6Ssk/35/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: T.. S. U., nar. XX. F. XXXX, bydliskom R. XXX, XXX XX T., právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice - Mestská časť Sever, IČO: 53769589, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00151866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. SPSČ-PO3-2022/000062-003 z 28. januára 2022, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 24. októbra 2024, č. k. BA-6S/81/2022-122, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Priebeh správneho súdneho konania

Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 73/1998 Z. z.“) odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 51 z 26. októbra 2021 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ v štátnej službe príslušníka Policajného zboru, vo funkcii referent Diaľničného oddelenia Policajného zboru Kunovec, krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline, podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., s ukončením služobného pomeru ku dňu doručenia rozhodnutia dňa 27. októbra 2021 o 14:00 hod., na tom skutkovom základe, že ako veliteľ hliadky a zároveň vodič vykonával dňa 05. 05. 2021 štátnu službu spoločne s kolegom F.. O. H., ktorý bol velený ako člen hliadky. V čase 20:51 hod. F..

2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 192 ods. 1 písm. e), § 193 ods. 1, 2, § 194 ods. 1, § 232, § 235 ods. 1, 3, § 238 ods. 1-4, § 247a, § 266 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a v režime stanovenom správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.

To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a?ďalších prípadov rozhodovania služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru, pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a povinnostiach príslušníkov.

4. Vo svetle dlhodobo ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktorú nadviazal Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, správny súd uviedol, že konanie o prepustení policajta zo služobného pomeru pre porušenie služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom je založené na objektívnej stránke spáchaného konania

služobnej disciplíny. Disciplinárna zodpovednosť je oveľa širšia ako zodpovednosť trestnoprávna. Administratívne konanie sa od trestného konania odlišuje okrem iného aj väčšou neformálnosťou procesu a podstatne voľnejšou procesnou úpravou dokazovania.

Z uvedeného, ako aj z ustanovení o skončení služobného pomeru preto nie je podľa názoru správneho súdu možné vyvodiť, že pre prepustenie policajta podľa § 191 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. je potrebné vedenie disciplinárneho alebo trestného konania, keďže ako už bolo uvádzané, konanie o prepustení zo služobného pomeru policajta je na iných konaniach nezávislé.

6. K námietke žalobcu týkajúcu sa nedostatku právomoci riaditeľa správny súd odkázal na § 3 a § 232 zákona č. 73/1998 Z. z., a uviedol, že ak má bezprostredne nadriadený predložiť návrh nadriadenému na prepustenie zo služobného pomeru, návrh musí mať svoj podklad, ktorý sa musí zisťovať len na základe dokazovania podľa § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti odpovedal aj na námietku žalobcu ohľadne zaujatosti riaditeľa. Ak žalobca namietal zaujatosť riaditeľa len z dôvodu, že vykonával dokazovanie zabezpečovaním výsluchov, listín alebo dožiadaniami na zabezpečovanie iných dôkazov (napr. kamerových záznamov), pričom podľa názoru žalobcu takýto postup vykonávať pre nedostatok právomocí nemohol, je podľa správneho súdu neopodstatnené konštatovať zaujatosť pre plnenie zákonných povinností.

Poukázal, že v tom istom rozhodnutí (bod 26) bolo tiež konštatované, že nezákonnosť prvostupňového a ani odvolacieho rozhodnutia nespôsobuje to, ak pred jeho vydaním nebol konkrétny dôkaz v administratívnom spise, pokiaľ bol jeho súčasťou pred vydaním konečného rozhodnutia vo veci samej (odvolacieho rozhodnutia). V tejto súvislosti preto správny súd považuje námietky žalobcu o spôsobe zabezpečenia kamerových záznamov za nedôvodné.

