6Ssk/39/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Martina Tisa a JUDr. Michala Matulníka, PhD., v právnej veci žalobcu: N.. Š. K., narodený XX. N. XXXX, bytom v G., Š.M. č. XXX/XX, právne zast.: JUDr. Mariánom Havrilom, advokátom so sídlom v Michalovciach, Nám. Slobody č. 13, proti žalovanému: Úrad hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru, so sídlom v Bratislave, Ružinovská č. 1/B, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 13. mája 2020, číslo SPOU-PO-PK-38/2020, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach zo 17. októbra 2024, č. k. KE-8S/117/2020-122, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I.

73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako veliteľ mobilnej zásahovej jednotky Policajného zboru (ďalej len „MZJ PZ“) nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca 2019 a opakovane uloženej na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 02. apríla 2019, s predĺženým termínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (Školiace preukazy) na každého policajta zvlášť, nezabezpečil ani jeho aktualizáciu podriadeným policajtom, čím sa dopustil porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a svojím konaním tak vedome spôsobil neúplnosť podkladov za oblasť vzdelávania MZJ PZ pred opakovaným schengenským hodnotením Slovenskej

3. Správny súd po preskúmaní veci dospel k záveru o zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Disciplinárny rozkaz spĺňal všetky zákonom stanovené náležitosti. Porušenie povinnosti obsiahnuté v disciplinárnom rozkaze považoval za dostatočne špecifikované, aby nebolo zameniteľné s iným konaním.

Platná právna úprava neobsahuje definíciu pojmu „školiaci preukaz“ a ostatných v predmetnom prípade relevantných pojmov, avšak bolo potrebné vychádzať z kontextu pojmov a dlhodobej aplikačnej praxe, keďže predmetný prehľad bol dlhodobo vedený príslušnými osobami, a výklad pojmov súvisiacich so služobnými úlohami nikdy nebol sporný, nejasný. O tom svedčala aj skutočnosť, že úlohy

V.. B. a nezákonnosti ním vykonanej kontroly, ktorá bola podkladom pre disciplinárne konanie, správny súd uviedol, že C.. V.. B. bol oprávnený na výkon práv a povinností vyplývajúcich mu z funkcie veliteľa MZJ PZ, vrátane kontrolnej činnosti súvisiacej s plnením predmetných úloh uložených nadriadeným orgánom; v administratívnom konaní a ani v konaní pred súdom nebola predložená, respektíve označená listina, ktorá by uvedenú skutočnosť spochybňovala. Námietku účelovosti konania výhradne voči žalobcovi s tým, že úlohu aktualizovať školiace preukazy nesplnili aj iné osoby, pričom disciplinárne konanie bolo začaté len voči žalobcovi, súd vyhodnotil ako nesúvisiacu s napadnutými rozhodnutiami správnych orgánov vo vzťahu k žalobcovi, išlo o individuálne správne akty a navyše žalobca ako jediný z riadiacich funkcionárov zadanú úlohu vôbec nesplnil.

K námietke, že prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ na základe výzvy riaditeľa RHCP G., ktorá bola žalobcovi doručená dňa 24. októbra 2019, nepredložil z dôvodu, že riaditeľ si musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade držby požadovaných informácií by porušil právne predpisy, správny súd uviedol, že zo žiadosti vyplývalo nepochybne, že žalobca mal možnosť buď predložiť evidenciu alebo označiť osobu, ktorá bola poverená vedením a aktualizáciou prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov), ale takto neučinil. Mal možnosť preukázať splnenie úlohy aj prostredníctvom, respektíve v súčinnosti s jeho nástupcom C.. B., prípadne mohol požiadať o sprístupnenie potrebných podkladov nachádzajúcich sa v služobnom počítači C..

