6Ssk/37/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:1018200683.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- BA-7Sa/47/2018
- IČS
- 1018200683
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: L. X., narodený XX. C. XXXX, bytom v X., H. Č.. X, právne zast.: Advokátska kancelária S-lawyers s.r.o., so sídlom v Bratislave, Maróthyho 6, IČO: 47254394, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2018, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave zo 14. decembra 2023, č. k. BA-7Sa/47/2018-58, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Bratislave zo 14. decembra 2023, č. k. BA-7Sa/47/2018-58 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo 14. decembra 2023, č. k. BA-7Sa/47/2018-58 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2018, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutia z 25. mája 2017 č. XXX XXX XXXX X - I. a č. XXX XXX XXXX X - II. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 80 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 27. apríla 2015 v sume 196,80 eur mesačne. Súčasne od 1.
januára 2016 zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 197,80 eur mesačne a od 1. januára 2017 na sumu 201,80 eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. podľa § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o opravnom prostriedku účastníka konania a zrušil predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 24. júla 2012 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o invalidný dôchodok. 2. Správny súd uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovanej preskúmal, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu, najmä s lekárskymi správami posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorí vyhodnocovali stav zdravotných ťažkostí žalobcu. 3. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že žalovaná pri posudzovaní vzniku invalidity žalobcu postupovala správne a správne aplikovala ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Zákony Slovenskej republiky žalovanej neumožňujú určenie skoršieho dátumu vzniku, akého sa žalobca domáha. Správny súd tak nezistil v postupe žalovanej nedodržanie zákona. Žalovaná dospela k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodila aj správny právny záver, že žalovaná mohla rozhodnúť len tak, ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9.2.2018, ktorým bolo vyhovené žalobcovi, pokiaľ ide o samotný vznik invalidity. 4. Správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/) a správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/). 8. Konkrétne namietal, že rozsudok, rovnako ako aj napadnuté rozhodnutie žalovanej, sú nepreskúmateľné, arbitrárne a nedostatočne odôvodnené. Správny súd nerešpektoval závery Najvyššieho súdu SR a opätovne došlo k nedostatočnému sa vysporiadaniu s nárokom žalobcu na invalidný dôchodok. Závery žalovanej nezodpovedajú podkladom - lekárskym správam. Správny súd sa nezaoberal ani námietkou týkajúcou sa zásadného rozdielu stanovenia poklesu miery vykonávať zárobkovú činnosť pre účely priznania úrazovej renty a pre účely priznania invalidného dôchodku. Správny súd neuviedol podľa názoru žalobcu žiadne skutočnosti, ktoré by presvedčivo potvrdzovali správnosť rozhodnutia žalovanej a sám nevie, ktorým momentom vlastne nastal dôvod na priznanie invalidného dôchodku. 9. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
10. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadrila podaním z 15. marca 2024 s tým, že námietky žalobcu uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite vec právne posúdil. Pri posudzovaní nároku žalobcu na invalidný dôchodok postupovala v súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol a nepriznal žalobcovi náhradu trov konania.
IV.
11. Vyjadrenie žalovanej bolo doručené žalobcovi dňa 20. marca 2024 na vedomie.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že je daný dôvod na zrušenie rozsudku a vrátenie veci správnemu súdu na ďalšie konanie.
13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. februára 2018, ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z zamietla v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutia z 25. mája 2017 č. XXX XXX XXXX X - I. a č.
XXX XXX XXXX X - II. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - I. prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 80 a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobcovi invalidný dôchodok od 27. apríla 2015 v sume 196,80 eur mesačne. Súčasne od 1. januára 2016 zvýšil žalobcovi invalidný dôchodok na sumu 197,80 eur mesačne a od 1. januára 2017 na sumu 201,80 eur mesačne. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X - II. podľa § 217 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodol o opravnom prostriedku účastníka konania a zrušil predchádzajúce rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X z 24. júla 2012 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o
invalidný dôchodok. 19. Podľa § 139 ods. 2 SSP, v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy vo veci ďalej postupovať.
Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 20. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu plynúca z článku 46 Ústavy Slovenskej republiky je založená na tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom a nestrannom súde. Tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento článok ústavy vykonáva.
