6Ssk/35/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7020200273.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-7S/101/2020
- IČS
- 7020200273
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M., a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: DUCI s.r.o., so sídlom Mäsiarska 30, Košice, IČO: 36816353, zastúpeného advokátom JUDr. Rolandom Kovácsom, so sídlom Mäsiarska 30, Košice, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, Č: PO/ BEZ/2019/5446O-498/2019, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/101/2020-56 z 30. marca 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh administratívneho konania a správneho súdneho konania
1. Krajský súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 30. marca 2023, č. k. 7S/101/2020-56, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, Č: PO/BEZ/2019/5446, O-498/2019, ktorým tento ako odvolací orgán v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1 písm. b) a ustanovenia § 21 ods. 3 zákona č. 125/20096 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o inšpekcii práce“) vo veci odvolania zo dňa 28. októbra 2019, ktoré podal účastník konania DUCI s.r.o., Mäsiarska 30, 040 01 Košice, IČO: 36816353, proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice č. k. 242/19/O zo dňa 14. októbra
2019, ktorým správny orgán na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2500,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 82/2005 Z.z.“), a to v tom, že účastník konania porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 24. júna 2019 o 12:58 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby: P. B., trvale bytom D. Q. XXX/XX, XXX XX J. E. I., ktorá pre účastníka konania vykonávala výkopové práce a pomocné práce na stavbe výmena teplovodného potrubia Humenská, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov), rozhodol podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) tak, že odvolanie účastníka konania zamietol a rozhodnutie inšpektorátu práce č. k. 242/19/O zo dňa
14. októbra 2019 potvrdil. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v intenciách § 2 ods. 2 písm. a) § 3 ods. 2 zák. č. 82/2005 Z.z., § 2 ods. 1 písm. a) bod 4, § 129 ods. 2 písm. a) bod 1, § 19 ods. 6 a § 16 ods. 5 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej SSP a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 3.
Uviedol, že dňa 24. júna 2019 vykonal Inšpektorát práce v Košiciach ako prvostupňový správny orgán výkon inšpekcie u zamestnávateľa DUCI s.r.o. so sídlom Mäsiarska 30, Košice (u žalobcu) na stavbe „výmena teplovodného potrubia Humenská, Košice inšpekciu práce so zameraním na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania v zmysle zák. č. 82/ 2005 Z.z.
Zistené skutočnosti ako aj nedostatky inšpektori práce uviedli v protokole o výsledku inšpekcie práce č.: IKO-230-3-2.4/P-A24,28-19 dňa 24. júla 2019, ktorý bol následne tohto istého dňa prerokovaný s konateľom U.. Y. E., ktorý ku skutočnostiam a zisteniam uvedeným v protokole uviedol, že P. B. bol na stavbe dňa 24. júna 2019, na stavbe zatiaľ nepracoval, že Sociálnej poisťovni bol nahlásený a že B. len pozoroval, čo bude náplňou jeho práce, ako aj to, že P. B. do práce riadne nastúpi dňa 25. júna 2019. Na uvedené vyjadrenie štatutárneho zástupcu inšpektor práce trval na uvedenom nedostatku, čo zdôvodnil tým, že z vyjadrenia kontrolovanej osoby P. B., ako aj z vyjadrenia P. Z. na nahratom videozázname, ktorý bol konateľovi žalobcu pri prerokovaní protokolu prehratý, je jednoznačne preukázané, že P. B. na danej kontrolovanej stavbe dňa 24. júna 2019 pracoval. Prevzatie protokolu dňa 24. júna 2019 potvrdil vlastnoručným podpisom konateľ žalobcu. S ohľadom na závery inšpekcie práce Inšpektorát práce ako prvostupňový správny orgán začal správne konanie vo veci uloženia
pokuty účastníkovi konania za správny delikt posúdený ako porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania podľa § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. Po zhodnotení skutkových okolností zistených v priebehu výkonu inšpekcie práce vydal rozhodnutie č. k. 242/19/O zo dňa 14. októbra 2019, ktorým uložil účastníkovi konania pokutu 2500,- eur za delikt posúdený ako porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z., ktorého spáchania sa účastník konania dopustil vo vzťahu k fyzickej osobe P. B.. Pri určení výšky zohľadňoval zákonné kritériá. Usúdil, že sankcia ustálená na sume 2500,- eur je preventívna, plniaca aj represívnu funkciu.
