6Ssk/39/2021

1. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom zo 14. júna 2021, č.k. 43Sa/8/2020-82, postupom podľa § 191 ods. 1 písm. f/ zákona č. 162/2015 Z.z. Správny

v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 447/2008 Z.z.“) nevyhovel žiadosti z 18. decembra 2019, ktorú podal žalobca (t.č. ako neplnoletý v zastúpení svojou matkou D. A. C., narodenou XX. Q. XXXX) a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. 3. Žalovaný ďalším napadnutým rozhodnutím z 05. mája 2020, číslo UPS/US1/ SSVOPPKPC2/SOC/2020/5946-3/LD postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 04. februára 2020, Číslo: NZ4/SVaR/SOC/2020/ 52208-5, ktorým tento podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 2 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti z 11. decembra 2019, ktorú podal žalobca (t.č. ako neplnoletý v zastúpení svojou matkou D. A. C., narodenou XX. Q. XXXX) a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného

5. Krajský súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že lekársky posudok i napriek tomu, že formálne náležitosti plynúce z § 11 ods. 15 zákona č. 447/2008 Z.z. spĺňal, pri konfrontácii posudku s obsahom jeho podkladov bolo však zrejmé, že posudok oporu v podkladoch nemá. Zdôraznil, že posudzujúci posudkový lekár vychádzal aj z dokladov - lekárskych nálezov, ktoré boli staršie viac ako 6 mesiacov (lekársky nález MUDr. S.. M. z 05. septembra 2018, psychiatrické vyšetrenie MUDr. P.. K. zo 16. marca 2018), pričom lekársky posudok v rámci odvolacieho správneho konania bol vypracovaný dňa 22. apríla 2020. Okrem toho bolo v predmetnom lekárskom posudku uvedené, že vo vzťahu k maloletému nie je aktuálne zdokumentovaná jeho liečba pre nočné mory, ani častejšie záchvaty a dekompenzácia depresívneho ochorenia s nutnosťou opakovanej hospitalizácie menovaného.

Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializovanom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializovanom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

8. Vzhľadom na vyššie uvedené, krajský súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 9. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi, ktorý vo veci dosiahol úspech, náhradu trov konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy konania nevznikli.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 11. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 12. Vo vzťahu k namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci žalovaný uviedol, že pri posúdení zdravotného stavu nevychádzal z lekárskych správ starších ako 6 mesiacov, len zdokumentoval všetky lekárske nálezy nachádzajúce sa v spise, aby si vytvoril objektívny prehľad dynamiky ochorenia posudzovanej osoby a porovnal s tvrdeniami matky posudzovanej osoby v odvolaní. Pre relevantné posúdenie stavu žalobcu vychádzal z lekárskych nálezov nie starších ako 6 mesiacov - psychiatrické vyšetrenie MUDr. P.. K. z 31. októbra 2019, psychologické vyšetrenie Mgr. V.. A. zo 06. novembra 2019, prepúšťacej správy MUDr. Q.. K. z 23. decembra 2019. K argumentu krajského súdu, že nebola zdokumentovaná liečba žalobcu pre nočné mory, častejšie záchvaty a dekompenzácia depresívneho ochorenia s nutnosťou opakovanej hospitalizácie uviedol, že v lekárskych správach, ktoré boli v spise zdokumentované, neboli staršie ako 6 mesiacov a boli pre posúdenie záväzné, nebolo objektívne popisované, že žalobca bol v čase týchto vyšetrení liečený pre nočné mory, častejšie záchvaty a dekompenzáciu depresívneho ochorenia. Nebola popisovaná ani psychiatrická hospitalizácia, ktorá by bola nutná, keby sa u dieťaťa dekompenzovalo depresívne ochorenie. Z hľadiska logického myslenia, zdravého úsudku a normálneho uvažovania je pochopiteľné, keď tieto skutočnosti neboli objektívne popisované v lekárskych správach nie starších ako 6 mesiacov, tak nemohli byť ani zdokumentované. Pri posudzovaní základnej diagnózy pre diagnosticko-funkčné hodnotenie môžu byť posúdené len také diagnózy (so stupňom dynamiky ochorenia), ktoré sú objektívne popisované v lekárskych nálezoch. Ak tam nie sú popisované, nie sú ani zdokumentované. Argument súdu preto vyhodnotil ako zavádzajúci, neobjektívny, účelový, nekorešpondujúci s lekárskymi správami, ktorý navyše nevychádza zo skutkového (zdravotného) stavu u posudzovanej osoby. Posudkoví lekári oboch stupňov nezávisle od seba posúdili zdravotný stav žalobcu rovnako s určením miery funkčnej poruchy

