6Ssk/41/2025

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: X. D., nar. XX. S. XXXX, bytom O. K. X, XXX XX N., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 1441-2/2024-BA zo dňa 30. januára 2024, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. 13Sas/2/2024, zo dňa 15. januára 2025, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

§ 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) tak, že odvolanie žalobcu podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov (ďalej aj ako „pobočka žalovanej“) zo dňa 30. novembra 2023, číslo: 700-2781377623-GC04/23 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) vo veci

2. Prvostupňovým rozhodnutím č. 700-2781377623-GC04/23 zo dňa 30. novembra 2023 pobočka žalovanej predpísala žalobcovi za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021 a február 2021 poistné na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur, poistné na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 68,85 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 22,47 Eur, poistné na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 18,14 Eur, spolu v sume 126,27

3. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 55551-3/ 2022-BA zo dňa 21. decembra 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022.

4. V rozhodnutí č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023 sa zároveň uvádza, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dnˇa 03. februára 2021 o priznaní starobného dôchodku žalobcovi, z ktorého vychádzala aj pobočka žalovanej pri posúdení splnenia podmienky pre uplatnenie úľavy na poistnom na invalidné poistenie za rozhodujúce obdobie, bolo vydané 3. februára

2022, vo veci predpísania poistného a povinných príspevkov. Zároveň rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022, zrušila a vec vrátila prvostupňovému orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie vo veci.

Po vyriešení všetkých relevantných sporných otázok Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov opätovne novým v tu prejednávanej veci prvostupňovým rozhodnutím č. 700-2781377623-GC04/23 zo dňa 30. novembra 2023, predpísala žalobcovi dlžné poistné a povinné príspevky za rovnaké obdobie (október 2020 až február 2021), a to v rovnakej sume (126,27 Eur) ako pôvodným zrušeným

6. Vzhľadom na to, že žalovaná sa v odvolacom konaní s prvostupňovým rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnila, bolo prvostupňové rozhodnutie potvrdené preskúmavaným rozhodnutím č. 1441-2/2024/BA zo dňa 30. januára 2024. Žalovaná v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia naviac uviedla, že podľa údajov z Finančného riaditeľstva SR žalobca vykázal za rok 2019 príjem zo živnosti, bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie v sume 62276,16 Eur (daňové priznanie podané 09. marca 2020), t.j. vyšší ako bola zákonom ustanovená suma pre rok 2019 (6078,00 Eur). Na základe uvedeného žalobcovi od 01. júla 2020 do 30. júna 2021 vzniklo/pokračovalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie

nároku na dôchodok. 8. Starobný dôchodok bol žalobcovi priznaný od 19. septembra 2020, a to rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dnˇa 03. februára 2021, rozhodnutie však stratilo právnu účinnosť. Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne po predchádzajúcom odvolacom konaní, resp. konaní vo veci správnej žaloby voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, rozhodnutím zo dnˇa 09. mája 2023 zrušil rozhodnutie o priznaní starobného dôchodku zo dnˇa 03. februára 2021 a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústredie, na ďalšie konanie. Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dnˇa 26. mája 2023, priznala žalobcovi starobný dôchodok od 19. septembra 2020. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu v zákonom ustanovenej lehote

dôchodku bolo vydané 26. mája 2023. 10. Podľa skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dnˇu 26. septembra 2022 (dátum vydania rozhodnutia č. 700-2711271022-GC04/22) žalobca od 01. októbra 2020 do 02. februára 2021 skrátil odvod poistného a povinných príspevkov o sumu zodpovedajúcu poistnému na invalidné poistenie, t.j. za október 2020, november 2020 a december 2020 o sumu 30,39 Eur mesačne, vypočítanú v sadzbe 6% z minimálneho zákonom ustanoveného vymeriavacieho základu v sume 506,50 Eur mesačne a za január 2021 o sumu 32,76 Eur, vypočítanú v sadzbe 6% z minimálneho zákonom ustanoveného minimálneho mesačného vymeriavacieho základu v sume 546,00 Eur a za február 2021 (za dni 01. februára 2021 a 02. februára 2021) o sumu 2,34 Eur, vypočítanú v sadzbe 6% z vymeriavacieho základu vypočítaného v alikvotnej sume zo sumy 546,00 Eur. Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov, poukázané sumy za obdobie od októbra 2020 v súlade s ustanovením § 143 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. rozdelila pomerne podľa jednotlivých sadzieb, na základe čoho žalobcovi

