6Ssk/35/2022

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 24. novembra 2021, č.k. 13S/61/2021-100 podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/, e/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny

Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - služobné hodnotenie evidované pod číslom ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici dňa 02.

Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách ustanovení § 27 ods. 1, ods. 6 zákona č. 73/1998 Z.z. a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

veci. Neobstojí preto argumentácia správnych orgánov, pre ktoré protiprávne prihliadali na uvedený skutok. Vo veci uvedeného správneho deliktu neexistuje právoplatné rozhodnutie o potrestaní žalobcu, z ktorého dôvodu naň nemožno vôbec prihliadať, a to o to viac, ak bolo správnymi súdmi konštatované, že nejde o správne previnenie. Opätovným priznaním negatívnych právnych dôsledkov len prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu, ktorého prieskum bol v odvolacom konaní následne zastavený, postupovali správne orgány zjavne v rozpore so zákonom, keď vec nesprávne právne posúdili a súčasne z nejasných a nezrozumiteľných dôvodov nezákonne prihliadali na skutok, ktorý nebol disciplinárnym previnením, čo v konečnom dôsledku založilo dôvod na zrušenie oboch správnych rozhodnutí podľa § 191 ods. 1 písm. c/ a d/ SSP. 5. Ďalší dôvod, pre ktorý krajský súd vyhovel správnej žalobe spočíval v tom, že aj keď správne orgány brali v úvahu pri svojom rozhodovaní aj služobné hodnotenie žalobcu za rok 2017, toto však nesprávne vyhodnotili, respektíve vyvodili z neho nesprávne skutkové závery

Správne orgány postupovali vo vzťahu k služobnému hodnoteniu žalobcu jednoznačne len pro forma a vybrali si z neho len tie skutočnosti, ktoré sa im „hodili do kariet“ proti žalobcovi. Výsledné závery, ku ktorým dospeli v hodnotení za rok 2017 a ktoré konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí z 05. mája 2021, tak boli v zjavnom rozpore so skutočnosťou, čo založilo dôvod na zrušenie podľa § 191 ods. 1 písm. e/ SSP.

7. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému úplnú náhradu trov konania

8. Proti rozsudku krajského súdu podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 9. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).

že rozhodnutie č. ORPZ-PB-OPP-233-003/2017 bolo zrušené v čase, keď žalobca bol už prepustený zo služobného pomeru. Žalobca nebol vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v policajnom zbore na základe matematického súčtu disciplinárnych rozkazov, ale na základe skutkových podstát disciplinárnych previnení, t.j. na základe konania žalobcu, spočívajúceho v porušovaní služobnej disciplíny a služobných povinností.

Podľa § 48 ods. 4 uvedeného zákona, ak sa policajt domnieva, že rozkaz, nariadenie, príkaz alebo pokyn nadriadeného je v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, je povinný na to nadriadeného upozorniť. Žalobca však podľa uvedeného ustanovenia zákona nepostupoval, nerešpektoval rozhodnutie nadriadeného a do plánovaného výkonu služby nenastúpil, len na základe svojho presvedčenia o nároku na služobné voľno konal svojvoľne, čím ohrozil výkon štátnej služby a plnenie

rok 2017 v rámci odvolacieho konania. Ohľadom zrušeného rozhodnutia č. ORPZPB- OPP-233-003/2017 právny názor nevyslovil, len sa obmedzil na konštatovanie, že sa stotožňuje s odôvodnením krajského súdu, pričom tento v rozsudku sp. zn. 11S/73/2018 konštatuje, že žalovaný pri rozhodovaní prihliadne na podstatnú zmenu jednej zo skutkových okolností, a to zrušenie rozhodnutia č. ORPZ-PB-OPP-233-003/2017. 11. Žalovaný sa pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu v rozhodnutí zaoberal a prihliadol na hodnotenie za rok 2017, v ktorom detailne popísal hodnotenie žalobcu podľa podkladov a hodnotiacich kritérií za rok 2016 a 2017, kde bol okrem iného hodnotený v rámci služobnej disciplíny za rok 2016 4 % z 10 %, za rok 2017 taktiež 4 % z 10 %, z čoho vyplýva, že v rámci dodržiavania služobnej disciplíny nedošlo u žalobcu k žiadnej náprave, keďže ako v roku 2016, tak aj v roku 2017 bol žalobca niekoľkokrát riešený nadriadeným za porušenie služobných povinností. V prípade prepočítania na percentá hodnotenia si žalobca plnil služobné úlohy v súvislosti so služobnou disciplínou na 40 %, čo je najmenej aj medzi

