6Ssk/34/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: D.. Ľ. A., nar. XX. P. XXXX, trvale bytom: O. XX, XXX XX Ž., zastúpeným: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom: Sibírska 4, 831 02 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom: Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-502-2/2018-OdSP zo dňa 3. augusta 2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 24Sa/38/2020-82 zo dňa 24. augusta 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5020200477.1, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

žalovaného č.: SEĽUZ-502-2/2018-OdSP zo dňa 3. augusta 2018. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP, žalobcovi a ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Úlohou krajského súdu bolo v zmysle právneho názoru vysloveného skorším rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 7Sžsk/98/2019 zo dňa 25. novembra 2020, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 25Sa/ 30/2018-113 zo dňa 27. júna 2019 a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, opätovne sa zaoberať skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu, ako aj súdneho spisu, z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia.

- Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava (ďalej aj len „VÚSZ“) č. VÚSZ-65101323473908/2018 zo dňa 11. júna 2018 potvrdil. V odôvodnení žalovaný okrem iného uviedol, že žalobca žiadosťou zo dňa 23. mája 2016 požiadal o priznanie výsluhového

Pri skončení služobného pomeru nespĺňal podmienky na priznanie starobného dôchodku podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., podľa ktorého sa pre vznik nároku na starobný dôchodok okrem iného požadoval výkon vojenskej služby v trvaní najmenej 20 rokov a vek najmenej 55 rokov. Preto mu bolo rozhodnutím Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Praha z 27. októbra 1992 podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. priznaný výsluhový príspevok v sume 3.115,- Kčs mesačne po dobu dvoch rokov odo dňa priznania. Žalobca požiadal o priznanie

účinnosti. Ak by aj žalobca preukázal, že požadovaná doba vojenskej služby, prípadne jej časť by sa mala započítať zvýhodnene, mohlo by to mať význam len vo vzťahu posúdenia správnosti započítania doby služby pri priznaní výsluhového príspevku podľa § 33 ods. 1 písm. b) zákona č. 76/1959 Zb. Žalobca sa domáhal priznania výsluhového dôchodku, pretože sa domnieva, že doba vojenskej služby vo VÚ 6020 by mu mala byť započítaná zvýhodnene. V čase trvania služobného pomeru žalobcu problematiku zvýhodneného zápočtu upravovali nasledovné interné predpisy: rozkaz ministra národnej obrany ČSSR č. 1 zo 4. januára 1976 smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby, ktorá je prílohou č. 1 nariadenia náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády č. 4 z 5. marca 1985 smernica pre zvýhodnený zápočet služobnej doby v pôsobnosti federálneho ministerstva národnej obrany, ktorá je prílohou č. 2 k rozkazu ministra národnej obrady ČSSR č. 17 z 23.

Takýto záznam však nie je súčasťou spisovej dokumentácie žalobcu. Ďalej z týchto interných predpisov vyplynulo, že zvýhodnený zápočet služobnej doby vojaka z povolania sa vzťahoval na výkon funkcií, pri ktorých vojak z povolania bezprostredne pracoval s nebezpečnými látkami.

priebežne spracovávaný od roku 1985 do skončenia služobného pomeru. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí zdôraznil, že pre posúdenie vzniku nároku na výsluhový dôchodok žalobcu je skutočnosť, či existuje príčinná súvislosť medzi uskladnením rádioaktívnych žiaričov a poškodením jeho zdravia, irelevantná. Žalovaný síce vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. SEĽUZ-24-64-2/2017-OdSP zo dňa 30.10.2017 uložil VÚSZ, aby sa vyjadril aj k tejto otázke, avšak len z dôvodu potreby komplexného zistenia skutkového stavu.

V čestnom vyhlásení zo dňa 03.07.2018 X.. V..V.. D. B. E., nar. XX.XX.XXXX v bode A/ čestne vyhlasuje, že žalobca v dobe od 29.08.1977 do 30.09.1992 vykonával vojenskú činnú službu v zamestnaní I. a II. kategórie funkcií 15 rokov a jeden mesiac a dva dni. Obdobie od 01.11.1989 do 30.09.1992 bola II. kategória funkcií v dĺžke 2 rokov a 335 dní, rozdiel 12 rokov a 66 dní bola I. kategória funkcií a zvýhodnený dvojnásobný zápočet za celú službu u VÚ 6020 Bělá pod Bezdězem/práca s kobaltovým rádioaktívnym žiaričom 8 rokov a 60 dní. V bode B/ X.. V..V..

