6Ssk/37/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:8023200249.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- PO-6Sa/11/2023
- IČS
- 8023200249
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L.. V. O., narodená XX. V. XXXX, bytom v U. D. H., Z. č. XXX/X, právne zast.: Mgr. Vladislavom Vyrvom, advokátom a konateľom Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mierová č. 48/B, IČO: 36651745, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 13. novembra 2024, č. k. PO-6Sa/11/2023-109, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 13. novembra 2024, č. k. PO-6Sa/11/2023-109 postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d/ zákona č. 162/ 2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo:
XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správny rozhodnutím z 31. augusta 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022,
Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 2, § 114 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 06. októbra 2017 priznal invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok
bol priznaný podľa článku 52 ods. 1, 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/ 2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“) a bol za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 valorizovaný na sumu 192,90 eur mesačne. 2.
Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 70 ods. 1,2, § 71 ods. 1,2,4,5 a § 142 ods. 3 písm. d/ zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o dôvodnosti podanej správnej
žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. Mal za to, že i napriek záväznému právnemu názoru vyslovenému už v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 nemožno opätovne ani z odborného posudku zo 04. augusta 2022 tvoriaceho podklad pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s týmto prvostupňovým rozhodnutím identifikovať dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v skorších posudkoch z 08. marca 2017 a z 15. mája 2019 bol dátum vzniku invalidity určený na 09. november 2016 a v posudkoch zo 14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta 2022 bol na základe tých istých lekárskych správ určený odlišne, a to od 12. júla 2005. Ako ničím nepodložené vyhodnotil tvrdenie posudkového lekára v lekárskej správe zo 04. augusta 2022, že v lekárskom posudku z 08. marca 2017 posudkový lekár nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález z 12. júla 2005, keď posudkový
lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobkyne v roku 2017, mal k dispozícii aj lekársku správu z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005, pričom nebolo zrejmé, na aké „ďalšie diabetologické vyšetrenia, ktoré tomu predchádzali“, posudkový lekár v roku 2017 neprihliadal.
Tiež nebolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v posudku zo 04. augusta 2022, napriek zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12. júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote nižšej, respektíve vyššej. 4.
Správny súd mal tiež za preukázané, že v roku 2017 prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 03. apríla 2017 rozhodol o zamietnutí žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok z 08. marca 2017 podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a podľa článku 57 Nariadenia č. 883/2004. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, že prvostupňový orgán sa zaoberal splnením podmienok podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. a konštatoval, že žalobkyňa získala menej ako jeden rok obdobia dôchodkového poistenia podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, a preto jej nárok na invalidný dôchodok podľa § 70 ods. 1 zákona nevznikol. Za nesporné považoval, že pred vydaním uvedeného rozhodnutia bol zdravotný stav žalobkyne hodnotený za účelom zistenia, či žalobkyňa je alebo nie je invalidná s tým, že v odbornom posudku z 08. marca 2017 bolo konštatované, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 50 % s dátumom vznikom invalidity 09. november 2016 a takýto dátum vzniku invalidity bol
potvrdený aj pri opakovanom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v roku 2019. Uzavrel, že v druhom dávkovom konaní došlo k podstatnej zmene vyhodnotenia zistených skutkových okolností čo do ustálenia dátumu vzniku invalidity, a to na základe rovnakých lekárskych nálezov. S ohľadom na význam tejto skutočnosti a jej dôsledky bolo potrebné, aby správne orgány opreli svoje závery o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu, ktoré by sa následne premietlo aj do obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
5. Vo veci úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania.
II.
6. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 8. Konkrétne uvádzala, že žalobkyni bola už v roku 2005 EMG vyšetrením diagnostikovaná chronická komplikácia cukrovky v zmysle diskrétnej diabetickej polyneuropatie (poškodenie periférnych nervov) dolných končatín. EMG vyšetrenie v roku 2016 potvrdilo nález poškodenia periférnych nervov, oproti EMG vyšetreniu z roku 2005 bolo konštatované mierne zlepšenie nálezu. Na základe prvej žiadosti o invalidný dôchodok bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 08. marca 2017, žalobkyňa bola uznaná invalidnou od uplatnenia nároku, teda od 09. novembra 2016. Následne rozhodnutím z 03. apríla 2017 bola žiadosť žalobkyne zamietnutá pre nesplnenie podmienky potrebnej doby dôchodkového poistenia. Na základe opakovanej žiadosti o invalidný dôchodok bol zdravotný stav žalobkyne posúdený dňa 14. októbra 2020, bola uznaná invalidnou, dátum vzniku invalidity bol určený v čase nezaopatrenosti (14 rokov). Následne po vydaní rozsudku krajského súdu sp. zn. 6Sa/11/2021 bol opäť posúdený zdravotný stav žalobkyne 04. augusta 2022 so záverom, že táto je invalidná s dátumom vzniku invalidity v čase nezaopatrenosti - od 12. júla 2005, teda od dátumu EMG vyšetrenia. Podporne odkázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/83/2016, podľa ktorého pre vznik invalidity nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiada (dátum uplatnenia nároku), pre vznik invalidity je rozhodujúce, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Posudkový lekár, ktorý žalobkyňu posudzoval v roku 2017, určil dátum vzniku invalidity od 09. novembra 2016 v súlade so žiadosťou žalobkyne (pro-klientsky), teda od dátumu, od ktorého si uplatnila nárok na invalidný dôchodok. Rovnako dátum vzniku invalidity k 09. novembru 2016 nebol potvrdený posudkom z roku 2019, ako sa mylne žalobkyňa domnieva, keď v rámci kontrolnej lekárskej prehliadky sa neposudzuje dátum vzniku invalidity, ale dôvody trvania invalidity z hľadiska ďalšieho vývoja zdravotného stavu. Dodala, že u žalobkyni prakticky od roku 2005 nedošlo k zmene zdravotného stavu. Zotrvala na správnosti záverov plynúcich z napadnutého rozhodnutia. 9. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
III.
10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 24. februára 2025 s tým, že námietky žalovanej uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Tvrdenie žalovanej vo vzťahu k určeniu dátumu invalidity k 09. novembru 2016, že posudkový lekár konal pro-klientsky, žalobkyňa považovala za tvrdenie bez akéhokoľvek právneho základu, a ak by aj posudkový lekár konal nezákonne, táto jeho nezákonnosť nemôže byť na ujmu žalobkyni. Poukázala na to, že pokiaľ bola v situácii, že nemala potrebnú poistnú dobu, bol jej nárok na invalidný dôchodok zamietnutý z dôvodu, že obdobie dôchodkového poistenia nemá a ak žalobkyňa požadovanú dobu získala tak, aby jej bolo možné nárok na invalidný dôchodok priznať, zrazu žalovaná marí tento nárok spätnou zmenou dňa vzniku invalidity z dňa v roku 2016 na deň počas roka 2005. Žalobkyňa predložila jasný dôkaz o tom, že aj v roku 2019 nedošlo k zmene zdravotného stavu a ani invalidity. Konanie žalovanej, kedy zasiahla do existujúceho právneho vzťahu medzi žalobkyňou a štátom jednak rozhodnutím o zamietnutí nároku na invalidný dôchodok pre netrvanie potrebnej doby dôchodkového poistenia, avšak s už identifikovaným dňom vzniku invalidity a jednak absenciou rozhodnutia o nároku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., hoci podľa žalovanej mali byť v danej dobe splnené podmienky na jeho priznanie, znamená absolútnu svojvôľu. Ak by bolo právne možné zasiahnuť do existujúceho nároku na invalidný dôchodok tak, že sa môže ľubovoľne posúvať deň vzniku invalidity, nielen žalobkyňa, ale žiaden účastník konania si nikdy nebude istý (aj keď trvá právoplatné rozhodnutie o vzniku nároku), že bude môcť úspešne realizovať úkon zaplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, aby tento úkon mal vplyv na jeho nárok na invalidný dôchodok, čím je priamo popretý princíp právnej istoty v už raz právoplatným rozhodnutím založenom právnom vzťahu toho istého účastníka, keď sa dozvie, že jeho existujúce právo na zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 16. roku veku do dňa zisteného vzniku invalidity zanikli.
IV.
11. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené žalovanej dňa 24. februára 2025 na vedomie.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15.
Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.
Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 31. augusta 2022, Číslo:
XXX XXX XXXX X . a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022, Číslo:
XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 2, § 114 ods. 1, § 82, § 293dq a § 293dr zákona č. 461/2003 Z.z. žalobkyni od 06. októbra 2017 priznal invalidný dôchodok v sume 171,50 eur mesačne. Invalidný dôchodok bol priznaný podľa článku 52 ods. 1, 4 Nariadenia č. 883/2004 a bol za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 valorizovaný na sumu 192,90 eur mesačne. 19. Zákon č. 461/2003 Z.z. vymedzuje sociálne poistenie, upravuje rozsah sociálneho poistenia, právne vzťahy pri vykonávaní sociálneho poistenia, organizáciu sociálneho poistenia, financovanie sociálneho poistenia, dozor štátu nad vykonávaním sociálneho poistenia, konanie vo veciach sociálneho poistenia a konanie vo veciach vymáhania pohľadávok. 20.
Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 21.
Podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., fyzická osoba má nárok na invalidný dôchodok aj vtedy, ak sa stala invalidnou v období, v ktorom je nezaopatreným dieťaťom a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt. Nárok na invalidný dôchodok tejto fyzickej osobe vzniká najskôr odo dňa dovŕšenia 18 rokov veku. Nárok na invalidný dôchodok má aj fyzická osoba, ktorá sa stala invalidnou počas doktorandského štúdia v dennej forme, nedovŕšila 26 rokov veku a má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt.
22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23.
Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)
25. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.
27. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
28. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
29. Podľa § 73 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%, sa určí ako súčin osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. 30. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.
Na určenie osobného mzdového bodu platí odsek 3 druhá veta rovnako. 31. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril vyžiadaný administratívny (dávkový) spis žalovanej a tiež príslušný posudkový spis, mal preukázané, že - žalobkyňa dňa 16. marca 2017 požiadala o invalidný dôchodok; nárok si uplatnila 06. októbra 2020; v rovnaký deň túto žiadosť spísala, [žalobkyňa žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 09. novembra 2016] - žalovaná rozhodnutím z 03. apríla 2017 zamietla žiadosť žalobkyne, pretože žalobkyňa nesplnila podmienku získania obdobia dôchodkového poistenia, - v konaní bola vypracovaná lekárska správa z 08. marca 2017 so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy
č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený od 09. novembra 2016; kontrolná lekárska prehliadka bola určená na mesiac marec 2019, - v lekárskej správe vyhotovenej dňa 15. mája 2019 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky posudkový lekár zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z lekárskej správy z 08. marca 2017, a teda o trvaní invalidity žalobkyne, - žalobkyňa v mesiaci august 2020 dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za
obdobie od 01. septembra 2007 do 31. decembra 2007, od 01. januára 2008 do 30. apríla 2008, od 01. júla 2008 do 31. decembra 2008 a od 01. januára 2009 do 31. augusta 2009, - následne si žalobkyňa dňa 21. októbra 2020 podala novú žiadosť o invalidný dôchodok; nárok si uplatnila 06. októbra 2020; dňa 14. októbra 2020 túto žiadosť spísala, [žalobkyňa rovnako žiadala o priznanie invalidného dôchodku od 09. novembra 2016] - prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 08. decembra 2020 postupom primárne podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok (z mladosti) od 06. októbra 2017 v sume 171,50 eur mesačne, [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvorila Lekárska správa zo 14. októbra 2020 vyhotovená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo stanovené - Cukrovka, ťažko kompenzovateľná,
s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v
čase nezaopatrenosti] - na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu z 08. decembra 2020 posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zotrval na svojich záveroch a odstúpil spisovú dokumentáciu žalovanej s tým, že na úrovni druhostupňovej zdravotný stav žalobcu posúdil posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove, kde bol jeho zdravotný stav posúdený dňa 04. marca 2021, [posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, vysunuté pracovisko v Prešove dospel k zhodnému záveru, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti] - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 14. apríla 2021 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 08. decembra 2020, - Krajský súd v Prešove na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby rozsudkom zo 07. apríla 2022, sp. zn. 6Sa/11/2021 zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. apríla 2021 spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 08. decembra 2020 a vec vrátil žalovanej na ďalšie
konanie, [dôvod zrušenia oboch rozhodnutí spočíval v ich nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, keď nebolo zrejmé, ako správne orgány dospeli k záveru, že lekárske závery plynúce z lekárskej správy z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005 svedčia o tom, že žalobkyňa bola už v tom čase invalidnou, ako aj o miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť]
- na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 bola posudkovým lekárom Sociálneho poistenia, pobočka Prešov dňa 04. augusta 2022 vypracovaná nová lekárska správa so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 31. augusta 2022 postupom primárne
podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. priznal žalobkyni invalidný dôchodok (z mladosti) od 06. októbra 2017 v sume 171,50 eur mesačne, - na odvolanie žalobkyne žalovaná tu napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie z 31.