Krajský súd teda nevzal do úvahy, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon funkcie, poukazujúc na jeho protiprávne konania, spočívajúce v porušení základných povinností policajta, ako aj neuspokojivé hodnotenie žalobcu za rok 2016, a teda že žalobca nedáva do budúcna záruku riadneho výkonu štátnej služby, a to aj napriek hodnoteniu za rok 2017 stupňom „C“ (ako bolo už vyššie uvedené, v rámci dodržiavania služobnej disciplíny nedošlo u žalobcu ani v roku 2017 k žiadnej náprave), keďže toto hodnotenie, vykonávané nadriadeným raz ročne na základe interného predpisu, nemá trvalý, ale len dočasný charakter vo vzťahu k plneniu služobných úloh. 12. Žalovaný sa v rámci opätovného odvolacieho konania zaoberal skutočnosťami, ktoré existovali v čase prvostupňového konania a vychádzal z listinných dôkazov, ktoré existovali v čase schvaľovania služobného hodnotenia. Za obdobie od posledného služobného hodnotenia žalobcu do schválenia napadnutého služobného hodnotenia existovalo hodnotenie žalobcu za rok 2015 a rok 2016, pričom nadriadený pri schvaľovaní služobného hodnotenia nemal k

2017. Odvolací orgán mal za preukázané, že hodnotenie dôkazov nadriadeným vychádzalo zo zistených skutočností a predstavovalo tak logické vyústenie pre jeho záver v služobnom hodnotení. Hodnotenie žalobcu za rok 2015 a za rok 2016 v spojení s ďalšími skutočnosťami, riadne odôvodnenými v služobnom hodnotení, dostatočne odôvodňovalo záver nadriadeného o nespôsobilosti žalobcu vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a to aj s prihliadnutím na hodnotenie žalobcu za rok 2017 žalovaným v odvolacom konaní.

Zdôraznil, že krajský súd na tomto mieste nesprávne pomenoval hodnotenie žalobcu za rok 2017 ako služobné, keďže toto nie je hodnotenie služobné podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., a tým, že nesprávne pomenúva Záznam o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2017 ako služobné hodnotenie, vyvoláva domnienku, že vec nesprávne právne posúdil, nakoľko služobné hodnotenie policajta podľa zákona č. 73/1998 Z.z. dáva do jednej roviny s hodnotením policajta podľa interného predpisu. Krajský súd hlavný dôraz pri rozhodovaní o žalobe a pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia kládol predovšetkým na hodnotenie policajta vykonávané nadriadeným raz ročne na základe interného predpisu, ako na služobné hodnotenie spracované nadriadeným v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu. Pritom ide o dva rozdielne inštitúty hodnotenia policajta. Žalobca bol vyhodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe na základe služobného hodnotenia, spracovaného nadriadeným podľa ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z. so záverom, ktorý bol výsledkom zhodnotenia jednotlivých zákonných kritérií, a to hodnotením znalosti právnych a

Z napadnutého služobného hodnotenia jednoznačne vyplýva, že od posledného služobného hodnotenia, schváleného nadriadeným dňa 20. apríla 2015, sa žalobca opakovane dopúšťal disciplinárnych previnení, za ktoré mu boli ukladané disciplinárne opatrenia. Následne nadriadený dospel k záveru, že ukladanie disciplinárnych opatrení žalobcovi bolo bezvýznamné, keďže žalobca napriek už uloženému disciplinárnemu opatreniu sa dopustil ďalšieho disciplinárneho previnenia, za ktoré mu bolo uložené ďalšie disciplinárne opatrenie, a preto využil svoje právo, ktoré mu umožňuje zákon ako nadriadenému, a to vyhodnotiť policajta v priebehu štátnej služby, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon štátnej služby. Krajský súd však nezobral do úvahy to, že u žalobcu došlo k závažným zmenám v spôsobilosti na výkon štátnej služby, ani vážnosť všetkých v služobnom hodnotení uvedených skutkových podstát porušovania základných povinností policajta, ustanovených zákonom č. 73/1998 Z.z., a ani ich početnosť, a svoj záver o nezákonnosti právnych aktov zameral len na zrušenie rozhodnutia č. ORPZ-PBOPP-233-003/

