6Ssk/36/2023

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.Ň. B. XXX/XX, XXX XX C. W., zastúpeným: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom: Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, so sídlom Kutuzovova 8, 831 04 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.: SEĽUZ-138-3/2020-OdSP zo dňa 14. júla 2020, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 29Sa/22/2020-244 zo dňa 10. augusta 2022, ECLI:SK:KSZA:2022:5020200283.4, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Napadnutý rozsudok

dňa 14. júla 2020. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 167 SSP tak, že žalobcovi a ani žalovanému náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím Č.: SEĽUZ - 138-3/2020-OdSP zo dňa 14. júla 2020 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VÚSZ-2704-6/2020 zo dňa 4. mája 2020 potvrdil.

Zo služobného pomeru bol prepustený na vlastnú žiadosť rozkazom Ministra národnej obrany č. 075 z 23.10.1984. Jeho služobný pomer vrátane základnej služby trval 11 rokov a 187 dní. K žiadosti odvolateľa, ktorou požiadal o priznanie výsluhového dôchodku uviedol, že vznik, trvanie a zánik nároku na dávku sociálneho zabezpečenia sa vždy posudzuje podľa platných právnych predpisov platných v čase, kedy k vzniku, trvaní a zániku nároku došlo. V čase skončenia

upravuje zákon č. 328/2002 Z. z., ktorým bol zákon č. 114/1998 Z. z. zrušený. Keďže služobný pomer odvolateľa skončil 31.01.1985 a právne predpisy upravujúce priznávanie výsluhových dôchodkov nadobudli účinnosť až po 01.05.1998, t.j. po skončení služobného pomeru odvolateľa, nie je možné posudzovať vo vzťahu k nim vznik nároku na túto dávku, pretože by došlo k porušeniu zásady o neprípustnosti retroaktivity právnych predpisov.

prepustení zo služobného pomeru dosiahol vek 29 rokov a službu v ozbrojených silách vykonal v trvaní 11 rokov a 187 dní, nárok na príspevok za službu podľa § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. mu nevznikol. Keďže odvolateľ ku dňu skončenia služobného pomeru nebol zamestnaný najmenej 25 rokov, nedosiahol vek aspoň 55, resp. 57 rokov a nevykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do prvej alebo druhej kategórie funkcií, nárok na plný starobný dôchodok podľa § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. mu nevznikol.

Podľa predmetného ustanovenia vojenská činná služba mohla začať najskôr dňom začatia vykonávania základnej služby. Podľa čl. 15 predpisu Ministerstva národnej obrany č. Kádr.-1-5 z 27. novembra 1967 - Výber a prijímanie uchádzačov a priebeh služby žiakov a poslucháčov vojenských škôl (ďalej len „predpis Kádr.-1-5/1967“), žiaci vojenských stredných škôl (VSOŠ, VŠJŽ) sa mohli stať vojakmi v základnej službe najskôr v roku, v ktorom dovŕšia 17 rokov veku, ak boli pri konaní o odvode uznaní schopnými vojenskej činnej služby. Odvod žiakov vojenských stredných odborných škôl sa uskutočňoval spravidla v 1. polroku kalendárneho roku, v ktorom končilo štúdium 2. ročníka príslušnej školy.

Podľa Prílohy 3 „Směrnice náčelníka kádrové správy Ministerstva národní obrany pro zpracování výkazů, dob a kategórií funkcií (pracovních kategórií)“ (ďalej len „smernica“) sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia 17. rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb.), t.j. v tretej pracovnej kategórii. Vojenská činná služba v prípade odvolateľa mohla začať plynúť až jeho nástupom na základnú službu, a to od 1. augusta 1973 tak, ako je to zrejmé z výkazu dôb kategórií a funkcií. Žiaci vojenskej strednej odbornej školy počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Štúdium v 1. a 2. ročníku na vojenskej strednej odbornej škole preto nie je možné zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do prvej (druhej) kategórie funkcií, ako to požaduje odvolateľ.

mzdy. Naproti tomu vreckové, ako dávka prináležiaca žiakom 1. a 2. ročníka strednej odbornej školy, resp. 1. a 4. ročníka vojenského gymnázia, nebolo predmetom dane zo mzdy, nakoľko žiaci 1. a 2. ročníka strednej odbornej školy a 1. až 4. ročníka vojenského gymnázia neboli vojakmi v činnej službe. Žalovaný uviedol, že ostatnými námietkami odvolateľa sa nezaoberal, pretože tieto vyjadrujú jeho súkromný názor a nesúvisia s prejednávanou vecou.

