6Ssk/38/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") v poradí druhým rozsudkom zo 6. septembra 2021, č. k. 23Sa/30/2021-166 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP") zamietol správnu žalobu (v sociálnej veci), ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej z 19. apríla 2017, č. 30104-2/2017-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.") odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra (ďalej aj „pobočka"), z 20. decembra 2016, č. 24328-1/2016-NR, vo veci nezániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol tak, že žalovanej ju nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra 2014. 3. V poradí prvým rozsudkom zo 16. apríla 2018, č. k. 23Sa/66/2017-77, Krajský súd v Nitre podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým rozhodnutím pobočky a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, pričom žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

4. Krajský súd po zrušení rozhodnutia najvyšším súdom a po opätovnom preskúmaní veci vydal napadnutý rozsudok a žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že hoci žalobkyňa predložila odhlášku zo sociálneho poistenia s dátumom 18. novembra 2014, pri jej podaní neoznámila, že je držiteľom licencie L1A na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní všeobecný lekár. Krajský súd zdôraznil, že pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia je rozhodujúce, aby dotknutá osoba dosahovala príjmy z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, a súčasne, aby tieto príjmy boli vyššie ako zákonom stanovená hranica za príslušný kalendárny rok.

5. V nadväznosti na uvedené mal potom krajský súd v danej veci za preukázané, že žalobkyňa ako SZČO v roku 2013 svojím dosiahnutým príjmom presiahla zákonom ustanovenú príjmovú hranicu a zároveň bola držiteľkou platnej licencie L1A aj po dátume 18. novembra 2014. Povinnosťou žalobkyne ako držiteľky tejto licencie bolo požiadať o jej zrušenie, a skutočnosť, že nemala vedomosť o tom, že licencia L1A jej zakladá status SZČO, ju nezbavuje zodpovednosti za následky, ktoré jej v súvislosti s týmto postavením vznikli.

II.

6. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa (ďalej aj „sťažovateľka") dňa 10. decembra

7. V bližšom odôvodnení kasačnej sťažnosti, v rámci nesprávneho právneho posúdenia žalobkyňa krajskému súdu vytkla, že pokračovanie účasti na sociálnom poistení u nej naviazal na oprávnenie, na ktoré nikdy žiaden príjem nedosahovala. Takisto neprihliadol na skutočnosť, že v určitých obdobiach rokov 2014 - 2016 mala zo zákona vylúčenú účasť na povinnom sociálnom poistení, a to z dôvodu poberania rodičovského príspevku.

Dosiahnutý príjem je potrebné posudzovať vo vzťahu k oprávneniu, na základe ktorého osoba odvodzovala účasť na povinnom sociálnom poistení, čo bolo v prípade sťažovateľky povolenie na základe licencie L1B. Na základe licencie L1A žalobkyňa nikdy nevykonávala činnosť, z ktorej by jej plynuli príjmy. Len formálna držba licencie L1A bez jej skutočného využitia za účelom získania príjmu nemôže napĺňať materiálnu podmienku účasti na sociálnom poistení ako SZČO aj po 18. novembri 2014, kedy došlo k právoplatnému zrušeniu povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia. Krajský súd tak nesprávne právne posúdil existenciu licencie L1A, pretože systematickým a ústavne udržateľným výkladom je nutné konštatovať, že samotná existencia tejto licencie nemôže zakladať dôvodnosť trvania povinného sociálneho poistenia. Opačný výklad je v rozpore s princípmi, na ktorých je budovaný zákon č. 461/2003 Z. z., ktorý v § 21 ods. 1 definuje príjem z konkrétneho podnikania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, ktorého výkonom ku generovaniu príjmu aj skutočne došlo. Výklad, v zmysle ktorého sa

