6Ssk/37/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: L.. V. O., narodená XX. V. XXXX, bytom v U. D. H., Z. č. XXX/X, právne zast.: Mgr. Vladislavom Vyrvom, advokátom a konateľom Q.B.F. VYRVA, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mierová č. 48/B, IČO: 36651745, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. marca 2023, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalovanej proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 13. novembra 2024, č. k. PO-6Sa/11/2023-109, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalovanej zamieta . Žalobkyňa má nárok na náhradu trov kasačného konania voči žalovanej v rozsahu 100 %.

Odôvodnenie

I.

XXX XXX XXXX X v spojení s prvostupňovým správny rozhodnutím z 31. augusta 2022, Číslo: XXX XXX XXXX X a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022,

bol priznaný podľa článku 52 ods. 1, 4 Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/ 2004 z 29. apríla 2004 (ďalej len „Nariadenie č. 883/2004“) a bol za roky 2018, 2019, 2020, 2021 a 2022 valorizovaný na sumu 192,90 eur mesačne. 2.

žaloby. 3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej. Mal za to, že i napriek záväznému právnemu názoru vyslovenému už v rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 nemožno opätovne ani z odborného posudku zo 04. augusta 2022 tvoriaceho podklad pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s týmto prvostupňovým rozhodnutím identifikovať dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v skorších posudkoch z 08. marca 2017 a z 15. mája 2019 bol dátum vzniku invalidity určený na 09. november 2016 a v posudkoch zo 14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta 2022 bol na základe tých istých lekárskych správ určený odlišne, a to od 12. júla 2005. Ako ničím nepodložené vyhodnotil tvrdenie posudkového lekára v lekárskej správe zo 04. augusta 2022, že v lekárskom posudku z 08. marca 2017 posudkový lekár nepostupoval správne, keď neprihliadal na EMG nález z 12. júla 2005, keď posudkový

Tiež nebolo zrejmé, na základe čoho posudkový lekár v posudku zo 04. augusta 2022, napriek zjavnému vývoju ochorenia, dospel k záveru, že aj ku dňu 12. júlu 2005 bola žalobkyňa invalidná s mierou poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť práve vo výške 50 % a nie v hodnote nižšej, respektíve vyššej. 4.

potvrdený aj pri opakovanom hodnotení zdravotného stavu žalobkyne v roku 2019. Uzavrel, že v druhom dávkovom konaní došlo k podstatnej zmene vyhodnotenia zistených skutkových okolností čo do ustálenia dátumu vzniku invalidity, a to na základe rovnakých lekárskych nálezov. S ohľadom na význam tejto skutočnosti a jej dôsledky bolo potrebné, aby správne orgány opreli svoje závery o čo najpresnejšie zistenie skutkového stavu, ktoré by sa následne premietlo aj do obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.

II.

III.

10. Žalobkyňa sa ku kasačnej sťažnosti žalovanej vyjadrila podaním z 24. februára 2025 s tým, že námietky žalovanej uvádzané v kasačnej sťažnosti nepovažovala za opodstatnené. Tvrdenie žalovanej vo vzťahu k určeniu dátumu invalidity k 09. novembru 2016, že posudkový lekár konal pro-klientsky, žalobkyňa považovala za tvrdenie bez akéhokoľvek právneho základu, a ak by aj posudkový lekár konal nezákonne, táto jeho nezákonnosť nemôže byť na ujmu žalobkyni. Poukázala na to, že pokiaľ bola v situácii, že nemala potrebnú poistnú dobu, bol jej nárok na invalidný dôchodok zamietnutý z dôvodu, že obdobie dôchodkového poistenia nemá a ak žalobkyňa požadovanú dobu získala tak, aby jej bolo možné nárok na invalidný dôchodok priznať, zrazu žalovaná marí tento nárok spätnou zmenou dňa vzniku invalidity z dňa v roku 2016 na deň počas roka 2005. Žalobkyňa predložila jasný dôkaz o tom, že aj v roku 2019 nedošlo k zmene zdravotného stavu a ani invalidity. Konanie žalovanej, kedy zasiahla do existujúceho právneho vzťahu medzi žalobkyňou a štátom jednak rozhodnutím o zamietnutí nároku na invalidný dôchodok pre netrvanie potrebnej doby dôchodkového poistenia, avšak s už identifikovaným dňom vzniku invalidity a jednak absenciou rozhodnutia o nároku podľa § 70 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., hoci podľa žalovanej mali byť v danej dobe splnené podmienky na jeho priznanie, znamená absolútnu svojvôľu. Ak by bolo právne možné zasiahnuť do existujúceho nároku na invalidný dôchodok tak, že sa môže ľubovoľne posúvať deň vzniku invalidity, nielen žalobkyňa, ale žiaden účastník konania si nikdy nebude istý (aj keď trvá právoplatné rozhodnutie o vzniku nároku), že bude môcť úspešne realizovať úkon zaplatenia poistného podľa § 142 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. tak, aby tento úkon mal vplyv na jeho nárok na invalidný dôchodok, čím je priamo popretý princíp právnej istoty v už raz právoplatným rozhodnutím založenom právnom vzťahu toho istého účastníka, keď sa dozvie, že jeho existujúce právo na zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie od 16. roku veku do dňa zisteného vzniku invalidity zanikli.