21. Výklad a aplikácia zákonov je výlučným právom všeobecných súdov, pričom tento výklad nesmie byť arbitrárny a musí byť náležite odôvodnený. V tomto zmysle, rovnako aj každé rozhodnutie súdu musí byť odôvodnené a musí byť z neho dostatočne zrejmé, na základe čoho súd dospel ku konkrétnym záverom tvoriacim základnú obsahovú štruktúru odôvodnenia
rozhodnutia. 22. Povinnosť všeobecných súdov svoje rozhodnutia riadne odôvodniť zákonom predpokladaným spôsobom plynúcim z § 139 ods. 2 SSP predstavuje súčasť práva na spravodlivý proces. 23. K tomu najvyšší správny súd dáva do pozornosti aj ustálenú rozhodovaciu prax správnych súdov (napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 08. decembra 2010, sp. zn. 4Sžo/12/2010), podľa ktorej „Z odôvodnenia rozhodnutia všeobecného súdu musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a preto odňatím možnosti konať pred súdom (denegatio iustitie) je aj také porušenie práva na spravodlivý proces, kedy v hodnotení skutkových zistení súdom v napadnutom rozhodnutí absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo, ale súd ich náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností nezhodnotil a riadne sa s nimi nevysporiadal. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť totiž svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 24.
Akýkoľvek nedostatok alebo neadekvátnosť v odôvodnení môže viesť k neplatnosti rozsudku z formálnych dôvodov. 25. Rovnako najvyšší správny súd v tejto súvislosti poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015, sp. zn. II. ÚS 675/2014-40, z ktorého vyplýva, že „súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP (aktuálne § 139 ods. 2 SSP; pozn. súdu) v ktorom sú upravené náležitosti odôvodnenia. Povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j. v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená povinnosť riadne
odôvodniť svoje rozhodnutie, obe vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany .
. . . Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.“ 26. Najvyšší správny súd uvádza, že vo veciach dávkových je relevantným podkladom, z ktorého žalované správne orgány vychádzajú (a v rámci súdneho prieskumu aj následne správny súd), dávkový spis. V prípade, ak je predmetom konania invalidný dôchodok, ako jedna z dávok sociálneho zabezpečenia, je súčasne zásadným podkladom posudkový spis obsahujúci všetky relevantné listiny zaznamenávajúce postup posudkových lekárov sociálneho poistenia. Sú v ňom založené všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania na účely zhodnotenia zdravotného stavu, ustaľovania rozhodujúceho zdravotného postihnutia a posudzovania miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, z ktorých posudkový lekár vychádza. Výsledky postupov posudkových lekárov sú následne vnesené do lekárskych správ, z ktorých vyplýva pracovná, sociálna, rodinná, osobná anamnéza, terajšie ochorenia, liečba a subjektívne ťažkosti, podklady pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, tiež informácie podávané účastníkovi konania o všetkých skutočnostiach, ktoré sa týkajú posúdenia zdravotného stavu, posudku a miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Záverom tieto lekárske správy obsahujú určenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu zodpovedajúcu výslednú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyjadrenú percentuálnou hodnotou. Následne sa stávajú podkladom pre vyhotovenie rozhodnutia príslušnou organizačnou zložkou Sociálnej poisťovne (§ 177 zákona č. 461/2003 Z.z).
27. V tomto type konania teda predstavuje posudkový spis z hľadiska posudzovania zdravotného stavu žiadateľa o túto dávku zásadný podklad pre vydanie rozhodnutia, v ktorom je jednoznačne zaznamenaný skutkový stav. Ak je teda predmetom konania preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej, ktorým bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok, pričom spornou otázkou je otázka výlučne týkajúca sa posudzovania zdravotného stavu, predovšetkým ustálenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a tiež aj určenia dátumu vzniku invalidity, čo vo svojej podstate predstavuje neoddeliteľnú súčasť posudzovania zdravotného stavu každého poistenca, potom musí byť založené na skutkových zisteniach vychádzajúcich z príslušného posudkového spisu. Oboznámenie sa aj s touto súčasťou všeobecne chápaného administratívneho spisu (§ 105 ods. 2 písm. c/ SSP) je nevyhnutným predpokladom zistenia skutkového stavu veci. Súdny prieskum nemožno vykonať bez toho, aby sa správny súd neoboznámil s predmetným posudkovým spisom.
