6Ssk/38/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1023200651.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Banskej Bystrici
- Sp. zn. 1. inštancie
- 2S/4/2024
- IČS
- 1023200651
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobkyne: U.. L. Z., narodená XX. U. XXXX, bytom v Z., T. č. XXXX/XX, právne zast.: JUDr. Ivanom Syrovým, PhD., advokátom a konateľom Advokátska kancelária Ivan Syrový, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Kadnárova č. 83, IČO: 47232765, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo Zboru väzenskej a justičnej stráže, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 1, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2023, Číslo: GR ZVJS-02268/14-2023-4, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici z 11. decembra 2024, č. k. 2S/4/ 2024-106, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne zamieta . Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva .
Odôvodnenie
I.
1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 11. decembra 2024, č. k. 2S/4/2024-106, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2023, Číslo: GR ZVJS-02268/ 14-2023-4, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z.z.“) odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. januára 2023, Číslo: 10 o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa posudku služobného klinického psychológa bola uznaná za nespôsobilú na výkon štátnej služby.
2. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 14 ods. 1 písm. d/, § 14 ods. 5, § 14a ods. 1, § 48 ods. 3 písm. s/, § 192 ods. 1 písm. c/, § 194 ods. 1,3 zákona č. 73/1998 Z.z., § 9 ods. 1,2,6 Rozkazu generálneho riaditeľa č. 21/ 2020 o psychologických činnostiach v Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších zmien a doplnení (ďalej len „Rozkaz č. 21/2020“) a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.
3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj o zákonnosti samotného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa neuviedla, v čom mal spočívať šikanózny postup jej nadriadených voči nej a tieto tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi.
V tomto smere žalobkyňou uvádzané námietky považoval za všeobecné. K poukazu žalobkyne na prebiehajúce disciplinárne konanie správny súd vyhodnotil ako bez vzťahu k tu prejednávanej veci. Žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia žalobkyne podal v zmysle § 9 Rozkazu č. 21/2020 nadriadený žalobkyne s tým, že v predmetnej žiadosti prehľadne uviedol stručné hodnotenie žalobkyne ako príslušníka zboru v jednotlivých oblastiach, definoval problémy (dôvody kontrolného vyšetrenia), ich priebeh, dôsledky, postupy riešenia, stanoviská najbližších spolupracovníkov, stanovisko bezprostredne nadriadeného a ďalšie významné skutočnosti, pozorované zmeny v jej správaní, prehľad konaní začatých na jej podnet a ďalšie skutočnosti. S navrhovaným vykonaním kontrolného psychologického vyšetrenia súhlasil aj riaditeľ Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, čo potvrdil svojím podpisom. K predmetnej žiadosti bola priložená aj zápisnica z Porady stravovacieho úseku z 10. novembra 2021, kde sa prítomné osoby zaradené do daného stravovacieho úseku, ktorého súčasťou bola aj žalobkyňa, vyjadrili
k fungovaniu prevádzky stravovacieho úseku, pričom sa vyjadrili najmä k spolupráci so žalobkyňou. Z ich vyjadrení vyplývalo, že žalobkyňa nezvládala plnenie služobných povinností a nevidia ďalej možnosť spolupráce a nápravu pri fungovaní prevádzky.
Mal tiež preukázané, že dňa 21. decembra 2022 bolo žalobkyni nariadené kontrolné psychologické vyšetrenie, ktoré sa podľa nej neuskutočnilo z dôvodu neprítomnosti jedného člena komisie. Náhradný termín bol určený na 27. decembra 2022, pričom žalobkyňa kontrolné vyšetrenie v tento deň absolvovala. K námietke žalobkyne ohľadom nepreskúmateľnosti personálneho rozkazu správny súd odkázal na § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., v zmysle ktorého sa pri prepustení podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. uvedú len závery posudku služobného klinického psychológa. Žalobkyňou predložený psychologický nález z 09. novembra 2023 správny súd vyhodnotil ako nespôsobilý spochybniť závery, ku ktorým dospeli lekári v rámci kontrolného psychologického posúdenia. Tiež dodal, že inštitút preradenia žalobkyne do zálohy pre prechodne nezaradených policajtov neprichádzal do úvahy, keď žalobkyňa bola zo služobného pomeru prepustená na základe záverov kontrolného psychologického vyšetrenia.
Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vyhodnotil ako riadne odôvodnené, spĺňajúce všetky zákonom predpísané náležitosti. Skutkový stav považoval za dostatočne zistený. 4. Žalobkyni a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
II.
5. Proti rozsudku správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietala, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP).
7. Uvádzala účelové a neobjektívne opisovanie jej osoby v negatívnom svetle, nebola zohľadnená skutočnosť, že žalobkyňa nebola ani raz disciplinárne potrestaná, dôvody uvádzané v správnej žalobe považovala za jasné a konkrétne. Pokiaľ sa veci prešetrovali len v zbore, každý podnet bol vyhodnotený ako neopodstatnený, podania žalobkyne slúžili a slúžia len na jej obranu, čo zbor vyhodnotil ako staffing. Pokiaľ žalobkyňa podala podnet na porušovanie zákonov, vyhlášok a osobitných predpisov na úseku stravovania, všetky boli vyhodnotené ako neopodstatnené, hoci opatrenia boli uskutočnené. Ústav poznal kladné charakterové vlastnosti žalobkyne, do služobného pomeru bola prijatá aj na základe odborných pracovných a osobnostných referencií. Po bezproblémovom výkone práce nadriadená žalobkyni zrazu vytkla 9 pochybení, ktoré boli riešené Úradnými záznamami a vyjadreniami, čo žalobkyni zaberalo 1,5 až 2 hodiny z pracovného času s tým, že následne bola posudzovaná, že nezvláda bežné pracovné tempo. Nikto neskúmal konanie nadriadených, či bolo adekvátne a primerané. Prejavom šikanózneho konania bolo aj nevyplatenie odmeny žalobkyni pri dosiahnutí životného jubilea.
Uvádzala, že len aktívne bránila svoje práva plynúce zo služobného pomeru. 8. Ďalej namietala, že počas dlhodobej práceneschopnosti ani do jej ukončenia nebola ani raz vykonaná lekárska posudková komisia II podľa rozkazu ministra spravodlivosti RMS č. 1/2009 o výkone posudkovej činnosti napriek povinnosti vykonať tieto prehliadky po uplynutí 3 mesiacov práceneschopnosti a najneskoršie 4 mesiace pred uplynutím podpornej
doby. Celková doba konania nesmie presiahnuť podpornú dobu jedného roka. Pokiaľ by bolo postupované podľa osobitného predpisu, k posúdeniu zmeny zdravotného stavu malo dôjsť úplne iným spôsobom a v inom čase. Tiež namietala, že nadriadený žalobkyne účelovo zvolal poradu stravovacieho úseku (z ktorej vzišiel Zápis z 10. novembra 2021), pričom žalobkyňa sa uvedenej porady nezúčastnila, z ktorého dôvodu nemala možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam v tomto zápise uvedeným. Uvádzala, že nadriadená žalobkyne skryto a účelovo na žalobkyňu vyvíjala snahu akýmkoľvek spôsobom hľadať u žalobkyni pochybenia, a tým ju vykresľovať ako neschopnú. Žalobkyňa nikdy nemala konflikt so žiadnym kolegom, alebo kolegyňou. Poukázala na služobné hodnotenie, ktoré dňa 29. januára 2021 vypracoval nadriadený žalobkyne vykresľujúc ju ako priateľskú, slušne vystupujúcu v spoločenskom styku. Po podaní sťažnosti voči nadriadenému sa všetko zmenilo. Nariadenie o vykonanie psychologického vyšetrenia považovala za účelné s úmyslom dosiahnuť prepustenie žalobkyne zo služobného pomeru. Dodala, že vyšetrenie U..