10. Poukazujúc na rozhodnutie Veľkého senátu správneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. 1Vs/1/2019, ako i na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. IV. ÚS 92/2012 a iné), sťažovateľka uzavrela, že obsah zákonnej právnej normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý zákon sleduje, a že požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy ako individuálneho správneho aktu. 11. Žalovaná sa ku kasačnej sťažnosti, ktorá jej bola doručená dňa 17. decembra 2021, vyjadrila podaním doručeným správnemu súdu 3. januára 2022, v ktorom navrhla kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedla, že napadnutým rozsudkom krajský súd rozhodol v súlade s právnym názorom najvyššieho súdu vyslovenom v zrušujúcom rozhodnutí v tejto veci a sťažovateľka tým, že podala kasačnú sťažnosť, de facto tento právny názor spochybňuje. Zotrvala na správnosti svojich záverov v preskúmavanom rozhodnutí, rovnako tak na svojom

12. V ďalšej časti vyjadrenia poukázala na to, že priamo zo zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.") vyplýva, že držiteľ licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A je oprávnený vykonávať zdravotnícke povolanie a poskytovať zdravotnú starostlivosť v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ, alebo na inom mieste ako v zdravotníckom zariadení, a dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti.

13. Vyjadrenie žalovanej bolo dňa 25. februára 2022 doručené žalobkyni na vedomie.

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 19. Podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 20.

Podľa § 461 SSP kasačný súd zamietne kasačnú sťažnosť, ak po preskúmaní zistí, že nie je dôvodná. 22. Pod nesprávnym procesným postupom, ktorý je spôsobilý založiť kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa účastníkovi konania znemožnila realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v konkrétnom konaní, za podmienky, že miera tohto porušenia bude viesť k záveru o nespravodlivosti súdneho procesu, a súčasne takýmto postupom súdu dôjde k porušeniu zákona. 23.

Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

25. Z obsahu spisového materiálu vrátane obsahu administratívneho spisu má kasačný súd za preukázané, že: - Pobočka dňa 20. decembra 2016 vydala rozhodnutie č. 24328-1/2016-NR, v ktorom vyslovila, že žalobkyni ako SZČO nezaniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie dňa 18. novembra 2014. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 11. januára 2017. - Na odvolanie žalobkyne žalovaná dňa 19. apríla 2017 vydala rozhodnutie č. 30104-2/ 2017-BA, ktorým podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie zamietla v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie pobočky. Rozhodnutie bolo žalobkyni doručené do vlastných rúk 3. mája 2017.

CS 1628/2011, ktorým bolo žalobkyni povolené prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo. - Slovenská lekárska komora dňa 15. marca 2011 vydala žalobkyni licenciu č. L1A/NR/1849/ 11 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v študijnom odbore všeobecné lekárstvo, v špecializačných odboroch: všeobecné lekárstvo, infektológia. - Slovenská lekárska komora dňa 10. mája 2016 vydala rozhodnutie č. LPA/NR/1849/11 - 79/2016, ktorým podľa zákona č. 578/2004 Z. z. dočasne žalobkyni pozastavila licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe L1A/NR/1849/11 od 4. mája 2016, najskôr odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, do 3. mája 2017.

súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobkyne vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobkyne uvedenými v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k tomu, že v zásade nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku a nejavia sa ako arbitrárne, práve naopak, dávajú odpoveď na všetky nastolené právne otázky v zrozumiteľnej forme a v dostatočnom rozsahu.

28. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. povinne nemocensky poistení sú b) samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 29.

31. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov).

33. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, zaniká aj odo dňa, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti.

34. Aplikujúc citované ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje vznik a zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, je možné konštatovať, že žalobkyňa v rozhodnom období spĺňala podmienky pre status SZČO, pretože dosiahla vek 18 rokov a v kalendárnom roku 2013 dosiahla príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti (podľa údajov poskytnutých žalovanej Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky vo výške 36946,14 Eur). Tento príjem bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica (12-násobok vymeriavacieho základu podľa § 138 ods. 5 tohto zákona, t. j. 4830,- Eur), čím boli splnené podmienky pre vznik (resp. trvanie) povinného nemocenského poistenia, a v nadväznosti na to aj dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., a to od 1. júla 2014 (§ 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.). Tieto skutočnosti v konaní neboli sporné. Sporná medzi účastníkmi zostala len otázka, či dňa 18. novembra 2014, kedy Nitriansky samosprávny kraj vydal rozhodnutie č. NI:

