← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·18. 12. 2025

6Ssk/36/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0923100676.1

Zamieta
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Košiciach
Sp. zn. 1. inštancie
21Sas/1/2023
IČS
0923100676
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: U. W., nar. XX. Y. XXXX, bytom v O., P. X, právne zast.: JUDr. Alena Rudohradská, advokátka, so sídlom v Košiciach, Jantárová 30, IČO: 35567571, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. 21Sas/1/2023, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

Odôvodnenie

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 09. decembra 2024, sp. zn. 21Sas/1/2023 postupom podľa ustanovenia § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. septembra 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie v pozícii prvostupňového orgánu zo dňa 01. februára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - G.., G.. G.. vo veci priznania starobného dôchodku. 2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách ustanovení § 65 ods. 1, § 66 ods. 1, § 63 ods. 6, § 79a, § 80, § 81 ods. 1, § 82 ods. 2, § 82b ods. 1, § 82b ods. 2, § 112 ods. 2, § 195 ods. 1, § 195 ods. 2, § 195 ods. 3, § 196 ods. 1, §

196 ods. 6, § 196 ods. 7, § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej Správnym súdnym poriadkom dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Po preskúmaní rozhodnutia žalovanej, správny súd uviedol, že čo sa týka určenia výšky dôchodku, je rozhodnutie v tejto časti zrozumiteľné, zákonné a preskúmateľné a vychádzalo z podkladov obsiahnutých v administratívnom spise. Žalobcovi bol vyplácaný starobný dôchodok zvýšený o rozdiel medzi sumou starobného dôchodku a sumou minimálneho dôchodku, t.j. zvýšený o sumu 48,70 eur, následne bola výška za každý rok navýšená (valorizovaná) a rovnako boli zhodnotené aj doby poistenia po vzniku nároku na dôchodok. K námietke týkajúcej sa nepriznania starobného dôchodku od vzniku nároku na starobný dôchodok, teda od 18. augusta 2016, správny súd uviedol, že žalobca bol v období od 18. augusta 2016 až do 20. februára 2017 dočasne práceneschopný s tým, že podľa § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. starobný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku. K námietke ohľadom nezohľadnenia doby poistenia u zamestnávateľa JOTE, s.r.o., a to obdobie od 01. augusta 2002 do 31. augusta 2003 uviedol, že konateľ uvedenej spoločnosti požiadal o zrušenie prihlášky, nakoľko žalobca zo zdravotných dôvodov nemohol vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného pomeru, teda uvedené obdobie nebolo možné započítať pre účely dôchodkového poistenia. 4. Správny súd nad rámec zisteného stavu, vykonal informatívny prepočet výšky priemerného osobného mzdového bodu, a to tak, že by žalobcovi bol započítaný maximálny príjem za obdobie 14. 07. 1988 - 31. 12. 1988 a celý rok 1989 (teda to, čo žalobca namietal), teda pre výpočet by boli použité hodnoty maximálnych vymeriavacích základov, ktoré umožňuje zákon č. 461/2003 Z. z. započítať, osobný mzdový bod v danom roku by bol započítaný v maximálnej výške (za rok 1988 v rozsahu 46,3%). Správny súd zistil, že takto určený priemerný osobný mzdový bod nie je spôsobilý ovplyvniť výšku priemerného osobného mzdového bodu za celé obdobie dôchodkového poistenia, teda vo výsledku bol stále nižší ako ten, ktorý bol použitý, a to vo výške 0,5136, ktorý bol použitý podľa §79a zákona č. 461/2003 Z. z. pre výpočet invalidného dôchodku. 5. Žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.