do rezervného fondu solidarity. Pri opätovnom prejednaní veci Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov nezistila dôvody pre zmenu posúdenia výšky odvodovej povinnosti žalobcu za október 2020 až február 2021. Predpísaním poistného a povinných príspevkov za rovnaké obdobie a v rovnakej sume ako v pôvodnom rozhodnutí č. 700-2711271022-GC04-22 nepriamo deklarovala, že na účely neplatenia poistného na invalidné poistenie nie je rozhodujúci dátum vydania oznámenia o preddavkovej výplate dôchodku, ale dátum rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Žalovaný sa preto v rámci odvolacieho konania stotožnil s právnym názorom prvostupňového orgánu a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

pobočky žalovanej a vrátenia veci na nové konanie. Žalobca v správnej žalobe v žalobných bodoch uviedol (i) po dovŕšení dôchodkového veku a jeho určení žalovaným dnˇa 19. septembra 2020 prestal platiť poistné na invalidné poistenie v súlade s § 128 ods. 4 zákona č.

novembra 2020. 13. Žalovaná vo svojom vyjadrení k podanej správnej žalobe uviedla, že (i) pri predpísaní poistného a povinných príspevkov žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe, za sporné obdobie sa postupovalo v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.; (ii) žalobca si za obdobie od 01. októbra 2020 do 02. februára 2021 bez toho, aby vyčkal na vydanie rozhodnutia

z rozhodovacieho procesu vynechať, čím došlo k predĺženiu rozhodovacieho procesu aj v nadväzujúcich konaniach týkajúcich sa žalobcu; (v) k otázke prieťahov v konaní žalovaná uviedla, že konanie vo veci predpisu poistného a povinných príspevkov bolo prerušené, nakoľko nebolo možné presne a úplne zistiť skutočný stav veci, keďže v zmysle § 193 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. sa v konaní pokračuje, len čo odpadnú dôvody, pre ktoré sa

zamietol. 14. Žalobca v následnej replike zo dnˇa 23. mája 2024 uviedol, že o starobný dôchodok požiadal dnˇa 14. októbra 2020, no žalovaná svojvoľne uviedla dátum spísania a podania žiadosti 15. októbra 2020. Súhlasil, že žalovaná dnˇa 09. novembra 2020 oznámila žalobcovi listom, že nie je možné jeho žiadosť s konečnou platnosťou vybaviť, pretože sa ešte zisťujú rozhodujúce údaje potrebné pre určenie sumy dôchodku. Žalovaná však neuviedla ani v liste zo dnˇa 09. novembra 2020, aké rozhodujúce údaje bolo potrebné zistiť a tiež ich neuviedla ani vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaná ani v jedinom rozhodnutí o zamietnutí odvolania, ani vo vyjadrení k žalobe neuviedla žiaden relevantný dôvod k neustálym prerušovaniam konaní a k nevydaniu rozhodnutia. Žalovaná podľa žalobcu sústavne vyhodnocuje iba dôkazy v neprospech žalobcu. Zároveň žalobca podal návrh na spojenie žaloby s novou žalobou zapísanou pod sp. zn. 1Sas/5/2024, nakoľko obe žaloby spolu súvisia.

15. Správny súd v Košiciach v odôvodnení napadnutého rozsudku z 15. januára 2025, č. k. 13Sas/2/2024 k návrhu žalobcu na spojenie vecí uviedol, že nakoľko ustanovenie § 65 ods. 1 SSP nepredstavuje obligatórnu možnosť pre správny súd, veci spolu skutkovo nesúvisia, keďže vo veci sp. zn. 1Sas/5/2024 sa preskúmava rozhodnutie ohľadom vrátenia platieb poistného a žalobcom navrhnutý postup by nebol v záujme hospodárnosti konania, návrh na spojenie vecí

dôchodku. 17. Ďalej správny súd skonštatoval, že (i) podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Prešov, č. 707-21164 je žalobca oprávnený vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť na základe živnostenských oprávnení s dnˇom vzniku 01. augusta 2008 a 20. novembra 2012. Žalobca bol od 01. februára 2005 sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

samostatne zárobkovo činnej osoby. 18. K jednotlivým žalobným námietkam správny súd predovšetkým uviedol, že bolo zákonnou povinnosťou žalobcu platiť poistné a príspevky až do vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku s ohľadom na znenie § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Spísanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku nemá vplyv na právne účinky rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba bol povinný platiť poistné aj v období október 2020, november 2020, december 2020, január 2021, február 2021 (do 02. februára 2021, vrátane), pričom právne účinky priznania dôchodku nastávajú dnˇom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