augusta 2022. 32. V predmetnej veci nebola spornou samotná klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zaradeného do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha). Spornými však zostalo ustálenie dátumu vzniku invalidity a tiež otázka, či žalovaná (posudkový lekár sociálneho poistenia) riadne odôvodnil stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na dolnej hranici percentuálnej sadzby (50%-75%). Správny súd k dátumu vzniku invalidity uviedol, že nemožno ani z odborného posudku zo 04. augusta 2022, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím identifikovať dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v posudkoch z 08. marca 2017 a z 15. mája 2019 bol dátum vzniku invalidity určený na 09. novembra 2016 a v posudkoch zo 14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta
2022 bol na základe tých istých lekárskych správ určený odlišne, a to od 12. júla 2005. Pokiaľ posudkový lekár v posudku zo 04. augusta 2022 konštatoval, že posudkový lekár, ktorý zdravotný stav menovanej posudzoval v roku 2017, v lekárskom posudku z 08. marca 2017 nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález z 12. júla 2005, správny súd uviedol, že nebolo zrejmé, z akých konkrétnych skutočností toto konštatovanie vychádza a v čom má oporu. Posudkový lekár, ktorý posudzoval zdravotný stav žalobkyne v roku 2017, mal k dispozícii aj lekársku správu z EMG vyšetrenia z 12. júla 2005, pričom nebolo zrejmé, na aké „ďalšie diabetologické vyšetrenia, ktoré tomu predchádzali“, posudkový lekár v roku 2017 neprihliadal. K stanoveniu konkrétnej percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na dolnej hranici 50 % správny súd uviedol, že nebolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v posudku zo 04. augusta 2022, napriek zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12. júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote
nižšej, respektíve vyššej. Ani napadnuté rozhodnutie tieto skutočnosti neozrejmilo, v dôsledku čoho správny súd opakovane konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nerešpektovanie vysloveného záveru v rozsudku krajského súdu.
33. Po preskúmaní veci dospel najvyšší správny súd k záveru, že vysporiadanie sa s týmito žalobkyňou uplatnenými námietkami zo strany správneho súdu v režime správneho súdnictva je predčasné, keď v postupe žalovanej došlo k procesnému pochybeniu majúcemu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej z 08. marca 2023 a tiež v zásade aj na zákonnosť prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. Z uvedeného je zrejmé, že posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu v rámci lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť pobočky Sociálnej poisťovne a v prípadoch konania o odvolaní proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne
vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie. Z obsahu pripojeného posudkového spisu (a podporne aj z obsahu dávkového spisu) a tiež z relevantných vyjadrení založených v súdnom spise je zrejmé, že v priebehu dávkového konania nasledujúceho po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021, ktorým došlo k zrušeniu nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale aj prvostupňového správneho rozhodnutia, bola na základe tohto rozsudku vyhotovená nová lekárska správa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 04. augusta 2022, ktorá sa následne stala podkladom pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022. Ďalej je nesporne preukázané, že predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom síce na úrovni druhostupňovej rozhodol generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán, ale v línii lekárskej posudkovej činnosti z obsahu posudkového spisu nevyplýva, že by posudkový lekár pobočky Prešov na základe odvolania opakovane posúdil závery plynúce z prv vydanej
lekárskej správy zo 04. augusta 2022 a následne vec predložil Sociálnej poisťovni, ústredie za účelom vypracovania lekárskeho posudku na tejto úrovni tak, ako to predpokladá už vyššie zmieňované ustanovenie § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z.