2020. Novela zákona neplatí retroaktívne. Podľa zákona platného od 01. júla 2020 by bolo možné rozhodovať v prípade, ak by si žalobca podal novú žiadosť o poskytnutie príslušného peňažného príspevku po nadobudnutí účinnosti novely zákona č. 447/2008 Z.z.

predpisov posúdenie miery funkčnej poruchy patrí do právomoci príslušných posudkových lekárov, ktorí posudzujú aj odkázanosť fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.“ (rozsudok z 27. júna 2012, sp. zn. 7Sžso/51/2011), - „Ak medzi dôkazy hodnotené správnym orgánom patrí aj znalecký posudok, ktorého vypracovanie bolo potrebné na účely odborného posúdenia skutočností dôležitých pre rozhodnutie správneho orgánu, potom zásada voľného hodnotenia dôkazov sa uplatní

. .) Súd preto počas súdneho konania v tak odborných otázkach nemôže vysloviť sám odborný záver o tom, či bola zdravotná starostlivosť poskytnutá v súlade s najnovšími poznatkami lekárskej vedy v situácii, keď skupina odborníkov (okrem iného nositeľov prestížnych pedagogických titulov v oblasti medicínskeho vzdelávania) na poskytovanie zdravotníckej starostlivosti dôjde k celkom opačným záverom, ako znalec, ktorý je štátom aprobovanou osobou na osvedčovanie odborných skutočností povinnou rešpektovať určité odborné postupy pod sankciou trestnoprávnej alebo disciplinárnej zodpovednosti.

závery), ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných správnym orgánom. Správny orgán preto nemôže znalecký posudok označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z

V zmysle konštantnej judikatúry vyplýva, že lekársky posudok ako výsledok lekárskej posudkovej činnosti je len jedným z podkladov pre rozhodnutie správneho orgánu, ale nie je rozhodnutím, ktoré by mohlo byť samostatne predmetom súdneho preskúmania. Súd ho môže hodnotiť ako jeden z dôkazov v konaní o preskúmanie rozhodnutia podľa V. časti O.s.p. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2009 zo dňa 15.12.2009).

Odbornú stránku lekárskych posudkov však odvolací ako aj prvostupňový súd nemohol preskúmavať.“ (rozsudok z 22. júna 2016, sp. zn. 10So/92/2015). 14. Dodal, že vo vyššie uvedených rozhodnutiach Najvyšší súd Slovenskej republiky pomenoval a nastavil rámec pravidiel, podľa ktorých súdy môžu a majú preskúmavať lekársky posudok, a to z hľadísk úplnosti, logiky a presvedčivosti. Je nad rámec týchto pravidiel, aby súd skúmal odbornú stránku posudku, teda posudzoval jeho správnosť (záverov) z odbornej stránky, prípadne až nahrádzal posudok vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Podľa žalovaného oba lekárske posudky (prvostupňový aj druhostupňový) tieto požiadavky spĺňajú, tieto sú konzistentné a obsahujú totožné závery.

III.

16. Matka žalobcu, t.č. v postavení jeho zákonnej zástupkyne, sa ku kasačnej sťažnosti žalovaného vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu dňa 22. septembra 2021 poukazujúc na nepriaznivý zdravotný stav žalobcu, ktorý pri nadmernom strese nemôže spávať, nemá priestorovú ani časovú orientáciu, v depresii ubližuje sám sebe, má množstvo fóbií a stresorov, a teda vyžaduje si nepretržitú starostlivosť, u žalobcu bola tiež zdokumentovaná dekompenzácia depresívneho ochorenia, pre depresie a samovražedné myšlienky bol žalobca dvakrát hospitalizovaný, je liečený na Aspergerov syndróm, ktorý bol vždy komplexnou poruchou a je úplne irelevantné, kedy do platnosti vstúpila príslušná novelizácia zákona č. 447/2008 Z.z. Už predtým bola v zákone č. 447/2008 Z.z. pod autizmom uvedená komplexná porucha s percentuálnou mierou 80 % až 100 %.