C.. V.. V. preukázateľne viedol túto evidenciu do roku 2015 a v tomto prípade išlo o obdobie po roku 2015 (2016 až 2019). Žalobca v prípade dôkladného prebratia agendy, by mal vedomosť o vedení prehľadu v elektronickej podobe v služobnom počítači a mohol tak niekoho poveriť, aby ju ďalej viedol. Žalobcom namietané úradné záznamy, ktoré boli zabezpečené v predmetnom disciplinárnom konaní ako dôkazy, obsahovali všetky náležitosti v zmysle Prílohy č. 7 NMV SR č. 98/2016, t.j. sú opatrené odtlačkom príslušnej úradnej pečiatky s uvedením dátumu, evidenčného čísla a čísla spisu), ako aj úradný záznam z 27. októbra 2019 (obsahuje všetky náležitosti týkajúce sa úpravy úradného listu vybavovaného v rámci úradnej korešpondencie medzi útvarmi PZ a ich organizačnými zložkami).

podobe). 4. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 6. Namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP) a tiež, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP). 7.

Správny orgán nedokázal predložiť ani len jeden dôkaz potvrdzujúci, že školiace preukazy boli v Policajnom zbore zavedené ako povinná evidencia alebo že ich vedenie bolo v právomoci žalobcu. V administratívnom spise sa nenachádzajú žiadne dokumenty (všeobecne záväzné právne predpisy, interné právne predpisy, rozkazy, pokyny, nariadenia, zápisy zo služobných porád, interné nariadenia, rozkazy ani iné pokyny), ktoré by potvrdzovali existenciu školiacich preukazov a ich povinné vedenie alebo aktualizáciu. Žiadna z osôb, ktoré sa vo veci vyjadrili, pričom ani jedna z týchto osôb nebola riadne poučená a vypočutá, v konaní nepotvrdila existenciu týchto školiacich preukazov v čase, keď mala byť údajná aktualizácia vykonaná. Žalovaný v disciplinárnom konaní nepreukázal, že školiace preukazy existovali v období, kedy ich aktualizáciu požadoval. Nebolo dôkazne preukázané, že žalobca bol oboznámený s konkrétnym právnym predpisom, ktorý by mu ukladal povinnosť viesť tzv. školiace preukazy. Žalobca nemohol byť disciplinárne postihovaný za nesplnenie povinnosti, ktorá nebola jasne a záväzne stanovená. 8.

V tomto smere tiež žalobca namietal porušenie zásady právnej istoty, keďže žalobca nemal jednoznačne a zrozumiteľne stanovené povinnosti ani spôsob ich plnenia. Správny orgán v konaní pred správnym súdom nepreukázal existenciu školiacich preukazov, pričom správny súd sa s touto podstatnou otázkou reálnej existencie školiacich preukazov absolútne nezaoberal. Žalobcovi nemohla byť uložená povinnosť aktualizovať školiace preukazy, ak tieto v skutočnosti neexistovali. V spisovom materiáli sa nenachádza žiaden dôkaz o tom, že by žalobca obdŕžal akékoľvek podklady na vedenie či aktualizáciu školiacich preukazov. Výpovede nadriadených žalobcu ani ostatných osôb neposkytujú žiadne dôkazy o tom, že by žalobca dostal jasné a konkrétne pokyny na vytvorenie alebo aktualizáciu neexistujúcich dokumentov. Absencia

Disciplinárne opatrenia by mali odrážať reálny dopad a závažnosť skutkového stavu, ktorého sa týkajú. V tomto prípade ide o situáciu, kde sa nielenže nepreukázala akákoľvek škoda, ale ani nedostatky v systémovej alebo operatívnej funkcii Policajného zboru. Tvrdenie žalovaného o ohrození schengenského hodnotenia sa nezakladalo na pravde, nakoľko pri schengenskom hodnotení v roku 2013 žalobca prezentoval MZJ PZ pred komisiou a z prezentácie, ktorá bola správnemu súdu doložená, jednoznačne vyplýva, že školenia, či „školiace preukazy“ neboli predmetom hodnotiacej komisie. Je nepochybné, že všetky školenia policajtov MZJ PZ RHCP Sobrance boli vykonané v príslušných termínoch. Prezenčné listiny, ktoré preškolení policajti po absolvovaní školení vlastnoručne parafovali, s vyznačením dátumu jeho absolvovania predstavujú jediný relevantný a objektívny dôkaz o splnení tejto povinnosti. Predložené dôkazy