Takáto lekárska správa vypracovaná posudkovým lekárom, ústredie, by sa stala podkladom pre vydanie druhostupňového správneho rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že tento postup nebol zachovaný, lekárska správa na úseku ústredia vypracovaná nebola, čo napokon potvrdila aj samotná žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe z 22. decembra 2023, keď uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, Prešov zo 04. augusta 2022. Rovnako ako zmätočné možno vyhodnotiť konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí z 08. marca 2023 (strana 7, odsek 7), v ktorom posudkového lekára, ktorý vypracoval (prvostupňovú) lekársku správu zo 04. augusta 2022, označila ako posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove i napriek tomu, že vo veci nebola vyhotovená lekárska správa posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť na úseku ústredia. S ohľadom na takto zistené procesné pochybenie v priebehu dávkového konania podľa názoru najvyššieho správneho súdu za tohto stavu, teda v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia
(aj v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím) nie je možné sa adekvátne vysporiadať primárne s otázkou presvedčivosti záverov vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity, ako aj k otázke určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keďže žiaden takýto záver na úrovni druhostupňovej prijatý nebol.
34. Najvyšší správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že určenie dátumu vzniku invalidity, dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter, vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Ak posudkový lekár dospeje k záveru, že fyzická osoba je invalidná, obligatórnou súčasťou lekárskej správy je aj určenie presného dátumu vzniku invalidity (za predpokladu, že nejde o prípad, kedy je objektívne preukázané, že fyzická osoba sa stala invalidnou v čase nezaopatrenosti pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádza).
Takáto lekárska správa posudkového lekára je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.
Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.
35. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára.
Stanovenie dátumu vzniku invalidity patrí s ohľadom na jeho význam pre posúdenie podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok k zásadným posudkovým záverom. Dátum vzniku invalidity by mal lekársky posudok objektívne a presvedčivo odôvodňovať.
Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.).
Dátum vzniku invalidity je objektívne existujúcim stavom a nemožno ho preto stanoviť na základe náhodných skutočností, akými v konkrétnom prípade môžu byť napríklad hospitalizácia, dátum podania žiadosti o invalidný dôchodok, dátum skončenia výplaty nemocenského, pokiaľ je možné podľa zdravotných zmien a vyšetrení spoľahlivo ustáliť, ku ktorému dátumu invalidita skutočne
vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal.
Rozhodujúce je, odkedy dlhodobý zdravotný stav podmieňuje invaliditu. Podanie žiadosti o priznanie invalidného dôchodku od určitého dňa má význam len pre posúdenie spätného nároku na výplatu invalidného dôchodku (§ 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.), posúdenie nároku na invalidný dôchodok nie je preto závislé od dátumu, ktorý je v žiadosti o invalidný dôchodok uvedený ako deň, od ktorého poistenec žiada taký dôchodok priznať (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/53/2015). Dátum diagnostikovania ochorenia, či dátum hospitalizácie súvisiacej so zdravotnými ťažkosťami týmto ochorením vyvolanými, prípadne dátum návštevy u lekára je skutočnosťou náhodnou, ktorá ešte nevypovedá o skutočnom dátume vzniku ochorenia majúceho za následok vznik invalidity. Takto stanovený dátum je totiž daný tým, kedy došlo k vyhľadaniu lekárskej pomoci fyzickou osobou. Zároveň platí, že pokiaľ dátum invalidity nie je možné stanoviť aspoň s vysokou pravdepodobnosťou (ak
napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity (porovnaj tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 21. februára 2025, sp. zn. 6Ssk/118/2024, bod 39).
36. K žalobkyňou uvádzanej prekážke res iudicata, najvyšší správny súd uvádza, že táto sa vzťahuje na jednotlivé konania, či už pred správnym súdom alebo správnymi orgánmi, a nie na skutkové okolnosti, ktoré sa v týchto konaniach preukazujú. V tu prejednávanej veci existovali dve dávkové konania začaté na základe dvoch žiadostí žalobkyne (16. marec 2017 a 21. október 2020). Žalovanej nič nebránilo, aby si otázku dňa (okamihu) vzniku invalidity posúdila opätovne. 37.
S ohľadom na vyššie uvádzané závery, ako aj s ohľadom na výrok správneho súdu spočívajúci v zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 08. marca 2023 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 31. augusta 2022 najvyšší správny súd nepovažoval za hospodárne zrušenie rozsudku správneho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.
Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 38. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobkyňa bola v kasačnom konaní plne úspešná.
39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 30. júla 2025