4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu Inšpektorátu práce Košice podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný ako druhostupňový správny orgán v záhlaví tohto rozsudku uvedeným rozhodnutím č. PO/BEZ/2019/5446, O-498/2019 zo dňa 28. januára 2020 tak, že podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil s odôvodnením, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia a že toto bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov.
5. V podanej správnej žalobe žiadal žalobca preskúmať zákonnosť rozhodnutia žalovaného navrhol zrušiť rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žalobca sa domáhal priznania náhrady trov konania vo výške 100 %. Žalobné dôvody označil s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e), f) a g) SSP. 6. Žalobca v správnej žalobe argumentoval tým, že v žiadnom prípade neporučil zákaz nelegálneho zamestnávania; záver Inšpektorátu práce Košice „odobrený“ žalovaným je od počiatku nesprávny, nezákonný a predčasný, keďže nebolo vykonané navrhnuté dokazovanie a tým bolo odopreté právo sa brániť. Žalobca uviedol, že z vyhotoveného videozáznamu je zrejmé, že P. B. neovláda slovenský jazyk, resp., že ho ovláda minimálne, nakoľko prítomným inšpektorom vedel uviesť iba svoje osobné údaje, aj to s veľkými komplikáciami.
Pri položených otázkach sa neustále otáčal a pozeral na našich zamestnancov, čo evidentne vyplýva z videozáznamu. V časti, kde inšpektor poučuje P. B., je z videozáznamu evidentné, že P. B. nerozumie poučeniu, pričom P. Z. uvádza inšpektorovi, že nerozumie, na čo mu inšpektor odpovedal: „však dobre, asi vie nie?“ Na otázku inšpektora v znení: čo tu dnes robíte, sa P. B. okamžite otočil na zamestnanca, pričom je zrejmé, že nevie odpovedať na otázku, nakoľko jej nerozumel. V časti videozáznamu cca 6.47 min. P. Z.Č. odpovedá inšpektorovi, že on (P. B.) nevie po slovensky. Na priamu otázku v čase 6.53 min., v znení „rozumiete mi?“ P. B. odpovedá „trošku“. Následne inšpektor hovorí smerom k P. Z. informáciu, že čo píše v zápisnici, na čo mu P. Z. prikyvuje a hovorí áno. V čase 7.10 min. inšpektor konštatuje, že dnes tu pracujú od 07.00 hod, pričom uvedenú informáciu zadáva sám podľa
seba. Na konštatáciu a nie otázku inšpektora v čase 7.25 min. „vy tu robíte prvý deň?“ P. B. nijako neodpovedá. Na otázku inšpektora v čase 08.08 min. v znení „s tým Y. E. ste sa dohodli?“ (bez ďalšej špecifikácie) P. B. neodpovedal áno. Na ďalšie otázky inšpektora odpovedá prevažne P. Z., pričom pri pohľade na P. B. je zjavné, že nerozumie.
Pri čítaní obsahu vyjadrenia osoby P. B., ktorý vytvoril sám inšpektor, je pri pohľade na P. B. zrejmé, že nerozumel textu. Inšpektor práce nepoložil otázku P. B., či rozumie textu, ale požiadal ho, aby to podpísal, napriek tomu, že nerozumel. Z videozáznamu je zrejmé, že P. B. iba podpísal inšpektorom napísané skutočnosti, na väčšinu otázok P. B. neodpovedal, pretože nerozumel, takisto nerozumel ani poučeniu, ktoré mu bolo prečítané zo strany inšpektora práce. Text, ktorý má tvoriť jeho podanie, bol vytvorený samotným inšpektorom práce, avšak nie na základe skutočností, ktoré uviedol P. B.. Niektoré časti zápisnice ani len neodsúhlasil, nakoľko ani nerozumel, čo inšpektor uvádza. Uvedený postup a spôsob vyhotovenia obsahu zápisnice o podaní informácie žalobca považuje za hrubé porušenie zákona č. 125/2006 Z.z. Zo zaznamenaného konania inšpektora práce je zrejmé, že ten nekládol otázky, ale prevažne konštatoval bez vyjadrenia P. B., a to napriek tomu, že mu bolo zrejmé, že ten neovláda slovenský jazyk, resp. iba s ťažkosťami. Takéto konanie je v príkrom rozpore so zákonom.