J. X. čestne vyhlasuje, že žalobca vykonával prácu a bezprostrednú manipuláciu rádioaktívnymi látkami (kobaltovým žiaričom) počas služobnej činnosti vo funkciách u VÚ 6020 v Bělé pod Bezdězem vo výške 100 % služobného času, a to bez žiadnych ochranných pracovných pomôcok. Dňa 30.10.1989 prebral po žalobcovi aj celú pracovnú činnosť s kobaltovým žiaričom C60. V priebehu roku 1990 sa kobaltové žiariče C60 v tichosti zlikvidovali pre škodlivé účinky na zdraví.

A - chronická LIS s radikulopatiou L5/S1, Cervikobrachiálny sy C5-6-7 pri hermii disku, Artériová hypertenzia WHO 1. B - porucha chrbtice ťažkého stupňa podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/ 2008 Z. z.- XII.A. bod 1 písm. c) 40-50 %, poruchy krvného tlaku podľa prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z. z.-VIII.A. bod 8 písm. a) 10 %. Miera funkčnej poruchy v percentách: 50 %. Z lekárskeho posudku vyplývalo vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá nie je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nemá praktickú alebo úplnú slepotu oboch očí. Ďalej podľa Odborného posudku o invalidite zo dňa 20.05.2015 (č. l. 49-50 spisu) žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z. z., so stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %, s dátumom vzniku invalidity 20.05.2015, invalidita v dôsledku choroby.

Podľa rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11. júla 2016 bol žalobcovi podľa § 73, § 112 ods. 4 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšený invalidný dôchodok od 8. marca 2016 na 385,40 Eur mesačne. Žalobca predložil fotokópiu diplomu o ukončení štúdia a získaní vysokoškolského vzdelania v študijnom odbore ekonomika armády - zabezpečenie PHM - udelení titul Ing. Vysokou vojenskou školou tylového a technického zapečenia hrdinnú ČSSR Jana Švermu zo dňa 2. júla 1981 (č. l. 54 spisu).

žaloby. 5. Z priebehu administratívneho konania krajský súd dospel k záveru, že: jednoznačné ustálenie povahy podania žalobcu - žiadosti zo dňa 23. mája 2016, ktorá bola Vojenskému útvaru sociálneho zabezpečenia doručená dňa 24. mája 2016, možno určiť v spojení s opätovnou žiadosťou žalobcu zo dňa 25. novembra 2016, ktorou žalobca požiadal o priznanie výsluhového dôchodku a zvýhodnené započítanie obdobia vojenskej služby od 1. septembra 1981 do 31. októbra 1989.

Postup prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného vyhodnotil za zákonný, keď vo výroku rozhodnutia rozhodli o nároku žalobcu na výsluhový dôchodok podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. v spojení s § 137 ods. 3 cit. zákona.

Z celkového kontextu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný z trojice možností, ako postupovať pri riešení predbežnej otázky, sa rozhodol, že si urobí o predbežnej otázke úsudok sám. Správny súd posudzuje zákonnosť napadnutého rozhodnutia, v zmysle § 27 ods. 3 SSP správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, a preto, ak zo zákonom dovolenej palety riešení žalovaný zvolil urobenie si vlastného úsudku pred výzvou žalobcovi, aby si taký návrh sám podal príslušnému orgánu, nie je možné iba z tohto dôvodu posudzovať napadnuté rozhodnutie

7. V tejto súvislosti správny súd zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vychádzal z názoru, že rozhodnou skutočnosťou v predmetnej veci je to, že v osobnej zložke žalobcu, v materiáloch žalovaného, sa nenachádza žiaden doklad (napr. evidenčný list zvýhodnene započítanej služobnej doby, rozkaz jeho nadriadeného, ktorým by povolil zvýhodnený zápočet) a tieto skutočnosti nie sú zaznamenané ani v žalobcovom Výkaze dôb a kategórii funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie, ktorý bol priebežne spracovávaný od roku 1985 do skončenia služobného pomeru, a teda listinné dôkazy neodôvodnili záver, že by žalobca v období od 1. septembra 1981 do 31. októbra 1989 vykonával funkcie, ktoré by zahŕňali bezprostrednú prácu s

