6Ssk/37/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: Q. C., narodený XX. N. XXXX, bytom v T., Y. XXXX/XXX, právne zast.: Advokátskou kanceláriou JUDr. Jana Uhrinová s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bezručova č. 1, IČO: 52424944, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. augusta 2020, Číslo: 44027-6/2020-BA, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre zo dňa 13. septembra 2021, č. k. 23Sa/76/2020-93, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .

Odôvodnenie

I.

2. Podľa názoru krajského súdu, žalobca dosiahol v posudzovanom období (t. j. od 11. júna 2016 do 10. júna 2020) štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t. j. 11. júna 2019, dobu poistenia v nezamestnanosti dosiahnutú na území iného členského štátu v EÚ, preto bolo v konaní o jeho nároku potrebné posúdiť, či je možné takúto dobu zohľadniť na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s citovaným ustanovením článku 61 Základného nariadenia. V zmysle článku 61 ods. 2 Základného nariadenia, je možné zohľadniť doby poistenia v nezamestnanosti dosiahnuté podľa právnych predpisov členského štátu EÚ, ako keby boli dosiahnuté podľa slovenských právnych predpisov za predpokladu, že daná osoba bezprostredne pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie ukončila doby poistenia dosiahnuté v súlade so slovenskými právnymi predpismi. Výnimku z daného pravidla predstavujú situácie obsiahnuté v článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, t. j. prípady, kedy si dotknutá osoba počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo SZČO

S pohľadom na dĺžku pobytu žalobcu v rozhodnom období na území Spojeného kráľovstva 5 rokov a 11 mesiacov, orientáciou žalobcu na britský pracovný trh, vrátane stability zamestnania žalobcu na území Spojeného kráľovstva, žalobca v posudzovanom období nepracoval vôbec na území Slovenska, zatiaľ na území Spojeného kráľovstva pracoval v dvoch pracovnoprávnych pomeroch (od 22. marca 2016 do 30. novembra 2017 a od 11. decembra 2017 do 06. júna 2019), boli závery žalovanej o centre záujmov žalobcu v Spojenom kráľovstve za plne odôvodnené. 5.

6. Námietku žalobcu, ktorý uviedol, že na území Spojeného kráľovstva neplánoval zostať dlhodobo, pričom žalovaná mala skúmať jeho úmysel vrátiť sa na územie Slovenska, krajský súd vyhodnotil túto námietku ako irelevantnú. V zmysle citovaného ustanovenia článku 11 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia, ak posúdenie rôznych kritérií, ktoré vychádzajú z príslušných skutočností, ako sa uvádzajú v ods. 1, nevedie k určeniu skutočného miesta bydliska, za rozhodujúci sa považuje úmysel dotknutej osoby, ako vyplýva z uvedených skutočností a okolností, najmä dôvody, ktoré viedli k presťahovaniu. Krajský súd uviedol, že v konaní žalobcu o dávku v nezamestnanosti nebolo posúdené zachovanie jeho väzieb na území Slovenska v zmysle citovaného článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia.

7. Pokiaľ žalobca poukazoval v žalobe na jednotlivé rozhodnutia krajských súdov na podporu svojich tvrdení k uvedenému krajský súd uviedol, že krajský súd nie je viazaný jednotlivými rozhodnutiami krajských súdov, naviac za situácie, ak súhrn posudzovaných skutočností, ale aj celkový skutkový stav, z ktorého ten ktorý krajský súd vychádzal, nebol totožný ako skutkový stav v danej veci. 8. Žalovaná v dostatočnom rozsahu posúdila kritériá v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia, ktoré dôsledne vyhodnotila a dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odôvodnila. Aj podľa názoru krajského súdu zo zistených skutočností a okolností veci vyplynulo, že žalobca počas posledného zamestnávania zvyčajne býval v Spojenom kráľovstve a žalobca si predpokladané väzby so Slovenskom na základe kritérií v zmysle článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia nezachoval, keď v rozhodnom období mal centrum záujmu v Spojenom kráľovstve, kde sa počas výkonu zamestnania dlhodobo zdržiaval, býval v podnájme, trávil pracovný aj mimopracovný čas, platil zákonné odvody i dane.