Takýto selektívny prístup, pri ktorom sa jeden subjekt sankcionuje a iní nie, hoci sú okolnosti totožné, je neakceptovateľný. Skutočnosť, že úloha „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“ sa opakovane objavuje v zápisoch z porád s rôznymi termínmi plnenia, dokazuje, že neplnenie tejto úlohy bolo rozšíreným problémom. Sankcionovanie len žalobcu predstavuje porušenie zásady objektivity a nestrannosti. Neplnenie úlohy nie je výlučne dôsledkom konania žalobcu, ale aj ďalších subjektov, ktoré mali povinnosť zodpovedne pristupovať k vedeniu a aktualizácii školiacich preukazov. Správny orgán ukladá sankcie len jednému subjektu, musí jasne preukázať jeho individuálnu zodpovednosť a zároveň vysvetliť, prečo ostatné subjekty, ktoré mali rovnaké povinnosti, neboli disciplinárne riešené.

zrušený rozhodnutím prezidenta Policajného zboru dňa 25. septembra 2019 a personálny rozkaz č. 355/2019 riaditeľa RHCP G. bol zrušený rozhodnutím ministerky vnútra dňa 26. septembra 2019. Tieto skutočnosti dokazujú, že C.. V.. B. nemal ani faktické, ani právne oprávnenie na vykonávanie úkonov vo funkcii veliteľa MZJ PZ RHCP G.. Dodal, že žalobca bol z funkcie odvolaný de facto dňom 31. júla 2019, od tohto dátumu nedisponoval žiadnym oprávnením vo vzťahu k MZJ PZ RHCP G.. Upriamil tiež pozornosť na fakt, že všetky relevantné písomnosti, evidencie, materiálne a technické prostriedky boli riadne odovzdané zástupcom veliteľa, ktorí nevzniesli žiadne námietky k ich neúplnosti. Rovnako zo strany správneho súdu bolo konštatované, že C.. V.. V. viedol evidenciu školiacich preukazov do roku 2015 a žalobca v prípade dôkladného prebratia agendy, mal mať vedomosť o vedení tejto evidencie v elektronickej podobe v služobnom počítači. Predmetné konštatovanie správneho súdu bolo založené výlučne a len na písomnom stanovisku C.. V.. V., kde ale tento výslovne uviedol, že svoju agendu odovzdal zástupcom veliteľa MZJ PZ RHCP G., a to I.. V.. I. a I..

15. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

17. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

19. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného z 13. mája 2020, číslo SPOU-PO-PK-38/2020, ktorým tento podľa § 243 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz zo 14. januára 2020, číslo 1, ktorým bolo žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona, ktorého sa žalobca dopustil tým, že ako veliteľ MZJ PZ nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca 2019 a opakovane uloženej na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 02. apríla 2019, s predĺženým termínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval prehľad

20. Zákon č. 73/1998 Z.z. upravuje štátnu službu profesionálnych vojakov a právne vzťahy, ktoré súvisia so vznikom, zmenou a skončením služobného pomeru profesionálnych vojakov s tým, že na právne vzťahy profesionálnych vojakov pri výkone štátnej služby sa vzťahuje Zákonník práce, ak to ustanovuje tento zákon (§ 1 ods. 1,2).

22. Podľa § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z., policajt je povinný a/ plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b/ vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, h/ dodržiavať služobnú disciplínu.

25. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 26. Podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z., disciplinárnym opatrením je písomné

28. Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.

31. Podľa § 238 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., účastník konania je oprávnený navrhovať na podporu svojich tvrdení dôkazy. 32. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

(. . .) 34. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.