Správny súd bol toho názoru, že ak žalovaný sa rozhodol spätne posudzovať žiadosť žalobcu o zvýhodnený zápočet doby služby ako otázku predbežnú, napriek tomu, že nie je osobou oprávnenou na takéto rozhodovanie, postupoval správne, ak túto žiadosť posudzoval podľa

výšku dôchodku. Podľa článku 7 časti C tejto smernice (pozn. súdu preložené do slovenčiny) povolený zvýhodnený zápočet služobnej doby pre nárok a výmeru dôchodkov zapisujú do evidenčného listu zvýhodnenej započítateľnej služobnej doby vojaka z povolania (ďalej len evidenčný list) kádrové (evidenčné) orgány útvaru, ktorého veliteľ (náčelník) povoľuje zvýhodnený zápočet. Vzor evidenčného listu je uvedený v prílohe 2A. Pri premiestnení vojaka z povolania k inému útvaru alebo pri jeho vyslaní k dlhodobému internému štúdiu (na dobu dlhšiu ako 1 rok), pri skončení služobného pomeru alebo pri ustanovení do inej funkcie alebo poverení inými úlohami, pri ktorých nie je splnená podmienka pre zvýhodnený zápočet služobnej doby, zašle príslušný orgán, u ktorého je evidenčný list uložený, po doplnení údajov o zvýhodnenom zápočte služobnej doby, evidenčný list k uloženiu do kádrového spisu č. 1 vojaka z povolania (ukladá sa v časti Doplnkový materiál). Po každom zázname o zvýhodnenom zápočte služobnej doby do evidenčného listu zabezpečí orgán vykonávajúci

Také v těchto případech platí ustanovení čl. 5.“ Z uvedených článkov interného predpisu vyplýva, že o zvýhodnenom zápočte (štandardne) rozhodoval veliteľ (náčelník) útvaru a v prípade žiadosti o zvýhodnený zápočet dôb spred 01.10.1988 náčelník príslušnej správy (samostatného oddelenia) federálneho ministerstva národnej obrany, pričom náčelník by tieto doby, ak by o zvýhodnený zápočet požiadal žalobca najneskôr v čase skončenia pomeru, posudzoval podľa právnych predpisov, za účinnosti ktorých bola vykonávaná služba, teda pokiaľ ide o žalobcu aj podľa predpisov - rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976 zo 4. januára 1976 a smernice pre zvýhodnený zápočet, ktorá je prílohou nariadenia NGŠ č. 4/1985, a to vzhľadom na žalobcom vymedzenú dobu medzi rokmi 1981-1989. Tak ako poukázal žalovaný v napadnutom rozhodnutí na interné predpisy (strana 4 napadnutého rozhodnutia) a ako zistil aj správny súd, povolený zvýhodnený zápočet služobnej doby sa zapisoval do evidenčného listu zvýhodnene započítateľnej služobnej doby vojaka z povolania. Takýto záznam však v

10. Správny súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že nemohol byť oboznámený s týmito internými predpismi, pretože mohli podliehať stupňu utajenia. Z rozkazu ministra národnej obrany ČSSR č. 17/1988 z 23. septembra 1988 vyplýva, že sa jedná o opatrenie k „provedení zákona č. 100/1988 Sb. o sociálním zabezpečení“.

Z vyjadrenia VÚHE vyplýva, že túto činnosť mohol vykonávať len dozimetrista, s príslušnými ochrannými pomôckami, pričom žalobca zastával veliteľské funkcie. Z dokladu o dosiahnutom vzdelaní, a to diplomu Vysokej vojenskej školy tylového a technického zabezpečenia hrdinu ČSSR Jána Švermu v Žiline, bolo zistené, že žalobca ukončil štúdium vykonaním štátnej záverečnej skúšky a získal vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore ekonomika armády - zabezpečenie PHM, a priznáva sa mu titul Ing.