Neprihliadol na skutočnosť, že na strane žalobcu ide o verejného činiteľa, ktorého vznik, trvanie a zánik služobného pomeru upravuje osobitný zákon, a preto aj pri preskúmavaní rozhodnutí sa musí prihliadať predovšetkým na záujmy štátu, a s tým súvisiaci riadny výkon štátnej služby príslušníkmi policajného zboru. Neprihliadol na záujmy štátu a riadne plnenie služobných úloh policajtmi, a rozhodnutie zrušil len na základe jeho názoru o nesprávnom vyhodnotení „služobného“ hodnotenia žalobcu za rok 2017, a na základe jedného zrušeného rozhodnutia nadriadeného. Krajský súd vôbec neprihliadol na skutkovú podstatu disciplinárneho previnenia, ktorého sa žalobca dopustil porušením základných povinností policajta tým, že konal v rozpore s článkom 9 N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka policajného zboru, pričom toto konanie je riadne popísané v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný zastáva názor, že k zrušeniu rozhodnutia by mal súd pristúpiť najmä vtedy, ak zistí, že k porušeniu zákona došlo v nezanedbateľnej miere a s intenzitou, spochybňujúcou zákonnosť správneho konania a rozhodovania ako celku.

Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom. A keď nadriadený zistí, že nastali skutočnosti spochybňujúce spôsobilosť policajta na výkon štátnej služby, je oprávnený vyhodnotiť policajta. V prípade spôsobilosti žalobcu na výkon štátnej služby takéto skutočnosti nastali. Napriek tomu, že z obsahu služobného hodnotenia jednoznačne vyplýva, že žalobca má problém so správaním sa podľa etického kódexu príslušníka PZ, kedy konal v rozpore s článkom 9 N MV SR č. 3/2002, že nevykonával hliadkovú službu v určenom úseku a spôsobom, ktorý bol určený v inštruktážnom zázname o výkone služby, používal výstražné zariadenie v rozpore s článkom 19 písm. c/ N MV č. 68/ 2010, nevykonával dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky v predpísanej ústroji, nevykonal lustráciu v informačnom systéme Centrálna lustračná konzola kontrolovaných osôb, tak ako je uvedené v rozkaze PPZ č. 59/2014, nevykonával štátnu

ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, ako aj opakované protiprávne konania žalobcu, riadne popísané a konkretizované v napadnutom rozhodnutí a služobnom hodnotení, dospel by k názoru, že záver služobného hodnotenia je správny a ďalšie zotrvanie žalobcu v akejkoľvek funkcii v policajnom zbore by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, predovšetkým záujmu na svedomitom plnení základných povinností a dôslednom dodržiavaní služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi policajného zboru, a že žalovaný postupoval zákonným spôsobom pri hodnotení služobnej činnosti a spôsobilosti žalobcu. Krajský súd nevzal do úvahy konštatovanie žalovaného, že dodržiavanie zákonných povinností u každého policajta je základnou požiadavkou plnenia úloh vyplývajúcich z ich funkcie, ku ktorým sa policajt viaže v služobnej prísahe, a že táto požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka policajného zboru k rešpektovaniu právnych

14. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok krajského súdu vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 03. marca 2020, sp. zn. 4Asan/9/2019. S odkazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/40/2020 uviedol, že žalovaný sa so služobným hodnotením žalobcu za rok 2017 vysporiadal tak, že si z neho, aj v rámci podanej kasačnej sťažnosti opakovane vytiahol len to, čo sa mu hodilo do sťažnosti a nezohľadnil ho ako celok. Odôvodnenie žalovaného v tom smere, že toto ani napriek výraznému zlepšeniu oproti roku 2016 nepreukazuje zlepšenie služobnej disciplíny a považuje ho za dočasné, nie trvalé vo vzťahu k plneniu služobných úloh, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní žalovaného, respektíve v tomto smere neboli produkované žiadne dôkazy zo strany žalovaného. Rovnako namietal, že sám žalovaný vydal služobné hodnotenie za rok 2017, ktoré bolo výrazne lepšie oproti roku 2016 a zároveň ho ten istý správny orgán považuje za dočasné, nemajúce trvalý charakter, z ktorého dôvodu ho následne nezohľadní. K tvrdeniu žalovaného, že k zrušeniu rozhodnutia by mal súd pristúpiť najmä vtedy, ak zistí, že k porušeniu zákona došlo v nezanedbateľnej miere a s intenzitou, spochybňujúcou zákonnosť správneho konania a rozhodovania ako celku, dodal, že tento záver žalovaného navodzuje dojem, že by mal súd akceptovať „drobné“ porušenia zákona žalovaným, tieto prehliadať a venovať sa len „zásadným“ pochybeniam a porušeniam zákona a nespochybňovať autoritu žalovaného. Zákon nerozlišuje drobné a iné porušenia zákona, a ak žalovaný porušil pri hodnotení žalobcu zákon, tak jediným dôsledkom nezákonného konania je vždy nezákonné rozhodnutie. Nie je možné tzv. drobné porušenia zákona žalovaným prehliadať. To je v príkrom rozpore so základnými zásadami právneho štátu, súd nemá odobrovať činnosť žalovaného, no žalovaný má zásadne konať zákonne a dodržiavať zákon aj vo vzťahu k príslušníkom policajného zboru. Ak by tak konal, nebolo by potrebné opakovane podávať žaloby vo vzťahu k rozhodnutiam žalovaného, ktoré sú opakovane vydávané v rozpore so zákonom. Z opakovaných rozhodnutí žalovaného vo vzťahu k žalobcovi nemožno nenadobudnúť dojem o účelovosti konania a enormnej až kŕčovitej snahe žalovaného zbaviť sa žalobcu za každú cenu, a teda aj za cenu dlhodobého porušovania zákonov. 17. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

22. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

záujmoch. 25. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a e/ SSP zrušil rozhodnutie žalovaného z 05. mája 2021, číslo KRPZ-TN-VO2-199-006/2021 v spojení so služobným hodnotením č. ORPZ-PB-OPP3-33-021/2018 schváleným riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici dňa 02. februára 2018 a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím žalovaný postupom podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. zamietol ako nedôvodné odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - služobné hodnotenie evidované pod číslom ORPZ-PB-OPP3-33-021/ 2018 schválené riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Považskej Bystrici dňa 02. februára 2018. Na základe záverov plynúcich z príslušného služobného hodnotenia bol žalobca podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. hodnotený ako „nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.“

27. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery.

29. Podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. 30. Podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z., v záveroch služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe.

33. Podľa § 233 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán posudzuje rovnako dôkladne všetky rozhodné okolnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania. 34. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané

35. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

hodnotenie potvrdil, - žalobca následne vyššie označené rozhodnutie zo 04. mája 2018 napadol správnou žalobou, ktorej krajský súd vyhovel a rozsudkom z 25. augusta 2020, č.k. 11S/73/2018-103 zrušil uvedené rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [krajský súd sa stotožnil so žalobnou námietkou smerujúcou voči postupu žalovaného a spočívajúcou v tom, že žalovaný sa odmietol meritórne zaoberať Záznamom o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2017, ktorý mal byť súčasťou podkladov pre služobné hodnotenie podľa § 27 ods. 6 písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z., pričom záverom služobného hodnotenia za rok 2017 bolo, že výkon štátnej služby žalobcu za rok 2017 bol hodnotený stupňom „C“ - dobre (69 %); v závere potom uviedol, že v ďalšom konaní žalovaný ako dôkaz zohľadní a náležite vyhodnotí aj obsah Záznamu o hodnotení a prerokovaní záverov hodnotenia za rok 2017 týkajúci sa žalobcu ako príslušníka Policajného zboru a súčasne tiež prihliadne na podstatnú zmenu jednej zo skutkových okolností (disciplinárne previnenie

dňa 30. mája 2017, pričom napriek tomu, že bol dňa 25. mája 2017 upovedomený o tom, že nemá nárok na udelenie služobného voľna s nárokom na služobný plat podľa § 81 ods. 1 písm. d/ bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z., toto nerešpektoval a predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: C849051 vystaveného na meno dieťaťa V. W., nar. XX. Q. XXXX a do plánovaných služieb nenastúpil, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/, písm. b/ zákona č. 73/1998 Z.z.], - Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom z 25. januára 2021, sp. zn. 5Sžk/40/2020 následne žalovaným podanú kasačnú sťažnosť proti rozsudku krajského súdu z 25. augusta 2020 ako nedôvodnú zamietol [najvyšší súd sa stotožnil so záverom, ku ktorému dospel krajský súd; služobné hodnotenie za rok 2017 vyhodnotil ako listinný dôkaz, ktorý spoľahlivo reflektuje hodnotenie výkonu štátnej služby žalobcu za celý rok 2017, a teda pokrýva hodnotenie významnej časti rozhodného obdobia, t.j. obdobie od 01. januára 2017 do 31. decembra 2017, ktoré predchádzalo

37. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu, k jeho odôvodneniu a vo vzťahu k obsahu recentného súdneho spisu a tiež pripojeného administratívneho spisu dospel k záveru o potrebe zrušenia napadnutého rozsudku krajského súdu a vrátenia veci na ďalšie konanie.

Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky

39. V predmetnej veci výsledok služobného hodnotenia žalobcu bol ustálený na závere, že žalobca podľa § 27 ods. 4 písm. e/ zákona č. 73/1998 Z.z. je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. K takémuto záveru dospel prvostupňový správny orgán po tom, čo mal preukázané, že žalobca sa v rámci hodnoteného obdobia (t.j. obdobia počnúc naposledy schváleným služobným hodnotením z 20. apríla 2015) opakovane dopúšťal porušovania služobnej disciplíny v podobe porušovania zákonov a nariadení; na strane žalobcu konštatoval absenciu zmyslu pre zodpovednosť pri plnení služobných úloh, zmyslu pre rešpektovanie a dodržiavanie zákonnosti, čo sa prejavovalo tak v čase služby, ako aj mimo nej, o ktorej skutočnosti svedčali disciplinárne opatrenia uložené žalobcovi v rámci hodnoteného obdobia.

hliadky nevykonával hliadkovú službu v určenom úseku a spôsobom určeným v inštruktážnom zázname o výkone služby, pričom došlo k škodovej udalosti so služobným motorovým vozidlom, o ktorej počas jej šetrenia žalobca uvádzal klamlivé skutočnosti, čo bolo neskôr potvrdené kamerovými záznamami,

inštruktážneho záznamu v určenom čase, na určenom stanovisku a v predpísanej ústroji ako člen hliadky vykonávať dohľad nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, avšak toto nevykonával, zostal sedieť v služobnom vozidle, z ktorého vyšiel až na zaklopanie 1. zástupcu riaditeľa Obvodného oddelenia na okno vodiča, pričom nemal oblečenú reflexnú vestu a nemal pripravené svietidlo s červeným svetlom na zastavovanie a kontrolu motorových a nemotorových účastníkov cestnej premávky, čím porušil článok 14 ods. 1 N PPZ č. 22/ 2013 o činnosti základných útvarov služby poriadkovej polície tým, že nevykonával hliadkovú službu tak, ako bolo určené v inštruktážnom zázname, ako aj článku 12 ods. 8 písm. e/ N PPZ č. 80/2014 o vykonávaní dohľadu nad bezpečnosťou a plynulosťou cestnej premávky, konaní o dopravných nehodách a dopravno-inžinierskej činnosti, tým, že pri vykonávaní cestnej kontroly nemal oblečenú reflexnú vestu; v dôsledku uvedeného konania sa dopustil disciplinárneho previnenia porušením základných povinností policajta podľa § 48 ods. 3 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z.

Bystrica č. 6/2017, bol žalobcovi znížený služobný plat o 5 % na dobu 3 mesiacov z dôvodu porušenia služobnej disciplíny a porušenia povinností policajta podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., nakoľko nekonal tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu a zároveň nevykonával štátnu službu osobne riadne a včas, čím sa dopustil porušenia § 48 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/1998 Z.z., na tom skutkovom základe, že v zmysle žiadosti žalobcu o ošetrovné na syna Q. W. mu bolo poskytnuté služobné voľno s nárokom na služobný plat od 09. decembra 2016 do 14. decembra 2016, a to aj napriek tomu, že jeho syn Q. W. bol podľa vyučujúcich dňa 14. decembra 2016 riadne prítomný na vyučovaní; žalobca neoznámil nadriadenému, že pominuli dôvody, pre ktoré mu bolo udelené služobné voľno s nárokom na služobný plat, čím porušil povinnosť policajta podľa § 159 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže nekonal tak, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu.

1 písm. d/ bod 3. zákona č. 73/1998 Z.z., toto nerešpektoval a predložil nadriadenému žiadosť o ošetrovné č. tlačiva: C849051 vystaveného na meno dieťaťa V. W., nar. XX. Q. XXXX a do plánovaných služieb nenastúpil, čím porušil ustanovenie § 48 ods. 3 písm. a/ a b/ zákona č. 73/

41. Krajský súd v predmetnej veci v rámci súdneho prieskumu príslušného služobného hodnotenia a nadväzne na to rozhodnutia z 05. mája 2021, číslo KRPZ-TN-VO2-199-006/ 2021, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil služobné hodnotenie dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby z dôvodu založenom na dikcii § 191 ods. 1 písm. c/ SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci) a § 191 ods. 1 písm. d/ SSP (napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov).