IV.

17. Vyjadrenie zákonnej zástupkyne žalobcu ku kasačnej sťažnosti bolo žalovanému doručené dňa 27. septembra 2021 na vedomie.

V.

dôvodná. 19. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

súde. 21. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

24. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zrušil rozhodnutie žalovaného z 05. mája 2020, číslo UPS/US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/ 5945-3/LD, ktorým žalovaný podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky zo 04. februára 2020, Číslo: NZ4/SVaR/SOC/2020/52700-6, ktorým tento podľa § 38 ods. 1 písm. b/ bod 1 a § 55 ods. 8 zákona č. 447/2008 Z.z. nevyhovel žiadosti z 18. decembra 2019, ktorú podal žalobca (t.č. ako neplnoletý v zastúpení svojou matkou D. A. C., narodenou XX. Q. XXXX) a nepriznal mu peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia. Rovnako zrušil rozhodnutie žalovaného z 05. mája 2020, číslo UPS/ US1/SSVOPPKPC2/SOC/2020/5946-3/LD, ktorý postupom podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie Úradu

osobného motorového vozidla. 25. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z., ťažké zdravotné postihnutie je zdravotné postihnutie s mierou funkčnej poruchy najmenej 50 %. 26. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom príslušného orgánu.

29. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal preukázané, že - žalobca žiadosťou z 11. decembra 2019 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich so zabezpečením prevádzky osobného motorového vozidla, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 04. februára 2020, Číslo: NZ4/SVaR/SOC/2020/ 52208-5 žiadosti žalobcu nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok mu nepriznal z dôvodu, že žalobcu vzhľadom na stanovenú mieru funkčnej poruchy v rozsahu 20 % nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval lekársky posudok z 27. januára 2020, v ktorom príslušný posudkový lekár vo vzťahu k žalobcovi stanovil druh zdravotného postihnutia podľa kapitoly IV., položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. - Duševné poruchy a poruchy správania, poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), mierna

druhu zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere funkčnej poruchy dospel k záveru, že žalobcu nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím]. 30. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovaného mal tiež preukázané, že - žalobca žiadosťou z 18. decembra 2019 na predpísanom tlačive požiadal o poskytnutie peňažného príspevku na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia, - prvostupňový správny orgán rozhodnutím zo 04. februára 2020, Číslo: NZ4/SVaR/SOC/2020/ 52700-6 žiadosti žalobcu nevyhovel a príslušný žiadaný peňažný príspevok mu nepriznal z dôvodu, že žalobcu vzhľadom na stanovenú mieru funkčnej poruchy v rozsahu 20 % nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím [podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia predstavoval lekársky posudok z 27. januára 2020, v ktorom príslušný posudkový lekár vo vzťahu k žalobcovi stanovil druh zdravotného

postihnutia podľa kapitoly IV., položka č. 1, písm. a/ prílohy č. 3 k zákonu č. 447/2008 Z.z. - Duševné poruchy a poruchy správania, poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus), mierna porucha, s mierou funkčnej poruchy 20 % (z rozpätia 10 % - 20 %); na základe takto ustáleného druhu zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miere funkčnej poruchy dospel k záveru, že žalobcu nemožno považovať za fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím].