Ani z dôchodkového spisu nemal žalovaný preukázané, že by žalobcom vykonávané funkcie boli funkcie osobitnej povahy alebo osobitného stupňa nebezpečnosti. To, že žalobca nevedel o vnútorných interných predpisoch, nevedel o škodlivosti žiaričov, z pohľadu zákonnosti nemá vplyv na napadnuté rozhodnutie, môže sa premietať táto okolnosť do odstránenia tvrdosti zákona iba v režime správnej úvahy. Žalobca na podporu tvrdení, že skutočne pracoval s rádioaktívnym materiálom, predložil čestné vyhlásenia, ktoré, ako zdôraznil najvyšší súd v rozhodnutí zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 7Sžsk/98/2019 (odsek 43.), je možné pripustiť až na základe správnej úvahy správneho orgánu. Najvyšší súd taktiež v tomto rozhodnutí (odsek 40. a 46.) uviedol, že po oboznámení sa s obsahom listín a vyjadrení svedkov zistil nesúlad v tvrdeniach žalobcu a listinách založených v spisoch, ktorý spočíva v pôsobení žalobcu u vojenského útvaru 6020, kde mal pracovať s rádioaktívnym žiaričom. Podľa vložky k záznamu o služobných príjmoch u vojenského útvaru 6020 bol žalobca až od roku 1983, pričom

J. X. a D.. B. E.. Oboznámením sa s obsahom týchto čestných prehlásení správny súd zistil, že tieto celú uvedenú dobu nepreukazujú. Pán D.. B. E. nastúpil ako náčelník štábu k vojenskému útvaru 6020 Běla pod Bezdězem až v roku 1985, čo vyplýva z písomného ,,svedectva“ menovaného zo dňa 09.12.2016 (listina založená pod poradovým číslom 17 v adm. spise). D.. J. X. preberal funkciu po žalobcovi a celú pracovnú činnosť s kobaltovým žiaričom C 60 k 31.10.1989, čo vyplýva z písomného ,,svedectva“ menovaného zo dňa 12.12.2016 (listina založená pod poradovým číslom 16 v adm. spise). Žalobcom označení svedkovia v čestných prehláseniach síce potvrdili, že žalobca mal osobne pridelený rádioaktívny žiarič, avšak bezprostrednú manipuláciu s kobaltovým žiaričom počas služobnej činnosti žalobcu u VÚ 6020 v Bělej pod Bezdědem preukázať nemohli, nakoľko so žalobcom v období jeho služby u VÚ 6020 súčasne nepôsobili. Uvedené čestné vyhlásenia podľa správneho súdu tak nie sú dostatočným podkladom pre záver, že si žalovaný urobil vecne nesprávny úsudok o

12. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný za účelom urobenia si úsudku v personálnej veci žalobcu, jeho žiadosti o započítanie dvojnásobnej doby vojenskej služby, vykonal dostatočné dokazovanie, ktoré má oporu v administratívnom spise. Pre úplnosť poukázal na to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že ani v prípade zvýhodneného započítania požadovanej doby by žalobca nemohol splniť podmienky zakotvené zákonom č. 114/1998 Z. z. a zákonom č. 328/2002 Z. z. pre priznanie výsluhového dôchodku, mohlo by byť uvažované iba o zmene výsluhového príspevku podľa § 33 zákona č. 76/1959 Zb. Žalobca toto právne významné tvrdenie nijako v správnej žalobe nespochybnil.

služobného pomeru podľa § 38 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z., keďže žalobca získal 15 rokov a 1 mesiac služby, s prípadným dvojnásobným započítaním 8 rokov a 2 mesiacov služby, by žalobca získal iba 23 rokov a tri mesiace služby. Tu je potrebné poznamenať, že napadnutým rozhodnutím bolo rozhodnuté podľa § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z., pričom aplikácia uvedeného ustanovenia podľa správneho súdu bola správna.

