6Ssk/36/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Jany Martinčekovej, v právnej veci žalobkyne: Y. V., narodená XX. R. XXXX, bytom v T. T., U. č. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. septembra 2020, číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 08. novembra 2021, č. k. 26Sa/ 11/2020-57 v znení opravného uznesenia z 23. decembra 2021, č. k. 26Sa/11/2020-69, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1 až 8, § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

2020. V nich bola zhrnutá osobná, rodinná, pracovná a sociálna anamnéza žalobkyne, jej aktuálne ochorenia, aplikovaná liečba i subjektívne ťažkosti a na základe objektívnych odborných psychiatrických a psychologických nálezov a ich diagnostických záverov z rokov 2017 až 2020, ktorých obsah bol súčasťou „Posudku“ bolo určené rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne zaradené pod Kapitolu V, položku č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. (duševné choroby a poruchy správania - poruchy nálad, stredne ťažké formy) s poklesom pracovnej schopnosti 35% (z rozmedzia 35% - 45%), na základe čoho žalobkyni invalidita nevznikla. Tiež mal preukázané, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie určil dolnú hranicu možného percentuálneho rozpätia vzhľadom na priebeh ochorenia, podávanú liečbu ako aj s ohľadom na psychologické vyšetrenia a psychiatrické vyšetrenie vykonané Y.. K. U. dňa 25. augusta 2020, ktorá po vyšetrení žalobkyne hodnotila jej stav ako úzkostnú poruchu u disponovanej subnormnej osobnosti; uviedla, že žalobkyňa začala byť psychiatrom liečená ako 49 ročná, teda pravdepodobne v období klimaktéria a klinický

Posudkový lekár konštatoval, že uvedené psychiatrické vyšetrenie Y.. K. U. nepoukazuje u žalobkyne na ťažkú a ani na stredne ťažkú depresiu. Podľa jej nálezu ide u žalobkyne o úzkostnú poruchu u disponovanej mentálne subnormnej osobnosti s tým, že obraz ťažkej depresie vylučuje ordinovaná medikamentózna liečba a nepotvrdzujú ho ani psychologické vyšetrenia. Posudkový lekár sa vyjadril aj k pridruženým zdravotným ťažkostiam žalobkyne, a to k arteriálnej hypertenzii, ktorá je na liečbe dobre ovplyvnená, kompenzovaná, bez dokumentovaných orgánových komplikácií a k vredovej chorobe žalúdka, ktorá je v remisii s tým, že tieto ochorenia sú posudkovo nezávažné a mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nenavyšujú. Preskúmaním veci krajský súd zistil, že posudky posudkových lekárov, najmä posudok posudkového lekára sociálneho poistenia Ústredia Sociálnej poisťovne pracovisko v Banskej Bystrici zo 07. septembra 2020 bol úplným a správnym podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovaného, pretože obsahuje logickú a presvedčivú posudkovú argumentáciu vo vzťahu k určenému rozhodujúcemu zdravotnému postihnutiu žalobkyne, jeho

nálezmi z 22. novembra 2017 a z 25. januára 2019. 4. Námietku nesprávne zisteného skutkového stavu veci ohľadom zdravotných ťažkostí žalobkyne a ich vplyvu na pokles jej pracovnej schopnosti vyhodnotil ako nedôvodnú, keďže nezodpovedala obsahu administratívneho spisu vrátane lekárskej posudkovej dokumentácie. Hoci žalobkyňa v podanej správnej žalobe tvrdila, že Y.. U. bol jej zdravotný stav spochybnený, neuviedla žiadne konkrétne námietky voči objektívnym zisteniam z odborných lekárskych nálezov psychológa, či Y.. U., ktoré boli posudkovo zohľadnené. Žalobkyňa sa mýlila v tvrdení, že Y.. U. spochybnila jej zdravotný stav. Naopak, konštatovala u nej úzkostnú poruchu u disponovanej osobnosti, teda poruchu nálad stredne ťažkého stupňa, pre ktorú bol konštatovaný pokles jej pracovnej schopnosti v rozsahu 35% v porovnaní so zdravou fyzickou

