6Ssk/34/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200655.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-5Sa/24/2019
- IČS
- 7019200655
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: S.. Z. G., narodený XX.XX.XXXX, bytom v N. J. I., O. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 95, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 08. augusta 2019, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 21. novembra 2023, č. k. KE-5Sa/24/ 2019-61, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom z 21. novembra 2023, č. k. KE-5Sa/24/2019-61 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 08. augusta 2019, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156. Žalovaný napadnutým rozhodnutím podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 24. mája 2019, Číslo: SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/56265-10, o nepriznaní peňažného príspevku na osobnú asistenciu.
2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 5, § 13 ods. 9, § 14 ods. 3, § 20 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.
3. Správny súd mal preukázané, že v danej veci nebolo sporným, že žalobca je považovaný za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Spornou medzi účastníkmi bola otázka, či žalobca spĺňa podmienky pre priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu ustanovené v zákone č. 447/2008 Z.z. Konštatoval, že posudzovanie odkázanosti fyzických osôb si nepochybne vyžaduje odborné medicínske vedomosti a je zverené posudkovým lekárom.
Samotný posudok však nebol samostatným predmetom súdneho prieskumu. V rámci preskúmavania rozhodnutia o nároku na kompenzáciu formou peňažného príspevku sa správny súd vysporiadal s úplnosťou, objektivitou a presvedčivosťou posudku (posudkov), ktorý bol podkladom takého rozhodnutia. V rámci posudzovania zákonnosti napadnutých rozhodnutí správny súd neposudzuje vecnú správnosť odborných medicínskych záverov, ale len zákonnosť postupu, pri ktorom boli medicínske závery prijaté.
4. Správny súd v bodoch 42 až 43 rozhodnutia uviedol, že z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca požiadal o priznanie peňažného príspevku na asistenciu podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia.
Správny orgán prvého stupňa po zadovážení si podkladov tak, ako to stanovil zákon o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, vypracoval na základe posudkového záveru a lekárskeho posudku komplexný posudok ako podklad svojho rozhodnutia zo dňa 24.05.2019, ktorým žiadosti žalobcu (žiadosť podal dňa 20.11.2014) nevyhovel a nepriznal mu peňažný príspevok
na asistenciu. Aj vzhľadom na odvolacie námietky žalobcu bol v odvolacom konaní nanovo prehodnotený jeho zdravotný stav, ktorého výsledkom bol komplexný posudok zo dňa 07.08.2019 vychádzajúci z lekárskeho posudku žalovaného zo dňa 05.08.2019.
Posudkový lekár žalovaného vychádzal z komplexnej lekárskej dokumentácie predloženej žalobcom, na základe ktorej dospel k určeniu miery funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 časti III. 8. d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Žalobca napriek tomu, že sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, nie je odkázaný na osobnú asistenciu, peňažný príspevok na prepravu sa nenavrhuje, ale je odkázaný na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie, má nárok na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia.
Termín opätovného posúdenia zdravotného stavu nebol stanovený. K uvedenému posudkový lekár žalovaného uviedol, že z lekárskeho posudku zo dňa 19.03.2019 vyplýva, že žalobca žiadosti o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu na správny orgán dostavil vždy osobne sám, bez použitia akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, opakovane bol sociálnymi pracovníkmi videný pri pohybe v meste, v nákupných strediskách, na zastávke autobusu - opätovne bol sám, bez sprievodu inej fyzickej osoby a bez použitia akejkoľvek kompenzačnej alebo ortopedickej
pomôcky. Posudkový lekár žalovaného sa priklonil k odkázanosti na sprievodcu v minulosti aj teraz (aj keď sa dokáže pohybovať sám) z dôvodu popisovaných závratov v predložených odborných lekárskych nálezoch, čo je v súlade aj s vyjadrením posudkového lekára správneho orgánu prvého stupňa v lekárskom posudku.