- v čase vydania prvostupňového správneho rozhodnutia žalobca už zastával funkciu zástupcu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru U. Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru,

príslušnú kontrolu, od 15. novembra 2012 do 31. júla 2019 bola evidencia každého školenia v pôsobnosti MZJ PZ riadne spracovaná a vedená, evidencia spracovaná a vedená podľa príslušných právnych predpisov bola zo strany žalobcu riadne preverená a skontrolovaná; dodal, že na služobnej porade uložená úloha nebola splnená aj inými subjektmi] - prvostupňový správny orgán listom z 21. októbra 2019 vyzval žalobcu, aby predložil evidenciu prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov) v akejkoľvek forme, respektíve o uvedenie osoby, ktorá bola preukázateľne poverená vedením prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov) a jeho

bola jediná forma vedenia evidencie prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ, - prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím - disciplinárnym rozkazom zo 14. januára 2020, číslo 1 žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. uložil disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona bližšie špecifikované v bode 1 tohto rozsudku, - na odvolanie žalobcu žalovaný tu preskúmavaným rozhodnutím z 13. mája 2020 odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie - disciplinárny rozkaz zo 14.

37. Najvyšší správny súd v úvode poukazuje na to, že voči žalobcovi bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť za zavinené porušenie povinností majúce znaky disciplinárneho previnenia. Disciplinárnu zodpovednosť možno definovať ako sankčný vzťah, ktorý vzniká v prípade zavineného porušenia služobnej povinnosti a ktorý sa realizuje ukladaním disciplinárnych opatrení a iných sankcií. Disciplinárna zodpovednosť je typická pre služobný pomer príslušníkov Policajného zboru a je výrazom verejnoprávnej povahy štátnej služby v dôsledku uplatňovania administratívnej metódy právnej regulácie.

Bratislava : Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, 278 s., ISBN 978-80-8168-981-9). V tu prejednávanej veci sa mal žalobca dopustiť skutku spočívajúcom v tom, že nesplnil úlohu „Aktualizovať prehľad o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy)“, ktorá mu bola uložená na služobnej porade riaditeľa RHCP G. ÚHCP P PZ, konanej dňa 25. januára 2019 s termínom plnenia do 15. marca 2019 a opakovane uloženej na služobnej porade riaditeľa RHCP G., ÚHCP P PZ, konanej dňa 02. apríla 2019, s predĺženým termínom plnenia do 30. apríla 2019, okrem toho, že neaktualizoval prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (Školiace preukazy) na každého policajta zvlášť, nezabezpečil ani jeho aktualizáciu podriadeným policajtom. Týmto svojím konaním sa mal potom dopustiť porušenia základných povinností policajta podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. a/, b/ a h/ zákona č. 73/1998 Z.z. a svojím konaním tak vedome spôsobiť neúplnosť podkladov za oblasť vzdelávania MZJ PZ pred opakovaným schengenským hodnotením Slovenskej republiky, ako aj zvýšenie rizika hodnotenia oblasti vzdelávania v rámci RHCP G., ÚHCP

ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. Z uvedeného je zrejmé, že porušenie služobnej disciplíny nemusí spočívať len v porušení povinnosti plynúcej výlučne z ústavy, ústavných zákonov, zákonov, ďalších všeobecne záväzných právnych predpisov a služobnej prísahy, ale tiež z porušenia rôznych rozkazov, nariadení, príkazov a pokynov daných policajtovi zo strany nadriadených.

služobných porád zúčastnil, čo potvrdzuje jeho podpis na príslušných prezenčných listinách. Rovnako oboznámenie žalobcu so zápismi z porád bolo nespochybniteľne preukázané aj prostredníctvom elektronického systému žalobcu, ktorý zaznamenal presný čas oboznámenia sa žalobcu s internými registratúrnymi záznamami. Vo vzťahu k samotnej existencii školiacich preukazov možno odkázať na elektronickú správu (e-mail) od mjr. G. z 27. augusta 2019, v ktorom sa táto zaoberala práve školiacimi preukazmi a ich nedostatkami ohľadom nedostatočného zaznamenávania niektorých vzdelávacích aktivít.

