6Ssk/38/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7019200486.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-5Sa/17/2019
- IČS
- 7019200486
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: M.. B. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/XX, A. G. Z., právne zastúpený JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Odbor peňažných príspevkov na kompenzáciu ŤZP a posudkových činností, so sídlom v Bratislave, Špitálska 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo 04. júna 2019, číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/6399, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach z 28. decembra 2023, č. k. KE-5Sa/17/2019-47, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 28. decembra 2023, č. k. KE-5Sa/17/2019-47 podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 4. júna 2019, číslo:
UPS/ US6/SSVODPPKPC2/SOC/2019/6399, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie číslo: SN1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2019/53289-4 zo dňa 19.02.2019. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. 2.
Správny súd sa podrobne oboznámil s obsahom administratívneho spisu a tiež súdneho spisu a vychádzajúc zo skutkového a právneho stavu, ktorý bol v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby a potreby jej zamietnutia. 3.
Správny súd uviedol, že žalobca požiadal o 2 peňažné príspevky, a to o príspevok na kúpu pomôcky - psa so špeciálnym výcvikom a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Tieto príspevky je
možné v súlade s § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. poskytnúť osobe, ktorá je podľa komplexného posudku na ne odkázaná. Ide o dávky fakultatívne. Správny orgán je oprávnený posúdiť, za akých okolností a komu tieto príspevky poskytne, pokiaľ sú na to splnené zákonom stanovené predpoklady. Základným predpokladom pre priznanie spomínaných peňažných príspevkov je skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je na takúto formu kompenzácie odkázaná podľa komplexného posudku. Tento predpoklad tu splnený
nebol. Podľa komplexného posudku, si žalobca zvolil nesprávny kompenzačný prostriedok, kedy žalobca nemá ťažký nedostatok alebo stratu fyzickej, psychickej alebo mentálne autonómie vyžadujúci pri vykonávaní bežných denných činností odkázanosť na psa so špeciálnym výcvikom. Vzhľadom na nenavrhnutie kompenzácie peňažných príspevkov na kúpu pomôcky - psa so špeciálnym výcvikom, potom komplexný posudok vyhodnotil ako nedôvodné aj kompenzovanie sociálnych dôsledkov žalobcovho ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, keďže takéto výdavky žalobcovi nevznikajú. O peňažnom príspevku na kúpu pomôcky - psa so špeciálnym výcvikom už bolo právoplatne rozhodnuté Najvyšším súdom Slovenskej republiky, rozsudkom sp. zn. 9Sžsk/48/2020, ktorým bola kasačná sťažnosť žalobcu zamietnutá. Ten vo svojom rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na posudkovým lekárom objektívne zistený zdravotný stav sa u žalobcu nepreukázala opodstatnenosť zdravotnej pomôcky, t.j. psa so špeciálnym výcvikom.
Správny súd v odôvodnení ďalej uviedol, že rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho orgánu, ako je tomu v tomto prípade, by mohol zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak vybočovali z medzí a hľadísk stanoveným zákonom.
Takéto pochybenia ale v preskúmavanej veci zistené neboli. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú náhradu nemajetkovej ujmy, tu ho správny súd odkázal na civilné súdy. Na námietku ohľadne spochybňovania objektivity lekára, ktorý vypracoval lekársky posudok, správny súd uviedol, že nespokojnosť žalobcu so závermi posudkového lekára, nie je bez preukázania iných relevantných okolností dôvodom pre vyslovenie záveru o jeho zaujatom a neobjektívnom posudzovaní. Posudkoví lekári sú povolaní na výkon posudkovej činnosti priamo zo zákona. Pokiaľ ide o žalobcov zdravotný stav, správny súd poznamenal, že v prípade jeho zmeny alebo zhoršenia si žalobca môže podať novú žiadosť o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu, podporenú aktuálnymi lekárskymi správami mapujúcimi vývoj jeho ochorení, na základe ktorých bude jeho žiadosť opätovne posudzovaná. 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Podľa názoru žalobcu krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. 7. Žalobca v kasačnej sťažnosti uvádza, že aj v jeho prípade mal správny orgán postupovať pred vydaním rozhodnutia tak, aby bol skutočný stav zistený presne a úplne. Komplexný posudok neobsahuje vyhodnotenie jeho ako posudzovanej osoby vo vzťahu k činnostiam, ktoré sú vymedzené pre účely priznania príspevku. O asistenčného psa požiadal, pretože do podania žiadosti mu nebol priznaný príspevok na osobnú asistenciu a jeho zdravotný stav sa zhoršuje. Dlhodobými prieťahmi v konaní nadobudol účinnosť zákon, podľa ktorého môže o osobnú asistenciu požiadať len do veku 65 rokov. Žalovaný sa nevysporiadal so všetkými relevantnými skutočnosťami a návrhmi, jeho zdravotný stav neposúdil spravodlivo a komplexne a dospel k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, nesprávne vo veci rozhodol a rozhodnutie nie je ani náležite odôvodnené. Z jeho posúdenia zdravotného stavu je nepochybné, že tento odôvodňuje priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, ktorý by kompenzoval sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia. Správne orgány konali v rozpore so zákonom č. 447/2008 Z.z. a Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím. Má za to, že keďže je odkázaný na pomoc inej osoby, čo vyplýva aj z lekárskych posudkov, boli splnené podmienky na poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom. Žalobca v závere poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Krajského súdu v Trnave, od ktorých sa krajský súd podľa jeho názoru odklonil. Žiadal preto, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, resp. rozsudok správneho súdu zmenil tak, že rozhodnutie žalovaného zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.