N. z 09. novembra 2023 bolo vyšetrenie žalobkyne po liečbe, odznení medikamentóznej dlhodobo užívanej liečby a s odstupom liečiv na kognitívne funkcie. Nepreukázali sa žiadne prejavy psychopatológie. Mala za to, že vyšetrenie U.. N. sa priblížilo k vykonanému vstupnému psychologickému vyšetreniu k prijatiu do služobného pomeru príslušníka zboru bez kontraindikácií na výkon štátnej služby príslušníka zboru. 9.
Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok správneho súdu zmenil tak, že zruší napadnuté rozhodnutie žalovaného a vec mu vráti na ďalšie konanie.
III.
10. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobkyne vyjadril podaním zo 17. februára 2025 stotožniac sa so závermi, ku ktorým dospel správny súd. Uviedol, že kasačná sťažnosť obsahuje nové skutočnosti, ktoré neboli predmetom správnej žaloby, čo je neprípustné. Odhliadnuc od uvedeného ďalej uvádzal, že dôvod, pre ktorý bolo nevyhnutné prepustiť žalobkyňu zo služobného pomeru, bola skutočnosť, že táto nespĺňala podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v zbore. Nadriadení konali na základe faktov a reálnych podkladov vychádzajúcich z preukázaných dôvodov a dôkazov. Tvrdenia žalobkyne vyhodnotil ako všeobecné. Z dokladovaných skutočností, lekárskych správ, odborných lekárskych vyjadrení členov jednotlivých komisií bolo jasne preukázané, že príčina ochorenia nesúvisí s konaním nadriadených. K námietke žalobkyne, že k vykonaniu psychologického vyšetrenia malo dôjsť iným spôsobom a v inom čase, žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, kam týmto výrokom smerovala a dodajúc, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z.z. a duševnej spôsobilosti sú dve samostatné konania, ktoré nemusia spolu súvisieť. K žalobkyňou predloženej lekárskej správe z 09. novembra 2023 uviedol, že je neprípustné, aby žalobkyňa opakovane odkazovala na jediné vyšetrenie, ktoré samostatne iniciovala a ňou samou určeným lekárom a ostatné lekárske vyšetrenia odborných komisií zložených z viacerých odborníkov považovala za irelevantné. V závere zdôraznil rizikovú povahu práce v zbore, kde platia zvýšené nároky na bezpečnosť s tým, že osobitný zreteľ sa kladie nielen na fyzické, ale aj duševné zdravie každého pracovníka. Zbor je povinný v tomto ohľade vždy postupovať dôsledne a prísne, keďže môže byť ohrozený život a zdravie nielen daného pracovníka, ale aj bezpečnosť celej organizácie. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.
IV.
11. Vyjadrenie žalovaného bolo doručené žalobkyni dňa 26. februára 2025 na vedomie.
V.
12. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť. 13. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 15. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
16. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 29. marca 2023, Číslo: GR ZVJS-02268/14-2023-4, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. januára 2023, Číslo: 10 o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., keď podľa posudku služobného klinického psychológa bola uznaná za nespôsobilú na výkon štátnej služby.
17. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1,2).
18. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže.
19. Podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je zdravotne, telesne a duševne spôsobilý na výkon služby.
20. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z., podmienku štátneho občianstva Slovenskej republiky a podmienky uvedené v odseku 1 musí policajt spĺňať po celý čas trvania služobného pomeru, ak ďalej nie je ustanovené inak.
21. Podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby. 22. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením.
(. . .) 23. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.