Videozáznam trpí mnohými vadami a rozpormi, naviac je zmätočný, a preto ho nemožno bez ďalšieho považovať ako vierohodný a zákonný dôkaz preukazujúci porušenie predpisov o nelegálnom zamestnávaní. Z videozáznamu je zrejmé, že všetky zachytené osoby komunikovali medzi sebou v maďarskom jazyku.
Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností bol navrhnutý ako svedok práce P. B., nakoľko žalobca chcel, aby sa pri výsluchu inšpektor vykonávajúci výsluch sám presvedčil o tom, že uvedená osoba naozaj neovláda slovenský jazyk, čo bolo pri samotnej inšpekcii výslovne uvedené, či už zo strany P. Z., resp. samotného P. B.. Spôsob, ako sa Inšpektorát práce Košice a následne aj žalovaný vysporiadal s návrhmi žalobcu na vykonanie dôkazov je neprípustný a protiprávny. Inšpektorát práce Košice sa hlboko mýli, ak tvrdí, že opätovný výsluch samotného P. B. nie je potrebný.
V prvom rade uviedol, že P. B. nebol nikdy zákonným spôsobom vypočutý, a preto by nešlo o jeho opätovný výsluch. Jeho zákonný výsluch je v danom prípade potrebný najmä preto, aby uviedol všetky jemu známe skutočnosti na základe otázok, ktorým bude hlavne rozumieť. Žalobcovi nie je zrejmé, prečo sa Inšpektorát práce Košice bráni tejto skutočnosti, keďže aj v správnom konaní vypovedá svedok pod prísahou a po zákonnom poučení, že je povinný vypovedať pravdu. Na podporu svojich tvrdení poukázal na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudku sp. zn. 10Asan/15/2017 z 30. mája 2018.
7. Správny súd v bode 15 rozhodnutia konštatoval, že žalobca smeruje svoje námietky do sféry zadovažovania a vyhodnocovania dôkazov počas konania o správnom delikte. Uviedol, že práce žalobcom citovaný rozsudok NS SR sp. zn. 10Asan/15/2017 pomerne vyčerpávajúcim spôsobom kvalifikuje podmienky dokazovania pri správnom trestaní, ktorými sa riadil aj správny súd v posudzovanom prípade, keď vyhodnocoval spôsob zadováženia a hodnotenia dôkazov zo strany žalovaného a spôsob obrany žalobcu. V tejto súvislosti sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami, ako aj právnym názorom, ktoré sú prezentované v preskúmavanom rozhodnutí vo vzťahu k označenému protokolu, ktorý následne tvorí jeden z podkladov pre prijatie záveru o spáchaní správneho deliktu v oblasti nelegálneho zamestnávania osoby (P. B., pozn. kasačného súdu).
8. Správny súd v súvislosti s námietkami žalobcu o nesprávnom postupe inšpektora práce pri výkone inšpekcie na pracovisku žalobcu tým, že prítomnej osobe boli kladené otázky, na ktoré nevedel odpovedať z dôvodu, že nerozumel slovenskému jazyku a následne nevedel porozumieť obsahu spísanej zápisnice uviedol, že táto nie je pravdivá.
Senát správneho súdu sa v rámci prípravy na pojednávanie podrobne oboznámil s obsahom zvukovo-obrazového záznamu inšpekcie práce, z ktorého záznamu podľa názoru správneho súdu vyplýva záver o korektnom zisťovaní skutočností potrebných pre posúdenie otázky o nelegálnej práci.
Preto nesúhlasil s názorom žalobcu, že vzhľadom na všetky okolnosti výkonu inšpekcie na mieste, bola kontrolovaná osoba P. B. tak nespôsobilá, aby neporozumela obsahu viet, ktoré boli s ňou komunikované. Správny orgán na mieste zistil dostatočne skutkový stav na to, aby urobil záver, ktorý je obsahom protokolu č. IKO-230-3-2.4/P-A24,28-19 zo dňa 24. júla 2019. Z uvedeného dôvodu nepovažoval za potrebné viesť ďalšie dokazovanie výsluchmi osôb, ktoré by nemohli zvrátiť závery správneho orgánu. Správny súd záverom dodal, že protokol o výsledku inšpekcie je samostatným predmetom súdneho prieskumu, preto správny orgán vychádzal v administratívnom konaní o správnom delikte z tohto podkladu oprávnene.