V nich bolo po uplatnení objektívnych diagnostických metód konštatované, že u žalobkyne je prítomná mierna a kolísavo až stredne ťažká úzkostno-depresívna symptomatológia vznikajúca pod vplyvom záťaže v rodinnom prostredí u disponovanej osobnosti. Organická patológia

V nich bolo konštatované spolupracujúce až hyperkonformné správanie žalobkyne, primerané psychomotorické tempo, obsahovo primeraná mimika, pantomimika i odpovede na kladené otázky. Pokles výkonu sledovaných kognitívnych funkcii bol daný do súvisu s nízkou motiváciou žalobkyne a jej tendenciami k agravácii problémov. Mnestické funkcie dosiahli len úroveň defektu bez toho, aby bola u žalobkyne zistená organická patológia centrálnej nervovej

II.

7. Proti tomuto rozsudku podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. S rozsudkom krajského súdu vyjadrila nesúhlas, mala za to, že jej nepriaznivý zdravotný stav odôvodňuje priznanie invalidity, namietala závery, ku ktorým dospela Y.. U.. V následnom doplnení kasačnej sťažnosti odkázala na závery plynúce z novej lekárskej správy z 20. januára 2022 psychiatra Y.. K. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 20. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 21. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 24. septembra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. apríla 2019,

22. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

26. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

29. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. 30. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

32. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

36. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený dávkový a predovšetkým posudkový spis žalovanej preukázané, že - žalobkyňa požiadala o invalidný dôchodok na predpísanom tlačive v marci 2019 (žiadosť spísaná 18. marca 2019, invalidný dôchodok žiadala priznať od 14. marca 2018) - rozhodnutím z 24. apríla 2019, Číslo:

Posudkový lekár žalobkyňu súčasne informoval o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkali posúdenia jej zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné choroby a poruchy správania, Poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 35%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35% až 45%); iné ochorenia neboli dokumentované. Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 35%] - na odvolanie žalobkyne generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodnutím vydaným dňa 13. augusta 2019 pod číslom XXX XXX XXXX X zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 24. apríla 2019

Vo výroku posudku posudkový lekár potom skonštatoval, že žalobkyňa nie je invalidná, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 35%] - žalobkyňa následne rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 13. augusta 2019 napadla správnou žalobou; krajský súd rozsudkom z 28. februára 2020, sp. zn. 26Sa/13/2019 zrušil predmetné rozhodnutie a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie [krajský súd v rámci súdneho prieskumu vyhodnotil závery príslušného posudkového lekára ako nedostatočné, keď posudkový lekár neuviedol žiadnu medicínsku a posudkovú úvahu ani vo vzťahu k popisovanej nemožnosti dosiahnuť u žalobkyne remisiu ochorenia, k jej neschopnosti učiť sa nové pracovné úlohy, dodržiavať pracovné tempo, či neschopnosti vykonávať samostatnú pracovnú činnosť, ktorá bola v nadväznosti na zdravotné postihnutie žalobkyne konštatovaná odborným lekárom; posudok tiež neobsahoval žiadnu úvahu ani k určenej percentuálnej miere zníženej pracovnej schopnosti žalobkyne, ktorú jej priznal na

24. apríla 2019 [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 07. septembra 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici aj za prítomnosti prísediaceho odborného lekára - psychiatra; u žalobkyne bola opätovne zistená jej pracovná, sociálna, osobná anamnéza a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala doposiaľ zabezpečená zdravotná dokumentácia vrátane novej lekárskej správy zo psychiatrického vyšetrenia Y.. U. z 25. augusta 2020. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Duševné choroby a poruchy správania, Poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 35%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35% až 45%); iné ochorenia (arteriálna hypertenzia WHO I.- II. a vredová choroba žalúdka v anamnéze) boli vyhodnotené ako posudkovo nezávažné.

37. Najvyšší správny súd vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho ako aj primárne pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch pristúpili k zamietnutiu žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok. Na strane žalobkyne nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). 38. Žalobkyňa predovšetkým vyjadrila nesúhlas s postupom posudkových lekárov, ktorí ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ustálili poruchy nálad - stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 35%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35% až 45%); žalobkyňa v tomto smere aj s odkazom na výsledky psychiatrických vyšetrení Y.. K. mala za to, že jej zdravotnému stavu skôr prináleží rozhodujúce zdravotné postihnutie poruchy nálad - ťažké

Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 písm. a/ zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 40. Najvyšší správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia na základe predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že u žalobkyne nie je daný dôvod na zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, prípadne zmenu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a tým aj zvýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť tak, ako to požaduje žalobkyňa.