12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 13.

14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15.

16. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 18.

XXX XXX XXXX X . a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. Napadnutým rozhodnutím z 08. marca 2023 generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací orgán postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 31. augusta 2022, Číslo:

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 21.

22. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 23.

24. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2)

26. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4.

28. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.

Osobný mzdový bod sa určuje na hodnotu 0,67. 30. Podľa § 73 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., suma invalidného dôchodku fyzickej osoby uvedenej v § 70 ods. 2, ktorá má percentuálny pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť najviac o 70%, sa určí ako súčin percentuálneho poklesu schopnosti tejto fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť, osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia získaného ku dňu vzniku nároku na invalidný dôchodok, ku ktorému sa pripočíta obdobie od vzniku nároku na invalidný dôchodok do dovŕšenia dôchodkového veku a aktuálnej dôchodkovej hodnoty; § 63 ods. 1 tretia veta a štvrtá veta platia rovnako.

č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený od 09. novembra 2016; kontrolná lekárska prehliadka bola určená na mesiac marec 2019, - v lekárskej správe vyhotovenej dňa 15. mája 2019 na základe kontrolnej lekárskej prehliadky posudkový lekár zotrval na pôvodných záveroch plynúcich z lekárskej správy z 08. marca 2017, a teda o trvaní invalidity žalobkyne, - žalobkyňa v mesiaci august 2020 dodatočne zaplatila poistné na dôchodkové poistenie za

s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti] - na základe uvedeného záveru generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 14. apríla 2021 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 08. decembra 2020, - Krajský súd v Prešove na základe žalobkyňou podanej správnej žaloby rozsudkom zo 07. apríla 2022, sp. zn. 6Sa/11/2021 zrušil rozhodnutie žalovanej zo 14. apríla 2021 spolu s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 08. decembra 2020 a vec vrátil žalovanej na ďalšie

- na základe realizácie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021 bola posudkovým lekárom Sociálneho poistenia, pobočka Prešov dňa 04. augusta 2022 vypracovaná nová lekárska správa so záverom, že žalobkyňa je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s tým, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha) zaradené do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. s určenou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % (z rozpätia 50 % - 75 %); dátum vzniku invalidity bol určený pred dovŕšením veku, v ktorom sa končí povinná školská dochádzka v čase nezaopatrenosti], - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím z 31. augusta 2022 postupom primárne

augusta 2022. 32. V predmetnej veci nebola spornou samotná klasifikácia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne zaradeného do Kapitoly IV, položka č. 1, písm. c/ prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - Cukrovka, ťažko kompenzovateľná, s opakovanými stavmi kolísania hodnôt glykémie a diabetickými komplikáciami (chronické komplikácie cukrovky, angiopatia, neuropatia, diabetická noha). Spornými však zostalo ustálenie dátumu vzniku invalidity a tiež otázka, či žalovaná (posudkový lekár sociálneho poistenia) riadne odôvodnil stanovenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou na dolnej hranici percentuálnej sadzby (50%-75%). Správny súd k dátumu vzniku invalidity uviedol, že nemožno ani z odborného posudku zo 04. augusta 2022, ani z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím identifikovať dôvody odlišného posúdenia času vzniku invalidity u žalobkyne, keď v posudkoch z 08. marca 2017 a z 15. mája 2019 bol dátum vzniku invalidity určený na 09. novembra 2016 a v posudkoch zo 14. októbra 2020, zo 04. marca 2021 a zo 04. augusta

nižšej, respektíve vyššej. Ani napadnuté rozhodnutie tieto skutočnosti neozrejmilo, v dôsledku čoho správny súd opakovane konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nerešpektovanie vysloveného záveru v rozsudku krajského súdu.

