6Ssk/40/2023

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom zo dňa 29. novembra 2022, č. k. 2Sa/8/2022-226 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 8. marca 2022, číslo: XXX XXX XXXX X (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým táto rozhodujúc podľa § 215 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 677/2006 Z. z. (ďalej aj „zákon č. 461/2003 Z. z.") postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/ 2003 Z. z. zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 26. novembra 2021, číslo:

Dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 15. októbra 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od X. J. XXXX, t. j. odo dňa dosiahnutia 55. roku veku.

Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia nasledovná doba poistenia: v I. kategórii funkcií náhradná služba vo vojenskej škole od 15. februára 1984 do 15. júla 1984, doba služby v služobnom pomere profesionálneho vojaka od 16. júla 1984 do 20. októbra 1988 a od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999; v II. kategórii funkcií doba od 21. októbra 1988 do 31. decembra 1992 a v III. kategórii funkcií - od 1. januára 2000 do 30. septembra 2003. Vzhľadom na skutočnosť, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií získal spolu 15 rokov a 301 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov, nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., a preto k X. J. XXXX, vo veku 55 rokov, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol a jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 15. októbra 2021 bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá správne.

Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ľudských zdrojov, z 15. októbra 2013, v rôznych obdobiach bola základná vojenská služba vykonávaná v rôznom rozsahu, napr. v III. a IV. ročníku, ale aj len v IV. ročníku, prípadne len časť tohto ročníka. Vojakom podľa § 5 ods. 2 zákona č. 92/ 1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Branný zákon") mohol byť občan najskôr od prvého roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov. Činnosť, ktorú vykonával pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby, aj keď mohla v rôznom rozsahu a intenzite vykazovať znaky vojenskej služby, alebo znaky zamestnania, ktoré odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie.

5. Dokazovaním oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu mal krajský súd ďalej za preukázané, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií pre účely posúdenia nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca 5776 dní doby poistenia, čo predstavuje podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. 15 rokov a 301 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nie je splnenie podmienky uvedenej v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., teda 20 rokov.

V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999.

sa predpisom VšeobP-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie" (ďalej aj „výkaz"). Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bola

Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob- P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere. Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku. Podľa § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/ 1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona

z povolania. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb., ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania.

prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice. Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. Opätovne zdôraznil, že na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. sa predpisom Všeob-P-3, pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol výkaz a že smernica bola vydaná pre účely spracovania a vyplňovania

raz ustanovený. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 1. mája 1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

100/1988 Zb. Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 1. januára 2004 zákon č. 461/ 2003 Z. z. 8. Pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej krajský súd v bodoch 44 - 49 k ďalším rozsiahlym žalobným námietkam poukázal na právnu analýzu vzniku brannej povinnosti podľa § 5 ods. 2 Branného zákona, ktorá vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia.

Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom). Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení.

16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava, napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení

Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VSOŠ základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v prvej a druhej časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988

Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Nie je možné porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov, pretože u týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia súvisiaceho už so samotnou prípravou na povolanie, predovšetkým chorôb z povolania. Naviac zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie ani neumožňoval. Nie je pritom rozhodné ani to, že žiaci vojenských

zodpovednosti.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 pís. g/ SSP) a zdôraznil, že sa výrazne odklonil od výkonu objektívneho a vyčerpávajúceho dokazovania a zisťovania kľúčových argumentov žalobcu, ktoré zostávajú naďalej ignorované, o porušovaní ľudských práv, zneužívaní mladistvého, obmedzovaní slobody pohybu bez opory v zákone, ústavných princípoch rovnakého zaobchádzania s občanmi SR a o princípe rovnosti zbraní.

a detských vojakov; opísal miesto výkonu dozornej služby na rote, poukázal na subjektívne pocity žalobcu, na utajované praktiky v nedávnej minulosti v zjavnom rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúce práva občanov vyjadrené Chartou OSN, Rímskym štatútom, Európskou sociálnou chartou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Dohovorom č. 89 z roku 1948 o nočnej práci, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podrobne poukázal na konzervovanú dávku potravín v sobotu a v nedeľu po dobu 4 rokov štúdia alebo na služobných cestách. Žalobca v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na hrubé porušovanie Zákonníka práce, na výkon nútených prác a služieb mladistvých a na posudzovanie mladistvých žiakov v období od 1. septembra 1980 do 14. februára 1984 Sociálnou poisťovňou a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Žiadal, aby kasačný súd zvážil, či sa žalobca ako mladistvý občan nestal v čase svojho štúdia na strednej odbornej vojenskej škole leteckej nevoľníkom - československým otrokom, či iba

skla. 13. K porušovaniu ľudských práv na vojenských stredných odborných školách v rokoch 1949 až 1991, ktorému bol vystavený aj sťažovateľ, poukázal na Ústavu SR, do ktorej sa včlenili regulatívne idey vyjadrujúce základné nedotknuteľné hodnoty demokratickej spoločnosti, v súvislosti s čím poukázal na pravú retroaktivitu a na nepravú retroaktivitu.