jednotlivých oddelení. Predmetom kontroly bolo aj to, či jednotlivé útvary riaditeľstva vedú školiace preukazy na policajtov, tak ako majú. Tiež doplnila, že problematika vzdelávania bola stále hodnotená na schengenských hodnoteniach ako v roku 2007, tak aj v roku 2013, preto jej bola zo strany riaditeľstva venovaná zvýšená pozornosť. Školiace preukazy vytvorené a vedené boli. Vedenie uvedenej evidencie potvrdila tiež T.. W. vo vyjadrení z 27. októbra 2019, keď uviedla, že v období pred prvým opakovaným schengenským hodnotením viedol prehľad o absolvovaných školeniach na jednotlivých policajtov MZJ PZ bývalý zástupca C..

konanej dňa 25. januára 2019. Navyše, v prípade akýchkoľvek pochybností mal žalobca možnosť požiadať o výklad znenia služobnej úlohy, čo však preukázateľne neučinil, hoci na danej služobnej porade bol prítomný (a rovnako tak na ďalšej služobnej porade konanej dňa 02. apríla 2019, na ktorej tiež jedným z bodov bola aktualizácia prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy). Žalobca ako vedúci funkcionár bol, respektíve mal byť s touto agendou a s ňou súvisiacimi dôsledkami oboznámený.

V.. V. v liste zo 16. novembra 2019. S ohľadom na uvedené bolo tiež nadbytočné, aby služobný orgán pristúpil k žalobcom navrhovanému výsluchu I.. V.. I. a I.. I.. Y., keď mal z iných do konania riadne zabezpečených podkladov dostatočne a nesporne preukázané, že prehľady o absolvovaných školeniach policajtov (školiace preukazy) sa vyhotovovali. 39. Žalobca ďalej namietal, že C..

Zároveň bol personálnym rozkazom č. 355 s účinnosťou od 01. augusta 2019 ustanovený do funkcie zástupcu riaditeľa Oddelenia hraničnej kontroly Policajného zboru U. Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície G. úradu hraničnej a cudzineckej polície Prezídia Policajného zboru.

B. bol do uvedenej funkcie riadne ustanovený. Podľa názoru najvyššieho správneho súdu neobstojí tiež poukaz žalobcu na fakt, že dňa 27. septembra 2019 mu boli doručené dve rozhodnutia nadriadených orgánov, ktoré ako nezákonné zrušili oba už vyššie spomenuté personálne rozkazy č. 9 a č. 355, keďže tieto rozhodnutia boli vydané najskôr 25. septembra 2019, čím je preukázané, že C..

27. augusta 2019, kedy sa mohol najskôr oboznámiť s elektronickou správou - e-mailom od I.. G.) a rovnako tak v čase spracovania úradného záznamu doručeného prvostupňovému správnemu orgánu dňa 16. septembra 2019) bol oprávnenou osobou vykonať kontrolnú činnosť na MZJ PZ. Zrušením personálneho rozkazu o prevedení žalobcu a ustanovení do novej funkcie nedošlo automaticky k obnoveniu pôvodného zaradenia žalobcu, keďže v rozhodnej dobe už bolo predmetné služobné miesto obsadené C..

40. Námietku žalobcu, že prehľad o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ na základe výzvy riaditeľa RHCP G. ktorá mu bola doručená dňa 24. októbra 2019 nepredložil z dôvodu, že riaditeľ si musel byť vedomý skutočnosti, že v prípade držby požadovaných informácií by porušil právne predpisy, najvyšší správny súd podobne ako správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú, keď z príslušnej žiadosti riaditeľa vyplývala možnosť žalobcu buď predložiť požadovanú evidenciu alebo označiť osobu, ktorá bola poverená vedením a aktualizáciou prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ PZ (školiacich preukazov, čo však žalobca preukázateľne neurobil. Mal možnosť preukázať splnenie úlohy aj prostredníctvom, respektíve v súčinnosti s jeho nástupcom C.. V..