6562/2014, CZ 32302/2014, ktorým žalobkyni zrušil povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie v odbore všeobecné lekárstvo (licencia L1B), povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniklo z dôvodu zrušenia tejto licencie tak, ako sa domnievala žalobkyňa, keď dňa 26. novembra 2014 podala Registračný list FO - odhlášku z povinného sociálneho poistenia ku dňu 18. novembra 2014, v rozpore s názorom žalovanej.

sociálne poistenie. Opomenula však, že licencia L1A, ktorá jej bola vydaná Slovenskou lekárskou komorou dňa 15. marca 2011, č. L1A/NR/1849/11, s právoplatnosťou rozhodnutia dňa 17. marca 2011, bola v čase údajného zániku poistenia stále aktívna, a bola dočasne pozastavená až rozhodnutím Slovenskej lekárskej komory z 10. mája 2016, č. LPA/NR/ 1849/11 - 79/2016, s právoplatnosťou rozhodnutia 24. júna 2016, ako vyplýva z obsahu administratívneho spisu. V tejto súvislosti kasačný súd upriamuje pozornosť na ustanovenie § 68 ods. 1 zákona č. 578/2004 Z. z., ktoré vymedzuje licencie vydávané na výkon určitých typov činností (okrem iného aj licencií L1A a L1B). Zo znenia označeného ustanovenia

Je v podstate na konkrétnom subjekte, ktorú z činností sa rozhodne vykonávať, vždy ju však vykonáva v rámci určitého povolania, v prípade žalobkyne to bolo povolanie lekár, pre ktoré mala podľa jej vyjadrení udelenú nielen licenciu L1A a L1B, ale dokonca i L1C.

36. Kasačný súd v súvislosti s postavením lekára ako samostatne zárobkovo činnej osoby poukazuje na to, že touto otázkou sa v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. (v znení účinnom do 31. decembra 2010) zaoberal a dal na ňu odpoveď Veľký senát najvyššieho súdu v rozsudku zo dňa 24. novembra 2020, sp. zn. 1Vs/3/2019, ktorým bolo prekonané jeho skoršie rozhodnutie sp. zn. 1Vs/1/2019, na ktoré žalobkyňa v kasačnej sťažnosti poukazovala. Rozhodnutie Veľkého senátu sp. zn. 1Vs/3/2019 prešlo i testom ústavnosti (ústavná sťažnosť bola Ústavným súdom Slovenskej republiky uznesením odmietnutá dňa 30. novembra 2021, sp. zn. IV. ÚS 610/2021).

38. Zákonodarca už v ustanovení § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. rozlišuje u lekárov medzi výkonom zdravotníckeho povolania na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenia vydaného podľa osobitného predpisu [písm. b)] a na základe licencie na výkon samostatnej zdravotníckej praxe [písm. c)].

L1C. 40. Jednou z podmienok na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie) fyzickej osobe [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] je licencia L1B, t. j. licencia na výkon zdravotníckeho povolania [§ 68 ods. 1 písm. b)].

Povolenie príslušný orgán vydá fyzickej osobe, ak má licenciu na výkon zdravotníckeho povolania, tzv. licencia L1B [§ 12 ods. 2 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z.] a právnickej osobe, ak má určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu v tom povolaní, v ktorom má poskytovateľ prevažne poskytovať zdravotnú starostlivosť - tzv. licenciu L1C [§ 12 ods. 3 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. ]. Licencia na výkon samostatnej zdravotníckej praxe, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. a) zákona č. 578/2004 Z. z. (ďalej aj „licencia L1A") nie je podmienkou na vydanie povolenia podľa § 12 zákona č. 578/2004 Z. z. Ide o licenciu, ktorá nie je žiadnym spôsobom viazaná na povinnosť držby licencie L1B alebo L1C, súčasne však držba licencie L1A nevylučuje, aby lekár bol držiteľom aj licencií L1B a L1C.

poskytovať zdravotnú starostlivosť. Iba na jeho vôli je ponechané, či uvedenú licenciu bude aj využívať, a teda, či bude uzatvárať dohody/zmluvy o výkone zdravotnej starostlivosti s inými prevádzkovateľmi zdravotníckych zariadení, a vybrať si, v ktorom zdravotníckom zariadení, resp. inom mieste (napr. v byte chorého, v inom prirodzenom sociálnom prostredí osoby, ktorá vyžaduje poskytovanie zdravotnej starostlivosti), bude zdravotnú starostlivosť poskytovať.

nijako nesúvisí. Povolenie na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia sa viaže výlučne na osobu prevádzkovateľa zdravotníckeho zariadenia. Zánikom povolenia neprestane lekár, ktorý je držiteľom licencie L1A, spĺňať podmienky pre vydanie tohto druhu licencie.