8. Správny súd rovnako nezistil podstatné porušenia ustanovení v konaní pred žalovaným a prvostupňovým orgánom. Žalobcovi bolo niekoľkokrát poskytnuté právo sa vyjadriť k uvedenému konaniu, ako aj k podkladu rozhodnutia. Podľa administratívneho spisu sa tak udialo už na začiatku samotného konania o prepustení zo služobného pomeru, keď mu bolo dňa 18. augusta 2021 doručené upovedomenie riaditeľa o začatí konania, voči ktorému sa vyjadril podaním doručeným DO PZ dňa 24. augusta 2021, následne dňa 05. októbra 2021, kedy sa po predchádzajúcom telefonickom upovedomení dňa 01. októbra 2021 uskutočnilo oboznámenie sa s celým spisovým materiálom, ktorý si žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu preštudoval a skopíroval a dňa 13. októbra 2021 doručil DO PZ svoje vyjadrenie k návrhu

Správny súd poukázal obdobne aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžo/8/2015 zo dňa 24. augusta 2016. 10. O trovách konania správny súd rozhodol v súlade s § 168 SSP, podľa ktorého nepriznal žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania, keďže priznanie trov žalovanému je v zásade výnimočnej povahy a v danom prípade nárok na náhradu trov nebolo možné spravodlivo požadovať. Navyše, zo spisu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania žalovaného ani nevyplývajú.

11. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 12. Namietal, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a odklonil sa od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP).

orgánom sa podľa sťažovateľa nevysporiadal zákonným spôsobom so skutočnosťami, na ktoré poukazoval vo svojich vyjadreniach, v odvolaní, neboli brané do úvahy jeho argumenty v jeho prospech a nevysporiadal sa s námietkami vrátane námietky zaujatosti, o ktorých mal byť vyrozumený. 14.

. .“ Sťažovateľ zdôraznil, že začatie konania bolo výlučne na podklade uznesenia o vznesení obvinenia jeho kolegovi a z tohto uznesenia vyplývajúcich okolností, ktoré bolo následne zrušené, pričom s týmto argumentom sa nikto nevysporiadal. Súd tak nerešpektoval ustálenú súdnu prax. Skonštatoval, že v procese, pri ktorom dochádza k prepusteniu policajta zo služobného pomeru dochádza k najväčšiemu zásahu do práv osoby - policajta, preto nie je možné pripustiť žiadnu svojvôľu zo strany správneho orgánu. Poukázal na § 238 zákona č. 73/ 1998 Z. z. týkajúci sa dôkazov a ich hodnotenia a zároveň na § 233, kde zákonodarca v právnej norme § 233 ods. 1, 2 zákona č. 73/1998 Z. z. ustanovuje oprávnenému orgánu povinnosť postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol úplne zistený skutkový stav veci.

o konanie policajta, ktoré je tak závažné, že nepostačuje zákonom stanovené disciplinárne opatrenie. Iný výklad zákona o štátnej službe by popieral logiku ustanovení zákona o štátnej službe, ako aj ďalších na tento zákon nadväzujúcich predpisov.

. .Pritom treba zodpovedne a citlivo zhodnotiť intenzitu konania policajta z hľadiska závažnosti a nebezpečnosti konania a jeho následkov. Zvlášť citlivo posúdiť, či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby.

. .“Zdôvodnenie zvlášť hrubého porušenia služobnej prísahy alebo služobnej povinnosti, ako aj skutočnosti, že ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov služby, musí byť v návrhu konkretizované a podložené dôkazmi.

. .“ Je podľa sťažovateľa zrejmé, že sám žalovaný si je vedomý skutočnosti, že konaniu o prepustení zo služobného pomeru musí predchádzať disciplinárne konanie, ktorým sa musí preukázať úmyselné zavinenie policajta a až následne sa môže konať o jeho prepustení. Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, sp. zn. 7Ssk 119/2022.

Tu mal sťažovateľ potrebu opätovne zopakovať, že žiaden dôvod, na začatie konania o prepustení jeho osoby neexistoval, pretože listina „Začatie konania vo veci prepustenia zo služobného pomeru“ jednoznačne uvádza, že vychádza z uznesenia o vznesení obvinenia kolegu H..

Tieto skutkové dôvody považuje za rozporné, resp. mimo rámec čl. 1 N MV SR č. 18/2008, teda sa nemohlo jednať o zvlášť hrubé porušenie služobnej prísahy alebo služobnej disciplíny. 17. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., z ktorého podľa sťažovateľa vyplýva, že tento nadriadený má len návrhovú právomoc, avšak vykonávať dôkazy, resp. konať o návrhu a začať konanie o prepustení má len oprávnený orgán, ktorým je v tomto prípade Generálny tajomník MV SR (čl. 3 ods. 2 písm. m/ N MV SR č. 83/ 2020). Práve tu sťažovateľ zdôraznil, že priamy nadriadený by mohol zabezpečiť podklady k svojmu návrhu prostredníctvom disciplinárneho konania alebo prostredníctvom poverenia, ktoré sa v tomto prípade neuskutočnilo. Teda má za to, že je jednoznačne oprávnená námietka vo vzťahu k nedostatku právomoci priameho nadriadeného začať konanie, vykonávať dôkazy bez poverenia a zároveň vykonávať dôkazy radovými policajtmi je jednoznačne v rozpore so