Nie je povinnosťou správneho orgánu vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkom konania. Správny orgán mal prvotné informácie od prítomnej osoby tak, ako tieto boli ním poskytnuté v zápisnici o podaní informácie, pričom išlo o informácie spontánne, nikým neovplyvnené a bez možnosti konzultovať odpovede prípadne aj so žalobcom. Správny súd v závere vyslovil názor, že po vyhodnotení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, argumentácia žalobcu nie je spôsobilá vyvrátiť dôvody, na základe ktorých žalovaný zamietol jeho odvolanie a napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil.
9. Uzavrel, že sankcia uložená na dolnej hranici zákonného rozpätia bola uložená zákonným spôsobom a po vyhodnotení zákonom stanovených kritérií, na základe správnej úvahy správneho orgánu, ktorá je obsiahnutá v preskúmavanom rozhodnutí s tým, že táto sankcia plní tak represívnu, ako aj preventívnu funkciu.
10. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
11. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní neúspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
12. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 13. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).
14. Konkrétne namietal, že správny súd nesprávne právne posúdil nielen otázku úplného a správneho zistenia skutkového stavu veci, ale tiež nesprávne právne posúdil aj otázku nelegálneho zamestnávania ako takú, keď v zmysle právneho záveru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyjadreného v rozsudku sp. zn. 3Asan/7/2017 z 31. júla 2018 „Kasačný súd poukazuje na to, že Zákonník práce v § 41 ods. 1 upravuje tzv. predzmluvné vzťahy, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Prítomnosť fyzickej osoby na budúcom pracovisku môže mať svoj právny titul i v predzmluvnom vzťahu, pri ktorom je preukázaná bezprostredná časová súvislosť. Prítomnosť fyzickej osoby na pracovisku preto nemôže výlučne spájať iba s existenciou pracovnoprávneho pomeru“. Sťažovateľ správnemu súdu a zhodne aj správnym orgánom vytýkal, že neskúmali, či sa v danom prípade nemohlo jednať o tzv. predzmluvný vzťah, a to napriek tomu, že sťažovateľ od počiatku svojej obrany a tiež aj v
správnej žalobe potvrdil, že P. B. bol v inkriminovaný deň na pracovisku, avšak prácu v zmysle dohody a v súlade so zákonníkom práce mal začať riadne vykonávať až na nasledujúci deň, teda až po podpise pracovnej zmluvy. V tomto smere nebolo vykonané žiadne dokazovanie pred správnym orgánom, žalobca nemal možnosť konfrontovať P. B., prípadne iných svedkov ohľadom otázky jeho začatia výkonu práce. Túto otázku neskúmal ani správny súd.
Sťažovateľ nesúhlasil s tým, že skutkový stav bol zistený správne a úplne. Postupom správnych orgánov tak bolo upreté právo sťažovateľa sa riadne obhajovať, resp. dokázať svoje tvrdenia. 15. Sťažovateľ v dôvodoch kasačnej sťažnosti citoval rozsudky NS SR sp. zn. 10Asan/ 15/2017 z 30. mája 2018 v časti, ktorý sa týkal dokazovania okrem iného výsluchom navrhovaného svedka, rozsudok sp. zn. 10Asan/11/2020 z 24. februára 2022, kde poukazuje na to, že dôkazný prostriedok musí byť jasný, presvedčivý, vierohodný a zároveň nesmie byť inými dôkazmi spochybniteľný, ako aj na zadokumentovaný skutkový stav v priebežnom protokole v spojení so zápisnicou o prerokovaní protokolu o kontrole s poukazom na vadu konania, ktorá súvisela aj s nenariadením ústneho pojednávania, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia (rozsudok NS SR sp. zn. 3Asan/8/2017 z 27. júna 2018).
16. V závere kasačnej sťažnosti pri kasačnom dôvode podľa § 440 ods. 1 písm. h/ SSP mal za to, že správne orgány konali v rozpore so svojou zákonnou povinnosťou, keď svoje rozhodnutie založili iba na svedeckej výpovedi jedného svedka, keď aj kamerový záznam preukázal, že svedok P. B. nerozumie slovenskému jazyku v takej miere, aby bolo možné zákonne vykonať jeho výsluch bez tlmočníka. Kamerový záznam zároveň preukázal, že svedkovi boli kladené tzv. nepovolené otázky (sugestívne, resp. kapciózne), na ktoré hlavne z dôvodu rečovej bariéry vôbec neodpovedal alebo iba neverbálne prikýval.