Pri rozhodovaní nemôže správny súd vychádzať len z tvrdení žalovaných správnych orgánov, ale je povinný uvádzané tvrdenia správnych orgánov, ako aj správnosť a úplnosť skutkových okolností verifikovať. V opačnom prípade by sa správny súd dostal do pozície len akejsi „predĺženej ruky“ správnych orgánov bez vlastnej kontrolnej (revíznej) činnosti, čo v konečnom dôsledku spochybňuje správny súd ako štátny orgán plniaci zásadné úlohy v rámci súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Iným výkladom a postupom by bola porušená zásada rovnosti účastníkov súdneho konania, a tým aj porušené právo na spravodlivý proces. Správny súd má pri preskúmavaní rozhodnutia správneho orgánu nielen oprávnenie, ale najmä povinnosť poznať všetky skutočnosti plynúce z administratívneho spisu, pretože zákonnosť žalobou napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu posudzuje z pohľadu skutkového stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP).
28. Z obsahu súdneho spisu nevyplýva, že by príslušný posudkový spis bol k nemu pripojený; nevyplýva to ani z prehľadu obsahu administratívneho spisu. Rovnako zo súdneho spisu nevyplýva, že by si ho bol správny súd dodatočne vyžiadal. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že k súdnemu spisu bol dňa 9. októbra 2020 pripojený iba dávkový spis. Výzva na vyjadrenie sa k žalobe a predloženie spisu zo dňa 19.8.2020 vtedy ešte Krajského súdu v Bratislave, adresovaná žalovanej obsahovala požiadavku na predloženie administratívneho spisu týkajúceho sa veci (č.l. 32). Nebolo tam bližšie špecifikované, že má ísť o dávkový aj o posudkový spis. Rovnako, žalovaná, vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25.9.2020 (č.l. 36) uviedla, že zároveň poštou zasiela administratívny spis žalobcu. Je však zrejmé, že k súdnemu spisu Krajského súdu v Bratislave bol pripojený iba dávkový spis.
Posudkový spis pripojený nebol. Pokiaľ potom správny súd nemal k dispozícii posudkový spis, nemohol náležite preskúmať, či príslušní posudkoví lekári postupovali v súlade so zákonom, či pri ustaľovaní svojich záverov prihliadali na všetky lekárske nálezy doložené účastníkom konania. Súdu v takom prípade chýbajú základné informácie o rozhodujúcich skutočnostiach majúcich vplyv na rozhodnutie o veci. Potom tu tiež vyvstáva otázka, ako mohol správny súd v odôvodnení svojho rozsudku konštatovať zákonnosť postupu žalovanej (teda aj vrátane postupu jednotlivých posudkových lekárov) a správnosť záverov žalovanej, keď tento sám nemal k dispozícii posudkový spis, pričom až po oboznámení sa s jeho obsahom a jednotlivých podaní z neho plynúcich mohol vysloviť vyššie uvedený záver.
29. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, respektíve minimálnych garancií procesnej povahy je taktiež právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z ktorého musí byť zrejmé, že sa súd dostatočne a riadne vecou zaoberal a súčasne sa vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prejednávanú vec a neuspokojil sa so záverom orgánu verejnej správy obsiahnutým v napadnutom rozhodnutí v tom ponímaní, že na tento záver bez ďalšieho bližšieho zdôvodnenia len všeobecne odkáže.
30. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší správny súd má za to, že odôvodnenie napadnutého rozsudku správneho súdu v jeho podstatnej časti je nesúladné s právami podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a článku 6 ods. 1 Dohovoru.
31. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti
patrí. 32. Podľa § 440 ods. 1 písm. f/ SSP, kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
33. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods. 1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 34. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu zabezpečiť posudkový spis, opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovanej v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne rozhodnúť.
Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 35. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 36. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. novembra 2024