vo veci nároku na dôchodkovú dávku aj posudkový lekár sociálneho poistenia vykonávajúci lekársku posudkovú činnosť Sociálnej poisťovne, ústredie. Z obsahu pripojeného posudkového spisu (a podporne aj z obsahu dávkového spisu) a tiež z relevantných vyjadrení založených v súdnom spise je zrejmé, že v priebehu dávkového konania nasledujúceho po vydaní rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Sa/11/2021, ktorým došlo k zrušeniu nielen druhostupňového správneho rozhodnutia, ale aj prvostupňového správneho rozhodnutia, bola na základe tohto rozsudku vyhotovená nová lekárska správa posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov dňa 04. augusta 2022, ktorá sa následne stala podkladom pre vydanie prvostupňového správneho rozhodnutia z 31. augusta 2022. Ďalej je nesporne preukázané, že predmetné rozhodnutie napadla žalobkyňa odvolaním, o ktorom síce na úrovni druhostupňovej rozhodol generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán, ale v línii lekárskej posudkovej činnosti z obsahu posudkového spisu nevyplýva, že by posudkový lekár pobočky Prešov na základe odvolania opakovane posúdil závery plynúce z prv vydanej

Takáto lekárska správa vypracovaná posudkovým lekárom, ústredie, by sa stala podkladom pre vydanie druhostupňového správneho rozhodnutia. Z obsahu spisu je zrejmé, že tento postup nebol zachovaný, lekárska správa na úseku ústredia vypracovaná nebola, čo napokon potvrdila aj samotná žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe z 22. decembra 2023, keď uviedla, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na podklade posudku posudkového lekára sociálneho poistenia žalovanej, Prešov zo 04. augusta 2022. Rovnako ako zmätočné možno vyhodnotiť konštatovanie žalovanej v napadnutom rozhodnutí z 08. marca 2023 (strana 7, odsek 7), v ktorom posudkového lekára, ktorý vypracoval (prvostupňovú) lekársku správu zo 04. augusta 2022, označila ako posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom v Prešove i napriek tomu, že vo veci nebola vyhotovená lekárska správa posudkovým lekárom vykonávajúcim lekársku posudkovú činnosť na úseku ústredia. S ohľadom na takto zistené procesné pochybenie v priebehu dávkového konania podľa názoru najvyššieho správneho súdu za tohto stavu, teda v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia

34. Najvyšší správny súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že určenie dátumu vzniku invalidity, dátumu zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodujúceho zdravotného postihnutia, stanovenie výslednej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj iné otázky majúce medicínsky charakter, vyžaduje odborné lekárske znalosti a vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona).

Takáto lekárska správa posudkového lekára je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nevyhnutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.

35. Vo vzťahu k dátumu vzniku invalidity možno tiež dodať, že je to deň, kedy sa preukážu posudkovo významné skutočnosti, ktoré vo vzájomnej súvislosti svedčia o dopade na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť) do úrovne invalidity a tieto skutočnosti sú v súlade s poznatkami lekárskej vedy o dynamike vývoja a priebehu konkrétneho zdravotného postihnutia a zisteniami odborného lekára.

Vznik invalidity je základným a východiskovým predpokladom pre stanovenie okamihu (dátumu), od ktorého sa invalidný dôchodok priznáva. Invalidita vzniká od okamihu, od ktorého možno zdravotný stav fyzickej osoby považovať za dlhodobo nepriaznivý v dôsledku ochorenia, alebo úrazu a za predpokladu, že zdravotné postihnutie je trvalé a zlepšenie zdravotného stavu nemožno očakávať (§ 71 ods. 1,2 zákona č. 461/2003 Z.z.).

vznikla. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vznik invalidity je potrebné určiť v súlade s § 71 ods. 3 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom nie je rozhodujúce, kedy (ktorým dňom) poistenec o invalidný dôchodok požiadal.

napríklad vznikala invalidita postupne), je potrebné takúto skutočnosť bližšie odôvodniť a uviesť deň, kedy už bola jej existencia nepochybná. Na druhej strane stanovenie dátumu vzniku invalidity podľa dátumu lekárskeho vyšetrenia nie je všeobecne vylúčené a zvlášť za predpokladu, že posudzovaná osoba navštevuje príslušného odborného lekára pravidelne a dostatočne často, aby bolo možné z lekárskych správ vyčítať, kedy sa zdravotný stav posudzovanej osoby zhoršil do takej miery, že boli splnené podmienky invalidity (porovnaj tiež rozsudok najvyššieho správneho súdu z 21. februára 2025, sp. zn. 6Ssk/118/2024, bod 39).

S ohľadom na vyššie uvádzané závery, ako aj s ohľadom na výrok správneho súdu spočívajúci v zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia žalovanej z 08. marca 2023 v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím z 31. augusta 2022 najvyšší správny súd nepovažoval za hospodárne zrušenie rozsudku správneho súdu a vrátenie veci na ďalšie konanie.

39. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.