24. Najvyšší správny súd mal z obsahu súdneho spisu, ktorého súčasť tvoril pripojený administratívny spis žalovaného, preukázané, že - žalobkyňa bola zaradená v stálej štátnej službe vo funkcii odborný referent referátu stavebných činností úseku stavebno-prevádzkových činností a energetiky oddelenia Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Trenčín, - dňa 10. novembra 2021 sa uskutočnila porada stravovacieho úseku za prítomnosti zástupkyne riaditeľa, vedúceho oddelenia logistiky, zástupcu vedúceho oddelenia logistiky, vedúcej stravovateľky úseku proviantných činností oddelenia logistiky, samostatnej stravovateľky úseku proviantných činností oddelenia logistiky, troch kuchárov úseku proviantných činností oddelenia logistiky, - dňa 28. novembra 2022 nadriadený požiadal o kontrolné psychologické vyšetrenie žalobkyne;
žiadosť obsahovala stručné hodnotenie žalobkyne a tiež (p)opis dôvodov kontrolného vyšetrenia, - kontrolné psychologické vyšetrenie sa uskutočnilo dňa 21. decembra 2022 a následne dňa 27. decembra 2022, ktoré žalobkyňa absolvovala, - dňa 20. januára 2023 bol vypracovaný záver z kontrolného psychologického vyšetrenia so záverom, že žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v
Zbore väzenskej a justičnej stráže, [žalobkyňa bola vyšetrená a komisionálne posúdená klinickým psychológom, klinickým psychológom - odborným zástupcom a ďalším špecialistom v odbore psychiatria] - listom z 15. februára 2023 bola žalobkyňa vyzvaná na oboznámenie sa s príslušným spisovým materiálom, - prvostupňový správny orgán následne personálnym rozkazom z 20. januára 2023, Číslo: 10 rozhodol o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Zboru
väzenskej a justičnej stráže, - dňa 27. marca 2023 senát poradnej komisie generálneho riaditeľa Zboru väzenskej a justičnej stráže prerokoval žalobkyňou následne podané odvolanie s odporučením odvolanie zamietnuť a potvrdiť personálny rozkaz z 20. januára 2023, - žalovaný následne tu preskúmavaným rozhodnutím z 29. marca 2023 odvolanie žalobkyne zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. januára 2023.
25. Najvyšší správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov uvádzaných správnym súdom vo veci samej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku.
26. Najvyšší správny súd v úvode poukazuje na to, že prepustenie policajta zo služobného pomeru je jedným zo spôsobov skončenia služobného pomeru podľa § 189 zákona č. 73/ 1998 Z.z. (podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. sa policajtom rozumie aj príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže).
Má formu jednostranného právneho úkonu smerujúceho k zániku služobného pomeru. V kontexte na dôvod prepustenia žalobkyne podľa § 192 ods. 1 písm. c/ zákona č. 73/1998 Z.z. platí pravidlo, že policajt musí spĺňať podmienku duševnej spôsobilosti nielen pri prijatí do služobného pomeru (§ 14 ods. 1 písm. d/ v spojení s § 14a ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z.), ale aj počas celej doby trvania služobného pomeru.
Na zistenie, či policajt spĺňa túto podmienku, je povinný podrobiť sa psychologickému vyšetreniu na zistenie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Postup pri psychologickom vyšetrení je upravený interným predpisom, aktuálne Rozkazom č. 21/2020. Riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby; žiadosť o vykonanie kontrolného psychologického vyšetrenia podáva riaditeľovi ústavu alebo generálnemu riaditeľovi zboru nadriadený príslušníka zboru, u ktorého sa začali uvedené zmeny prejavovať. Kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru vykoná minimálne trojčlenná komisia určená generálnym riaditeľom zboru v zložení klinický psychológ nemocnice pre obvinených a odsúdených, klinický psychológ - odborný zástupca a ďalší špecialisti v odbore psychológia alebo psychiatria. Zloženie komisie navrhne klinický psychológ nemocnice pre obvinených a odsúdených na základe doručených podkladov. Predmetom kontrolného psychologického vyšetrenia príslušníka zboru je preskúmanie oblastí
intelektových, výkonových a osobnostných predpokladov vrátane záujmov a sebahodnotenia, resp. identifikácia rizikových faktorov uvedených v prílohe č. 4 pre ďalšiu službu v zbore. Podkladové materiály pre vypracovanie záveru kontrolného psychologického vyšetrenia (protokol) sa vyšetrenému príslušníkovi zboru neposkytujú, v prípade záujmu sa na základe písomnej žiadosti vyšetreného sprostredkuje konzultácia spojená s interpretáciou záveru kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov (§ 9 ods. 1,2 a 6 rozkazu č. 21/2020).