L1A bola vydaná (pred vydaním licencie L1A). Zmluvu/dohodu s prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia uzatvára následne, po tom, čo spĺňa podmienky na výkon zdravotníckej praxe, teda po vydaní licencie L1A. 43.

44. Licenciu L1A nepotrebuje lekár v pracovnom pomere u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Na výkon povolania lekára v pracovnom pomere Slovenská lekárska komora vydáva licenciu L1B. Ak sa lekár rozhodne poskytovať zdravotnú starostlivosť ako fyzická osoba - podnikateľ vo svojom mene a na svoj účet vo vlastnom zdravotníckom zariadení [§ 4 písm. a) bod. 1 zákona č. 578/2004 Z. z.], v takom prípade je licencia L1B predpokladom na vydanie povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (napr. ambulancie), ktoré vydáva ministerstvo alebo samosprávny kraj. Licencia L1B teda sama o sebe nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom do 31. decembra 2010 - takým oprávnením sa stáva len v spojení s povolením lekára - fyzickej osoby na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia (ambulancie). Pokiaľ si lekár na účely poskytovania zdravotnej starostlivosti založí spoločnosť s ručením obmedzeným, v takom prípade licencia L1C - licencia na výkon činnosti odborného zástupcu zdravotníckym pracovníkom v povolaní lekár, vydaná podľa § 68 ods. 1 písm. c) zákona č.

ako fyzická osoba - podnikateľ, rozhodne zmeniť spôsob svojho podnikania a založiť si napr. spoločnosť s ručením obmedzeným, ktorá bude prevádzkovateľom zdravotníckeho zariadenia ako právnická osoba, na získanie povolenia podľa § 12 ods. 3 zákona č. 578/2004 Z. z. musí mať táto právnická osoba určeného odborného zástupcu s licenciou na výkon činnosti odborného zástupcu [§ 68 ods. 1 písm. c) zákona č. 578/2004 Z. z], teda s tzv. licenciou L1C. Licencia L1C nie je oprávnením na vykonávanie činnosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. Ani držba licencie L1C nie je dôvodom zániku licencie L1A, a nie je ani prekážkou toho, aby lekár využíval aj licenciu L1A. Licencie môže Lekárska

mieste. Skutočnosť, že držiteľ licencie L1A uvedenú licenciu nevyužíva, neznamená reálnu nemožnosť jej využívania. Na to, aby licencia L1A nebola oprávnením podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., by musela existovať objektívna nemožnosť vykonávať činnosť, ktorá nespočíva v konaní, resp. nekonaní držiteľa oprávnenia. Vzhľadom na uvedené držiteľ licencie L1A má postavenie (status) samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.

o sociálnom poistení. Vykonávanie zdravotníckeho povolania v pracovnoprávnom vzťahu lekárom, ktorý je držiteľom licencie L1B a ktorý je súčasne stále držiteľom licencie L1A, nie je prekážkou možnosti poskytovať zdravotnú starostlivosť aj na základe licencie L1A, a teda nie je dôvodom, aby držiteľ licencie L1A nebol považovaný za samostatne zárobkovo činnú osobu § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 310/2006 Z. z.

poistení. 48. Držiteľovi licencie L1A povinné poistenie môže zaniknúť z troch dôvodov. 1/ prvým dôvodom je príjem v rozhodnom období nižší ako predpokladá ustanovenie § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. 2/ druhým dôvodom je zánik licencie L1A, kedy povinné poistenie zanikne dňom zániku tejto licencie. 3/ na zánik povinného poistenia držiteľa licencie L1A z tretieho dôvodu, teda z dôvodu vzniku pracovného pomeru sa vzťahuje ustanovenie § 21 ods. 4 písm. b), časť vety za spojovníkom „a". To znamená, že z dôvodu vzniku pracovného pomeru u poskytovateľa zdravotníckeho zariadenia, v ktorom lekár musí mať licenciu L1B, môže povinné poistenie lekára ako SZČO z titulu držby licencie L1A zaniknúť iba vtedy, ak držiteľ licencie L1A splní svoju povinnosť podľa § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 a 7 v spojení s § 21 ods. 4 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a pobočke Sociálnej poisťovne predloží vyhlásenie, že odo dňa vzniku pracovného pomeru nevykonáva