32. Najvyšší správny súd odhliadnuc od nesprávneho názoru krajského súdu o tom, že posudkoví lekári vychádzali z lekárskych správ starších ako 6 mesiacov (psychiatrické vyšetrenie zo 16. marca 2018 a pediatrické vyšetrenie z 05. septembra 2018), nakoľko z obsahu príslušných posudkov je zrejmé, že títo mali k dispozícií aj v danom čase aktuálne lekárske správy (psychiatrické vyšetrenie z 31. októbra 2019, psychologické vyšetrenie zo 06. novembra 2019, prepúšťacia správa z 23. decembra 2019), ďalej uvádza, že príslušným orgánom na hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné postihnutie fyzickej osoby, je úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa trvalého pobytu alebo prechodného pobytu oprávnenej osoby s tým, že konkrétne je toto posudzovanie zverené posudkovým lekárom (§ 10 zákona č. 447/2008 Z.z.). Najvyšší správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre ustálenie záveru o miere funkčnej poruchy

33. V tomto smere je ďalej potrebné uviesť, že lekársky posudok je jedným z dôkazov v správnom konaní, ktorý hodnotí orgán verejnej správy ako ktorýkoľvek iný dôkaz, pričom však nie je oprávnený posudzovať správnosť v ňom uvedených záverov, ale hodnotí iba to, či úvahy posudkového lekára zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Konajúci orgán ho nemôže označiť ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami býva spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu v prejednávanom prípade posudkovým lekárom vypracovaný lekársky posudok vyhotovený na úrovni tak prvostupňovej, ako aj druhostupňovej, tieto náležitosti nespĺňa.

34. Príloha č. 3 zákona č. 447/2008 Z.z. v znení účinnom do 30. júna 2020 v kapitole IV. nazvanej „Duševné poruchy a poruchy správania“ v položke č. 1 upravovala Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické, poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (autizmus) s percentuálnou mierou funkčnej poruchy pri miernej poruche 10 - 20 %, strednej poruche 30 - 40 %, ťažkej poruche 50 - 80 % a komplexnej poruche 90 -

že sa nejedná o novú diagnózu, ale o diagnózu, ktorá bola známa už pred prijatím príslušnej novely, avšak v praxi bola nesprávne vyhodnocovaná, z ktorého dôvodu na túto skutočnosť zákonodarca reagoval tak, že uvedenú diagnózu explicitne vyjadril vo forme príkladmého výpočtu v označenej položke.

Keďže ide o poruchy sociálneho prispôsobenia ako i komunikačnej schopnosti, pri ktorých osoba potrebuje podporu v sociálnych situáciách, ktoré nevie sama riešiť. Slovo „pervazívny“ v preklade znamená hlboko prenikajúci, všetko prenikajúci; zasahujúci celú osobnosť.

36. Z príslušných lekárskych posudkov vyhotovených na oboch stupňoch nevyplýva, že by sa posudkoví lekári zaoberali aj možnosťou vyhodnotenia diagnózy Aspergerov syndróm, ktorého existencia u žalobcu nebola sporná, aj vo svetle možného posúdenia v rámci kapitoly IV. položky č. 1 písm. d/ upravujúcej komplexnú poruchu, ktorej zodpovedala (a i naďalej zodpovedá) miera funkčnej poruchy v rozpätí 90 - 100 % bez ohľadu na to, či táto diagnóza bola priamo zákonodarcom príkladmo pomenovaná, alebo nie. Posudkový lekár v ďalšom konaní opätovne vyhodnotí druh zdravotného postihnutia žalobcu aj za prítomnosti lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, tak ako to umožňuje § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z. a svoj záver presvedčivo a riadne odôvodní. Žalovaný následne znovu rozhodne o odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým správnym rozhodnutiam zo 04. februára 2020.

. .“, avšak v diagnosticko-funkčnom hodnotení to nezohľadnil. V lekárskom posudku z 22. apríla 2020 posudkový lekár v rámci diagnosticko-funkčného hodnotenia uviedol „depresívnu poruchu v anamnéze“, pričom určil, že ide o „miernu poruchu. IV.4.a. 10 %“.

38. Na záver najvyšší správny súd poukazuje tiež na spoločnú poznámku prislúchajúcu ku Kapitole IV., podľa ktorej sa miera funkčnej poruchy zdravotných postihnutí v zmysle tejto kapitoly určí podľa rozsahu zdravotného postihnutia, výskytu atakov, psychiatrického nálezu a psychologického nálezu, podľa narušenia sociálneho života, narušenia orientácie, intelektu, pamäti, myslenia, správania, emotivity.

Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 40. O trovách kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd v súlade s § 167 ods. 1 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, nakoľko žalobca bol v kasačnom konaní plne úspešný.

V Bratislave dňa 15. marca 2023