4. Krajský súd zistil, že žiadosť o priznanie výsluhového dôchodku od 01.02.1985 bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená v znení opravy dňa 02.09.2019. Nebolo sporné, že dňom 31. januára 1985 na základe rozkazu ministra národnej obrany bol žalobca prepustený zo služobného pomeru vojaka z povolania a nasledujúcim dňom bol preložený do zálohy. Žalobca prostredníctvom formulára doručeného dňa 29. júla 2019 Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) doplneného na výzvu dňa 26. augusta 2019 podal žiadosť o výsluhový dôchodok od 1. februára 1985. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru k 31.01.1985 dosiahol vek 29 rokov a službu v ozbrojených silách vykonal v trvaní 11 rokov a 187 dní. Z dôvodu, žalobca nesplnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie príspevku za službu žalovaný rozhodol tak, že tento nárok mu nevznikol.

vojenských škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vo vojenských školách vedení ako chovanci a doba štúdia sa im započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná k príprave na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb.), teda v III. pracovnej kategórii. V čase nástupu žalobcu do prvého ročníka (VSOŠER), resp. počas jeho štúdia v 1. a 2. ročníku, nebola činnosť žiakov (VSOŠER) zaradená na základe splnomocnenia ministrom obrany do I., resp. II. kategórie funkcií. Nezaradenie činnosti žiakov 1. a 2. ročníka (VSOŠER) nemožno klasifikovať ako opomenutie alebo nečinnosť kompetentných rezortných orgánov správy ozbrojených síl s následkom ukrátenia vojakov v službe zaradenej do I. kategórie funkcií o ich oprávnené nároky za výkon prípravy na budúce povolanie. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie zákon zásadne viazal na status vojaka z povolania. Status vojaka z povolania upravoval § 2 ods. 2 druhá veta zákona č. 92/1949 Zb., avšak v tejto súvislosti správny súd podotýka, že

zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov služobný pomer týchto žiakov ako vojakov z povolania, ktorý je pre účely zaradenia služby do I. kategórie funkcií rozhodujúci podľa § 120 ods. 1 a 2 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, ako aj zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Zvýrazňuje sa, že doba štúdia na (VSOŠER) nebola uvedená ako vojenská činná služba v § 20 ods. 2 Branného zákona, pričom ju nie je možné stotožniť so žiadnou tam uvádzanou službou (ani službou vojakov z povolania, ani so základnou službou). Preto túto dobu nie je možné zaradiť do I. alebo II. kategórie funkcií. V tejto súvislosti správny súd zvýrazňuje to, že judikatúru v danej veci možno považovať za ustálenú (napr. rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: 9Sžsk/99/2017, sp. zn. 9So/214/2016, sp. zn. 9So/175/2016), ako aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 9So/44/2017, v ktorom najvyšší súd uviedol, že „.

6. Vo vzťahu k nároku na priznanie plného starobného dôchodku krajský súd poukázal na § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. v rozhodnom období, podľa ktorého nárok na plný starobný dôchodok mal vojak z povolania, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe služby v ozbrojených silách dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do II. kategórie funkcií.

7. K ďalším žalobným námietkam, ktoré sa týkali posúdenia finančných a naturálnych príjmov na dôchodkové účely počas celého štúdia na vojenskej strednej odbornej škole (t.j. prvého až štvrtého ročníka) krajský súd vyhodnotil tak, že uvedené nebolo potrebné posudzovať vzhľadom k tomu, že v danom prípade nebol splnený základný predpoklad pre vznik nároku na výsluhový príspevok, a to dosiahnutie potrebného počtu rokov v zmysle § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb., podľa ktorého patril vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e) a ani zákonné podmienky pre priznanie nároku na starobný dôchodok podľa ust. § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975