50. Na účely § 21 ods. 4 v spojení s § 228 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa vydala a na svojej webovej stránke zverejnila tlačivo „Vyhlásenie samostatne zárobkovo činnej osoby, že od vzniku pracovného pomeru nevykonáva činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby, na ktorú má oprávnenie podľa osobitného predpisu." Z obsahu tohto tlačiva vyplýva, že sa týka samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 5 písm. c) zákona, ktorá vyhlasuje, že od vzniku pracovného pomeru, t. j. „od .

51. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie držiteľa licencie L1A teda môže zaniknúť tromi spôsobmi: - podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení dňom 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (ďalej len „príjem z podnikania") nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 tohto zákona, alebo - podľa § 21 ods. 4, časti vety pred písmenom „a" zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení platnom od 01.08.2006 do 31.12.2010 vždy dňom zániku licencie, alebo - odo dňa vzniku pracovného pomeru s poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, v ktorom na výkon činnosti je povinný mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, ak (v súlade s § 227 ods. 2 písm. a) a § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v spojení s § 21 ods. 4, časti vety

Ak by bolo zámerom zákonodarcu, aby Sociálna poisťovňa prešetrovala príjmy poistencov, musel by oprávnenie na takúto činnosť ustanoviť v zákone alebo zabezpečiť povinnosť Finančného riaditeľstva SR predkladať údaje Sociálnej poisťovni v takej kvalite, aby bolo možné na účely sociálneho poistenia príjmy poistencov posudzovať. Pokiaľ teda zákonodarca nevybavil Sociálnu poisťovňu oprávnením na zisťovanie príjmu, potrebným materiálnym a personálnym vybavením, možno dôvodiť, že zákonodarca nepredpokladal výkon takejto činnosti Sociálnej poisťovne.

54. Povinnosťou Sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia lekára, ktorý je držiteľom licencie L1A, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý a § 179 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení nie je posudzovať príjmy lekára výlučne vo vzťahu k licencii L1A a nie je povinná skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú príjmami lekára, považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. Ak taký lekár v daňovom priznaní priznal príjmy, považované za príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou (§ 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) ide vždy o príjem SZČO a nie je právne významné, či tento príjem fyzická osoba dosiahla z titulu jej

56. Pokiaľ ide o námietku, že krajský súd sa relevantným spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že v určitej časti rozhodného obdobia bola u žalobkyne zo zákona vylúčená účasť na povinnom sociálnom poistení, túto nemožno považovať za opodstatnenú.

nároku na rodičovský príspevok nevznikla žalobkyni povinnosť platiť poistné na sociálne poistenie. Obdobie do 30. októbra 2016 podľa kasačného súdu nemalo vplyv na odvodovú povinnosť žalobkyne z dôvodu, že dňom 30. júna 2016 jej povinné poistenie zaniklo pre absenciu relevantnej výšky príjmu. Kasačný súd sa s uvedenými závermi krajského súdu v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje, pričom poukazuje aj na znenie § 26 ods. 4 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého sa povinné poistenie SZČO prerušuje v období, v ktorom má nárok na rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, len vtedy, ak podľa svojho vyhlásenia nevykonáva činnosť povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, k čomu však v danej veci nedošlo a licencia L1A zostala u žalobkyne naďalej aktívna.

K rovnakému záveru pritom dospel najvyšší správny súd aj v iných konaniach obsahovo blízkych prejednávanej veci (napr. 7Sžsk/24/2019). 58. S ohľadom na uvedené kasačný súd nezistil naplnenie uplatnených kasačných dôvodov podľa § 440 ods. 1 SSP, preto bolo potrebné kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP rozsudkom podľa § 457 ods. 1 SSP zamietnuť.