5. Podľa názoru správneho súdu žalobca bol v súlade s ustanoveniami zák. č. 447/2008 Z.z. povinný umožniť vykonanie sociálneho šetrenia za účelom zhodnotenia dôsledkov jeho ťažkého zdravotného postihnutia. Ako žiadateľ bol najprv bezvýsledne predvolaný na správny orgán za účelom objektívneho posúdenia sociálnych dôsledkov vyplývajúcich z jeho ťažkého zdravotného postihnutia, neskôr mu bolo oznámené, že bude vykonaná návšteva v jeho domácom prostredí za účelom objektívneho zhodnotenia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Návštevu v mieste svojho trvalého, resp. prechodného bydliska
žalovanému neumožnil. V súvislosti s námietkou žalobcu o nerešpektovaní rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/124/2017 z 26.09.2018 správny súd v bode 47 rozhodnutia poukázal na snahu žalovaného o osobné ohodnotenie žalobcu v rámci sociálnej posudkovej činnosti, čo žalobca zmaril. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné ani aktuálne zhodnotiť schopnosti a rozsah pomoci, ktorú žalobcovi poskytuje rodina v súlade s § 13 ods. 7 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
6. Vzhľadom na uvedené správny súd ustálil, že žalovaný sa logicky a vecne správne vysporiadal so všetkými okolnosťami podstatnými pre posúdenie žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na asistenciu a tiež dostatočne zdôvodnil, prečo nie je možné vyhovieť žalobcovej žiadosti.
7. Vzhľadom na tieto dôvody, správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 8. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
II.
9. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
11. Sťažovateľ v súvislosti s kasačným dôvodom podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP (nesprávny procesný postup znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) v prvom rade poukázal na priebeh správneho a súdneho konania o žiadosti o peňažný príspevok na osobnú asistenciu, hlavne na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sžsk/124/2017, ktorým bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/1/2017 tak, že rozhodnutie žalovaného bolo zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie z dôvodu jeho nezrozumiteľnosti. Žalovanému vytýkal, že napriek tomu, že mal opäť rozhodnúť o príspevku na asistenciu, nevykonal žiadne úkony vo vzťahu k veci napriek tomu, že bol viazaný právnym názorom uvedeným v predmetnom rozhodnutí. Krajský súd v bode 10 uvádza, že žalovaný rozhodnutie odôvodnil s poukazom na obsah spisovej dokumentácie a uviedol, že podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia bolo rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v
ktorom bola žalobcovi stanovená 70 % miera funkčnej poruchy podľa časti III. 8d prílohy č. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a podľa § 2 ods. 3 zákona je žalovaný považovaný za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, odkázaný na sprievodcu. Napriek uvedenému bola žiadosť o príspevok na osobnú asistenciu zamietnutá bez skutočného zistenia stavu a bez presne a úplne zisteného stavu veci. Mal za to, že komplexný posudok neobsahuje vyhodnotenie sťažovateľa ako posudzovanú osobu vo vzťahu k činnostiam, ktoré sú vymedzené pre účely priznania príspevku. Bez určenia činností potrebných pre osobnú asistenciu nie je možné vyhodnotiť dôvodnosť tohto príspevku, na priznanie ktorého čaká už od roku 2009 a zdravotný stav sa mu stále zhoršuje.
12. Vo vzťahu ku kasačnému dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP poukázal na samotný účel zákona č. 447/2008 Z.z., ktorým je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti, pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti, inak povedané pomoc a uľahčenie života fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím. Sťažovateľ s právnym názorom žalovaného, že v zmysle § 14 ods. 3 zák. č. 447/2008 Z.z. nemá nárok na osobnú asistenciu, nesúhlasil. Tvrdil, že účel osobnej asistencie by bol v jeho prípade splnený, nakoľko by s jeho pomocou bolo zabezpečené vykonávanie nevyhnutných životných úkonov.
13. V časti kasačnej sťažnosti, v ktorej podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP tvrdil, že sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, sťažovateľ citoval uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4So/241/2004: „V konaní o priznanie dávky podmienenej dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, je orgán sociálneho poistenia povinný vykonať všetky dôkazy, potrebné pre riadne zistenie skutočného stavu veci, vrátane prípadného dokazovania súdnym znalcom. Nadriadenosť záverov jeho posudkových orgánov nad inými dôkazmi o zdravotnom stave nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/ 2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.“ Sťažovateľ tiež citoval časť rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. 4Sa/18/2018 a poznamenal, že Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojej rozhodovacej praxi zdôraznil mimoriadny význam komplexného posudku v konaní podľa zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu, keď uviedol, že: „Komplexný posudok predstavuje odborné posúdenie skutkového stavu písomnou
formou a tým, že zodpovedá na zákonom uložené /otázky), zásadným spôsobom rieši formou podkladu rozhodnutia aj predbežnú otázku vo vzťahu ku skutočnostiam súvisiacim alebo vyvolaným zdravotným stavom žiadateľa o peňažný príspevok na kompenzáciu.