Z odôvodnení oboch rozsudkov pritom zhodne vyplynulo, že žalobca sa nedopustil disciplinárneho previnenia a že zo strany správnych orgánov išlo o nesprávne právne posúdenie veci, vo veci uvedeného správneho deliktu neexistuje právoplatné rozhodnutie o potrestaní žalobcu, z ktorého dôvodu naň nemožno vôbec prihliadať, a to o to viac, ak bolo správnymi súdmi konštatované, že nejde o správne previnenie. Opätovným priznaním negatívnych právnych dôsledkov len prvostupňovému neprávoplatnému rozhodnutiu, ktorého prieskum bol v odvolacom konaní následne zastavený, postupovali správne orgány zjavne v rozpore so zákonom, keď vec nesprávne právne posúdili a súčasne z nejasných a nezrozumiteľných dôvodov nezákonne prihliadali na skutok, ktorý nebol disciplinárnym previnením. 42. Ďalší dôvod pre vyhovenie správnej žalobe krajský súd oprel o § 191 ods. 1 písm. e/ SSP (zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci) dôvodiac, že aj keď správne orgány brali v úvahu pri svojom rozhodovaní aj služobné hodnotenie žalobcu za rok 2017, toto však nesprávne vyhodnotili, respektíve vyvodili z neho

Správne orgány postupovali vo vzťahu k služobnému hodnoteniu žalobcu jednoznačne len pro forma a vybrali si z neho len tie skutočnosti, ktoré sa im „hodili do kariet“ proti žalobcovi. Výsledné závery, ku ktorým dospeli v hodnotení za rok 2017, a ktoré konštatoval žalovaný v napadnutom rozhodnutí z 05. mája 2021, boli tak v zjavnom rozpore so skutočnosťou. 43.

V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov, pričom podľa § 27 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. je policajt služobne hodnotený za dobu, ktorá uplynula od schválenia predchádzajúceho služobného hodnotenia. V predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že služobné hodnotenie predchádzajúce služobnému hodnoteniu, ktoré je predmetom tohto konania, bolo schválené dňa 20. apríla 2015, a teda na účely spracovania služobného hodnotenia z 18. januára 2018 a schváleného dňa 02. februára 2018 bolo potom rozhodným obdobie počnúc aprílom 2015 a končiac januárom 2018. Počas tohto (hodnoteného) obdobia sa žalobca dopustil aj ďalších skutkov, na ktoré krajský súd vo svojom odôvodnení v žiadnom smere nereflektoval. Najvyšší správny súd dáva za pravdu žalobcovi v tom, že správne orgány sa už nemali ďalej zaoberať aj príslušným skutkom, avšak rozhodnutie je potrebné vnímať ako celok, pričom z obsahu napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný prihliadal aj

Takáto situácia v prejednávanom prípade nenastala, nakoľko bola nesporne preukázanou tá skutočnosť, že žalobca sa v hodnotenom období dopustil viacerých (celkovo 6) disciplinárnych previnení, za ktoré mu boli uložené disciplinárne opatrenia - písomné pokarhanie (3x) a zníženie služobného platu (3x), konkrétne zníženie služobného platu o 15 % na dobu 3 mesiacov, zníženie služobného platu o 5 % na dobu 1 mesiaca a zníženie služobného platu o 5 % na dobu 3

2 a 3, spôsobilosť policajta na ďalší výkon funkcie alebo výkon štátnej služby (§ 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.). Zároveň v závere tohto služobného hodnotenia sa uvedie, že policajt je spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, nespôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby, spôsobilý vykonávať zastávanú funkciu, nespôsobilý vykonávať zastávanú funkciu a spôsobilý vykonávať inú, menej zodpovednú funkciu, alebo nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe (§ 27 ods. 4 menovaného zákona). Z uvedeného je zrejmé, že od služobného hodnotenia podľa § 27 a nasl. zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné odlišovať hodnotenie realizované každoročne a na základe interného právneho predpisu, konkrétne za rok 2017 na základe nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky číslo 21/2017.

45. Záverom najvyšší správny súd vzhľadom k návrhu žalovaného na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti a s ohľadom na rozhodnutie vo veci kasačnej sťažnosti uvádza, že nebol daný dôvod na vydanie samostatného rozhodnutia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti podľa § 447 ods. 1 SSP.

47. Ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP). 48. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne krajský súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

V Bratislave dňa 28. februára 2023