Pokiaľ by v prípade žalobcu mu bola priznaná dávka v nezamestnanosti na Slovensku, predmetný postup by nezodpovedal účelu, ktorý sleduje Základné nariadenie, a to rovnomerné a spravodlivé rozdeľovanie finančných prostriedkov medzi inštitúciami prijímajúcimi poistné a následne medzi inštitúciami vyplácajúcimi dávky. V zmysle koordinačných predpisov platí, že pri skončení výkonu zárobkovej činnosti by si nezamestnaní mali uplatňovať nárok na dávku v nezamestnanosti v štáte, v ktorom skončili zamestnanie.

10. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej je rozhodnutím zákonným, vydaným v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Žalovaná vec správne právne posúdila, pričom sa náležite vysporiadala s odvolacími námietkami žalobcu, svoje rozhodnutie náležite odôvodnila. Na základe skutkových zistení dospel k záveru, že v danom prípade neboli dané podmienky pre zrušenie rozhodnutia žalovanej, preto ako nedôvodnú žalobu žalobcu podľa § 190 SSP zamietol.

II.

14. Podľa názoru žalobcu, krajský súd v rámci odôvodnenia v plnom rozsahu zopakoval tvrdenia žalovanej, pričom sa ani nepokúsil vyrovnať s opačnou argumentáciou žalobcu. Kritériá pre určenie bydliska podľa Základného nariadenia sa vyhodnocujú na základe celkového posúdenia všetkých dostupných informácií súvisiacich s príslušnými skutočnosťami, pričom výpočet kritérií je čisto demonštratívny. Prvé kritérium - dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov - pozostáva z dvoch odlišných parametrov, t. j. dĺžky a trvalosti, čiže nepretržitého charakteru prítomnosti. Žalovaná ako aj krajský súd však argumentovali len dĺžkou pobytu, ktorú podľa žalobcu tiež uvádzali nesprávne a účelovo, pričom v rámci svojho odôvodnenia sa nikde nezaoberali druhým nevyhnutným parametrom, ktorým je trvalosť takéhoto pobytu.

15. Obdobne poukázal na skutočnosť, že krajský súd sa nezaoberal odkazmi na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napríklad pokiaľ ide o povinnosť Sociálnej poisťovne poskytnúť vypočúvanej osobe potrebné informácie a vysvetlenie, vyplývajúce z rozhodnutia sp. zn. 10Sžso/24/2014. V tejto súvislosti uviedol, že podľa jeho názoru uvedený napadnutý rozsudok nezodpovedá riadnemu odôvodneniu, keďže ide o právo účastníka konania na uvedenie dostatočných a presvedčivých dôvodov týkajúcich sa spôsobu rozhodnutia súdu, t. j. vysvetlenia, ako sa súd vyrovnal s konkrétnymi námietkami účastníkov konania.

16. Krajský súd vychádzal pri svojich záveroch z predpokladu, že výklad a uplatnenie článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia zo strany žalovanej boli správne, t. j., že správny orgán si môže v rámci voľnej úvahy vybrať, ktoré kritériá pri určovaní bydliska zohľadní a ktoré nie, resp. ktorým prizná akú silu. Inak povedané, krajský súd a žalovaná pochybili tým, že svojvoľne určili, ktoré z možných kritérií sú v konkrétnej veci relevantné, a ktoré nie, pričom nijakým spôsobom neuviedli, z akých predpokladov pri tejto axiologickej klasifikácii jednotlivých kritérií vychádzali.

III.

18. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním zo dňa 17. decembra 2021, Číslo: 6806-16/2021-BA. 19. Uviedla, že trvá na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 16. februára 2021 a v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku krajského súdu, ktorý považuje za vecne správny a zákonný. 20. Navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

IV.

21. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo doručené žalobcovi na vedomie dňa 16. februára 2022.

V.

Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

28. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol ako nedôvodnú správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej zo dňa 17. augusta 2020, Číslo: 44027-6/2020-BA, ktorým žalovaná postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietla a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie zo dňa 29. januára 2020, Číslo: 1143/2020-NR-DvN, ktorým bolo rozhodnuté, že žalobca podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa článku 61 Základného nariadenia nemá nárok na dávku v nezamestnanosti.

Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a/ započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b/ vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.

33. Podľa článku 3 ods. 1 písm. h/ Základného nariadenia, toto nariadenie sa vzťahuje na všetky právne predpisy, ktoré sa týkajú týchto častí sociálneho zabezpečenia: dávky v nezamestnanosti. 34. Podľa článku 61 ods. 1 Základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi.

36. Podľa článku 65 ods. 2 Základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska.

37. Podľa článku 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

zmluvy; ii/ jej rodinného stavu a rodinných väzieb; iii/ vykonávania akejkoľvek nezárobkovej činnosti; iv/ v prípade študentov zdroja ich príjmov; v/ jej bytovej situácie, najmä toho, či je táto situácia stabilná; vi/ členského štátu, ktorý sa považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely.

40. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

si neuplatnil], - prvostupňový správny orgán rozhodnutím vydaným dňa 29. januára 2020, Číslo: 1143/ 2020-NR-DvN žiadosti žalobcu o príslušnú dávku nevyhovel [dôvod, pre ktorý prvostupňový správny orgán predmetnej žiadosti nevyhovel spočíval v tom, že z vykonaného dokazovania mal preukázané, že na území Spojeného kráľovstva vykonával zárobkovú činnosť od októbra 2012 do mája 2015, od marca 2016 do novembra 2017 a od decembra 2017 do júna 2019; pracovné pomery boli uzatvorené na dobu neurčitú, v neprospech zachovania centra záujmov svedčila dĺžka pobytu na území Spojeného kráľovstva, stabilný pracovný pomer; frekvencia návratov na územie Slovenska v priemere štyrikrát za rok, podávanie si daňového priznania aj na území Slovenska a Spojeného kráľovstva, členstvo v AEROKLUBE Nitra je možné vyhodnotiť ako menej významné; na Slovensku nevlastnil nehnuteľnosť, počas návratov na Slovensko býval u rodiča; z uvedeného vyplynulo, že vzhľadom na dlhodobú orientáciu na pracovný trh v Spojenom kráľovstve, si na území Slovenska nezachoval centrum záujmov],

42. Najvyšší správny súd po vyhodnotení v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov žalobcom vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od zásadných záverov prijatých krajským súdom vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci krajským súdom za správne a súladné so zákonom.

nechápe trvalý alebo prechodný pobyt podľa vnútroštátnych predpisov Slovenskej republiky. Podľa článku 1 písm. j/ Základného nariadenia pojem „bydlisko“ znamená zvyčajné bydlisko, t. j. miesto, kde majú dotknuté osoby zvyčajné bydlisko a na účely Vykonávacieho nariadenia chápané ako „centrum záujmov“ v spojení s článkom 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. „Bydlisko“ predstavuje v tomto zmysle autonómny pojem vlastný právu Únie (pozri rozsudok

Zároveň platí, že tento zoznam, ktorý nie je taxatívny, nestanovuje žiadne preferenčné poradie rôznych kritérií vymedzených v odseku 1 tohto článku. 44. V predmetnej veci mala žalovaná na základe informácií zistených zo žiadosti o dávku v nezamestnanosti zo dňa 04. júla 2019, z vyhlásenia zo dňa 08. júla 2019, zo zápisnice o vypočutí žalobcu zo dňa 22. januára 2020, formulára U002 zo dňa 17. decembra 2019, formulára U004 zo dňa 17. decembra 2019, formulára U1, formulárov P60, pracovných zmlúv, výplatných pások, leteniek zo Spojeného kráľovstva na Slovensko a späť v období 2016-2017, výpis z bankového účtu na Slovensku, diplomy z majstrovstiev Slovenska v bezmotorovom lietaní z roku 2016 a 2017, potvrdenie o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2016, 2017 a 2018 na Slovensku, formulára E001 zo dňa 10. decembra 2019 a zo 16. júla 2019 a odpovede z inštitúcie sociálneho zabezpečenia Spojeného kráľovstva zo dňa 30. júna 2020, preukázané, že žalobca ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie

Z príslušnej zápisnice spísanej dňa 22. januára 2020 vyplývali ďalšie skutočnosti - v Spojenom kráľovstve bol zamestnaný od 29. októbra 2012 do 16. mája 2015 a od 10. februára 2016 do 07. júna 2019 (manažér, zástupca riaditeľa) s jednotlivými prerušeniami a s evidenciou na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny na Slovensku v období od 20. mája 2015 do 19. novembra 2015, v rámci ktorého čerpal dávku

V Spojenom kráľovstve býval sám v podnájme, pričom tento zmenil celkovo štyrikrát v dôsledku výhodnejšej ceny a polohy podnájmu. Na území Slovenska má žalobca zriadený bankový účet, raz ročne sa zúčastňoval majstrovstiev Slovenska v bezmotorovom lietaní a organizoval s tým súvisiacu súťaž.

Na účely určenia miesta bydliska žalobcu a s tým súvisiacim centrom záujmu žalobcu, najvyšší správny súd rovnako ako žalovaná a krajský súd poukazuje na striktné podmienky, v rámci ktorých je potrebné vyhodnotiť situáciu žalobcu, a to tak, ako sú vymedzené v článku 11 ods. 1 Vykonávacieho nariadenia. Pre určenie centra záujmu žalobcu pre potreby určenia bydliska boli rozhodné tieto skutočnosti: - dĺžka a trvalosť prítomnosti na území dotknutých členských štátov (Spojené kráľovstvo a Slovensko) - žalobca sa na území Spojeného kráľovstva zdržiaval v období od 29. októbra 2012 do 16. mája 2015 a v období od 10. februára 2016 do 07. júna 2019, t. j. približne šesť rokov, okrem obdobia, v rámci ktorého bol evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie na Slovensku v roku 2015 a poberal dávku v nezamestnanosti. Na Slovensko sa žalobca vracal zvyčajne štyrikrát do roka na obdobie jedného alebo dvoch týždňov (o uvedenej skutočnosti predložil doklad z kúpy leteniek za obdobie rokov 2016 a 2017). Uvedené tak nasvedčuje zachovaniu bydliska žalobcu v dotknutom období na území Spojeného kráľovstva;

považovať len za málo významné (obdobne porovnaj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Českej republiky, sp. zn. 9 Ads 95/2015-39 a 3 Ads 55/2018-37). Rodičia sú síce blízkymi osobami a deti voči nim majú nepopierateľné, tak právne, ako aj morálne záväzky.

v Spojenom kráľovstve; iv/ bytová situácia - v Spojenom kráľovstve žalobca býval sám v podnájme, pričom podnájom zmenil celkovo štyrikrát, najmä z dôvodu výhodnejšej ceny a polohy podnájmu, v čase zdržiavania sa na území Slovenska býval v mieste trvalého pobytu - u rodiča - matky. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca býval sám v prenajatom byte v Spojenom kráľovstve, a podnájom menil z vlastného podnetu (cena a poloha), uvedené možno považovať za dostatočne adekvátny spôsob bývania. Obdobne aj vzhľadom na povahu miesta výkonu zárobkovej činnosti v Spojenom kráľovstve žalobcu, nebolo prakticky možné, aby v mieste svojho trvalého pobytu (Slovensko) pravidelne býval, okrem obdobia, keď sa na územie Slovenska vracal štyrikrát ročne na obdobie jedného až dvoch týždňov, čo v porovnaní so zvyšným obdobím stráveným na území Spojeného kráľovstva, nemožno hodnotiť ako prevažujúce a v prospech zachovania bydliska na území Slovenska; v/ daňová situácia - daňové povinnosti si žalobca plnil v Spojenom kráľovstve, čo vyplynulo aj zo žalobcom predloženým formulárom britskej finančnej správy P60.