Postup vykonania potrebných konzultácií (spolupráca) a vyhodnotenia dostupných lekárskych nálezov, je jedným z možných nástrojov orgánov konajúcich o nárokoch na peňažnú kompenzáciu a ich subjektívne nevyužitie je v rozpore s požiadavkou na aktívny prístup orgánov (§ 1 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu a § 3 ods. 3 správneho poriadku) s následkom existencie skutkovej vady v lekárskom posudku, tzn. aj v komplexnom posudku, ktorý je základným podkladom rozhodnutia, na ktorú musí konajúci súd prihliadať“ (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžo/34/2010, sp. zn. 1Sžso/1/2012. Zároveň uvádza, že: „Treba zdôrazniť, že žalovaný má povinnosť rozhodovať na základe skutočného stavu veci.
Za tejto situácie z úradnej povinnosti vykonať všetky dôkazy smerujúce k riadnemu zisteniu skutkového stavu, a to najmä všetkých lekárskych správ týkajúcich sa záverov zdravotného stavu žalobkyne. Dôkazy, ktoré sú podkladom jej rozhodnutia musia byť vykonané v takom rozsahu, aby nebolo možné pochybovať o objektívnom posúdení skutkového stavu“ (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžso/6/2015).
14. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp., aby rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného UPS/US6/SSVODPPKPCl/SOC/2018/9156 zo dňa 08.08.2019 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie a priznal mu nárok na náhradu trov konania a trov kasačného
konania.
III.
15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním zo 06. marca 2024.
16. Uviedol, že trvá na svojom vyjadrení z 21. novembra 2019 a vyjadrení posudkového lekára žalovaného z 18. novembra 2019, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. a ostatnými platnými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku správneho súdu, v zmysle ktorého podľa § 190 SSP bola žaloba ako nedôvodná zamietnutá.
IV.
17. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 15. marca 2024 na vedomie.
V.
18. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.
19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
20. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
22. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 23. Podľa § 199 ods. 1 písm. d/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej
správy. 26. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených
záujmoch. 27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovaného z 08. augusta 2019, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves z 24. mája 2019, Číslo:
SN1/ OPPaKŤZPaPČ/SOC/2019/56265-10 zo dňa 24. mája 2019, ktorým nevyhovel žiadosti o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu. 28. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. 1) (§ 1 ods. 1)
29. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2).
30. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 31. Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. funkčná porucha je nedostatok telesných schopností, zmyslových schopností alebo duševných schopností fyzickej osoby, ktorý z hľadiska predpokladaného vývoja zdravotného postihnutia bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov.
32. Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. posudková činnosť na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho preukazu je lekárska posudková činnosť. 33. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.
34. Podľa § 11 ods. 3 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza z aktuálneho lekárskeho nálezu na účely kompenzácie, na účely preukazu, na účely parkovacieho preukazu, na účely posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby vykonávať opatrovanie a posudzovania fyzickej schopnosti a psychickej schopnosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím udeliť písomný súhlas podľa § 40 ods. 6 (ďalej len „lekársky nález“), ak tento zákon neustanovuje
inak. Vzor lekárskeho nálezu je uvedený v prílohe č. 1. Pri výkone lekárskej posudkovej činnosti posudkový lekár vychádza aj z elektronických zdravotných záznamov v elektronickej zdravotnej knižke fyzickej osoby.
35. Podľa § 11 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z., posudkový lekár môže predvolať fyzickú osobu na posúdenie jej zdravotného stavu, ak má pochybnosti o správnosti diagnostického záveru vyplývajúceho z predloženého lekárskeho nálezu alebo odborného lekárskeho nálezu lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore alebo je potrebné overiť objektívnosť alebo úplnosť diagnostického záveru. V ostatných prípadoch posudkový lekár vykoná posúdenie bez prítomnosti posudzovanej fyzickej osoby.
36. Podľa § 11 ods. 11 veta prvá zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky posudok, ktorý obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.
37. Podľa § 20 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., osobná asistencia je pomoc fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4. Osobnú asistenciu vykonáva osobný asistent. Účelom osobnej asistencie je aktivizácia, podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a podpora jej nezávislosti a možnosti rozhodovať sa a ovplyvňovať plnenie rodinných rolí, vykonávanie pracovných aktivít, vzdelávacích aktivít a voľnočasových aktivít. Osobnú asistenciu nie je možné podmieňovať druhom zdravotného postihnutia, stupňom zdravotného postihnutia alebo závažnosťou zdravotného postihnutia na účely parkovacieho preukazu lekársky posudok obsahuje mieru funkčnej poruchy, vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu.
38. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní 50) s odchýlkami uvedenými v odseku 2, ak tento zákon neustanovuje inak.
39. Podľa § 53 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., ustanovenia § 18 ods. 3, § 33 ods. 2, § 60, § 61 až 68 všeobecného predpisu o správnom konaní 50) sa nevzťahujú na konanie vo veciach kompenzácie, na konanie o preukaze a na konanie o parkovacom preukaze.
40. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
41. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 42.
Podľa § 34 ods. 3 Správneho poriadku, účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. 43. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
44. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 45. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
46. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
47. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho spisu mal preukázané, že - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/124/2017 zo dňa 26. septembra 2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Sa/1/2017 zo dňa 02. augusta 2017 tak, že rozhodnutie žalovaného č. UPS/US6/SSVODPPKPC1/BEZ/2015/11195 z 27. apríla 2015 zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Kasačný súd v bode 22 rozsudku uviedol, že: „sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu, pokiaľ ide o nepreskúmateľnou napadnutého rozhodnutia žalovaného. Podľa lekárskeho posudku na účely §11 zákona č. 447/2008 Z.z. z 15.04.2015 žalobca nie je odkázaný na osobnú asistenciu, nakoľko je spôsobilý sám, respektíve s občasnou pomocou inej fyzickej osoby vykonávať úkony, ktoré sú uvedené v prílohe 4 citovaného zákona. Tento záver vyplýva aj z komplexného posudku z 21.04.2015, pričom v komplexnom posudku správny orgán ďalej uviedol, že žalobca pri vykonávaní sebaobslužných úkonov je takmer samostatný. Jednoduché práce v domácnosti zvláda sám, resp. s čiastočnou
pomocou inej fyzickej osoby. Totožné tvrdenie je obsiahnuté aj v napadnutom rozhodnutí. Tak žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ako ani posudkový lekár však nešpecifikovali, ktoré činnosti uvedené v prílohe č. 4 žalobca zvláda sám a ktoré s „občasnou pomocou inej fyzickej osoby“ a prečo ani na tie úkony, pri ktorých potrebuje „občasnú pomoc inej fyzickej osoby“ žalobcovi osobná asistencia priznaná nebola. Žalovaný tvrdí, že potrebnú pomoc pri úkonoch sebaobsluhy žalobcovi zabezpečuje manželka, avšak žalobca uviedol, že osobnú asistenciu žiada vzhľadom na zdravotné problémy manželky. S týmto tvrdením sa žalovaný nevysporiadal.
Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 447/2008 Z.z. posudzovanie rodinného prostredia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zahŕňa najmä hodnotenie schopnosti a rozsahu pomoci, ktorú jej poskytuje rodina. Keďže žalobca namietal zdravotné problémy manželky, bolo potrebné, aby sa žalovaný vysporiadal tiež s otázkou zdravotnej schopnosti žalobcovej manželky poskytovať žalobcovi pomoc pri sebaobslužných úkonoch.“ - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 24. mája 2019 podľa § 22 ods. 1 a prílohy č. 4 zákona č. 447/2008 Z.z. nepriznal žalobcovi peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Toto rozhodnutie bolo vydané na základe komplexného posudku č. SN1/OPPNKŤZP/PČ/SOC/ 2019/26014 zo dňa 03.05.2019 (ktorý bol podkladom pre rozhodnutie o peňažnom príspevku na prepravu), podľa ktorého je žalobca fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 70 % podľa prílohy č. 3 časti III., bod 8, písm. d/ zákona č. 447/ 2008 Z.z.
Správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca sa napriek opakovaným snahám na správny orgán nedostavil na osobný pohovor, ani podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 447/2008 Z.z. neumožnil návštevu v mieste svojho trvalého alebo prechodného pobytu, preto nebolo možné vykonať sociálnu posudkovú činnosť, ktorá je potrebná pre posúdenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia a následne pre vydanie komplexného posudku. Žalobca sa sám a dobrovoľne rozhodol osobného pohovoru nezúčastniť. Konštatoval, že žalobca napriek ťažkému zdravotnému postihnutiu v oblasti komunikácie a v oblasti sebaobsluhy nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby; v oblasti mobility je odkázaný na sprievodcu. Nemá narušenú schopnosť komunikácie a nie je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby pri zabezpečovaní úkonov sebaobsluhy a nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. Vzhľadom na uvedené bola opätovne zamietnutá žiadosť žalobcu na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu z dôvodu, že v komplexnom posudku nie je navrhovaný peňažný príspevok na osobnú asistenciu.