27. V podanej kasačnej sťažnosti žalobkyňa v prvom rade namietala, že jej prepustenie zo služobného pomeru bolo výsledkom šikany nadriadených namierenej voči jej osobe, pričom nikto neskúmal konanie nadriadených, či bolo adekvátne a primerané.
V tomto smere najvyšší správny súd pripomína, že predmet súdneho prieskumu predstavuje rozhodnutie o prepustení žalobkyne zo služobného pomeru založenom na tom, že žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti neuvádzala konkrétne dôvody, pre ktoré by malo byť napadnuté rozhodnutie vyhodnotené ako nezákonné a rovnako tak nenamietala zákonnosť postupu, ktorý vyústil do vydania napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa tiež mala možnosť napadnúť správnosť postupu v rámci realizácie kontrolného psychologického posúdenia a jeho rozpor jednak so zákonom a jednak s jednotlivými ustanoveniami Rozkazu č. 21/2020 v relevantnom znení, avšak ani týmto spôsobom v kasačnej sťažnosti neargumentovala. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že v tomto type konania je viazaný rozsahom a dôvodmi kasačnej sťažnosti, čo znamená, že súd za účastníka nevyhľadáva ďalšie možné, do úvahy prichádzajúce dôvody nezákonnosti nad rámec tých, ktoré už boli v kasačnej sťažnosti uplatnené (porovnaj § 134 ods. 2 SSP).
28. V súvislosti s námietkou žalobkyne, že k vykonaniu psychologického vyšetrenia malo dôjsť iným spôsobom a v inom čase sa možno stotožniť so žalovaným, že nie je zrejmé, kam touto námietkou žalobkyňa smerovala a dodajúc, že posudzovanie zdravotnej spôsobilosti podľa § 223 zákona č. 73/1998 Z.z. a duševnej spôsobilosti sú dve samostatné konania. Riaditeľ ústavu alebo generálny riaditeľ zboru môže nariadiť kontrolné psychologické vyšetrenie príslušníka zboru, u ktorého sa začali prejavovať také zmeny v správaní, ktoré spochybňujú jeho spoľahlivosť a spôsobilosť pre výkon štátnej služby. 29. Žalobkyňa ďalej v podanej kasačnej sťažnosti namietala, že nadriadený žalobkyne účelovo zvolal poradu stravovacieho úseku (z ktorej vzišiel Zápis z 10. novembra 2021), pričom žalobkyňa sa uvedenej porady nezúčastnila, z ktorého dôvodu nemala možnosť sa vyjadriť ku skutočnostiam v tomto zápise uvedeným. Na tomto mieste najvyšší správny súd uvádza, že je pravdou, že uvedená porada sa uskutočnila bez prítomnosti samotnej žalobkyne,
avšak je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa mala dostatok času sa s týmto podkladom oboznámiť a uviesť relevantné skutočnosti spochybňujúce na príslušnej porade uvádzané tvrdenia ohľadom osoby žalobkyne a jej správania. Navyše listom z 15. februára 2023 bola žalobkyňa vyzvaná na oboznámenie sa s príslušným spisovým materiálom; výzva bola doručená jej právnemu zástupcovi.