Pokiaľ správny orgán prvého stupňa v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca nesplnil zákonné podmienky právnych predpisov upravujúce výsluhový dôchodok vojakov z povolania, a žalovaný v rozhodnutí napadnutom žalobou takýto právny záver potvrdil, správny súd konštatuje, že žalovaný správny orgán v konaní o žiadosti žalobcu na priznanie výsluhového dôchodku postupoval a rozhodol správne a v súlade so zákonom.

Z uvedeného dôvodu sa krajský súd zaoberal prieskumom zákonnosti úvah žalovaného o zisťovaní získanej doby služby, pretože akékoľvek poškodenie zdravia počas výkonu služby podľa správneho súdu nie je relevantné pre priznanie dávky výsluhového dôchodku, ale invalidného výsluhového dôchodku. Vzhľadom na žiadosť žalobcu, ktorou požadoval priznať výsluhový dôchodok, preto ani správny súd nevyhovel návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania znaleckým posudkom, prípadne odborným lekárskym vyjadrením za účelom zistenia poškodenia zdravia žalobcu. Ako vyplýva aj z odborného lekárskeho posudku lekára sociálneho poistenia zo dňa 20.05.2015 (č. l. 49-51 spisu) vyhotoveného za účelom posudzovania invalidity pre priznanie invalidného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia, žalobca má rozhodujúce zdravotné postihnutie degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlhotrvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, Kapitola XV, oddiel E,

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

K posúdeniu zákonnosti rozhodnutia žalovaného poukázal na nepresný popis práce s rádioaktívnymi kobaltovými žiaričmi. Konkrétne uviedol, že osobitná funkcia „dozimetristu“ u VÚ v Bělej pod Bezdědom neexistovala, napriek tomu ju žalovaný uvádza. Sťažovateľ mal rádioaktívne kobaltové žiariče na starosti už od roku 1981 v drevenej skrini vo svojej kancelárii a manipuloval s nimi bez ochranných prostriedkov na základe rozkazu veliteľa, čo sa má nachádzať aj v jeho kádrových materiáloch, napriek tomu sa nikde neuvádza zaradenie do preferovanej I. kategórie funkcií, alebo zaradenie do funkcie zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti. Zoznam preferovaných funkcií, ktorých doba výkonu vojenskej služby bola zvýhodnene započítavaná pre účely dôchodkového zabezpečenia, spracovávalo výhradne Ministerstvo národnej obrany ČSSR. O výkone takejto funkcie sa mal vykonávať u Vojenského útvaru 6020 v Bělej pod Bezdědom písomný záznam do Evidencie listu zvýhodnene započítateľnej služobnej doby vojaka z povolania po celú dobu jej vykonávania. Po ukončení služobného pomeru bol spracovaný Zápočet doby služby pre účely

Tým poukazoval na to, že funkcii zvláštnej povahy a zvláštneho stupňa nebezpečnosti MO SR nevenovalo náležitú pozornosť. Krajskému súdu vytýkal, že od MO SR nežiadal predloženie popisu služobnej činnosti sťažovateľa pri výkone funkcií zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti u VÚ 6020 v Bělej pod Bezdědom, čím krajský súd vykonal nedostatočné dokazovanie.

Preto krajský súd nesprávne vyhodnotil postup prvostupňového aj odvolacieho správneho orgánu. Pokiaľ z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by vykonával funkciu zvláštnej povahy alebo zvláštneho stupňa nebezpečnosti, tak poukázal na kádrový rozkaz MNO ČSSR. Ústavný súd ČR vo svojej judikatúre už mnohokrát konštatoval, že netoleruje orgánom verejnej moci formalistický prístup k aplikácii práva, ktorý používa sotisfikované odôvodnenie k presadeniu zjavnej nespravodlivosti (nález ÚS ČR zo 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96).