o porušovaní v tom čase platného Zákonníka práce a článku 48 ods. 1 Ústavy SR pri štúdiu žalobcu na vojenskej strednej odbornej škole, pretože týmto tvrdením sa namietajú podmienky, ktoré existovali na tejto vojenskej škole. Uvedené otázky však neboli predmetom prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu a nemohli byť ani predmetom prípadného dokazovania pred žalovaným ako správnym orgánom. K poukazu žalobcu na rozhodnutia súdov Českej republiky je potrebné uviesť, že judikatúra súdov Českej republiky nie je pre správny súd záväzná, a preto žalobcom uvádzané rozhodnutia a stanoviská k meritu veci nie je možné aplikovať. S námietkou, že ust. § 33 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb., ako aj § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. používa termín služba v ozbrojených silách, a nie služobný pomer, čím žalobca odôvodňoval to, že postačuje aj reálny výkon služby žiakov vojenskej strednej odbornej školy, krajský súd nesúhlasí, pretože ust. § 33 ods. 1 upravuje príspevok za službu, ktorý patrí vojakom prepusteným zo služobného

Teda v danom prípade nešlo o príspevok za hocijakú službu, ale za službu, ktorú vykonával vojak z povolania, čo žalobca v spornom období, teda v období jeho postavenia žiaka, nebol. Ustanovenie § 122 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. odkazuje v zátvorke na § 13 tohto zákona, ktorým vo vzťahu k nárokom z dôchodkového zabezpečenia sa rieši prerušenie a skončenie zamestnania a pracuje s termínom doba zamestnania, ktorú upravuje § 10 tohto zákona. Krajský súd zvýraznil aj to, že žiadne povinnosti, ktoré žiaci v priebehu prvého a druhého ročníka vojenskej odbornej strednej školy v rámci výchovného procesu vykonávali a nazývali sa službami (napr. dozorná služba a pod.), hoci sa svojím názvom, obsahom alebo náplňou činností javili byť totožné s výkonom činnosti vojakov z povolania, nemožno podradiť pod vojenské činné služby vojakov z povolania v zmysle Branného zákona, t.j. žiaci prvého a druhého ročníka vojenskej strednej odbornej školy boli vojakmi mimo činnej služby, a teda vo vzťahu k ich činnosti v rámci vzdelávacieho procesu ani nemohlo byť realizované zaradenie medzi služby vojakov z povolania. K navrhnutým dôkazom krajský súd uviedol,

Ani tvrdenie o porušovaní v tom čase platného Zákonníka práce a článku 48 ods. 1 Ústavy SR pri štúdiu žalobcu na VSOŠER bolo v danom prípade irelevantné, pretože žalobca namietal samotné podmienky na vojenskej škole. Uvedené otázky však neboli predmetom súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutého administratívneho rozhodnutia a postupu predchádzajúceho jeho vydaniu a nemohli byť ani predmetom prípadného dokazovania pred žalovaným ako správnym orgánom.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu, stanovisko účastníkov

12. V úvode kasačnej sťažnosti upozornil na základné zásady upravené v článkoch II., III. a VIII. zákona č. 65/1965 Zb. Zákonník práce a zdôraznil, že podľa § 4 sa okrem iného na príslušníkov ozbrojených síl v činnej službe Zákonník práce vzťahuje, len pokiaľ to výslovne ustanovuje alebo pokiaľ to ustanovujú osobitné predpisy a na § 36 ods. 1 zákona č. 186/ 1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, ktorý sa okrajovo vzťahoval na žalobcu a tvrdí, že mu vznikla morálna škoda v dôsledku porušovania práv na zachovanie ľudskej dôstojnosti, porušovaním ľudských práv a zneužívaním jeho osoby v čase, kedy bol v 1. a 2. ročníku VSOŠER mladistvý na vojenský výcvik a ostrú vojenskú prípravu v teoretickej a praktickej

Mladistvý otrok sa musel osobne zúčastniť bojového poplachu, alebo napríklad škrabať zemiaky a čistiť zeleninu 4 hodiny výkonu prác v noci, čo bolo Zákonníkom práce zakázané. Trval na tom, aby kasačný súd hodnotil uvedené skutočnosti ako porušovanie ľudských práv, pretože sťažovateľa o tieto dva roky štúdia a služby (od 28.08.1971 do 31.07.1973) v I. kategórii funkcií orgány štátnej správy a štátnej moci pripravili. Rovnako sa odmieta vzdať dvojnásobného započítania doby služby 55 dní v čase od 20.07.1977 do 12.09.1977 u VÚ Bechyně a započítania 2326 dní výkonu služby s rádiolokátorom P-35 v čase od 19.09.1977 do 31.01.1985 u VVTŠ Liptovský Mikuláš, kde bol veliteľom rádiolokátoru ďalekého rozsahu. Je znepokojený tým, že elementárne podklady dnes nemá MO SR k dispozícii. Tento problém navrhuje riešiť čestnými prehláseniami alebo znaleckým posudkom, ktorý presvedčivo vysvetlí, ako to s tým magnetickým žiarením naozaj je. Odslúžená doba v dĺžke 4762 dní pri vojenských rádiolokátoroch P-35 a výškomeroch PRV-11 sa vo VVTŠ v Liptovskom Mikuláši pre účely