G. z 27. augusta 2019 žalobca de facto (od 31. júla 2019) už nevykonával funkciu veliteľa MZJ PZ RHCP G., a teda ani nemal k dispozícii žiadne prostriedky ani možnosti akýmkoľvek spôsobom na predmetnú situáciu reagovať, keď bolo nesporne preukázané, že úloha týkajúca sa aktualizácie prehľadu o absolvovaných školeniach policajtov MZJ (školiace preukazy) bola uložená na služobnej porade konanej dňa 25. januára 2019 v rámci bodu 3 „Stanovenie úloh na nasledujúce obdobie“ (zápis zo služobnej porady z 29. januára 2019 evidovaný pod číslom PPZ-HCP-SO3-2019/006167-004) so stanoveným termínom plnenia do 15. marca 2019 a tiež na služobnej porade konanej dňa 02. apríla 2019 v rámci bodu 4 „Stanovenie úloh na nasledujúce obdobie“ (zápis zo služobnej porady z 05. apríla 2019 evidovaný pod číslom PPZ- HCP-SO3-2019/006167-007) so stanoveným termínom plnenia do 30. apríla 2019.

prezentoval MZJ PZ pred komisiou a z prezentácie nevyplývalo, že by boli školenia, či „školiace preukazy“ predmetom hodnotiacej komisie, neznamená, že nemohli byť predmetom hodnotenia na nadchádzajúcom schengenskom hodnotení. Zároveň podľa § 48 ods. 3 písm.

V tomto prípade bola zo strany nadriadeného žalobcovi (a iným subjektom) uložená jasná úloha, ktorú žalobca preukázateľne nesplnil (táto skutočnosť bola potvrdená aj C.. R. a T.. W. v zmysle ich vyhotovených úradných záznamov tvoriacich prílohu úradného záznamu C.. B. zo 16. septembra 2019 a založených do administratívneho spisu). V súvislosti s konštatovaním žalobcu, že nebolo preukázané, že by konanie žalobcu viedlo k akýmkoľvek škodlivým dôsledkom alebo narušeniu činnosti Policajného zboru, najvyšší správny súd odkazuje na § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z., podľa ktorého pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalobcovi bola uložená najmenej prísna sankcia - písomné pokarhanie, pričom nie je vylúčené, že ak by týmto konaním došlo k škodlivému následku, služobný orgán by sa uchýlil k uloženiu prísnejšej sankcie.

43. Vo vzťahu k otázke (ne)preskúmateľnosti rozsudku správneho súdu možno uzavrieť, že Ústavný súd Slovenskej republiky pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.

Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Všeobecný súd je povinný na procesné úkony účastníkov primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu

Hurk v. Holandsko z 19. apríla 1994, č. 16034/90, § 61). Vo svetle takto prezentovaných záverov možno potvrdiť, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, primerane rozumným a v okolnostiach veci dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva reflektoval na žalobcom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil. Rovnako z obsahu prvostupňového správneho rozhodnutia je zrejmý skutkový stav, sú tam uvedené skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako bola použitá správna úvaha pri hodnotení predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa správny orgán vyrovnal so zásadnými návrhmi a námietkami účastníka konania a s jeho vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalovaný sa následne v dostatočnej miere zaoberal aj námietkami žalobcu, uvedenými v podanom odvolaní. Obe napadnuté rozhodnutia aj podľa názoru najvyššieho

44. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd vyhodnotil rozsudok správneho súdu ako vecne správny, preto kasačnú sťažnosť žalobcu ako nedôvodnú postupom podľa § 461 SSP zamietol. 45. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, keďže nebola splnená podmienka výnimočnosti (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta druhá SSP).

V Bratislave dňa 30. júla 2025