II. Kasačná sťažnosť žalobcu proti rozsudku správneho súdu

6. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal kasačnú sťažnosť žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Kasačnú sťažnosť odôvodnil poukazom na § 440 ods. 1 písm. f/, g/ a h/ SSP. 7. Opätovne namietal nepriznanie starobného dôchodku od vzniku jeho nároku na starobný dôchodok a nestotožnil sa s postupom žalovanej v súvislosti s dátumom, od kedy mu bol priznaný starobný dôchodok, o ktorý požiadal deň po dovŕšení dôchodkového veku, v tom čase bol zároveň poberateľom nemocenskej dávky (v tom čase bol práceneschopný), preto mu začal byť vyplácaný starobný dôchodok až po ukončení práceneschopnosti, t. j. od 20. februára 2017. 8. Ďalej namietal nezhodnotenie obdobia rokov od 1988 až 1990, keď žalobca pracoval ako občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, pričom bolo správnym súdom zistené, že došlo k započítaniu obdobia od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989. Do výpočtu nebola zahrnutá výška príjmu žalobcu, pretože nebolo možné zistiť hrubé zárobky, režijné náklady, výšku dane a čistý príjem žalobcu. Hrubé zárobky za obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989 neboli zahrnuté pre určenie osobného mzdového bodu, pretože predložené podklady žalobcom, aj po objasnení skutkového stavu žalovanou neboli spôsobilé na určenie osobného mzdového bodu za roky 1988 a 1989. Žalovaná však neuviedla a nešpecifikovala, aké inštitúcie za týmto účelom oslovila a aké dokumenty žiadala. 9. Žalobca tiež poukázal na predchádzajúce súdne konanie vedené pod sp. zn. 9Sa/17/2018, v rámci ktorého bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 24. apríla 2018 vo veci priznania starobného dôchodku. Tiež žiadal zohľadniť jeho poistenie u zamestnávateľa JOTE, s.r.o. od 01. augusta 2002 do 31. augusta 2003. 10. Žalobca navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

III. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti žalobcu

11. Žalovaná sa na základe zaslanej výzvy správneho súdu vyjadrila ku kasačnej sťažnosti podaním zo dňa 25. februára 2025; dôvody, ktoré uviedol žalobca, nepovažovala za opodstatnené a napadnutý rozsudok správneho súdu považovala za vecne správny, preto navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zamietol kasačnú sťažnosť. 12. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 27. februára 2025.

IV. Konanie pred kasačným súdom

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu, ako aj konanie predchádzajúce jeho vydaniu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 16.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 19.

Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej zo dňa 18. septembra 2023, Číslo:

XXX XXX XXXX X,. ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie v pozícii prvostupňového orgánu zo dňa 01. februára 2018, Číslo: XXX XXX XXXX X - G.., G.. G.. vo veci priznania starobného dôchodku. 20. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.

21. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a 274 neustanovuje inak. 22. Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku sa určí ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na starobný dôchodok a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako. 23.

Podľa § 63 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., rozhodujúce obdobie na zistenie priemerného osobného mzdového bodu sú kalendárne roky pred rokom, v ktorom boli splnené podmienky nároku na dôchodkovú dávku, s výnimkou kalendárnych rokov pred 1. januárom 1984, ak

tento zákon neustanovuje inak. Z rozhodujúceho obdobia sa vylučujú obdobia, za ktoré patrí osobný mzdový bod podľa § 62 ods. 2 prvej vety alebo § 255 ods. 3 prvej vety, alebo obdobie dôchodkového poistenia, za ktoré nemožno určiť osobný mzdový bod, ak tieto obdobia trvali celý kalendárny rok. 24.

Podľa § 79a zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku a predčasného starobného dôchodku poistenca, ktorý poberá alebo poberal invalidný dôchodok, sa nesmie určiť z nižšieho priemerného osobného mzdového bodu, než z ktorého sa určila suma invalidného dôchodku. 25.

Podľa § 80 zákona č. 461/2003 Z. z., starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok a invalidný dôchodok sa nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu alebo nemocenské, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku, predčasného starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku. 26.

Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ak poberateľ invalidného dôchodku splnil podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku, vypláca sa iba jeden dôchodok, a to dôchodok, ktorého suma je vyššia. Dňom úpravy výplaty dôchodkov podľa ustanovenia § 81 ods. 1 zákona, zaniká nárok, ktorého suma je nižšia.