V časti videozáznamu cca 6.47 min. P. Z. odpovedá inšpektorovi, že on (P. B.) nevie po slovensky. Na priamu otázku v čase 6.53 min. v znení „rozumiete mi?“ P. B. odpovedá „trošku“. Následne inšpektor hovorí smerom k P. Z. informáciu, že čo píše v zápisnici, na čo mu P. Z. prikyvuje a hovorí áno. V čase okolo 7.10 min. inšpektor konštatuje, že dnes tu pracujú od 07.00 hod., pričom uvedenú informáciu zadáva sám podľa seba. Na konštatáciu a nie otázku inšpektora v čase 7.25 min. „vy tu robíte prvý deň“ P. B. nijako neodpovedá. Sťažovateľ po analýze videozáznamu konštatoval, že obsah vyjadrenia P. B. si inšpektor sám vytvoril, P. B. textu zápisnice ani poučeniu nerozumel, len ju podpísal.
17. Navrhol, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že zruší preskúmavané rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice a prizná žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % a trov kasačného konania v rozsahu 100 %. 18. Žalovaný sa vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti stotožnil s právnym názorom správneho súdu vyjadrením v jeho rozsudku, ktorý považoval za vecne a právne správny.
Poukázal na rozsudok NSS SR sp. zn. 8Asan/15/2021 z 28. februára 2023, v ktorom súd k problematike nariaďovania ústneho pojednávania v rámci správneho trestania vo veciach správnych deliktov porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania už vyjadril v rozhodnutí 4Asan/21/2020 z 26. apríla 2022, keď námietku spočívajúcu v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie, kasačný súd považoval za neopodstatnenú.
19. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi dňa 18. marca 2024.
III. Posúdenie veci kasačným súdom
20. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods. 1 SSP), smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustná (§ 439 SSP), a má predpísané náležitosti (§ 57 SSP a § 445 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, s prihliadnutím aj na dôvody podľa § 195 SSP a postupom podľa § 455 SSP bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 21. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde. 23. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. b/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 25. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich?subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 26. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o?priestupku, správnom delikte alebo o?sankcii za iné podobné protiprávne konanie.
IV. Aplikovaná právna úprava
27. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2020, Č: PO/BEZ/2019/5446, O-498/2019, ktorým zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie Inšpektorátu práce Košice č. k. 242/19/O zo dňa 14. októbra 2019, ktorým Inšpektorát práce Košice na základe § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona o inšpekcii práce uložil účastníkovi konania pokutu vo výške 2500,- eur za porušenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z.
Uvedeným rozhodnutím prvostupňového administratívneho orgánu bola žalobcovi pokuta uložená za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania, ktorého sa žalobca dopustil tým, že dňa 24. júna 2019 o 12:58 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. B., trvale bytom D.Á_ Q. XXX/XX, XXX XX J. E. I., ktorá vykonávala pre žalobcu výkopové práce a pomocné práce na stavbe výmena teplovodného potrubia Humenská, Košice a nemal s ňou založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov).
28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 125/2006 Z.z., inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním 1. pracovnoprávnych predpisov, ktoré upravujú pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu a skončenie, mzdové podmienky a pracovné podmienky zamestnancov vrátane pracovných podmienok žien, mladistvých, domáckych zamestnancov, osôb so zdravotným postihnutím a osôb, ktoré nedovŕšili 15 rokov veku, a kolektívne vyjednávanie, 2. právnych predpisov, ktoré upravujú štátnozamestnanecké vzťahy, 3. právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia, 4. právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, 5. záväzkov, ktoré vyplývajú z kolektívnych zmlúv, 6. osobitného predpisu zamestnávateľom v rozsahu jeho povinností uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť a odvádzať príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie za zamestnanca vykonávajúceho práce zaradené orgánom štátnej správy na úseku verejného
zdravotníctva do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie podľa osobitného predpisu, a za zamestnanca, ktorý vykonáva práce tanečného umelca alebo hudobného umelca, ktorý vykonáva profesiu hráča na dychový nástroj, 7. osobitného predpisu zamestnávateľom, ktorý ustanovuje povinnosti pri vysielaní zamestnancov na výkon prác pri poskytovaní služieb, právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz nelegálnej práce a?nelegálneho zamestnávania.
29. Podľa § 7 ods. 3 písm. i/ a?j/ zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce i/ rozhoduje o uložení pokút podľa § 19, 20 a osobitného predpisu, j/ prejednáva priestupky, rozhoduje o uložení pokút za priestupky a?o?zákaze?činnosti podľa osobitných predpisov.
