6Ssk/37/2023

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) v poradí druhým rozsudkom z 29. novembra 2022, č. k. 2Sa/11/2022-71 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil rozhodnutie žalovanej z 12. februára 2020 č. 35021-2/2020-BA (ďalej aj „preskúmavaného rozhodnutie“) a vec jej vrátil na nové konanie. Predmetom preskúmania na základe správnej žaloby bolo preskúmavané rozhodnutie žalovanej, ktorá podľa § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.“) rozhodla tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka

3. Správny súd po preskúmaní veci v bode 44 napadnutého rozsudku ustálil, že v posudzovanej veci bolo potrebné posúdiť otázku bydliska žalobcu pre ďalšiu aplikáciu článku 65 Základného nariadenia. Podľa názoru správneho súdu vyriešeniu tejto otázky správne orgány nevenovali dostatočnú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek skutočnostiam, ktorými žalobca argumentoval v odvolaní a v písomných dôkazoch, ktoré predložil v rámci odvolacieho konania, nerozhodla na základe týchto skutočností, ale riadila sa iba vyhodnotením formuláru U1 a striktných nariadení príslušných ustanovení zákona č. 461/ 2003 Z. z., ako aj Základného nariadenia, konkrétne článku 61 ods. 1.

Tieto skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval v žiadosti, ako aj v odvolaní, podľa názoru správneho súdu správne orgány nevyhodnotili dostatočne vážne a dôsledne s poukazom práve na článok 1 písm. j/ Základného nariadenia, ako aj s poukazom na článok 65 ods. 5 písm. a/ Základného nariadenia. V tomto ohľade správny súd opätovne zdôraznil, že preverenie samotnej frekvencie návštev a pobytu žalobcu na Slovensku boli zo strany správneho orgánu vyhodnotené iba na základe písomného formulára U1. Správne orgány nevyhodnotili účelnosť týchto návštev a ich hospodárnosť, teda ekonomické odôvodnenie.

V uvedenom závere mala žalovaná, ako aj prvostupňový správny orgán tieto poznatky na základe formulára, ako aj z výsledkov informačného systému sociálnej poisťovne a jednej výpovede žalobcu zo dňa 20.11.2019. Žalovaná sa v žiadnom prípade dôslednejšie nezaoberala dôvodom prečo žalobca do Írska odišiel v roku 2005, za akým účelom teda vlastne v Írsku pôsobil a žil spolu so svojou manželkou a maloletými deťmi. Ďalej čo sa týka hodnotenia rodinného vzťahu a rodinných väzieb žalobca sa na území Írska zdržiaval s manželkou a maloletými deťmi a zároveň na území Írska bola aj matka jeho manželky, ktorá sa starala o ich maloleté deti. Z uvedeného výsluchu ako aj z týchto skutočností žalovaná dospela k záveru, že rodinná situácia žalobcu svedčí o vytvorení jeho väzieb na území Írska.

Slovensko predali. Aj túto bytovú situáciu v Írsku považoval odvolací orgán za stabilnú, keďže žalobca spolu s manželkou a ich maloletými deťmi žili vo vlastnej nehnuteľnosti, uhrádzali spoločne náklady a tvorili spoločnú domácnosť. Čo sa týka vyhodnotenia členského štátu, ktorý považuje za miesto bydliska osoby na daňové účely, žalobca bola zamestnaný na území Írska, takže daňové povinnosti si plnil na tomto území, z čoho je podľa správnych orgánov zrejmé, že za štát bydliska sa na daňové účely považuje štát zamestnania, t.j. Írsko. Všetky uvedené skutočnosti tak, ako sú vyhodnotené v prvostupňovom rozhodnutí správneho orgánu a následne v rozhodnutí žalovanej, ktorá sa v plnom rozsahu stotožnila so závermi prvostupňového správneho orgánu, odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu zamietla, a predmetné rozhodnutie potvrdila.“

Dospel tak k záveru, že správne orgány v predmetnej veci na základe svojich subjektívnych zistení vydali rozhodnutie s nesprávnym právnym záverom. Poukázal na to, že žalobca vo svojej žiadosti poukazoval na to, že počas výkonu zamestnania a života v Írsku sa nepretržite vracal so svojou rodinou na územie Slovenska, kde nepretrhol svoje väzby na rodinu, pričom tieto zostali zachované na území Slovenskej republiky; na území Slovenskej republiky si zabezpečoval bývanie formou kúpy domu, zabezpečoval tak lekárske, študijné potreby svojich detí, ale aj zabezpečenie poistného a poistných udalostí, ako aj sporenia v prípade pre potreby návratu z Írska celej svojej rodiny. Väzby na Slovenskú republiku udržiaval návštevami, ako aj realizáciou väzieb, ktoré mali byť zachované po tom, čo sa vráti žalobca spolu so svojou rodinou, teda s manželkou a troma maloletými deťmi na územie Slovenskej republiky, kde chceli následne žiť. Dôkazom toho bol aj predaj rodinného domu, ktorý mali zakúpený na území Írska, kde žili a trávili čas počas doby, kedy spolu s manželkou, po tom, ako uzatvorili manželstvo v roku 2010, sa im narodili 3 maloleté deti a spolu žili v Írsku.

