6Ssk/39/2022

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. T., narodený XX. W. XXXX, bytom vo U., Š. Č.. XXX/XX, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej z 08. októbra 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X, o invalidný dôchodok, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 27. septembra 2021, č.k. 23Sa/89/2020-68, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal v intenciách § 71 ods. 1 až 9, § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd po preskúmaní veci aj s odkazom na zhodné závery prijaté príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia dospel k záveru, že u žalobcu sa jednalo o nález zhubného nádoru pľúc a priedušiek, ktorý bol operovaný dňa 20. apríla 2017 s tým, že dôvod zníženia miery poklesu schopnosti žalobcu spočíval v preukázaní zlepšenia základného ochorenia - pľúcneho nádoru v zmysle dlhodobej stabilizácie bez recidívy, metastáz a potreby onkologickej liečby. Tomuto postihnutiu prislúchala miera poklesu 50 % (horná hranica z rozpätia 35 % - 50 %). Základná miera poklesu bola následne zvýšená pre pridruženú bronchiálnu astmu o 10 %, na výslednú mieru 60 %, ktorá v súčasnosti zodpovedá terajšiemu zdravotnému stavu. Žalobca môže vykonávať ľahšie manuálne práce, bez prašnosti a exhalátov, bez ťažkej fyzickej námahy, je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/ 2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 40 %, v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bola správne stanovená z pôvodných 75 % na 60 %, a to od 09. júla 2020 (t.j. ku dňu posúdenia). Dodal, že žalobca k žalobe nepripojil žiadne nové lekárske nálezy, ktoré by preukazovali výrazné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Posudkoví lekári rozhodli po posúdení odborných lekárskych nálezov z oblastí, na ktoré si žalobca sťažuje a svoje posudky aj náležite zdôvodnili. Posudkoví lekári sociálneho poistenia v konaní predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj v konaní o odvolaní na základe predložených odborných nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že zdravotný stav žalobcu nie je zhoršený na úroveň invalidity?). Po vyhodnotení závažnosti dôvodov žaloby vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu správneho orgánu, ako aj k obsahu pripojeného spisu žalovanej súd konštatoval, že nezistil dôvod, že by sa žalovaná odchýlila od logických argumentov a relevantných právnych záverov so správnou citáciou dotknutých právnych noriem, obsiahnutých v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre správnosť napadnutého výroku rozhodnutia. Medzi účastníkmi bolo sporné posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a zaradenie tohto postihnutia podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. s tým, že posúdenie rozsahu zdravotného poškodenia a jeho následkov a na schopnosť žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje lekárske znalosti, ktoré sú vo veciach sociálnych zverené do právomoci posudkových lekárov sociálneho poistenia. 4. Vzhľadom na uvedené, krajský súd správnu žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanej náhradu trov konania nepriznal, pretože jej žiadne trovy nevznikli.

8. Konkrétne namietal, že posudky posudkových lekárov nespĺňajú základné požiadavky na ich obsahovú stránku. Z posudkov nijako logicky, jednoznačne a presvedčivo nevyplýva dôvod, pre ktorý malo dôjsť, bezo zmeny zdravotného stavu v porovnaní so stavom posudzovaným pri priznaní invalidity, k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalovaná za totožného zdravotného stavu, rozdielne klasifikovala základné zdravotné postihnutie, kedy v roku 2018 bol žalobca zo strany žalovanej klasifikovaný pod Kapitolu VIII, oddiel B, položka č. 5, písmeno d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., avšak v roku 2020 už bol bez akéhokoľvek presvedčivého a logickými argumentmi podporeného odôvodnenia zaklasifikovaný do Kapitoly VIII, Oddiel B, položka č. 5, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., čo považoval za svojvoľný a nezákonný krok žalovanej, vykonaný v rozpore s objektívnym skutkovým a právnym stavom.

