenia. Skutočnosť, že lekár - držiteľ licencie L1A uzatvára súkromné zmluvy/dohody s prevádzkovateľom zariadenia, ktorý má vydané povolenie, nemožno chápať ako podmienku oprávnenia na výkon zdravotníckej praxe. Podmienky na výkon samostatnej zdravotníckej praxe musí lekár splniť na to, aby mu licencia L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A.

45. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č.

ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z., na základe ktorého je lekár - držiteľ licencie L1A považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely zákona o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

poistení. 49. Držiteľovi licencie L1A povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov: 1/ prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne

51. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

52. K otázke povinnosti Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára skúmať a posudzovať príjmy poistenca samostatne vo vzťahu k licencii L1A dodal, že považuje za správny názor senátu 9S, že povinnosť Sociálnej poisťovne skúmať pôvod príjmov poistencov - lekárov nemožno vyvodiť zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z.

53. Ak teda . . . držiteľ licencie L1A, prizná v daňovom priznaní príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov. . . . vo výške vyššej ako je uvedená v § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., Sociálna poisťovňa nie je povinná skúmať, aká časť z týchto príjmov je čisto z činnosti na základe licencie L1A, ktorá okolnosť je pre posúdenie vzniku alebo zániku poistenia podľa § 21 ods. 1 právne irelevantná. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že aj v prípade, ak príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov sú nižšie, ale v súčte s iným príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti, napr. zo živnosti sú v súčte vyššie ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenie vznikne, resp. trvá naďalej. 54.

statusu podľa § 5 písm. c/ alebo aj podľa § 5 písm. a/, príp. písm. b/ alebo d/ zákona č. 461/ 2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010. 55. Je teda možné zhrnúť, že žalovaná nebola povinná vo vzťahu k žalobkyni skúmať, z čoho jej plynuli príjmy, vykázané v daňovom priznaní za rok 2013 ako príjmy zo živnosti. Rozhodujúce pre posúdenie trvania povinného nemocenského a dôchodkového poistenia bolo, že za rok 2013 žalobkyňa dosiahla zdaniteľné príjmy v kvalifikovanej výške, a licencia, ktorá jej bola udelená na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A v povolaní sestra, bola aj v tomto období v platnosti. Žalobkyni preto nezaniklo povinné nemocenské a dôchodkové poistenie 25. augusta 2014.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti krajský súd rozhodol správne a v súlade so zákonom, keď správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.

VI.

60. O náhrade trov kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) v spojení s § 467 ods. 1 SSP a podľa § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobkyni, ktorá úspech vo veci nemala, náhrada trov konania nemohla byť priznaná; a u žalovanej, ktorá bola úspešná, neexistovali okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhrady trov konania (spravodlivá požiadavka, výnimočnosť).

VII.

61. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 [§ 139 ods. 4 (veta prvá) SSP v spojení s § 463 SSP].

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. marca 2023