27. Podľa § 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom. 28. Podľa § 82b ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 140/2015 Z. z. suma minimálneho dôchodku, ak odsek 2 neustanovuje inak, je a) 136 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu platnej k 1. januáru kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, ak poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov, alebo b) percentuálna výmera podľa písmena a) zvýšená o 1. dva percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 30 rokov,

2. tri percentuálne body za každý ďalší rok obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 po získaní obdobia dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu 39 rokov. 29. Podľa § 82b ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku sa zvýši tak, aby suma tohto dôchodku alebo úhrn súm podľa písmena c) sa rovnal sume minimálneho dôchodku, ak a) poistenec získal obdobie dôchodkového poistenia podľa odseku 4 v rozsahu najmenej 30

rokov, b) poistenec uzatvoril zmluvu o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia, dohodu o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom1) a nemá na osobnom dôchodkovom účte evidované dôchodkové jednotky tvorené z povinných príspevkov, ktoré nie sú predmetom dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, alebo mu bola vyplatená suma podľa osobitného predpisu, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a je sporiteľ alebo bol sporiteľ podľa

osobitného predpisu, c) suma minimálneho dôchodku je vyššia ako suma starobného dôchodku alebo suma invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku alebo ako úhrn súm starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku a vyplácaného 1. vdovského dôchodku alebo vdoveckého dôchodku, 2. výsluhového dôchodku, invalidného výsluhového dôchodku, vdovského výsluhového dôchodku, vdoveckého výsluhového dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo invalidného dôchodku podľa osobitného predpisu, 3. starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia alebo dohody o vyplácaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku programovým výberom, ak poistenec je poberateľ invalidného dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku, 4. pozostalostného dôchodku na základe zmluvy o poistení dôchodku zo starobného dôchodkového sporenia a 5. dôchodku z cudziny, ktorý je obdobný starobnému dôchodku, invalidnému dôchodku alebo

dôchodkovej dávke podľa prvého bodu až štvrtého bodu, a d) poistenec si uplatnil nárok na dôchodok podľa písmena c) prvého bodu, druhého bodu a štvrtého bodu. 30. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32. Podľa § 195 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

33. Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.

34. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

stavu veci. 35. Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

36. Žalobca v podanej kasačnej sťažnosti namietal dátum, od ktorého mu bol priznaný starobný dôchodok, pričom ho žiadal priznať odo dňa, keď dovŕšil dôchodkový vek, t. j. 18. augusta 2016. Najvyšší správny súd sa stotožnil s právnym názorom žalovanej, ktorá mala preukázané, že žalobca bol poberateľom nemocenských dávok, a teda v zmysle § 80 zákona č. 461/2003 Z. z. mu tak nemohol byť za toto obdobie vyplácaný aj starobný dôchodok, pretože by to odporovalo tomuto ustanoveniu. Starobný dôchodok sa v zmysle tohto ustanovenia nevypláca počas obdobia, v ktorom z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti má poistenec (žalobca) nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, ak dočasná pracovná neschopnosť vznikla pred priznaním starobného dôchodku. Rozhodnutie o nemocenskej dávke zo dňa 14. decembra 2016, ktorým bolo priznané žalobcovi nemocenské odo dňa 03. marca 2016, aj keď bolo vydané po tom, čo mu vznikol nárok na starobný dôchodok dovŕšením dôchodkového veku, t. j. 18. augusta 2016, nadobudlo právoplatnosť, pretože žalobca proti

tomuto rozhodnutiu nepodal odvolanie, preto dodatočne nebolo možné toto rozhodnutie zrušiť tak, ako to požadoval žalobca, čo mu bolo v rámci administratívneho konania žalovanou aj vysvetlené. Na základe uvedeného tak možno uzavrieť, že žalovaná správne postupovala, keď žalobcovi priznala starobný dôchodok odo dňa 20. februára 2017 v sume 269,50 eur mesačne, pričom nárok mu vznikol dňa 18. augusta 2016, a ten sa postupne ročne valorizoval až na sumu 414,10 eur (01. júl 2023).

37. V kasačnej sťažnosti bola opätovne vznesená námietka, ktorá sa týkala nezhodnotenia obdobia dôchodkového poistenia v období od 01. augusta 2002 do 31. augusta 2003, v ktorom mal žalobca mať uzatvorený pracovný pomer so zamestnávateľom (spoločnosťou) JOTE s.r.o., Nižná Myšľa. Žalobca bol prihlásený do poistenia na základe prihlášky zo dňa 18. septembra 2002 s platnosťou od 01. júna 2002 spätne (dátum spracovania prihlášky bol však deň 31. december 2003). Spoločnosť JOTE s.r.o., Nižná Myšľa vznikla podľa výpisu z obchodného registra dňa 27. júna 2002. Následne konateľ spoločnosti JOTE s.r.o., Nižná Myšľa oznámil žalovanej, že žiada zrušenie žalobcovej prihlášky, pretože zo zdravotných dôvodov žalobca nemohol vykonávať svoju prácu a ani nenastúpil do pracovného pomeru, a tiež žiadal zrušiť „status“ zamestnávateľa, pretože žalobca bol jediným zamestnancom.