v porovnaní s rokom 2018. Samotná stagnácia, nemennosť zdravotného stavu nie je ex lege dôvodom na zmenu klasifikácie zdravotného postihnutia z písm. d/ na písm. c/. Uvedené nijako nevyplýva zo zákona č. 461/2003 Z.z., ani jeho prílohy č. 4. Mal za to, že tak zákon č. 461/ 2003 Z.z., ako ani jeho príloha č. 4, neobsahuje ustanovenie, ktoré by umožňovalo žalovanej

V zmysle ustálenej súdnej praxe je možné len taký posudok považovať za presvedčivý a dostatočný, ktorý nevnáša pochybnosti o komplexnom zhodnotení zdravotného stavu žiadateľa o dávku, obsahuje logické úsudky a dôvody, ktoré viedli k záverom nielen o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale aj o závažnosti ostatných zdravotných postihnutí. S poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax súdov uviedol, že posudkoví lekári sa mali dôsledne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam uvedeným v predložených lekárskych správach, riadne mali tiež vyhodnotiť zdravotný stav z hľadiska všetkých zdravotných postihnutí, pričom svoje závery mali riadne a najmä presvedčivo odôvodniť, k čomu však nedošlo. 9. Ďalej namietal, že krajský súd sa v napadnutom rozsudku obmedzil len na strohé, nekonkrétne a príliš všeobecné konštatovania, navyše účelovo vyložené len v prospech žalovanej bez akéhokoľvek vlastného právneho názoru na danú vec; mal povinnosť uviesť, podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním zistený skutkový stav.

V odôvodnení svojho rozhodnutia síce uviedol priebeh konania, neuviedol však vlastné právne posúdenie zisteného skutkového stavu v kontexte žalobcom vznesených námietok. Žiadnym relevantným, zmysluplným a logicky prijateľným právnym názorom nevysvetlil, ako mohlo dôjsť k zásadnej zmene klasifikácie základného zdravotného ochorenia - pľúcneho nádoru bez toho, aby došlo k akejkoľvek zmene zdravotného stavu v tomto smere, v porovnaní s predchádzajúcim rozhodným obdobím, t.j. rokom 2018. Teda žiadnym zrozumiteľným a logikou prijateľným záverom doposiaľ nezdôvodnil zmenu v klasifikácii existujúceho (základného) zdravotného postihnutia v roku 2020, v porovnaní s rokom 2018, keď evidentne podľa lekárskych posudkov odborných lekárov, k zlepšeniu zdravotného stavu nedošlo.

10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti žalovanej na ďalšie konanie.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 17. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 20. júla 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi znížil sumu invalidného dôchodku od 12. augusta 2020 na sumu 269,10 eur mesačne.

Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.

Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 2) 24. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a/ lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b/ komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

27. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

31. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

XXX XXX XXXX X postupom podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi priznala od 29. januára 2018 invalidný dôchodok v sume 388,70 eur mesačne [z hľadiska medicínskeho tvorila podklad pre vydanie predmetného rozhodnutia lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Nitra z 23. mája 2018, vo výroku ktorej posudkový lekár skonštatoval, že žalobca je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 75 %; za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Nádory dýchacích ciest, pľúc a medzipľúcia

č. 5, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. po úplnom odstránení nádoru, s obmedzením pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa so stanovenou 50 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35 až 50 %); s navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia (Bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca); dátum zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený k 09. júlu 2020, t.j. ku dňu posúdenia [príslušný posudkový lekár svoj záver odôvodnil primárne s poukazom na stabilizáciu zdravotného stavu žalobcu], - na základe týchto záverov, prvostupňový správny orgán dňa 20. júla 2020 vydal rozhodnutie o znížení sumy invalidného dôchodku, - na odvolanie žalobcu (po tom, čo posudkový lekár sociálneho poistenia pobočky v Lekárskej správe zo 07. septembra 2020 zotrval na totožnom závere ako v lekárskej správe z 09. júla 2020) generálny riaditeľ žalovanej ako odvolací správny orgán podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. rozhodnutím vydaným dňa 08. októbra 2020 zamietol v celom rozsahu

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Nádory dýchacích ciest, pľúc a medzipľúcia podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 5, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. po úplnom odstránení nádoru, s obmedzením pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa so stanovenou 50 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 35 až 50 %); s navýšením o 10 % za iné zdravotné postihnutia (Bronchiálna astma stredne ťažká perzistujúca), a teda celkovo miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 60 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; dátum zmeny poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bol stanovený k 09. júlu 2020].