30. Rovnako ako nedôvodný, respektíve nespôsobilý zvrátiť závery plynúce z kontrolného psychologického vyšetrenia o tom, že žalobkyňa nespĺňa podmienky duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby v Zbore väzenskej a justičnej stráže, vyhodnotil súd žalobkyňou predložené vyšetrenie U.. N. z 09. novembra 2023. Odhliadnuc od toho, že žalobkyňa bola vyšetrená a komisionálne posúdená klinickým psychológom, klinickým psychológom - odborným zástupcom a ďalším špecialistom v odbore psychiatria, tak ako to výslovne predpokladá Rozkaz č. 21/2020, je potrebné ďalej zdôrazniť, že služobný klinický psychológ posudzuje duševný stav nie ako všeobecný psychológ, teda neposudzuje, či posudzovaná osoba trpí duševnou poruchou či chorobou, ale výslovne posudzuje otázku duševnej (ne)spôsobilosti posudzovanej osoby na výkon štátnej služby. Len toto hľadisko, t.j. spôsobilosť na výkon štátnej služby, v danom prípade príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže, je odborne a právne relevantná. Vyšetrenie U.. N. z 09. novembra 2023 sa konkrétne duševnou
spôsobilosťou žalobkyne na výkon štátnej služby príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže nezaoberalo. Takéto psychologické vyšetrenie sa zameriava na zistenia osobnostných predpokladov potrebných na ďalší výkon štátnej služby, teda služby určenej na zabezpečenie vnútornej bezpečnosti štátu. Ide o cielené vyšetrenie, zamerané na posúdenie pracovnej spôsobilosti vzhľadom na kritériá, ktoré sú na výkon práce príslušníka Zboru väzenskej a justičnej stráže kladené. Prácu v zbore možno považovať rizikovú, kde platia zvýšené nároky na bezpečnosť s tým, že osobitný zreteľ sa kladie nielen na fyzické, ale aj duševné zdravie každého pracovníka a špecifický dôraz sa kladie nielen na fyzické, ale aj duševné zdravie, ktoré sú dôležitými faktormi pri posudzovaní samotnej rizikovosti výkonu tohto povolania.
Zbor je povinný v tomto ohľade vždy postupovať dôsledne a prísne, keďže môže byť ohrozený život a zdravie nielen daného pracovníka, ale aj bezpečnosť celej organizácie. 31. Možno len doplniť, že podľa § 9 ods. 6 Rozkazu č. 21/2020 sa podkladové materiály pre vypracovanie záveru kontrolného psychologického vyšetrenia (protokol) vyšetrenému príslušníkovi zboru neposkytujú, v prípade záujmu sa na základe písomnej žiadosti vyšetreného sprostredkuje konzultácia spojená s interpretáciou záveru kontrolného vyšetrenia a jeho dôvodov. Z obsahu spisu, ako aj z jednotlivých vyjadrení v ňom založených nevyplýva, že by žalobkyňa o takýto postup prejavila záujem.
32. V závere najvyšší správny súd uzatvára, že správny súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom objasnil prejednávanú vec, správne objasnil predmet sporu, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov vrátane vecne priliehajúcich ustanovení Rozkazu č. 21/2020 a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Prvostupňové správne rozhodnutie - personálny rozkaz z 20. januára 2023 v súlade s § 194 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. obsahuje len závery posudku služobného klinického psychológa. Napadnuté rozhodnutie žalovaného rovnako možno považovať za spĺňajúce základné zákonné kritériá kladené na odôvodnenie správneho rozhodnutia.
V napadnutom rozhodnutí sa (okrem iného) uvádza, že pri kontrolnom psychologickom vyšetrení žalobkyne boli použité štandardné psychologické metodiky, zvolené podľa individuálnej indikácie na základe dôvodov uvedených v žiadosti o vyšetrenie. Konkrétne išlo o klinické pozorovanie, získanie podrobných anamnestických údajov, výkonové metodiky na zistenie úrovne intelektovej kapacity, dotazníkové a projektívne metodiky zamerané na vyšetrenie osobnostných charakteristík. Rovnako bola žalobkyňa podrobená psychiatrickému vyšetreniu. V rozhodnutí sa jasne uvádza, že psychologickým a psychiatrickým posúdením boli zistené deficity v kvalite kognitívnych procesov s vplyvom na výkonnosť a adaptačné schopnosti, pričom tieto napĺňali kontraindikácie duševnej spôsobilosti na výkon štátnej služby. Zistenia a závery boli tiež objektivizované aj dlhodobou potrebou liečby psychického stavu a pracovnej neschopnosti žalobkyne, z čoho vyplývalo, že nešlo o krátkodobú alebo nevýznamnú dekompenzáciu psychického stavu s rýchlou reverzibilitou.
33. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobkyne ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 34. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobkyni, ktorá v tomto konaní úspech nemala, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).
35. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2025