Podrobne poukázal na porušovanie ľudských práv a bezdôvodné obmedzovanie slobody a zneužívanie mladistvých a vojenských stredných školách v rokoch 1949-1991 v ČSR, ČSSR, ktorému bol vystavený aj sťažovateľ. Na mladistvých sa vzťahoval aj Trestný zákon. Na základe čl.

a poukazuje na Medzinárodnú organizáciu na ochranu detí UNICEF, vyhlášku č. 120/1976 Zb., Chartu, Dohovor MOP č. 29, Dohovoru MOP č. 105, Rímsky štatút, ktoré uvádzajú, že regrutovanie detí mladších ako 15 rokov do ozbrojených síl je ťažký vojnový zločin, pričom ako dieťa je považovaná každá osoba do 18. rokov a práve toto sa týka aj sťažovateľa ako mladistvého žiaka 1. a 2. ročníka a v časti 3. ročníka VSOŠER. Napriek tomu, že vojenskú základnú službu v 3. a 4. ročníku VSOŠER musel začať už ako 17. ročný od 01.08.1973, Sociálna poisťovňa ho poškodila, keď mu túto odslúženú dobu „odstrihla“ a na dôchodkové účely posudzuje obdobie vykonanej služby len od dovŕšenia 18. rokov veku od 28.04.1974.

podpisovať. Sťažovateľovým cieľom je vydanie odškodňovacieho zákona, ako bol napríklad zákon č. 726/2004 Z. z., ktorý riešil podobné problémy donucovania k výkonu služieb a práv dospelých osôb na ČSR. Sťažovateľ bol zjavne diskriminovaný v porovnaní s osobami, ktoré odslúžili rovnaký čas ako on, t.j. 10 rokov a neskôr 15 rokov, ale ich služba trvala napr. k 31.12.1999 a jeho služba len do 31.01.1985. Je však sklamaný, hlboko znepokojený, že dnes niektoré orgány štátnej moci a štátnej správy opisované argumenty vyslúžilcov v priebehu správneho konania o výške ich dôchodkov vedome obchádzajú bez náležitého hodnotenia.

Rozhodnutie krajského súdu vchádza z nesprávneho posúdenia veci a rozhodnutie nevychádza zo skutočného stavu veci. 16. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti krajskému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil v celkovej sume 745,76 eur.

Poukázal na to, že žalobca vo svojom podaní neposkytuje opis rozhodujúcich skutočností ozrejmujúcich reálne vymedzenie ním definovaného sťažnostného bodu, jeho podanie nespĺňa náležitosti ustanovené SSP, a to aj napriek tomu, že je zastúpený advokátom. Navrhol kasačnú sťažnosť odmietnuť podľa § 459 písm. e/ SSP alebo ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietnuť.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

Správny súdny poriadok upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve (§ 1 SSP).

24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

26. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 27. Podľa § 199 ods. 1 písm. g/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ministerstva obrany Slovenskej republiky, ministra obrany Slovenskej republiky a nadriadeného určeného podľa osobitného predpisu.

30. Predmetom prerokúvanej veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu vo veci právneho nároku žalobcu na výsluhový dôchodok. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca prostredníctvom formulára doručeného dňa 29.07.2019 Vojenskému úradu sociálneho zabezpečenia (ďalej len „VÚSZ“) doplneného na výzvu dňa 26.08.2019 podal žiadosť o výsluhový dôchodok od 01.02.1985. Žalobca bol žiakom Vojenskej strednej odbornej školy v Liptovskom Mikuláši od 28.08.1971 do 19.07.1975. Počas štúdia na tejto vojenskej strednej odbornej škole vykonával od 01.08.1973 základnú vojenskú službu. Dňom 20.07.1975 bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania. Ku dňu prepustenia zo služobného pomeru k 31.01.1985 dosiahol vek 29 rokov a službu v ozbrojených silách vykonal v trvaní 11 rokov a 187 dní. Zo správy o prepustení vojaka z povolania do zálohy vyplýva, že základnú službu vykonával od 01.08.1973 do 19.07.1975 a v činnej službe v pomere vojaka z povolania bol od 20.07.1975 do 31.01.1985, celkovo 11 ukončených rokov. Žalobca žiadal priznať