Oddiel B, Položka č. 5, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., t.j. po úplnom odstránení nádoru, s obmedzením pľúcnych funkcií stredne ťažkého stupňa (s percentuálnym rozpätím 35 % - 50 %); v zásade namietal, že na takúto z(á)menu nebol daný reálny dôvod, keďže čo do základného ochorenia - konkrétne pľúcneho nádoru nedošlo k zlepšeniu zdravotného stavu, práve naopak, opakovane bola konštatovaná jeho stabilizácia, na základe čoho mali príslušní posudkoví lekári zotrvať na svojich pôvodných záveroch s ustálenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 %, čo preukazujú ním do konania prekladané lekárske nálezy, predovšetkým z 18. júna 2020 a z 24. júna 2020.

Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne

Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

dôchodku. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Za tohto stavu posudkový lekár v súvislosti so žiadosťou žalobcu o invalidný dôchodok z mája 2018 v lekárskej správe dňa 23. mája 2018 vo výroku skonštatoval, že žalobca je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou; miera poklesu bola určená na 75 %; za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo určené: Nádory dýchacích ciest, pľúc a medzipľúcia

Za rozhodujúce zdravotné postihnutie i naďalej považovali onkologické ochorenie, ktoré nemá určenú onkologickú liečbu, spočíva v radikálnych chirurgických zákrokoch, pričom stabilizáciu ochorenia potvrdilo trojročné (3) obdobie dané kontrolnou lekárskou prehliadkou; jednalo sa o časové obdobie, počas ktorého bol žalobca intenzívne sledovaný príslušným onkologickým pracoviskom, ktoré vyšetreniami pátra po vzplanutí pôvodného nálezu alebo rozšírenia ochorenia formou vzdialených metastáz. Nakoľko tieto skutočnosti neboli preukázané, posledné onkologické vyšetrenie (18. jún 2020) konštatovalo kľudovú fázu ochorenia, čomu potom zodpovedala zmena rozhodujúceho zdravotného postihnutia pod „menej závažnú“ položku č. 5, písmeno c/ majúceho charakter stredne ťažkého stupňa s prislúchajúcim percentuálnym rozpätím 35 % až 50 %. Tento stav predpokladal už posudkový lekár v Lekárskej správe z 23. mája 2018, keď určil termín kontrolnej lekárskej prehliadky čo do budúcna.

39. K námietke žalobcu, že rozsudok krajského súdu je neodôvodnený a nevyporiadava sa s podstatnými námietkami, najvyšší správny súd uvádza, že rozsudok krajského súdu je vo svojej podstate odôvodnenia pomerne stručný, avšak vzhľadom na to, že žalobca v prvom rade namietal nedostatočné posúdenie zdravotného stavu spočívajúce v tom, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie nemalo byť určené zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 5, písmeno c/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., ale zdravotné postihnutie podľa Kapitoly VIII, Oddiel B, Položka č. 5, písmeno d/ prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., nakoľko aj na základe ním predložených lekárskych správ nevyplývalo zhoršenie zdravotného stavu, práve naopak jeho stabilizácia, bolo v tomto smere aj s ohľadom na skutočnosti uvádzané v bode 35 tohto rozsudku nevyhnutné vychádzať z príslušných lekárskych správ posudkových lekárov. Krajský súd primárne v bode 10 vychádzal zo záverov posudkových lekárov, s ktorými sa plne stotožnil. Najvyšší správny súd pripomína, že súčasťou

dôchodok, teda, či sa žalobca z medicínskeho hľadiska na účely zákona č. 461/2003 Z.z. považuje za invalidného, ale otázka opodstatnenosti zníženia sumy invalidného dôchodku v dôsledku zníženia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne stanovených 75 % na 60 %.

41. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 42. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 28. februára 2023