30. Podľa § 12 ods. 2 písm. b) zákona č. 125/2006 Z.z., na základe výsledkov inšpekcie práce a podľa závažnosti zistených skutočností je inšpektor práce oprávnený nariadiť odstránenie zistených nedostatkov. 31. Podľa § 14 ods. 3 písm. a) zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektor práce po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie alebo ku ktorému pripojí toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.
32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a/ bod 1 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2?000 eur do 200?000 eur, a?ak ide o?nelegálne zamestnávanie dvoch a?viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5?000 eur.
33. Podľa § 19 ods. 6 zákona č. 125/2006 Z.z., inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a?2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a?pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na a) závažnosť zisteného porušenia povinností a?závažnosť ich následkov, b) počet zamestnancov zamestnávateľa a?riziká, ktoré sa vyskytujú v?činnosti zamestnávateľa, c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o?uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a) prvého bodu, d) skutočnosť, či zistené porušenie povinností je dôsledkom neúčinného systému riadenia ochrany práce u?zamestnávateľa alebo či ide o?ojedinelý výskyt nedostatku, e) opakované zistenie toho istého nedostatku.
34. Podľa § 21 ods. 3 zákona č. 125/2006 Z.z., na konanie podľa § 4 písm. e/, § 6 ods. 1 písm. b/, d/ a?e/, § 7 ods. 3 písm. d/, e/, i/ a?s/, ods. 8 písm. b/ a ods. 9, § 12 ods. 2 písm.?d/?až?f/, § 19 a 20 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje
inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia, preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona. 35. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 82/2005 Z.z., nelegálne zamestnávanie je?zamestnávanie právnickou osobou alebo fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.
36. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a?fyzická osoba, ktorá je?podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 2 a?3. Fyzická osoba nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2 ods. 3.
37. Podľa § 5 ods. 1 písm. zákona č. 82/2005 Z.z., kontrolu nelegálnej práce a?nelegálneho zamestnávania vykonáva inšpektorát práce. 38. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 82/2005 Z.z., právnická osoba a fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce poskytovať informácie v rozsahu svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu; ak ide o právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná predložiť inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa osobitného predpisu.
39. Podľa § 5 ods. 4 zákona č. 82/2005 Z.z., fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a/ preukázať totožnosť, b/ predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby, c/ odôvodniť prítomnosť na pracovisku.
40. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca je práca vykonávaná vo?vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.
41. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z.z., závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom občianskoprávnom vzťahu alebo v zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
42. Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku, správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu.
43. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
44. Podľa § 21 ods. 3 Správneho poriadku, správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak?to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne?pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.
45. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne?a?úplne?skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre?rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
46. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku, podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.
47. Podľa § 34 ods. 4 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. 48. Podľa § 34 ods. 5 Správneho poriadku, správny orgán hodnotí dôkazy podľa?svojej?úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.
49. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a?ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo?spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
50. Po preskúmaní veci a po vyhodnotení sťažnostných bodov vo vzťahu k?napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu, kasačný súd konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od?logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Sťažovateľ v podstate opakuje žalobné dôvody, na ktoré správny súd a tomu predchádzajúce rozhodnutia správnych orgánov precíznym spôsobom reagovali. Kasačný súd nemá dôvod ich opätovne podrobne uvádzať, pre úplnosť však reaguje na niektoré zo sťažovateľových relevantných námietok a súčasne podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na niektoré z rozhodnutí, v ktorých už dal odpoveď na sťažovateľove výhrady.
Právne posúdenie preskúmavanej veci v merite veci správnym súdom považuje kasačný súd za vecne správne a súladné so zákonom. 51. Nesprávne právne posúdenie podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP sťažovateľ namietal vo vzťahu k argumentácii správneho súdu o tom, že nenariadenie ústneho pojednávania na správnom orgáne malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Sťažovateľ zdôraznil, že počas celého správneho konania rozporoval postup inšpektora práce, ktorý dňa 24. júna 2019 vykonal kontrolu nelegálneho zamestnávania a mal zistiť, že žalobca v uvedený deň o 12:58 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. B., trvale bytom D. Q. XXX/XX, XXX XX J. E. I., ktorá vykonávala pre žalobcu výkopové práce a pomocné práce na stavbe výmena teplovodného potrubia Humenská, Košice.
52. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca dňa 24. júna 2019 o 12:58 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby P. B., ktorý vykonával pre žalobcu výkopové práce a pomocné práce na stavbe. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že P. B. v čase vykonanej kontroly nerozumel slovenskému jazyku v takej miere, aby bolo možné zákonne vykonať jeho výsluch bez tlmočníka, kasačný súd vyhodnotil za nedôvodnú. Kasačný súd v prvom rade konštatuje, že rozhodnutie prvostupňového orgánu vychádzalo z podkladov, ktoré boli v podstatnej časti získané počas inšpekcie práce. Išlo o pozorovanie výkonu práce dotknutých zamestnancov žalobcu v čase kontroly dňa 24. júna 2019 od 07:00 hod. inšpektorom, o vyjadrenie dotknutého zamestnanca P. B. a spolupracovníka P. Z. a z údajov zo Sociálnej poisťovne o zaregistrovaní sporného zamestnanca. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že kontrolovaný zamestnanec vykonával dňa 24. júna 2019 pre žalobcu závislú prácu na stavbe a do práce mal riadne nastúpiť až dňa 25. júna 2019.
53. K problematike nariaďovania ústneho pojednávania v rámci správneho trestania (osobitne vo veciach správnych deliktov porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania) sa Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vyjadril už v rozhodnutí sp. zn. 4Asan/21/2020 zo dňa 26. apríla 2022, bod 28, keď uviedol: „K námietke spočívajúcej v tom, že nebolo vo veci nariadené ústne pojednávanie kasačný súd poukazuje na § 21 ods. 1 správneho poriadku, ktorý ukladá správnemu orgánu povinnosť nariadiť ústne pojednávanie, ak to ustanoví osobitný zákon alebo to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu.
Ustanovenie § 21 ods. 1 správneho poriadku teda dáva správnemu orgánu možnosť zvážiť (ak osobitný zákon neustanovuje povinnosť nariadiť ústne pojednávanie), či k prejednaniu veci s ohľadom na jej povahu je potrebné nariadiť ústne pojednávanie. Ústne pojednávanie sa vo všeobecnosti v správnom konaní na rozdiel od súdneho konania nevyžaduje. Ústne pojednávanie správny orgán nariaďuje len v prípadoch, ak to vzhľadom na povahu prejednávaného prípadu považuje za potrebné za účelom zistenia a objasnenia skutkového stavu veci.“
54. Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní, ako osobitný predpis, povinnosť nariadiť ústne pojednávanie správnemu orgánu v konaní o uložení pokuty za iný správny delikt neustanovuje. Tak, ako to vyplynulo z obsahu spisov, správne orgány zistenia v protokole považovali za dostatočné pre vyvodenie deliktuálnej zodpovednosti sťažovateľa. Kasačný súd k uvedenému poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej neuskutočnenie ústneho pojednávania nespôsobuje ujmu vo vzťahu k požiadavkám čl. 6 ods. 1 Dohovoru vo vzťahu k ústnosti a verejnosti konania v prípadoch, keď skutkové okolnosti nie sú sporné a právne otázky sa nevyznačujú osobitnou zložitosťou (napr. Varela Assalino proti Portugalsku rozhodnutie z 25. apríla 2022, č. sťažnosti 64336/01). Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/2/2016 z 13. decembra 2017, keď uviedol, že „nariadenie ústneho pojednávania správnymi orgánmi vo veciach správnych deliktov a iných správnych deliktov je len fakultatívne.
V rámci tejto kategórie správnych deliktov sa zásada ústnosti neuplatňuje, a to spolu so zásadou verejnosti a bezprostrednosti. V zmysle správneho poriadku nariadenie ústneho pojednávania je ponechané na správnej úvahe správneho orgánu a jeho správna úvaha závisí od skutkových okolností danej
veci. 55. Sťažovateľ ako kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP považoval aj nesprávne právne posúdenie otázky nelegálneho zamestnávania. Konkrétne dôvodil právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý bol vyjadrený v rozsudku sp. zn. 3Asan/7/2017 z 31. júla 2018, ktorý sa týkal tzv. predzmluvných vzťahov, v rámci ktorých je zamestnávateľ povinný fyzickú osobu oboznámiť s pracovnými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať (§ 41 Zák. práce). V rámci predzmluvných vzťahov sú obsahom práv a povinností najmä tzv. informačné povinnosti a s tým súvisiace práva na informácie druhej strany v rámci pracovnoprávneho vzťahu. Zamestnávateľovi sú uložené predzmluvné informačné povinnosti voči osobe uchádzača o zamestnanie, v zmysle ktorých je zamestnávateľ povinný oboznámiť uchádzača o zamestnanie s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých bude prácu vykonávať. 56.