Proti tomuto rozhodnutiu bol posudzovaným žalobcom podaný opravný prostriedok. - v rámci odvolacieho konania bol dňa 05. augusta 2019 vydaný nový Lekársky posudok na účely § 11 zákona č. 447/2008 Z.z. po preskúmaní kompletnej zdravotnej dokumentácie nachádzajúcej sa v spisovej dokumentácii. Následne žalovaný dňa 07. augusta 2019 vydal komplexný posudok č. UPS/US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/9291, podľa ktorého miera funkčnej poruchy žalobcu je 70 % podľa prílohy č. 3, časti III. 8. d/ zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu pre cukrovku 2. typu kompenzovateľnú inzulínom v štádiu komplikácií, v dôsledku ktorej skutočnosti sa považuje za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Posudkový lekár žalovaného sa pri určení miery funkčnej poruchy v rámci rozpätia 70 % - 80 % priklonil k dolnej hranici percentuálneho rozpätia, nakoľko u žalobcu nie sú prítomné všetky neskoré komplikácie cukrovky ťažkého stupňa postihnutia. Žalobca sa lieči aj pre viaceré iné ochorenia - poruchy krvného tlaku 3. stupňa - ťažkej formy,
arthropatie - ťažkej formy a difúzne poruchy centrálnej nervovej sústavy (encefalopatie rôznej etiológie) so strednou poruchou, ktoré sú hodnotené mierou funkčnej poruchy 50 %. Miera funkčnej poruchy u ďalšieho ochorenia - poruchy chrbtice, degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách, stavy po operáciách s trvalým postihnutím funkcie a častými recidívami a dráždenia nervov a svalov s poruchou svalového korzetu stredného stupňa, so strednou poruchou dynamiky a statiky chrbtice, nedosahuje 50 %. Ostatné dokumentované stavy a postihnutia nepodmieňujúce funkčné poruchy nie sú v diagnosticko-funkčnom hodnotení uvedené. - posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 05. augusta 2019 zhodnotil odkázanosť na osobnú asistenciu a uviedol, že na základe predložených lekárskych nálezov žalobca v čase posudzovania odkázanosti na osobnú asistenciu nemal poruchy orientácie, komunikácie, netrpel ťažkým zmyslovým postihnutím, obmedzenie funkcie chrbtice a rozsah pohybov v kĺboch pri Lasegue mal pozitívny až terminálny, svalovú silu v horných končatinách mal primeranú obojstranne, stisk rúk bol správny, pri neurologickom vyšetrení vykonanie
štipky rúk správne obojstranne umožňovali výkon úkonov. V čase zhoršenia neprimerane akcelerovanej hypertenzie bola potrebná akútna lekárska pomoc a hospitalizácia do stabilizácie stavu. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia nemá obmedzenú schopnosť zabezpečiť si úkony sebaobsluhy, úkony starostlivosti o svoju domácnosť a realizovať základné sociálne
aktivity. Na základe ochorení, na ktoré sa posudzovaný liečil, mu nevyplývala a ani nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. Z uvedeného dôvodu preto nie je odkázaný na osobnú asistenciu podľa § 14 ods. 3 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu. - predmetom odvolacieho konania bolo aj posudzovanie odkázanosti žalobcu na osobnú asistenciu. Žalovaný preto dôvodil tým, že z uvedeného dôvodu nebolo potrebné, aby v rámci odvolacieho konania posudkový lekár posúdil zdravotný stav manželky žalobcu, ktorá pre svoj nepriaznivý zdravotný stav má možnosť písomne požiadať na úrade o vhodnú formu kompenzácie, ktoré vyplývajú z jej ťažkého zdravotného postihnutia. - žalovaný rozhodnutím z 08. augusta 2019, číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/9156 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.
48. V prejednávanej veci bolo zásadným vyriešenie otázky, či správne orgány postupovali správne, keď v súvislosti so závermi odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na peňažný príspevok na osobnú asistenciu na základe žiadosti zo dňa 20. novembra 2014 žiadosť posúdili podľa § 14 ods. 3 v spojení s ustanovením § 20 ods. 2 a § 22 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom v rozhodnom čase.
49. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že podľa článku 1 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Základom interpretácie a aplikácie článku 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť práva
pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako určuje právny poriadok. Ďalej z článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou. Vplyvom ústavy dochádza k vsunutiu jej obsahovo-hodnotových vlastností do všeobecných pojmov zákona tak, aby bol zabezpečený ústavne konformný výklad. Požiadavka na konformne konformnú aplikáciu a výklad zákona je súčasťou zákonnosti rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Dikcia zákona nemôže byť interpretovaná izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje.
50. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti opakuje argumenty uvedené v správnej žalobe, ktoré smerujú k ochrane legitímnych očakávaní a nesprávneho právneho posúdenia veci okrem citácie relevantných zákonných ustanovení žiadnym spôsobom nezdôvodňuje.
Podľa sťažovateľa aplikovaná správna právna norma bola nesprávne interpretovaná, keďže v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a je odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, čo potvrdil aj sám žalovaný. Tieto argumenty sťažovateľa nie sú v súlade so zisteniami posudkových lekárov, ktorým žiadateľ dňa 31. decembra 2018 predložil na úrad v tom čase aktuálne odborné lekárske nálezy. Správny orgán v novom konaní a pri novom rozhodovaní na základe rozsudku NS SR sp. zn. 9Sžsk/124/2017 zo dňa 26. septembra 2018 vychádzal zo skutkového a právneho stavu, ktorý platil v čase vydania pôvodného rozhodnutia v januári 2015. Z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia prvostupňový správny orgán rozhodol o odkázanosti žiadateľa - fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu - na sprievodcu. Posudkový lekár žalovaného v lekárskom posudku zo dňa 05. augusta 2019 zhodnotil odkázanosť žiadateľa na osobnú asistenciu.
51. Najvyšší správny súd v prvom rade uvádza, že po tom, ako žalobca dňa 31. decembra 2018 predložil úradu odborné lekárske nálezy, v novom konaní z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia rozhodli o odkázanosti žiadateľa na sprievodcu. Posudkový lekár žalovaného dôvodil tým, že posudzovaný v žiadosti o poskytnutie peňažných príspevkov na kompenzáciu na úrad doručil vždy osobne sám, bez použitia akejkoľvek kompenzačnej pomôcky, opakovane bol sociálnymi pracovníkmi úradu videný pri pohybe v meste, v nákupných strediskách, na zastávke autobusu, bez sprievodcu inej fyzickej osoby a bez použitia akejkoľvek kompenzačnej alebo ortopedickej pomôcky. Z dôvodu popisovaných závratov v predložených odborných lekárskych nálezoch sa posudkový lekár, tak ako v minulosti, aj novom konaní, priklonil k odkázanosti posudzovaného žiadateľa na sprievodcu. Uzavrel, že na základe ochorení, na ktoré sa posudzovaný liečil, mu nevyplývala a ani nevyplýva odkázanosť na pomoc inej fyzickej osoby pri činnostiach uvedených v prílohe č. 4 zákona o peňažných príspevkoch na kompenzáciu.
Z uvedeného dôvodu preto nie je odkázaný na osobnú asistenciu. 52. Za tohto stavu sa potom najvyšší správny súd plne stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel správny súd. Aj podľa názoru kasačného súdu je kompenzácia sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia viazaná na nárok vyplývajúci z verejnoprávnej úpravy na splnenie zákonom stanovených podmienok.
53. Kasačný súd zároveň poukazuje, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníkov konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkou účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017).
54. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd dospel k záveru, že pri rozhodovaní správneho orgánu, respektíve pri zisťovaní podkladov pre vydanie napadnutého rozhodnutia posudkoví lekári na základe predloženými lekárskymi nálezmi posudzovanou fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (nar. XX.XX.XXXX) predloženými od podania samotnej žiadosti o priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu v roku 2014 až do v poradí druhého rozhodnutia jednak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného v roku 2019 dostatočne zistili skutkový stav v súvislosti s posúdením zdravotného stavu a z neho vyplývajúcich dôsledkov pre žalobcu ako posudzovanú osobu. Žalovaný rozhodol vecne správne a zákonne, keď nebola splnená zákonná podmienka na priznanie peňažného príspevku na osobnú asistenciu ani podľa § 22 ods. 2 zák. č. 447/2008 Z.z., podľa ktorého peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať do dovŕšenia 65. roku veku fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím; po dovŕšení 65. roku veku možno tento príspevok poskytovať, len ak bol fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím poskytovaný pred dovŕšením 65 rokov veku. V danej veci sa tomu tak nestalo. V neposlednom rade kasačný súd poznamenáva, že požadovaný príspevok nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, jedná sa o fakultatívnu dávku sociálneho zabezpečenia. Správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. 55. Námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keďže tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 56. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 57. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 12. decembra 2024