III.
8. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril podaním z 05.03.2024. Ten trvá na svojom predchádzajúcom vyjadrení a vyjadrení posudkového lekára, týkajúcich sa preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného, ktoré považuje za vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 447/2008 Z.z. a ostatnými právnymi predpismi. Žalovaný sa preto v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením rozsudku správneho súdu.
IV.
9. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná. 10. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom
súde. 12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 14. Podľa § 199 ods. 1 písm. c/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny.
15. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo 4. júna 2019, číslo:
UPS/US6/ SSVODPPKPC1/SOC/2019/6399, ktorým žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku zamietol odvolanie a potvrdil rozhodnutie číslo: SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/ 53289-4 zo dňa 19.02.2019. Týmto rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 447/2008 nevyhovel žiadosti žalobcu a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
16. Zákon č. 447/2008 Z.z. upravuje právne vzťahy pri poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia, právne vzťahy pri vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, vyhotovení preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom (ďalej len "preukaz"), parkovacieho preukazu pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len "parkovací preukaz") a právne vzťahy na účely posudzovania potreby osobitnej starostlivosti poskytovanej podľa osobitného predpisu. (§ 1 ods. 1)
17. Cieľom úpravy právnych vzťahov uvedených v odseku 1 je podpora sociálneho začlenenia fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti za jej aktívnej účasti pri zachovaní jej ľudskej dôstojnosti za podmienok a v oblastiach ustanovených týmto zákonom. (§ 1 ods. 2)
18. Podľa § 38 ods. 1 písm. b) bod 3 zákona č. 447/2008 Z.z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na kompenzáciu zvýšených výdavkov, možno poskytnúť peňažný príspevok na zvýšené výdavky, ak tento zákon neustanovuje inak súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom.
19. Na základe lekárskeho posudku podľa § 11 ods. 11 a na základe posudkového záveru podľa § 13 ods. 9 príslušný orgán vypracúva komplexný posudok na účely kompenzácie, ktorý obsahuje a) mieru funkčnej poruchy, b) vyjadrenie, že ide o fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, c) sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia vo všetkých oblastiach kompenzácie, d) návrh druhu peňažného príspevku na kompenzáciu, e) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na sprievodcu, f) vyjadrenie, či fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, g) termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak ho určí posudkový lekár, h) odôvodnenie komplexného posudku.
20. Podľa § 38 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom na účely tohto zákona sú výdavky na krmivo a na veterinárnu starostlivosť. 21. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj relevantnej časti administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca žiadosťou z 03.01.2019 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom,
- prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 19. februára 2019, číslo: SN1/OPPnKŤZPaPČ/ SOC/2019/53289-4 nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom (podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 18. februára 2019, podľa ktorého je žalovaný odkázaný na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na diétne stravovanie a peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia a nie je odkázaný na kúpu pomôcky - pes so špeciálnym výcvikom - asistenčný pes, ani na peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom), - na odvolanie žalobcu žalovaný ako druhostupňový správny orgán rozhodnutím zo 04. júna
2019, Číslo: UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/6399 zamietol toto odvolanie a napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil (podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia tvoril Komplexný posudok z 30. mája 2019, podľa ktorého žalobca nie je odkázaný na kúpu pomôcky - psa so špeciálnym výcvikom, a preto mu nevznikajú ani zvýšené výdavky súvisiace so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom), - správne orgány a súdy už právoplatne rozhodli o žiadosti žalobcu o peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov na kúpu pomôcky - psa so špeciálnym výcvikom, ktorá veľmi úzko súvisí s prejednávanou vecou. Tu prvostupňový správny orgán uvedený príspevok žalobcovi nepriznal (rozhodnutie č. SN1/OPPnKŤZPaPČ/SOC/2019/53282-4 z 19.02.2019). Druhostupňový správny orgán odvolanie žalobcu v tejto veci zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil (UPS/US6/SSVODPPKPC1/SOC/2019/6398 zo 04.06.2019). Následne Krajský súd v Košiciach žalobu žalobcu zamietol (6Sa/11/2019 z 15.01.2020) a Najvyšší súd Slovenskej
republiky kasačnú sťažnosť zamietol (9Sžsk/48/2020 z 25.11.2020). 22. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalobcom v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
23. V predmetnej veci nebolo sporným, že žalobca sa v dôsledku svojho zdravotného postihnutia považuje za osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a zhodne posudkovými lekármi zaradeným v zmysle prílohy č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. pod kapitolu III Endokrinné poruchy, poruchy výživy a premeny látok, bod 8 cukrovka, písm. d/ chronické komplikácie cukrovky (diabetická mikroangiopatia, retinopatia, neuropatia, nefropatia a diabetická noha) so stanovenou mierou funkčnej poruchy 70 %. Spornou však zostala otázka, či žalobca spĺňa podmienky na priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom plynúci z § 38 ods. 13 zákona č. 447/2008 Z.z. Tento peňažný príspevok je možné poskytnúť osobe s ťažkým zdravotným postihnutím odkázanej podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. na jeho poskytnutie.
24. Najvyšší správny súd konštatuje, že požadovaný peňažný príspevok (peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom) nie je nárokovou dávkou sociálnej pomoci, nakoľko ide o fakultatívne dávky sociálneho zabezpečenia.
Správny orgán je oprávnený uvážiť, za akých okolností a ktorému subjektu ho poskytne, pokiaľ sú splnené zákonom stanovené predpoklady. Nárok na takúto kompenzáciu vzniká iba po tom, ak o jej priznaní právoplatne rozhodne príslušný orgán. Rozhodnutia založené na voľnej úvahe správneho orgánu by mohol súd zrušiť len vtedy, keby odporovali obsahu spisov, zásadám logického myslenia, či inak by vybočovali z medzí a hľadísk stanovených zákonom. Takéto pochybenia však v danej veci zistené neboli.
25. Pokiaľ by v komplexnom posudku bolo navrhnuté priznanie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, bolo by možné tento príspevok žalobcovi poskytnúť po preskúmaní a splnení ďalších zákonom stanovených podmienok pre túto formu kompenzácie. Za predpokladu, že
taký peňažný príspevok nie je v komplexnom posudku navrhnutý, správny orgán ho nemôže priznať z dôvodu absencie splnenia zákonnej podmienky, ktorou je jeho navrhnutie v komplexnom posudku. V dôsledku tejto skutočnosti nie je daný právny nárok žalobcu na tento príspevok. Základným predpokladom pre priznanie tohto peňažného príspevku je skutočnosť, že fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je na takúto formu kompenzácie odkázaná podľa komplexného posudku. 26. Čo sa týka námietky sťažovateľa (žalobcu), na základe ktorej v dôsledku dlhodobých prieťahov v konaní nadobudol účinnosť zákon, v zmysle ktorého žiadať o príspevok na osobnú asistenciu sa dá len do veku 65 rokov žiadateľa, najvyšší správny súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/2018-104 z 02.04.2020, na základe ktorého „Ustanovenie § 22 ods. prvej vety v časti „najskôr od 6. roku veku do dovŕšenia 65. roku veku“ a druhej vety zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu
ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 12 ods. 1 a čl. 13 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, s čl. 2 ods. 2 v spojení s čl. 9 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach a s čl. 5 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 19 písm. b) Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím.“ Vďaka hore uvedenému nálezu Ústavného súdu SR § 22 ods. 2 znie nasledovne: „Peňažný príspevok na osobnú asistenciu možno poskytovať fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.“
27. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, na základe ktorej sa správny súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, kasačný súd konštatuje, že táto námietka nie je dôvodná, pretože napadnuté rozhodnutie správneho súdu je v súlade s konštantnou judikatúrou v tejto oblasti. Citované ustanovenia rozhodnutí súdov uvedené v kasačnej sťažnosti obsahujú len všeobecné konštatovania, a nie konkrétne argumenty spôsobilé ovplyvniť správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu, ako aj rozhodnutí správnych orgánov.
28. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/48/2020 z 25.11.2020 skonštatoval, že síce žalobca je odkázaný na sprievodcu, ale zvolil si nesprávny kompenzačný prostriedok - asistenčného psa so špeciálnym výcvikom pri zabezpečovaní pohybu, orientácie a komunikácie so spoločenským prostredím, pretože táto kompenzačná pomôcka nie je vhodná na zabezpečenie vykonávania nevyhnutných životných úkonov
žalobcu. Je preto logické, že nie je dôvodné poskytnúť žalobcovi príspevok na starostlivosť o psa so špeciálnym výcvikom, keďže žalobcovi nebol nárok na peňažný príspevok na jeho kúpu priznaný. Žiadne zvýšené výdavky súvisiace s jeho starostlivosťou mu preto nevznikli a ani nevzniknú.
29. Na základe hore uvedených dôvodov kasačný súd konštatuje, že vzhľadom na objektívne zistený zdravotný stav posudkovým lekárom, táto zdravotná pomôcka, t. j. peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so starostlivosťou o psa so špeciálnym výcvikom, nebola preukázaná ako opodstatnená.
30. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú nepovažoval, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 31. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo nebola splnená podmienka výnimočnosti na jeho strane (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
32. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 29. októbra 2024