Z toho dôvodu žalovaná pristúpila k stornovaniu evidenčného listu dôchodkového zabezpečenia, a prihláška bola zrušená dňa 26. novembra 2004. Z tohto dôvodu, však žalobcovu námietku, aby toto obdobie bolo zhodnotené v rámci jeho konania o starobný dôchodok, bolo potrebné vyhodnotiť ako nedôvodnú, keďže bolo preukázané, že žalobca v tomto zamestnaní nepracoval a záznam o poistení bol stornovaný. Napriek tomu, že žalobca v kasačnej žiadosti žiadal toto obdobie zhodnotiť, naopak žiadnym spôsobom nerozporoval skutočnosti, ktoré vyvstali v súvislosti s týmto pracovným pomerom a nepreukázal ani opak.

38. V súvislosti s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezhodnotenia obdobia rokov od 1988 až 1990, keď žalobca pracoval ako občan poskytujúci služby na základe povolenia národného výboru, najvyšší správny súd zistil, že žalovaná žalobcovi v tejto časti čiastočne vyhovela, pretože bolo preukázané, že žalobca bol prihlásený do poistného systému ako samostatne zárobkovo činná osoba od 14. júla 1988, a preto bolo obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989 zhodnotené do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.

Je potrebné súhlasiť s názorom žalovanej, že pri posudzovaní nároku na dôchodkovú dávku sa vychádza z evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia, preto evidenčný list dôchodkového zabezpečenia je rozhodujúcim podkladom na rozhodovanie o dôchodkových nárokoch, pretože obsahuje údaje, podľa ktorých sa určuje nárok na dôchodok a vypočítava sa jeho výška. Žalovaná za účelom dokazovania v tejto veci oslovila Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, a tiež Okresný úrad v Košiciach, ktorí však nepotvrdili informácie o príjmoch podnikateľských subjektov (žalobcu) v dotknutom období a zároveň informovali žalovanú, že nevedú evidenciu príjmov a nákladov podnikateľských subjektov (žalobcu).

Za obdobia do 31. decembra 1989 sa údaje na evidenčných listoch dôchodkového zabezpečenia zapisovali z potvrdenia Obvodných národných výborov, kde sa uvádzali údaje ako hrubé zárobky, režijné náklady, výška dane a čistý príjem za jednotlivé roky.

Vzhľadom na skutočnosť, že tieto materiály sa nezachovali, a zo žalobcových preukázaných dokumentov, t. j. z účtovnej knihy za roky 1988-1990, ani z potvrdenia o dani z príjmov obyvateľstva za rok 1989, nebolo možné spoľahlivo uviesť vymeriavacie základy, ako hrubé zárobky, režijné náklady, výška dane a čistý príjem za jednotlivé roky, na evidenčnom liste dôchodkového zabezpečenia, nebolo možné zohľadniť hrubé zárobky za obdobie od 14. júla 1988 do 31. decembra 1989 do obdobia dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok, a preto nebolo možné v plnom rozsahu vyhovieť žalobcovej námietke.

Doba poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby spolu s hrubými zárobkami mu bola zhodnotená pre nárok na starobný dôchodok až od 01. januára 1990. 39. Na základe vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu, čo do výroku ako vecne správne, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol.

40. Odhliadnuc od vyššie uvedeného, najvyšší správny súd tiež poukazuje na konštantnú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v rámci ktorej ústavný súd vyslovil, že „súčasťou obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na spravodlivý súd podľa čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu a tiež práva podľa čl. 26 medzinárodného paktu je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam“ (bližšie pozri II. ÚS 269/2019, IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04).

41. O trovách kasačného konania bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca bol v kasačnom konaní neúspešný a žalovaná síce úspech mala, no kasačný súd nezistil výnimočné dôvody, aby jej náhradu trov priznal.

42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP v spojení s § 452 ods. 1 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 18. decembra 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/36/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik