6Ssk/35/2023
ECLI:SK:NSSSR:2024:7021200407.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Krajský súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- 10Sa/18/2021
- IČS
- 7021200407
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: Ž. A., bytom Y. XXX, X., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 8. apríla 2021, číslo XXX XXX XXXX X, o vdovský dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. septembra 2022, č. k. 10Sa/18/2021-45, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 12. septembra 2022, č. k. 10Sa/18/2021-45, mení tak, že rozhodnutie žalovanej číslo XXX XXX XXXX X z 8. apríla 2021 zrušuje a vec jej vracia na ďalšie konanie. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom z 12. septembra 2022, č. k. 10Sa/18/2021-45 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 8. apríla 2021, č. XXX XXX XXXX X, ktorý tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 9Sk/1/2020 z 25. novembra 2020, zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. októbra 2017, vo veci uloženia povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
ústredie. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 227 ods. 3 a § 236 ods. 1 druhá veta, ako aj § 9 ods. 1, 2, 3, § 74 ods. 3, zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Krajský súd po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej a na základe záverov vyplývajúcich z rozsudku NS SR poukázal na posúdenie zdravotného stavu syna žalobkyne X. A. posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves dňa 4. februára 2021 so záverom, že syn X. nie je nezaopatrené dieťa na účely § 76 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo nemá chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, a preto sa môže sústavne pripravovať na povolanie alebo môže vykonávať zárobkovú činnosť.
Od 2. júla 2012 tak syn X. nie je nezaopatreným dieťaťom podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. 4. Vo vzťahu k vytýkanému nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia žalovanej týkajúceho sa rozdielu medzi osobitnou starostlivosťou podľa prílohy č. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a opatrovaním osoby s ťažkým zdravotným postihnutím podľa § 39 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia, s ohľadom na odborné vedomosti žalobkyne, ktorá nie je odborníčkou v sociálno-právnej oblasti, krajský súd poukázal na doplnenie odôvodnenia rozhodnutia žalovanej (oproti predchádzajúcemu, zrušenému rozhodnutiu), keď žalovaná sa odvolala na rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20. mája 2009 o priznaní vdovského dôchodku, v ktorom bola žalobkyňa informovaná, že jednou z podmienok nároku na výplatu vdovského dôchodku je nezaopatrenosť dieťaťa a tiež, že po uplynutí jedného roka od smrti manžela má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa s odkazom na
§ 9 a § 74 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z., ktoré definuje pojem nezaopatrené dieťa. Z poučenia na tretej strane rozhodnutia vyplýva povinnosť príjemcu dôchodku oznámiť písomne do ôsmych dní zmeny v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dôchodok.
Uvedené tvrdenia žalovaná vyhodnotila tak, že žalobkyňa prijímala vdovský dôchodok za obdobie od 12. septembra 2012 do 11. marca 2013, aj keď z okolností veci musela predpokladať, že jej výplata vdovského dôchodku nepatrí, preto povinnosť vrátiť neprávom vyplatenú sumu na vdovskom dôchodku vo výške 336,47 eur podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. bola uložená v súlade s
platnými právnymi predpismi. 5. Krajský súd sa v neposlednom rade zaoberal žalobným dôvodom, ktorým žalobkyňa uviedla, že potvrdenie o ukončení štúdia syna X. na Fakulte výrobných technológií Technickej univerzity v Košiciach, so sídlom v Prešove, bolo zaslané synom poštou (zároveň so žiadosťou o ponechanie dávky, ktorú poberal), ako aj o návšteve pobočky Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi dňa 4. septembra 2012, kde toto potvrdenie osobne odovzdal a dospel k záveru, že v tomto smere sú plne preukázané závery vyplývajúce zo súdneho prieskumu postupu žalovanej, ako aj rozhodnutia, ktoré bolo vykonané v konaní Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sa/45/2017, kde v bode 25 odôvodnenia rozsudku správny súd sa s týmito skutočnosťami podrobne zaoberal a dospel k záveru, že takéto potvrdenie bolo Sociálnej poisťovni doručené preukázateľne až spolu so žiadosťou syna žalobkyne o invalidný dôchodok dňa 5. februára
2013. Až do uvedeného dátumu preto žalobkyňa neoprávnene poberala vdovský dôchodok v zmysle § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 6. V závere správny súd poukázal na to, že administratívnym orgánom bolo správne určené aj obdobie, za ktoré žalobkyni nepatrí vdovský dôchodok (od 1. septembra 2012 sa nestarala o nezaopatrené dieťa). Rozhodnutím z 25. júna 2012 bola zastavená výplata sirotského dôchodku synovi K. od 12. septembra 2012, pretože k 31. augustu 2012 ukončil štúdium. Výplata sirotského dôchodku pre syna X. bola zastavená od 12. februára 2015 z dôvodu, že od 20. júla 2012 bol vylúčený zo štúdia a ďalej sa nepovažoval za nezaopatrené dieťa. 7. Vzhľadom na uvedené, krajský súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 tak, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
9. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietala, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 11. Zhodne ako v správnej žalobe namietala, že nesprávny právny záver krajského súdu podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. spočíva v tom, že syn X. bol rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. marca 2013 uznaný za nezaopatrené dieťa a bol mu priznaný sirotský dôchodok za obdobie od 12. septembra 2012, čím splnil podmienku podľa § 76 ods. 12 zákona. Týmto rozhodnutím bola sťažovateľka ubezpečená, že dávky sú právom prijímané. Za irelevantné považuje posudzovanie status nezaopatreného dieťaťa za obdobie rokov 2015 a v roku 2021, nakoľko povinnosť vrátiť dávky sa týka obdobia od 12. septembra 2012 do 11. marca 2013. 12. Sťažovateľka ďalej namietala, že krajský súd v bode 6 odôvodnenia uvádza dôvody, kedy nie je možné zistiť, prečo sa zaoberala nesplnením oznamovacej povinnosti podľa § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď sťažovateľka dňa 4. septembra 2012 osobne so synom doručila doklad o ukončení štúdia syna X. na pobočku Sociálnej poisťovne Spišská Nová Ves a poštou zaslala doklad Sociálnej poisťovni, ústredie, preto dôvod na vrátenie dávky nemá oporu v ustanovení § 236 ods. 1 písm. b/ zákona. Splnenie oznamovacej povinnosti mal krajský súd preukázané. Krajský súd nemohol spraviť právny záver o doručení potvrdenia žalovanej dňa 6. februára 2012, nakoľko to odporuje obsahu samotnej listiny - potvrdenia z 25. júla 2012, kde je podpis a pečiatka žalovanej s dátumom s uvedením roku 2012. Tvrdenie žalovanej o doručení tejto listiny až v roku 2013 odporuje obsahu listiny. 13. Navrhla, aby s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 9Sk/1/2020 z 25. novembra 2020 kasačný súd rozsudok krajského súdu zrušil a nárok žalovanej vo veci vrátenia vdovského dôchodku za obdobie od 12. septembra 2012 do 11. marca 2013 v sume 336,47 eur zamietol.
III.
14. Kasačná sťažnosť bola doručená žalovanej na vedomie dňa 13. januára 2023.
IV.
15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 22. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým krajský súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 8. apríla 2021, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. októbra 2017, Číslo XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. uložil žalobkyni povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za dobu od 12. septembra 2012 do 11. marca 2013. 23. Podľa § 74 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z. po uplynutí obdobia jedného roku od smrti manžela má vdova nárok na výplatu vdovského dôchodku, ak sa stará o nezaopatrené dieťa. 24. Podľa § 227 ods. 3 druhej vety zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 555/2007 Z. z. príjemca dávky je povinný do ôsmych dní oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. 25. Podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. príjemca dávky je povinný vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok odo dňa, od ktorého mu nepatrila, ak prijímal dávku, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. 26. Podľa § 210 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. organizačné zložky Sociálnej poisťovne vydávajú rozhodnutia vo veciach uvedených v § 178 ods. 1 písm. a) a v § 179 ods. 1 písm. a) a b).
27. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehote predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť
účastníkovi konania. 28. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu mal preukázané, že - žiadosťou spísanou dňa 5. septembra 2008 žalobkyňa požiadala o priznanie vdovského dôchodku, ktorý žiadala priznať od 12. augusta 2008, - žalobkyni bol rozhodnutím z 20. mája 2009 priznaný vdovský dôchodok (výplata vdovského dôchodku bola realizovaná do 11. marca 2013), - syn žalobkyne X. A. bol dňa 20. júla 2012 vylúčený zo štúdia na Fakulte výrobných technológií so sídlom v Prešove Technickej univerzity v Košiciach (na fakulte študoval od 1. septembra 2011 do 20. júla 2012 vrátane); od 20. júla 2012 už nebol nezaopatreným dieťaťom
podľa § 9 ods. 1 písm. b/ bodu 1 zákona č. 461/2003 Z. z., - právoplatným rozhodnutím z 13. apríla 2015 bola výplata vdovského dôchodku od 12. apríla 2015 zastavená, pretože poberateľka vdovského dôchodku sa už nestarala o nezaopatrené
dieťa, - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla dňa 6. júna 2017 podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. o povinnosti vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok v celkovej sume 336,47 eur do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.
Týmto rozhodnutím bol realizovaný rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 5Sd/37/2015 z 21. februára 2017, - Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne ako odvolací orgán preskúmal odvolacie námietky žalobkyne a napadnuté rozhodnutie zo 6. júna 2017 potvrdil rozhodnutím dňa 13. októbra
2017, - posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Spišská Nová Ves určil, že syn žalobkyne X. A. nie je nezaopatreným dieťaťom na účely § 76 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo nemá chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, a preto sa môže sústavne pripravovať na povolanie alebo môže vykonávať zárobkovú činnosť.
X. A. od 2. júla 2012 nie je nezaopatreným dieťaťom podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., - Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím z 12. marca 2013, číslo XXX XXX XXXX X, rozhodla podľa § 81 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o výplate invalidného dôchodku v sume 132,90 eur mesačne a sirotského dôchodku v sume 17,80 eur mesačne (spolu 150,70 eur mesačne) od 12. septembra 2012, pretože X. A. splnil podmienky nároku na výplatu invalidného dôchodku a podmienky nároku na výplatu sirotského dôchodku, - NS SR rozhodnutím sp. zn. 9Sk/1/2020 z 25. novembra 2020 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 5Sa/45/2017-27 zo dňa 20. augusta 2019 zmenil tak, že rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 13. októbra 2017 zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie (bod
27. Z dokladov predložených súdu je zrejmé, že sťažovateľka bola v spornom období okrem poberania vdovského dôchodku, zároveň poberateľkou peňažného príspevku na opatrovanie oboch svojich synov, pričom X. A. v rámci neho nedovŕšil vek 26 rokov § § 9 ods. 1 písm. b) bod 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Tento syn sťažovateľky bol posúdený ako fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá bola podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. odkázaná na opatrovanie podľa § 40 zákona o peňažných kompenzáciách; bod 34. Zároveň žalovaná vo svojom rozhodnutí nerozviedla, na základe akých skutočností dospela k záveru, že sťažovateľka musela mať vedomosť, lebo musela predpokladať, že jej vdovský dôchodok v čase starostlivosti o zdravotne postihnuté dieťa, ktoré nedovŕšilo v období od 12.09.2012 do 11.03.2013 vek 26 rokov nepatrí, a že jej bol vyplácaný bez právneho dôvodu).
29. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania krajský súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená
zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmal, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver.
30. Základnou úlohou súdov v predmetnej veci bolo posúdiť a vyriešiť právnu otázku, či v prípade žalobkyne, ktorá dňa 4. septembra 2012 osobne navštívila pobočku Sociálnej poisťovne a doručila potvrdenie o ukončení štúdia syna dňom 20. júla 2012, zakladá povinnosť ustanovenú v § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z., t.j. povinnosť vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok za obdobie od 12. septembra 2012 do 11. marca 2013.
31. V predmetnej veci sa kasačné námietky týkajú nesprávneho právneho posúdenia veci krajským súdom, ktorý sa stotožnil s právnym posúdením veci správnymi orgánmi podľa § 236 ods. 1 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z. z. napriek tomu, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že poberateľka dávky vdovského dôchodku osobne na pobočke Sociálnej poisťovne v Spišskej Novej Vsi odovzdala potvrdenie o ukončení štúdia syna X. A. dňa 4. septembra
2012. Nebolo sporné, že syn X. bol zo štúdia na Fakulte výrobných technológií so sídlom v Prešove vylúčený 20. júla 2012. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočky Spišská Nová Ves určil, že syn žalobkyne X.Ó_ A. nie je nezaopatrené dieťa na účely § 76 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo nemá chorobu a stav, ktoré si vyžadujú osobitnú starostlivosť, a preto sa môže sústavne pripravovať na povolanie alebo môže vykonávať zárobkovú činnosť.
32. Kasačný súd považuje za preukázané, že žalobkyňa bola poučená o povinnosti oznámiť príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.
Túto povinnosť síce splnila, ale nie v lehote do ôsmych dní, tak ako jej to ukladá zákon. Nedodržanie tejto lehoty však nemá za následok zodpovednosť za neprávom prijatú dávku vdovského dôchodku v takom rozsahu, ako o nej správny orgán rozhodoval v rozpore s postupom podľa § 210 zákona č. 461/2003 Z. z.
33. Kasačný súd pripomína, že žalovaná sa musí vysporiadať za každých okolností s otázkami právnymi. Znamená to teda, že jej povinnosť je rozlišovať medzi dôsledkami rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom prijatú dávku, ktoré bolo predmetom preskúmania a medzi povinnosťami žalobkyne uvedenú dávku vrátiť, ktorá jej bola vyplatená neprávom, čo žalobkyňa v rozsahu, v akom jej to ukladá preskúmané rozhodnutie, nezavinila. Kasačný súd pripomína, že žalovaná nemôže rozhodovať o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku vdovského dôchodku na svojom protiprávnom postupe. Za takýto postup možno považovať vyplatenie takej mesačnej splátky vdovského dôchodku a v čase, kedy už o jej neodôvodnenej výplate správny orgán vedel.
34. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy nie je v súlade so zákonom a krajský súd žalobu zamietol, kasačný súd rozhodnutie krajského súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 2 SSP.
35. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že podľa výsledku konania úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania na krajskom súde a kasačnom súde v rozsahu 100 % (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP).
36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 22. februára 2024