31. Podľa § 33 ods. 1 prvá veta zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v čase prepustenia žalobcu príspevok za službu patrí vojakom z povolania prepusteným zo služobného pomeru podľa § 26 ods. 1 alebo ods. 2 písm. a) až e), ktorí vykonávali službu v ozbrojených silách najmenej 20 rokov a pri prepustení dosiahli vek aspoň 40 rokov. 32.

33. Podľa § 121 ods. 1 písm. b) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v čase prepustenia žalobcu na plný starobný dôchodok má nárok vojak z povolania, ktorý bol zamestnaný najmenej 25 rokov a v dobe služby v ozbrojených silách dosiahol vek aspoň 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ozbrojených silách zaradenú do II. kategórie funkcií.

35. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení účinnom v dobe štúdia žalobcu na Vojenskej strednej odbornej škole v Liptovskom Mikuláši vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby.

37. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. branná povinnosť vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕšil 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne, dňom prevzatia. Trvá do 31. decembra roku, v ktorom občan dovŕšil 60. rok.

39. Podľa § 21 ods. zákona č. 92/1949 Zb. služobná povinnosť vzniká dňom odvedenia. Týmto dňom sa odvedení zaraďujú do vojska a stávajú sa vojakmi. Až do dňa nastúpenia základnej (náhradnej) služby označujú sa vojaci výrazom "odvedenci".

41. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania krajský súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

V predmetnej veci sa kasačné námietky týkajú započítania prvého a druhého ročníka Vojenskej strednej odbornej školy v Liptovskom Mikuláši. Žalobca absolvoval prvý ročník štúdia v školskom roku 1971/1972 a druhý ročník v školskom roku 1972/1973. Žalobca túto kasačnú námietku uviedol aj v správnej žalobe. Žalobca, zastúpený advokátom, v argumentoch uvedených k tejto kasačnej námietke poukazuje na iné právne argumenty, ako je zákonná úprava vyplývajúca najmä z § 20 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Pri štúdiu na vojenskej strednej odbornej škole v rokoch 1968-1972 a 1973-1979 sa v súlade s Prílohou č. 3 - Zásady pre vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov (žiakov) vojenských škôl z radov občianskej mládeže Smernice náčelníka kádrovej správy ministerstva národnej obrany pre spracovanie výkazu dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, zabezpečenie peňažitými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov pre sociálne zabezpečenie prvý a druhý ročník nezapočítava na výkon

strednej odbornej škole nie je možné zaradiť do I. kategórie funkcií, a to podľa § 111 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom v rozhodnom období. Žalobca preto bez zákonnej opory vykazuje 40905 dní odslúžených v I. kategórii funkcií, t.j. 13 rokov a 160 dní.

nižšej právnej sily, ktorý je (ako na to bolo vyššie už poukázané) v primárnej právomoci všeobecných súdov“. Na základe uvedeného stanoviska nie je úlohou kasačného súdu ani v tejto veci, aby spochybňoval ústavné práva žalobcu na starobný dôchodok.

44. Neušlo pozornosti kasačného súdu, že žalobca v porovnaní s dôvodmi uvedenými v správnej žalobe ako kasačné dôvody neuvádza, že žiada 1/ dvojnásobné započítanie doby služby 55 dní v čase od 20.07.1977 do 12.09.1977 u VÚ Bechyně a 2/ započítanie 2326 dní výkonu služby s rádiolokátorom P-35 v čase od 19.09.1977 do 31.01.1985 u VVTŠ Liptovský Mikuláš, kde bol veliteľom rádiolokátoru ďalekého rozsahu. Vzhľadom na to, že v čase prepustenia žalobcu zo služobného pomeru vojaka z povolania (k 31.01.1985) neexistovala právna úprava, na základe ktorej by bolo možné v tom čase rozhodovať o nároku, ktorý si uplatnil až v roku 2019 spätne od 01.02.1985, kasačný súd sa s uvedenými námietkami nezaoberal.

46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému trovy kasačného konania nevznikli.

V Bratislave dňa 22. februára 2024