Pre úplnosť veci kasačný súd poznamenáva, že tvrdenie sťažovateľa o tom, že inšpektorom práce kontrolovaný P. B. sa dňa 24. júna 2019 len oboznamoval s pracovnými podmienkami, je zavádzajúce a právne irelevantné. Výkopové práce a pomocné práce na stavbe výmena teplovodného potrubia boli vykonávané a realizované na stavenisku, kde je vstup pre cudzie osoby zakázaný. Na stavenisku platia prísne pravidlá o dodržiavaní bezpečnosti pri práci, o ktorých musí zamestnávateľ zamestnancov poučiť. Zákonná úprava
na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je jednoznačná. Okrem iného vyžaduje aj dodržanie povinností vedúcich zamestnancov podľa § 81 Zák. práce, a to nielen utvárať priaznivé pracovné podmienky, ale hlavne zaisťovať bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Pre zabezpečenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí mať zamestnanec pracovnú obuv a pracovný odev. Za takto zisteného skutkového stavu správny orgán vychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu.
57. Kasačný súd konštatuje, že sa plne stotožňuje so závermi správneho súdu ohľadom správnosti posúdenia skutkového stavu zisteného správnymi orgánmi aj vo veci porušenia povinností, ktoré vyplývajú sťažovateľovi zo Zákonníka práce.
58. Po vyhodnotení rozsahu a dôvodov kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu dospel kasačný súd k názoru, že námietky sťažovateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku správneho súdu ani rozhodnutí orgánov verejnej správy, a preto tieto vyhodnotil ako nedôvodné. Kasačný súd nezistil v konaní pred správnym súdom také skutočnosti, ktoré by mali svedčiť o porušení práva sťažovateľa na súdnu ochranu, inú právnu ochranu a spravodlivý proces. Rovnako sa kasačný súd nestotožnil s tvrdením žalobcu, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu alebo že by došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
Samotná skutočnosť, že sa sťažovateľ nestotožnil s právnym názorom žalovaného a správneho súdu, nie je dôvodom na zrušenie rozsudku správneho súdu. Vzhľadom na vyššie uvedené tak kasačný súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú podľa § 461 SSP.
59. Záverom kasačný súd konštatuje, že sťažovateľ sa svojím konaním dopustil porušenia zákazu uvedeného v § 3 ods. 2 zákona o nelegálnej práci, keď v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) daného zákona nelegálne zamestnal jednu fyzickú osobu. Zabezpečené dôkazy hodnoverne preukazujú protiprávne konanie sťažovateľa, a preto kasačný súd nemal o jeho vine žiadne pochybnosti. Preskúmavané rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky formálne i materiálne náležitosti a správne orgány svoje rozhodnutia dostatočným spôsobom odôvodnili. Sťažovateľ nesie tzv. absolútnu objektívnu zodpovednosť za protiprávne konanie majúce znaky správneho deliktu právne kvalifikovaného ako porušenia vyššie uvedených právnych predpisov.
V. Záver
60. Najvyšší správny súd dodáva, že vo vzťahu k sťažovateľom namietaným sťažnostným bodom nebolo teda zo strany kasačného súdu zistené, že by správny súd v konaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil sťažovateľovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci či sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, čím neboli naplnené dôvody kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP. Kasačný súd tiež nezistil, že by nad rámec uplatnených sťažnostných bodov v zmysle § 453 ods. 2 SSP bolo v danej veci na mieste aplikovanie skutočností vyplývajúcich z § 195 písm. a) až e) SSP, nezistil ani iné dôvody, pre ktoré by musel postupovať podľa § 196 SSP. 61. Najvyšší správny súd pre vyššie uvedené dôvody kasačnú sťažnosť nepovažoval za dôvodnú a podľa § 461 SSP ju zamietol. 62. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP, keď žalobca (sťažovateľ) bol v konaní pred kasačným súdom neúspešný a u žalovaného nezistil kasačný súd mimoriadne dôvody, pre ktoré by mu malo byť spravodlivo priznané právo na náhradu trov konania. 63. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 12. decembra 2024