6Ssk/40/2022

1. Krajský súd v Nitre (ďalej len „krajský súd") napadnutým rozsudkom z 08. októbra 2021, č.k. 22Sa/4/2021-91 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 09. apríla 2021, číslo: 02859/2021/20, ktorým podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov

nezmenil. Pred vydaním rozhodnutia o zastavení konania prvostupňový orgán preskúmal splnenie podmienok v tej istej veci, t.j. totožnosť účastníka konania, totožnosť v predmetne konania, existencia právoplatného rozhodnutia a okolnosti, či vo veci nastala podstatná zmena skutkového stavu - skutkové okolnosti prípadu v čase posudzovania žiadosti o priznanie starobného dôchodku v roku 2018, vo vzťahu k posudzovanej žiadosti o priznanie starobného dôchodku v roku 2020. Podstata rozhodnutej veci spočívala v tom, že ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo, opätovne konať o nej nemožno s výnimkou v prípade, ak sa podstatne zmenil skutkový stav veci. Z predloženej matérie vyplynulo, že k zmene skutkového stavu nedošlo, pretože odvolateľovi boli zhodnotené všetky obdobia trvania výkonu služby a civilného zamestnania, t.j. celkom 36 rokov a 178 dní, pričom suma vypočítaného starobného dôchodku sa nezmenila, teda je nižšia ako v totožne posudzovanej veci v roku 2018 s porovnaním výšky príspevku za službu. Z tohto dôvodu Útvar sociálneho zabezpečenia dospel k záveru, že boli splnené všetky procesné podmienky pre zastavenie správneho konania.

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného preskúmal v intenciách § 203 ods. 2 SSP, v zmysle ktorého pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi; § 55, § 94 ods. 12, § 119 ods. 1, § 132 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení; § 119 ods. 1, § 121 ods. 2 zákona č. 410/1991 Zb. o služobnom pomere príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky v znení účinnom v rozhodnom čase; § 212, § 213 ods. 4, § 84 ods. 1, § 105 ods. 4 písm. a/, § 113 ods. 2 písm. b/, § 121 a § 125 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase, § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní a v režime stanovenom Správnym súdnym poriadkom a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby.

5. Správny súd zistil, že v predmetnej veci bol zachovaný zákonom ustanovený postup pri posudzovaní totožnosti veci z dôvodu, že išlo o totožných účastníkov konania - t.j. žalobca podal žiadosť, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím z 24. októbra 2018, ako aj s napadnutým

6. V bodoch 17 - 18 rozsudku sa správny súd na zdôraznenie správnosti a najmä vysporiadanie sa s rozhodnými obdobiami pre aplikáciu citovaných právnych predpisov poukázal na spornú otázku v rámci priznania dávky starobného dôchodku, a to splnenie podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku žalobcu v zmysle § 94 ods. 2 zák. č. 100/1988 Zb., keďže splnenie podmienky nároku na výplatu starobného dôchodku právna úprava podmienila podaním žiadosti o starobný dôchodok počas účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., k čomu zo strany žalobcu nedošlo, nakoľko žalovaný žiadnu žiadosť žalobcu o výplatu starobného dôchodku v období od 25. apríla 2001, t.j. od dátumu vzniku nároku na starobný dôchodok do 31. decembra 2003, do konca účinnosti zákona č. 100/1988 Zb., neeviduje. Žiadosť o starobný dôchodok žalobca podal až v roku 2018, t.j. 17 rokov po vzniku nároku na starobný dôchodok (25. apríla 2001). Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca je poberateľ príspevku za službu od 01. februára 1998 po tom, čo bol uvoľnený zo služobného pomeru dňom 31. januára 1998. Z uvedeného tak vyplýva, že žalobcovi oproti vyplácanému príspevku za službu vznikol nárok aj na starobný dôchodok (od 25. apríla 2001) v dobe, kedy bolo platné žalobcom namietané ustanovenie § 212 zákona č. 73/1998 Z.z. Podľa správneho súdu preto nebolo právne významné, kedy žalobca o starobný dôchodok požiadal; podstatné bolo, kedy žalobcovi vznikol nárok na výplatu starobného dôchodku. Správny súd z rozhodnutia zo dňa 24. októbra 2018 zistil, že žalovaný posúdil žalobcov nárok na starobný dôchodok, posúdil nárok na výplatu starobného dôchodku, výšku o príspevku porovnal s vypočítaným starobným dôchodkom a rozhodol v negatívnom výroku o nepriznaní starobného dôchodku dôvodiac tým, že suma vypočítaného starobného dôchodku je nižšia ako už vyplácaného príspevku za službu považovaný za výsluhový dôchodok, teda rozhodnutie o starobnom dôchodku by bolo v neprospech žalobcu, nakoľko by poberal nižšiu sumu dôchodku. 7. Správny súd nespochybnil právo žalobcu podávať žiadosti o priznanie starobného dôchodku opätovne, v zákonom stanovených intervaloch, avšak z dôvodu hospodárnosti konania ako nepostupovať šikanóznym spôsobom voči správnemu orgánu sa súdu javilo lepšie vyčkať na ukončenie súdneho prieskumu rozhodnutia z 24. októbra 2018. 8. O trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy nevznikli.