46. Najvyšší správny súd poukazuje, že žalovaná za účelom úplného zistenia skutkového stavu oslovila inštitúciu sociálneho zabezpečenia v Spojenom kráľovstve z dôvodu jej stanoviska vo veci určenia centra záujmov žalobcu. Inštitúcia sociálneho zabezpečenia v Spojenom kráľovstve sa stotožnila s názorom žalovanej, že centrum záujmu žalobcu v dotknutom období bolo na území Spojeného kráľovstva. Uvedená skutočnosť tiež nasvedčuje a zároveň potvrdzuje úvahu žalovanej o tom, že žalobca si v posudzovanom období zachoval centrum záujmu na území Spojeného kráľovstva.

vyčítal, že niektoré kritériá vyhodnotila ako menej významné vo vzťahu k zachovaniu jeho centra záujmov na Slovensku. Ako už bolo vyššie uvedené, rodinný stav, resp. rodinné väzby vo vzťahu k určeniu centra záujmov sa v zmysle koordinačných nariadení EÚ viažu len na

48. Obdobne vykonávanie nezárobkovej činnosti - žalobca je členom AEROKLUBU Nitra, pričom z uvedeného členstva žalobcovi nevyplynula povinnosť zdržiavania sa na území Slovenska, čo vyplynulo najmä zo skutočnosti, že žalobca zo Spojeného kráľovstva cestoval na Slovensko len štyrikrát ročne na obdobie najviac dvoch týždňov. Rovnako ani účasť osoby na súťažiach v konkrétnom členskom štáte, nemusí nutne nasvedčovať skutočnosti o jeho bydlisku v tomto štáte. Zároveň nie je neobvyklým, že osoby sa zúčastňujú súťaží v štátoch, v ktorých nemajú bydlisko. Preto ani toto kritérium nemohlo mať prevažujúci charakter v porovnaní so zdržiavaním sa žalobcu na území Spojeného kráľovstva. 49. Žalobca v správnej žalobe namietal, že jeho bytová situácia nebola stabilná, pretože bol nútený niekoľkokrát meniť ubytovanie. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca menil ubytovanie v Spojenom kráľovstve celkovo štyrikrát, pričom uvedené odôvodnil najmä skutočnosťou, že to bolo z dôvodu výhodnejšej polohy do zamestnania a taktiež výhodnejšou cenou podnájmu.

v čase, ak príslušné inštitúcie vo veci určenia bydliska dotknutej osoby zastávajú odlišné názory. K uvedenej situácii však v žalobcovom prípade nedošlo, pretože žalovaná aj v dôsledku zaslaného stanoviska inštitúcie sociálneho zabezpečenia Spojeného kráľovstva, potvrdila svoj predpoklad vo veci určenia centra záujmu žalobcu v Spojenom kráľovstve. Úmysel osoby však vychádza z objektívnych skutočností a okolností, nestačí len vyhlásenie osoby, že určitý štát považuje za svoje bydlisko alebo ho zaň chce mať. Pričom je prirodzené, že osoba má bližšie väzby na štát, v ktorom sa narodila, ku ktorému môže cítiť isté puto, napríklad aj kvôli rodine/ rodinnému zázemiu, to však nevylučuje, že jej bydlisko sa nachádza v inom členskom štáte.

Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Ústavného súdu SR základné práva podľa článku 46 ods. 1 ústavy, článku 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017).

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 55. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu podľa § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP nepriznal a žalovanej ich nepriznal z dôvodu, že nedošlo k naplneniu predpokladu plynúceho z § 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 SSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 29. marca 2023