41. V predmetnej veci krajský súd svojim prvým rozsudkom zrušil rozhodnutie z 13. augusta 2019 a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie majúc za to, že lekársky posudok tvoriaci podklad pre vydanie uvedeného rozhodnutia z 13. augusta 2019 neposkytuje žiaden priestor na preskúmanie jeho správnosti s ohľadom na kritériá kladúce sa na odôvodnenie lekárskeho posudku. Navyše krajský súd v závere dodal, že pokiaľ medzi odbornými psychiatrickými a psychologickými nálezmi žalobkyne existuje rozpor, čo posudkový lekár naznačil, a tento sa týka rozhodujúcich skutočností, teda diagnostického zhodnotenia zdravotných ťažkostí žalobkyne (určenie diagnózy a závažnosť ochorenia), musí byť tento rozpor v konaní odstránený postupom plynúcim z § 195 a § 196 zákona č. 461/2003 Z. z., čo však patrí do kompetencie posudkového lekára. V tejto súvislosti najvyšší správny súd uvádza, že obsahom posudkového spisu sú v podstate dve skupiny lekárskych správ: prvú skupinu predstavujú lekárske správy psychiatrickej ambulancie Y.. K., ktorý počnúc decembrom 2017 u žalobkyne konštatoval depresívnu poruchu, ťažkú epizódu, čomu zodpovedal kód F32.2 podľa

poruchy správania, Poruchy nálad, stredne ťažké formy podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. so stanovenou 35%-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35% až 45%); iné ochorenia (arteriálna hypertenzia WHO I.-II. a vredová choroba žalúdka v anamnéze) vyhodnotil ako posudkovo nezávažné.

42. Posudkový lekár žalovanej v lekárskej správe zo 07. septembra 2020 konštatoval, že žalobkyňa je v liečbe psychiatra od roku 2016 najskôr pre adaptačnú poruchu, ktorá bola psychiatrom prehodnotená na úzkostne depresívnu poruchu a od roku 2017 na depresívnu

Po zhodnotení oboch psychologických vyšetrení, psychiatrických nálezov, vrátane podávanej psychiatrickej liečby vyhodnotil posudkový lekár stav žalobkyne ako depresívnu epizódu stredne ťažkého stupňa, ktorá podmieňuje 35%-ný pokles jej pracovnej schopnosti.

Osobnostná štruktúra žalobkyne je simplexná, nedisponuje dostatočnými adaptačnými mechanizmami, prejavuje sa maladaptácia a rentové mechanizmy. Posudkový lekár konštatoval, že uvedené psychiatrické vyšetrenie Y.. K. U. nepoukazuje u žalobkyne na ťažkú a ani na stredne ťažkú depresiu.

43. Vzhľadom na uvedené aj najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkový lekár sociálneho poistenia ústredie správne za účelom odstránenia diskrepancií v predchádzajúcich lekárskych nálezoch zabezpečil odborné psychiatrické vyšetrenie tretím subjektom - psychiatričkou Y.. U., následne aj za prítomnosti prísediaceho odborného lekára - psychiatra zhodnotil zdravotný stav úplne a objektívne, riadne odôvodnil, na základe akých skutočností nemožno prijať závery Y.. K., svoj záver o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti žalobkyne vykonávať zárobkovú činnosť podľa Kapitoly V, položka č. 3, písm. a/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. logicky a presvedčivo odôvodnil.

44. Na lekárske správy Y.. K. z 20. januára 2022 a zo 07. februára 2022, ktoré žalobkyňa doložila v priebehu kasačného konania (č. l. 79 a 84 súdneho spisu) nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.

46. Uvedeným rozhodnutím žalovanej a súdu však nie je dotknuté právo žalobkyne podať si novú žiadosť o invalidný dôchodok, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jej zdravotného stavu. 47. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobkyne za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.

49. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.