14. Kasačnému súdu oznámil, že žiada, aby kasačné konanie bolo aj konaním o porušovaní základných ľudských práv a zneužívaní mladistvých, nútení do výkonu vojenských služieb a k výkonu nútených prác, o obmedzovaní osobnej slobody bez opory v zákone, o porušovaní zákona č. 65/1965 Zb. a porušovaní školského zákona č. 186/1960 Zb.

15. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti krajskému súdu na nové konania a rozhodnutie. Prílohou rozhodnutia boli listinné dôkazy.

18. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 8. februára 2023.

19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 20.

a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 26. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27.

XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 26. novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok k dovŕšeniu veku 55 rokov žiadateľa. 28. Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/ 2007 Z. z. poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 29. Podľa § 65 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak. 30.

31. Podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h).

33. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti Správneho súdneho poriadku (§§ 194 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania krajský súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená

Kasačný súd mal z obsahu spisov náležite za preukázané, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 15. októbra 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od X. J. XXXX, dňom dovŕšenia 55 rokov veku. Z administratívneho spisu žalobcu bolo preukázateľne zistené, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií získal 15 rokov a 31 dní, t. j. v I. alebo II. kategórii funkcií nezískal najmenej 20 rokov, preto nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., ako to požadoval k X. J. XXXX, ku dňu dovŕšenia 55. roku veku. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím z 26. novembra 2021 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 15. októbra 2021 postupom podľa § 65 a § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. a podľa § 21 ods. 1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. zamietla. V odôvodnení rozhodnutia dôvodila tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa § 65 ods. 1 a § 65a zákona č. 461/2003 Z. z., ak bol dôchodkovo poistený

35. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovi ako žiadateľovi o starobný dôchodok bol skôr priznaný výsluhový dôchodok od 1. októbra 2003 podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. Žalobca po ukončení deväťročnej školskej dochádzky, od 1. septembra 1981, bol žiakom Vojenskej strednej odbornej školy leteckej v Prešove do 14. júla 1984. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku mu bola zhodnotená náhradná služba vo vojenskej škole od 15. februára 1984 do 15. júla 1984 v I. kategórii funkcií, vojenská služba v služobnom pomere profesionálneho vojaka od 16. júla 1984 do 20. októbra 1988 v I. kategórii funkcií, od 21. októbra 1988 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 30. septembra 2003 v III. pracovnej kategórii. V zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií získal 5776 dní, t. j. 15 rokov a 301 dní. Podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988 Zb.

zaradené do I. kategórie funkcií ani v rezortných zoznamoch príslušných ministrov obrany. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon viazal na status vojaka z povolania. Vojak nastúpil a vykonával najskôr základnú vojenskú (náhradnú) službu, a až po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej vojenskej službe. Až táto doba základnej vojenskej (náhradnej) služby sa započítava do I. kategórie funkcií podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení alebo podľa § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení. Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným Branným zákonom, ktorý stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti. Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona č.

JUDr. Marián Ďurina, právny zástupca žalobcu, argumentoval rovnako v konaní vedenom na základe jeho vlastnej správnej žaloby (zhodne o starobný dôchodok) na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 7So/29/2018. Právny zástupca žalobcu sa s postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7So/29/2018, zo dňa 18. decembra 2019, nestotožnil a Ústavnému súdu SR doručil ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR v bode 31 uznesenia sp. zn II. ÚS 246/2020-35 uviedol, že : „treba tiež poznamenať, že rozhodnutiami odporkyne, resp. najvyššieho súdu nebolo ústavné právo sťažovateľa na dôchodok nijako spochybňované, keďže predmetom sporu bola celková doba, za ktorú dôchodok patrí, a správna výška tohto dôchodku. Predmet sporu evidentne nesúvisel s výkladom označených ustanovení ústavy a dohovoru, ale s výkladom právnych predpisov nižšej právnej sily, ktorý je (ako na to bolo vyššie už poukázané) v primárnej právomoci všeobecných súdov". Na základe uvedeného stanoviska nie je úlohou kasačného súdu ani v tejto veci, aby spochybňoval ústavné práva žalobcu na starobný dôchodok.

Vzhľadom na charakter námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. 38. K sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ poukazuje na „pravú retroaktivitu" a na „nepravú retroaktivitu" kasačný súd zdôrazňuje, že vznik, trvanie a zánik nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia správne orgány príslušné na ich rozhodovanie posudzujú podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, kedy k vzniku, trvaniu a zániku nároku došlo.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 a § 168 SSP). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanej trovy kasačného konania nevznikli.

V Bratislave dňa 22. februára 2024