III.

14. Kasačná sťažnosť bola doručená žalovanému na vedomie dňa 19. novembra 2021. 15. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

IV.

17. Správny súdny poriadok upravuje podmienky a podrobnosti o súdnej ochrane v správnom súdnictve. 18. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy,sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

20. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 21. Podľa § 199 ods. 2 SSP, v konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach.

23. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok krajského súdu, ktorým súd zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného z 09. apríla 2021, číslo 02859/2021/20, ktorým tento podľa § 84 ods. 4 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 58 ods. 1 a § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Útvaru sociálneho zabezpečenia Zboru väzenskej a justičnej stráže č. GR ZVJS-d-11817/14-2020 zo dňa 09. novembra 2020.

. . . aby v lehote 10 dní od doručenia rozhodnutia predložil správnemu súdu rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu a v kontexte uvedeného rozhodnutia opravil, resp. doplnil žalobu tak, aby predmetom prieskumu bolo rozhodnutie správneho orgánu II. stupňa." Dňa 7. apríla 2021 žalobca doručil správnemu súdu vyjadrenie, v ktorom potvrdil, že žiada preskúmať rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu GR ZVJS z 9. novembra 2020 podľa § 6 ods. 1 a 2 písm. c/ a § 199 ods. 1 písm. h/ SSP. Na výzvu správneho súdu (uznesenie z 9. apríla 2021 sp. zn. 22Sa/4/2021-18) doručil vyjadrenie k správnej žalobe aj žalovaný, ktorý správnemu súdu predložil aj administratívny

Na termín 8. október 2021 správny súd určil termín pojednávania, na ktorý predvolal účastníkov konania. Pre akútne zhoršenie zdravotného stavu, ktoré žalobca preukázal výmenným poukazom od ošetrujúceho lekára zo 06. októbra 2021, sa ústneho pojednávania, ktoré bolo určené na 8. október 2021, žalobca nezúčastnil. Správny súd konal v jeho neprítomnosti podľa § 114 SSP (žalobca správou z 08. októbra 2021 písomne súhlasil s verejným pojednávaním bez jeho účasti). Ako verejnosť sa súdneho pojednávania zúčastnil bývalý kolega žalobcu U.. D. X.. Správny súd rozsudkom dňa 08. októbra 2021 (č.k. 22Sa/4/2021-91) správnu žalobu

inak. 26. Podľa § 30 ods. 1 písm. i/ zákona č. 71/1967 Zb. správny orgán konanie zastaví, ak sa v tej istej veci právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa podstatne nezmenil. 27. Zo spisu správneho súdu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. januára 2021 domáhal preskúmania prvostupňového rozhodnutia, ktorým GR ZVJS rozhodlo podľa § 84 ods. 1 a §113 ods. 2 písm. b/ zákona č. 328/2002 Z.z. v spojení s § 30 ods. 1 písm. i/ správneho poriadku o zastavení konania o priznanie starobného dôchodku zo 7. októbra 2020, nakoľko v tej istej veci sa právoplatne rozhodlo a skutkový stav sa nezmenil. Žalobca v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu potvrdil, že žalobou z 20. januára 2021 o preskúmanie odvolacieho rozhodnutia ministerky spravodlivosti z 9. apríla 2021, číslo 02859/ 2021/20 nežiadal. K správnej žalobe v súlade s ustanovením § 182 ods. 2 písm. c/ SSP žalobca pripojil rozhodnutie Číslo: GR ZVJS-d-11817/14-2020 zo dňa 09.11.2020, ktoré žiadal súdom preskúmať. Uvedené rozhodnutie obsahovalo poučenie o možnosti podať proti rozhodnutiu