Súd nevyhovel námietke o zaujatosti nadriadeného. Sťažovateľ od počiatku tvrdil, že konanie voči jeho osobe s ohľadom na priameho nadriadeného je zaujaté z dôvodov, ktoré obšírne popísal v žalobe. Námietkou zaujatosti sa nikto nezaoberal. Taktiež sa súd nezaoberal námietkou, že dokazovanie vykonávali radoví policajti, pričom takýto postup je zo zákona o štátnej službe vylúčený. 18.

neučinil, teda z tohto hľadiska je rozhodnutie svojvoľné a nepreskúmateľné, (vi) napriek tomu, že poukazoval na to, že sa pracovných porád, kde mali byť preškolení policajti v súvislosti s internými predpismi nezúčastnil, a teda nemohlo dôjsť k zavinenému a vedomému konaniu, touto námietkou sa nezaoberali ani správne orgány, ani správny súd, (vii) vo vzťahu k dôvodu na prepustenie, ktorý bol uvedený, a to opustenie úseku, nebol zabezpečený jediný dôkaz, preto tento dôvod nemôže obstáť ako zákonným spôsobom preukázaný dôvod prepustenia.

súdu v Bratislave o zamietnutí žaloby pod sp. zn. BA-6S/81/2022 zo dňa 24. októbra 2024 tak, že zruší rozhodnutie žalovaného pod spisovou značkou SPSČ-PO3-2022/000062-003 zo dňa 28. januára 2022, ale aj Personálny rozkaz Generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 51 zo dňa 26. októbra 2021 a vec vráti na ďalšie

21. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 23. februára 2025.

22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 28. januára 2022, č. SPSČ-PO3-2022/000062-003, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz generálneho tajomníka služobného úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 51 z 26. októbra 2021 o prepustení žalobcu zo služobného pomeru príslušníka PZ podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. 27. Podľa § 48 ods. 3 písm. a), c), g) a h) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, c) oznámiť bezprostredne nadriadenému poruchy a nedostatky, ktoré ohrozujú alebo sťažujú výkon štátnej služby, a hroziacu škodu, g) v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 28. Podľa § 189 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z. služobný pomer sa končí prepustením. 29. Podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby. 30. Podľa § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru.

32. Podľa § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. rozhodnutie o prepustení sa musí vyhotoviť písomne a musí byť v ňom uvedený dôvod prepustenia so skutočnosťami, ktoré ho zakladajú, inak je neplatné; pri prepustení z dôvodov uvedených v § 192 ods. 1 písm. b) a c) sa v odôvodnení rozhodnutia o prepustení uvedú len závery rozhodnutia lekárskej komisie alebo závery posudku služobného klinického psychológa.

34. Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. 35. Podľa § 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka.

38. Podľa § 247a zákona č. 73/1998 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní okrem výkonu rozhodnutia. 39. Najvyšší správny súd mal z?obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, preukázané, že - žalobca v?čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia bol príslušníkom Policajného zboru, vo funkcii referent Diaľničného oddelenia Policajného zboru P., krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline; - dňa 18. augusta bolo na základe vydaného upovedomenia č. KRPZ-ZA-KDI3-35/2021 riaditeľom Diaľničného oddelenia Policajného zboru Kunovec, Krajského dopravného inšpektorátu v Žiline, Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Žiline ako bezprostredne nadriadeným žalobcu začaté konanie vo veci prepustenia žalobcu zo služobného pomeru príslušníka Policajného zboru podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z.; - dňa 29. septembra 2021 bol riaditeľom vypracovaný návrh na prepustenie žalobcu zo

O.

1 písm. a) a § 8 ods. 1 a 3 zákona č. 171/1993 Z. o. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov, kedy je policajt pri vykonávaní služobnej činnosti okrem iného povinný riadiť sa čl. 1, 7, 8 prílohy k N MV SR č. 3/2002 o etickom kódexe príslušníka PZ v znení neskorších predpisov, konať v súlade s Ústavou SR, záväznými právnymi predpismi a internými aktmi riadenia MV SR, rozkazom (podľa časti I. písm. a) bodu 2, 13, 14 rozkazu MV SR č. 9/1997 o úlohách na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov PZ; ponechanie menovaného v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby a zodpovedného dodržiavania služobnej disciplíny všetkými príslušníkmi PZ, na ich čestnosti, na ochrane práv občanov a na upevňovaní dôvery v Policajný zbor, nakoľko požiadavka zodpovedného prístupu príslušníka PZ k rešpektovaniu zákonov a interných predpisov vyplýva z jeho účasti na plnení funkcií štátu; každý príslušník PZ má väčšiu zodpovednosť za svoje konanie a svojím povolaním a profesiou má byť svojím správaním vzorom vo vzťahu k ostatným občanom);

služobného pomeru. Všetky dôkazy obsiahnuté v zadováženom administratívnom spise, ktoré považoval za postačujúce pre vydanie napadnutého rozhodnutia, oprávnený orgán zhromaždil a vykonal v súlade so zákonom, zhodnotil ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo v neprospech odvolateľa a dospel k záveru, že zakladajú relevantné dôvody zodpovedajúce skutkovej podstate prepustenia podľa ust. § 192 ods. 1 písm. e) zákona); - správny súd žalobu podanú proti rozhodnutiu žalovaného s?poukazom na § 190 SSP ako?nedôvodnú zamietol.

rozsudku. 41. Zákon č. 73/1998 Z. z. upravuje štátnu službu príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného bezpečnostného úradu a?príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len „štátna služba“).

42. V danej veci sa jedná o preskúmavanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov, ktorými bol žalobca prepustený zo služobného pomeru príslušníka PZ. Prepustenie bolo vykonané s odkazom na § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. ako následok porušenia služobnej prísahy a služobnej povinnosti zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby, pričom ako predmetné porušenie bolo klasifikované príslušné konanie žalobcu popísané v bode 1 odôvodnenia.

V zmysle § 193 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. návrh na prepustenie policajta zo služobného pomeru spracováva spravidla jeho bezprostredne nadriadený na predpísanom tlačive a predkladá ho bezodkladne služobným postupom na ďalšie opatrenie nadriadenému, ktorý je oprávnený rozhodnúť o prepustení policajta zo služobného pomeru. Bezprostredne nadriadený v tomto prípade uplatnil svoju oprávnenú právomoc podať návrh na prepustenie žalobcu zo služobného pomeru, pričom jeho návrh musel vychádzať z dostatočných podkladov o tom, že policajt porušil služobnú prísahu alebo povinnosť podľa dikcie § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z. Z uvedeného vyplýva, že bol povinný dôkazy aktívne a iniciatívne vopred zadovážiť. K tomuto bol žalobca oprávnený vyjadriť sa, navrhovať dôkazy a obhajovať sa v zmysle § 193 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. Nadriadený (Generálny tajomník služobného úradu Ministerstva vnútra SR) v rámci konania o prepustení vykonával dôkazy, vyhodnocoval ich a na základe nich rozhodol.

zboru a jeho vnútorného fungovania, ktoré je založené na princípe subordinácie. Za rozhodnutie o skončení služobného pomeru nenesie zodpovednosť bezprostredne nadriadený, ale orgán oprávnený na vydanie personálneho rozkazu (v danom prípade Generálny tajomník služobného úradu MV SR). Preto samotná účasť bezprostredne nadriadeného na procesných úkonoch smerujúcich k zaobstaraniu dôkazov neodôvodňuje záver o jeho zaujatosti, pokiaľ nie sú preukázané ďalšie konkrétne okolnosti, ktoré by spochybňovali jeho nestrannosť, čomu tak v danom prípade nebolo.

skutkového deja, zistil porušenie povinností, je preto legitímne, že sa jeho úradný záznam o výpovedi použije ako jeden z dôkazov. Samotný takýto záznam nemôže byť jediným podkladom na prepustenie, vtedy by to vyvolávalo pochybnosti o objektívnosti a dostatočnom zistení skutkového stavu. V danom prípade bol ale podporený ďalšími objektívnymi dôkazmi, ktoré potvrdzujú skutkové zistenia (ÚZ riaditeľa DO PZ Kunovec S. B., ÚZ F.. D. H., ÚZ H.. O.. C. E., ÚZ F.. E.. E. K., kamerové záznamy, fotodokumentácia, plán služieb, kniha prevádzky.

45. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z. oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. V prerokúvanej veci Generálny tajomník služobného úradu aj žalovaný zrozumiteľne vysvetlili, z čoho vychádzali, hodnotenie má logické, vecné a zrozumiteľné odôvodnenie. Kasačný súd v uvedenom nevidí svojvôľu, tak ako to načrtol sťažovateľ v kasačnej sťažnosti. Podľa § 191 ods. 1 písm. e) a f), ale aj § 195 ods. 1 písm. a) SSP môže správny súd zrušiť rozhodnutie, ak zistenie skutkového stavu je nedostatočné na riadne posúdenie veci alebo ak zistený skutkový stav je v rozpore s administratívnymi spismi. Generálny tajomník aj žalovaný v prerokúvanej veci však zisťovali všetky skutočnosti, ktoré boli rozhodné pre riadne posúdenie splnenia podmienok prepustenia podľa § 192 ods. 1 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., teda priebeh skutku, správanie žalobcu, jeho predošlé hodnotenia a pod.

Obsahom služobnej prísahy je podľa § 17 ods. 1 cit. zák. sľub vernosti Slovenskej republike, záväzok byť čestný, statočný a disciplinovaný, vynaložiť sily a schopnosti na ochranu práv občanov, ich bezpečnosti a verejného poriadku, a to aj s nasadením vlastného života, ako aj zväzok riadiť sa ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Podľa § 47 cit. zák. služobná disciplína policajta spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Žalovaný videl v konaní žalobcu porušenie služobnej prísahy a porušenie služobných povinností (konkrétne § 48 ods. 3 písm. a/, c/, g/ a h/ zákona č. 73/1998 Z. z.).

Najvyššiemu správnemu súdu je známa judikatúra, ktorá vychádza z toho, že to, či ide o porušenie zvlášť hrubým spôsobom a či by ponechanie policajta v služobnom pomere bolo na ujmu dôležitým záujmom služby, je potrebné riešiť s ohľadom na okolnosti prejednávanej veci a riešenie tejto otázky sa považuje za vec správnej úvahy, ktorú správne súdy podľa § 27 ods. 2 SSP preskúmavajú len z toho hľadiska, či neprekročila zákonné medze.

Sb. NSS, rozsudok Nejvyššího správního soudu čj. 5 Azs 105/2004-72, publikované pod č. 375/2004 Sb. NSS, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 495/2015, rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 29/2012). Pri neurčitých právnych pojmoch sa tiež vyskytuje určitá miera úvahy správneho orgánu, tá sa ale zameriava na skutkovú podstatu a jej vyhodnotenie.

V tomto smere je odôvodnené aj správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, kde na základe náležite zisteného stavu veci si žalovaný, a rovnako aj prvostupňový správny orgán, vyložili a posúdili okolnosti, závažnosť, následky, úmysel, postavenie policajta (bod 39) a dospeli k záveru, že skutkový stav napĺňa obsah pojmu ,,zvlášť hrubým spôsobom.“ Podmienku prepustenia, ponechanie žalobcu v služobnom pomere by bolo ,,na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby“ videl žalovaný naplnenú v charaktere skutku. Uvedené zdôvodnil ohrozením dôvery verejnosti, morálky a vnútornej stability v zbore (bod 39). Kasačný súd konštatuje, že žalovaný tak správne subsumoval konanie žalobcu pod vyššie označené neurčité právne pojmy, svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodnil, pričom zdôvodnenie nevykazuje znaky svojvôle, neodôvodnenej disproporcie ani neprimeranosti vo vzťahu k zisteným skutkovým okolnostiam.

48. K sťažovateľovým ďalším námietkam a vytýkanému nesprávnemu postupu správneho súdu kasačný súd dáva do pozornosti, že integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 60/04). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 209/04). Kasačný súd má za to, že správny súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal, vysporiadal sa s podstatnými námietkami

50. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 25. septembra 2025