5. Z uvedených dôvodov správny súd dospel k záveru, že žalovaná nesprávne právne vec posúdila, preto rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní uložil žalovanej

V tomto smere je potrebné, aby sa správne orgány predovšetkým zaoberali „úmyslom“ žalobcu a hlavnými dôvodmi, ktoré žalobcu viedli k presťahovaniu a vykonávaniu zamestnania v Írsku počas rokov 2005-2019. Podľa názoru správneho súdu bola práve nemožnosť zamestnania sa na Slovensku, pričom poukazuje správny súd na to, z akej časti Slovenska pochádza žalobca a s tým spojený nedostatok finančných prostriedkov u žalobcu, čo spôsobilo dlhoročné odlúčenie od jeho rodiny žijúcej na území Slovenska a jeho vlastnej rodiny, ktorá musela žiť mimo územia Slovenska, čím došlo k pretrhnutiu samotných týchto väzieb.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

7. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 8. Namietala, že krajský súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti (§ 440 ods. 1 písm. i./ SSP). 9. Sťažovateľka poukázala na rozsudok kasačného súdu sp. zn. 7Sžsk/50/2021 z 09.02.2022, ktorý uzavrel, že „... v predmetnej veci bolo zo strany správnych orgánov riadne a dostatočne preukázané, že počas výkonu zamestnania v Írsku si žalobca bydlisko na Slovensku nezachoval.“ Krajskému súdu vytýkala, že nepostupoval v intenciách právneho názoru kasačného súdu v zrušujúcom rozhodnutí. Správny súd sa v odôvodnení venoval úvahám o úmysle žalobcu vrátiť sa a zachovať si bydlisko na území Slovenska, pohnútkam jeho odchodu, regionálnemu pôvodu, či následkom dlhoročného odlúčenia rodiny od žalobcu, ktorá musela žiť mimo územia Slovenska. Na základe vnútorne rozporných a nelogických úvah správny súd dospel k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci žalovanou. Rozsudok správneho súdu je tak arbitrárny a nezákonný. 10. Sťažovateľka navrhla rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal na absenciu chýbajúceho právneho posúdenia veci, ktoré pokladá za nesprávne. Tiež poukázal na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky z 02.07.2021, sp. zn. 9Sžsk/73/2020 v prípade E. J. (zhodne aj L. J.) v skutkovo obdobnej veci v otázke zachovania väzieb (najmä v otázke bývania na území Slovenskej republiky bezprostredne po odchode do zahraničia a množstva a včasnosti krokov smerujúcich k zabezpečeniu ďalšej nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky - stavbe rodinného domu pre potreby celej rodiny, ako aj s tým súvisiacich úkonov). Vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti poukázal aj na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, v obdobných právnych veciach. 12. Žalobca žiadal kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú odmietnuť.

13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru o dôvodnosti kasačnej sťažnosti.

15. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, správny súd ako aj orgán verejnej správy sú viazaní názorom kasačného súdu. 19. Žalovaná v kasačnej sťažnosti namietala postup krajského súdu spočívajúci v nerešpektovaní právneho názoru vysloveného najvyšším správnym súdom v zrušujúcom rozsudku zo dňa 09.02.2022, sp. zn. 7Sžsk/50/2021, ktorým bol krajský súd viazaný, pričom opätovne zrušil rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu s poukazom na § 191 ods. 1 písm. c) SSP, konkrétne pre nesprávne právne posúdenie veci. Najvyšší správny súd sa v plnom rozsahu stotožnil s kasačnou námietkou žalovanej v zmysle § 440 ods. 1 písm. i) SSP, pretože postup krajského súdu, ktorý nerešpektoval záväzný právny názor kasačného súdu vyslovený v predchádzajúcom zrušujúcom rozsudku zo dňa 09.02.2022, sp. zn. 7Sžsk/50/2021, je v priamom rozpore s ustanovením § 469 SSP.

Označený kasačný dôvod bol implicitne obsiahnutý v kasačných námietkach žalovanej, ktorá mala za to, že správny súd nerešpektoval záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti. 21.

zásadné skutočnosti podporujúce tvrdenie žalobcu. Za podstatnú najvyšší správny súd v predmetnej veci vyhodnotil tú skutočnosť, že žalobca sa počas celej rozhodnej doby zdržiaval so svojou manželkou, deťmi a matkou svojej manželky, ktorých možno považovať za najbližších príbuzných žalobcu, v inom členskom štáte - v Írsku, a teda najbližšie rodinné väzby možno považovať za udržané na území Írska. Tieto závery nie sú spôsobilé zvrátiť ani ďalšie (sprievodné) skutočnosti v podobe bankového účtu, hypotekárneho úveru, aktívneho stavebného sporenia v Prvej stavebnej sporiteľni, doplnkového dôchodkového sporenia, vlastníctva osobného automobilu, slovenského mobilného operátora, prípadne životného

vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené, stotožňuje sa so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca nespĺňa zákonné podmienky pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti. Ako správne žalovaná uviedla, z článkov 61 a 65 ods. 5 Základného nariadenia vyplýva základná zásada, ktorou sa treba viesť pri zohľadňovaní dôb poistenia v nezamestnanosti dosiahnutých na území iného členského štátu Európskej únie.

22. Najvyšší správny súd vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti konštatuje, že došlo k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. i) SSP tým, že krajský súd predčasne (nesprávne) aplikoval ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c) SSP na danú vec. 23. Úlohou správneho súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, postupovať v súlade s pokynmi kasačného súdu a vo veci opätovne rozhodnúť.