Pre neznalosť sudcov a MO SR, rádioaktívne žiariče sa bežne prepravovali spoločne s vojakmi základnej služby a dokonca medzi cestujúcou verejnosťou verejnou dopravou počas 8 rokov neboli žiadne námietky nadriadených veliteľov. Zvýhodnený dvojnásobný zápočet pri práci a skladovaní rádioaktívnych kobaltových žiaričov evidenčný dôstojník sťažovateľovi nenapísal z dôvodu, že ďalší rozkaz MNO ČSFR č. 17/1988 zo dňa 23.09.1988 nebol k VÚ 6020 v Bělej pod Bezdědom doručený a sťažovateľ rovnako nevedel o existencii ani tohto rozkazu MNO ČSFR. Z interného predpisu vyplýva, že o zvýhodnenom zápočte rozhodoval veliteľ vojenského úradu 6020 v dennom rozkaze veliteľa a v prípade žiadosti o zvýhodnený zápočet dôb spred 01.10.1988 náčelník príslušnej správy. Sťažovateľ žiada dvojnásobné zarátanie rokov k výsluhovému dôchodku od MO SR z dôvodu prác so zdraviu škodlivými rádioaktívnymi žiaričmi, ktorých výkon prevyšuje základnú normu § 62 písm. n/ zákona č.

V uvedenej súvislosti poukázal na ustanovenie § 33 ods. 9 zákona č. 76/1959 Zb. a zdôraznil, že v zmysle Rozkazu Ministra národnej obrany ČSSR č. 1/1976, ktorým boli realizované ustanovenia § 120 zák. č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení mala byť táto preferovaná doba pre účely dôchodkového zabezpečenia započítaná dvojnásobne. Neskôr ho nahradil rozkaz MNO ČSSR č. 17/1988. 18.

Ak by žalovaný v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní preukázal úprimnú snahu pomôcť sťažovateľovi pri zisťovaní okolností na priznanie dvojnásobného zápočtu pri práci s rádioaktívnymi žiaričmi, mal osloviť Vojenský archív v Prahe, aby zistil skutočnosť o týchto žiaričoch, mohol sa dosiahnuť relevantný výsledok a pravda, kde rádioaktívne kobaltové žiariče skončili. 19.

Takto správne konanie na Slovensku nesmie fungovať. 20. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil v celkovej sume 1.215,70 eur.

nevychádza zo skutočného stavu veci, bez akéhokoľvek bližšieho právne relevantného popisu, len s následným opätovným poukazovaním na skutočnosti, ktoré žalobca pomenovával prostredníctvom žaloby, či jeho ostatných písomných a ústnych pojednávaní, ako dôvod podanej kasačnej sťažnosti označil len § 440 ods. 1 písm. g/ SSP. 23. Žalovaný vo vyjadrení citoval ustanovenia § 439 ods. 3 písm. a), § 440 ods. 1 a ods. 2, § 445 ods. 1 písm. c/, § 453 ods. 1 a ods. 2, ako aj § 459 písm. e) a § 461 SSP. Poukázal na inštitút kasačnej sťažnosti a zastával preto názor, že podanie kasačnej sťažnosti by malo byť koncipované na konkrétnom právnom tvrdení sťažovateľa o porušení zákona. Kasačná sťažnosť je preto nejasná a nezrozumiteľná, a to až do takej miery, že podľa názoru žalovaného zakladá dôvod na jej odmietnutie. V súvislosti s týmto názorom poukázal na odôvodnenie rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 1Sžsk/5/2017 zo dňa 20. februára 2018 a zdôraznil, že sťažovateľ, zastúpený advokátom, namiesto toho, aby konkretizoval sťažnostné

22.11.2022. 25. Sťažovateľ vo vyjadrení z 23.11.2022 opätovne zdôraznil, že v konaní pred všeobecným správnym súdom nebol náležite zistený skutkový stav. Poukázal na zlú vizitku slovenského správneho konania, keď reálnymi faktami z obdobia od 01.09.1981 do 30.10.1989 (výkon služby sťažovateľa) sa pod rôznymi zámienkami a výhovorkami MO SR odmieta zaoberať. Nie je možné naďalej tolerovať, aby sám štát profitoval z nedokonalosti právnej úpravy v neprospech jednotlivca.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

27. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 28. Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP). 29. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 30. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 31. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 32. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

35. Predmetom konania na kasačnom súde bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba v sociálnej veci, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného č.: SEĽUZ-502-2/2018-OdSP zo dňa 3. augusta 2018. Predmetom správneho konania vedeného na Vojenskom úrade sociálneho zabezpečenia bola žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku na základe dvojnásobného započítania doby vojenskej služby od roku 1981 do 31.10.1988 vo VÚ 6020 Bělá pod Bezdězem.

37. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií alebo dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.

39. Podľa § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. profesionálnemu vojakovi, ktorého služobný pomer trval viac ako 15 rokov a pri skončení služobného pomeru nesplnil podmienky priznania dávky výsluhového zabezpečenia podľa doterajších predpisov, sa dávka výsluhového zabezpečenia podľa § 38 alebo 40 tohto zákona neprizná.

Podľa § 143aa písm. a) zákona č. 328/2002 Z. z. policajt alebo profesionálny vojak, ktorého služobný pomer vznikol pred 1. májom 2013 a skončí po 30. apríli 2013, má nárok na výsluhový dôchodok, ak jeho služobný pomer trval najmenej 15 rokov pred 1. májom 2013.

Je založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti. Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe, či už ide o fyzickú alebo právnickú osobu, ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd

43. Kasačný súd dáva tiež do pozornosti, že správny súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

Kasačný súd, zhodne ako krajský súd mal z výsledkov vykonaného dokazovania v danej veci za preukázané, že žiadateľ o dávku bol dňom 30.09.1992 prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania podľa § 26 ods. 1 písm. f/ zákona č. 76/1959 Zb.

23. mája 2016 požiadal o priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z; výsluhový dôchodok žiadal priznať od 23. júla 2015. Dňa XX.XX.XXXX žiadateľ dovŕšil vek 59 rokov. Žiadosťou o výsluhový dôchodok žiadal o zvýhodnený zápočet obdobia výkonu služby vojaka z povolania v období od 1. septembra 1981 do 31. októbra 1989 (od 01.01.1982 do januára 1989 poberal príplatok vo výške 150 Kčs za sťažené podmienky). Zvýhodnene žiadal započítať celú dobu výkonu vojenskej služby vo VÚ 6020 v trvaní od 01.09.1981 do 31.10.1989, t.j. 8 rokov a 2 mesiace. Žalobca vo svojich podaniach tvrdil, že vykonával službu v trvaní 15 rokov a 36 dní.

Za dávku výsluhového zabezpečenia na účely § 137 ods. 3 zákona č. 328/2002 Z. z. možno považovať len výsluhový príspevok priznaný podľa § 33 ods. 1 písm. c) zákona č. 79/1959 Zb., ktorý sa v zmysle § 89 ods. 3 zákona č. 114/1998 Z. z., resp. § 125 ods. 13 zákona č. 328/2002 Z. z. považuje za výsluhový príspevok.

Pri skončení služobného pomeru (30. septembra 1992) bolo v Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. upravené sociálne zabezpečenie vojakov. Pri skončení služobného pomeru žalobca preukázateľne nesplnil podmienky priznania starobného dôchodku podľa Piatej časti zákona č. 100/1988 Zb. z dôvodu, že nedosiahol vek aspoň 55 rokov. Výsluhové zabezpečenie vojakov bolo prvýkrát upravené v zákone č. 114/1998 Zb., ktorý nadobudol účinnosť 1. mája 1998.

47. Rozsiahle dôvody kasačnej sťažnosti sa podrobne týkali práce s rádioaktívnymi kobaltovými žiaričmi vo VÚ 6020, ktoré, ako uvádza, mal na starosti od roku 1981 „v drevenej skrini v kancelárii“. Sám sťažovateľ v kasačnej sťažnosti potvrdil, že zoznam preferovaných funkcií, ktorých doba výkonu vojenskej služby bola zvýhodnene započítaná pre účely dôchodkového zabezpečenia spracovávalo výhradne Ministerstvo národnej obrany ČSSR.

. . v Čs. ľudovej armáde, ktoré sú prílohou Nariadenia náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcu ministra národnej obrany č. 4. Táto smernica nadobudla platnosť 1. apríla 1985. Zvýhodnený zápočet povoľoval určený nadriadený na základe návrhu odborného náčelníka. Zvýhodnená doba služby vojakov z povolania bola uvedená na tlačive „výkaz dôb a kategórií funkcií, do ktorého sa zapisuje z evidenčného listu zvýhodnenej započítateľnej doby vojaka z povolania.

48. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

50. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.