Správne súdnictvo je založené na zásade subsidiarity súdneho prieskumu, čo znamená, že súdna ochrana nastupuje až v okamihu, keď sa účastník správneho konania nemôže domôcť svojich práv v rámci správneho konania uplatnením prípustných riadnych opravných prostriedkov. Za vyčerpanie riadnych opravných prostriedkov v rámci správneho konania treba považovať až rozhodnutie o nich v rámci druhostupňového konania na príslušnom správnom orgáne, pričom až proti takémuto rozhodnutiu je možné podať správnu žalobu podľa príslušných ustanovení SSP, t. j. v tomto prípade možnosť podania správnej žaloby proti rozhodnutiu vydanému odvolacím správnym orgánom o podanom opravnom prostriedku proti prvostupňovému rozhodnutiu, ak vydané rozhodnutie žalobca nepovažoval za zákonné.

Na tomto mieste teda možno uzatvoriť, že správne súdy preskúmavajú až konečné rozhodnutie správnych orgánov - bez ohľadu na ich formu, pričom inými rozhodnutiami, respektíve postupmi správnych orgánov sa zaoberajú až v rámci preskúmania napadnutého konečného rozhodnutia. Správny súd teda v zásade preskúmava akýkoľvek akt správneho orgánu, po ktorého vydaní už nemôže nasledovať ďalšie konanie a ktorého vydanie môže ukrátiť na právach žalobcu, respektíve, ktoré sa týka základných práv a slobôd žalobcu. V danej súvislosti treba poukázať na ústavnoprávne korene daného princípu, keď síce podstatou správneho súdnictva je ochrana základných práv a slobôd jednotlivca pred svojvôľou štátu a jeho výkonnej moci zverenej správnym orgánom, avšak tiež správny súd nesmie extenzívne poňatou preskúmavacou činnosťou zasahovať do právomoci moci výkonnej. Cieľom takejto úpravy je predísť situácii, kedy by súdy vstupovali do potenciálne neskončených správnych konaní preskúmaním procesných rozhodnutí, čoho dôsledkom by mohlo byť až narušenie trojdelenia moci.

správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak . . ."). V neposlednom rade nevyhnutná spätosť medzi žalovaným a správnou žalobou napadnutým rozhodnutím vyplýva z katalógu náležitostí správnej žaloby (§ 182 ods. 1 SSP), resp. náležitostí správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 202 ods. 1 SSP), ktorého súčasťou je aj požiadavka, aby správna žaloba obsahovala žalobný návrh (teda špecifikáciu toho, čoho sa žalobca správnou žalobou domáha).

31. Kasačný súd nesúhlasí s námietkou sťažovateľa, že krajský súd rozhodol v jeho neprítomnosti napriek tomu, že sa pojednávania na krajskom súde nezúčastnil zo zdravotných dôvodov. Z výmenného lístka - poukazu založeného na č.l. 83 súdneho spisu, opatreného pečiatkou praktického lekára bolo preukázateľne zistené, že praktický lekár potvrdil, že sťažovateľ pre akútne zhoršenie zdravotného stavu sa nevie zúčastniť súdneho pojednávania naplánovaného na deň 08. októbra 2021. Napriek predloženému výmennému lístku od praktického lekára krajský súd konal v neprítomnosti žalobcu z dôvodu, že z písomného podania žalobcu z 08. októbra 2021 vyplynulo, že žalobca dal súhlas, aby verejné pojednávanie prebehlo bez jeho účasti. Správny súdny poriadok umožňuje konajúcemu súdu za predpokladu splnenia podmienok uvedených v SSP vo veci rozhodnúť hlavne za situácie, keď účastníci konania doručia súdu svoje vyjadrenia k predmetu konania. Zo spisu správneho súdu je zrejmé, že žalobca sa žalobou zo dňa 25. januára 2021 domáhal preskúmania prvostupňového

32. Z uvedených dôvodov, kasačný súd považoval postup krajského súdu za správny a kasačnú sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.