20. Preddavkovú výplatu dôchodku Sociálna poisťovňa zrealizovala, nakoľko bolo preukázané, že dôchodok bude žalobcovi priznaný, no stále sa zisťovali niektoré skutočnosti, ktoré mohli ovplyvniť jeho výšku. Oznámenie o preddavkovej výplate dôchodku nemalo charakter rozhodnutia a nemalo vplyv na povinnosť platenia poistného na invalidné poistenie žalobcom ako samostatne zárobkovo činnou osobou, keďže nespôsobovalo záväznosť a nezmeniteľnosť skutočností v nˇom uvedených na základe riadnych opravných prostriedkov.

Právna úvaha žalovanej o tom, že právne účinky priznania dôchodku nastali dnˇom 03. februára 2021, hoci toto rozhodnutie o priznaní dôchodku bolo zrušené, je v prospech žalobcu a súd nezistil, že by postupom žalobcu došlo k ohrozeniu alebo porušeniu subjektívnych práv žalobcu v zmysle § 2

II. Kasačná sťažnosť žalobcu a vyjadrenie k nej

24. Sťažovateľ vo vzťahu k sťažnostnému bodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP v kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal žalobcom vznesenými námietkami aplikácie ustanovení § 184, § 185 a § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. Podľa žalobcu, ak správny súd k vzneseným námietkam v odôvodnení rozhodnutia nezaujal žiaden postoj, uvedený postup zakladá zjavnú neodôvodnenosť rozhodnutia a stáva sa nezákonným pre nedostatok dôvodov. Sťažovateľ má za to, že „správny súd na základe ním zisteného skutkového stavu, vec po právnej stránke nesprávne právne

vydané arbitrárne rozhodnutie o preddávkovom vyplácaní dôchodku z neexistujúcich dôvodov, resp. z nedostatočne odôvodnených, arbitrárnych dôvodov.“ 25. Sťažovateľ ďalej poukázal na § 3 ods. 2, 3 a 4 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov a v tejto súvislosti namietal porušenie svojich práv zo strany žalovanej v konaní, ktorá podľa názoru žalobcu vo svojich rozhodnutiach prispôsobuje právne normy tak, aby boli v neprospech sťažovateľa.

všeobecných právnych zásad, medzi ktoré patrí okrem iných aj (pôvodne rímskoprávna) zásada ex iniuria ius non oritur (z nepráva nie je možné vyvodzovať právo) či nemo turpitudinem suam allegare potest (nikto nesmie ťažiť z vlastných protiprávnych činov). Žalobca má za to, že správny súd v odôvodnení rozhodnutia sa bez ďalšieho stotožnil so stanoviskom žalovanej o pretrvávajúcom zisťovaní rozhodujúcich skutočností na určenie výšky dôchodku a riadne neodôvodnil, čo bolo potrebné zisťovať. Žalobca všetky žalovanou požadované podklady predložil dňa 8. septembra 2020, resp. na požiadanie pracovníčky žalovanej doplnil posledné potvrdenie dňa 14. septembra 2020. Žalovaná ani správny súd náležite neodôvodnil, z akých dôvodov bolo potrebné čakať na podpísanie žiadosti 30 dní a po podpise žiadosti zisťovať iné skutočnosti pre správny výpočet výšky dôchodku ďalšie štyri mesiace.

27. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ navrhol, aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a?vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie, alternatívne, aby zmenil napadnuté rozhodnutie správneho súdu tak, že zruší rozhodnutie žalovanej, ako aj pobočky žalovanej a vec jej vráti na ďalšie konanie. Zároveň požadoval priznať právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

ods. 1 písm. c) v spojení s § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. a zdôraznila, že použitie uvedeného ustanovenia je relevantné aj vo vzťahu k žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osoby. 29. Záverom žalovaná zhrnula, že žalobcovi bol priznaný starobný dôchodok rozhodnutím

Poistenec by nemal znášať negatívne dôsledky zrušenia právoplatného rozhodnutia žalovanej a vydania nového rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Uplatnenie úľavy na invalidnom poistení k dátumu vydania oznámenia o preddavkovej výplate dôchodku (9. november 2020) však podľa právneho názoru žalovanej odporuje zneniu § 65a ods.1 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku. Žalovaná napokon uviedla, že mnohé námietky sťažovateľa smerujú voči samotnému starobnému dôchodku, pričom táto otázka bola vyriešená v samostatných

na vedomie.

32. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (ďalej aj ako „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je nedôvodná.

34. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 35. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu z 15. januára 2025, č. k. 13Sas/2/2024, ktorým správny súd postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu podanú žalobcom, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti druhostupňového rozhodnutia žalovanej zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA, ktorým rozhodla podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení tak, že odvolanie žalobcu podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov zo dňa 30. novembra 2023, číslo: 700-2781377623-GC04/23 vo veci predpísania poistného a príspevkov za obdobie október 2020, november 2020, december 2020, január 2021 a február 2021, a to poistného na nemocenské poistenie v sume 16,81 Eur, poistného na starobné poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie v sume 68,85 Eur, poistného na invalidné poistenie v sume 22,47 Eur, poistného na úrazové poistenie v sume 24,84 Eur a

37. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 38.

39. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 40. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 41.

43. Podľa § 128 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poistné na invalidné poistenie neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku. Poistné na invalidné poistenie neplatí ani poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený, je poberateľom výsluhového dôchodku podľa osobitného predpisu a dovŕšil dôchodkový vek. Poistné na invalidné poistenie neplatí zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je poistenec podľa prvej a druhej vety.

Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše. 45. Podľa § 178 ods. 1 písm. a), ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, do pôsobnosti pobočky patrí rozhodovať v prvom stupni o poistnom a o príspevku na starobné dôchodkové sporenie.

47. Podľa § 185 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, a deň začatia konania sa považuje deň, keď bola žiadosť doručená príslušnej organizačnej zložke Sociálnej poisťovne. Za deň začatia konania o dôchodkových dávkach a úrazových dávkach sa považuje aj deň spísania žiadosti o dávku pobočkou. Dávkové konanie o priznaní nemocenského na základe žiadosti podľa 184 ods. 13 písm. a) sa začína a) 11-tym dňom od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, b) dňom nasledujúcim po zániku nemocenského poistenia zamestnanca, ak zaniklo počas prvých 10 dní dočasnej pracovnej neschopnosti.

49. Podľa § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, organizačné zložky Sociálnej poisťovne sú povinné rozhodnúť vo veciach uvedených v odseku 1 najneskôr do 60 dní od začatia konania, v mimoriadne zložitých prípadoch možno túto lehotu predĺžiť najviac o 60 dní, čo treba oznámiť účastníkom konania.

51. Podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak sú na to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 52. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, vychádzal kasačný súd zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu správneho súdu, súčasť ktorého tvoril aj administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré už poukázal detailne aj správny súd v?texte napadnutého rozsudku.

pretože zistila, že žalobca do dnˇa vydania uvedeného rozhodnutia poistné a povinné príspevky uhradil v nesprávnej nižšej sume. Žalobca sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal, odvolanie bolo rozhodnutím žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022 zamietnuté a napadnuté rozhodnutie potvrdené. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím č. 1771-5/2023/ BA zo dňa 23. mája 2023, nariadila obnovu konania ukončeného právoplatným rozhodnutím žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022, pričom rozhodnutím č. 1771-5/2023/BA zo dňa 23. mája 2023, sa právoplatné rozhodnutie žalovanej č. 55551-3/2022-BA zo dňa 21. decembra 2022 zrušilo a žalovaná ako odvolací orgán zrušila podľa § 218 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. aj rozhodnutie pobočky žalovanej č. 700-2711271022-GC04/22 zo dňa 28. septembra 2022 a vec vrátila pobočke žalovanej na nové prejednanie a rozhodnutie);

54. Primárnou úlohou kasačného súdu bolo preskúmať rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 15. januára 2025, č. k. 13Sas/2/2024 v?medziach podanej kasačnej sťažnosti a posúdiť, či správny súd v konaní porušil zákon tým, že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a/alebo nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu, kasačný súd preskúmal ?aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania skúmal aj rozhodnutie žalovaného orgánu verejnej správy zo dňa 30. januára 2024, číslo: 1441-2/2024-BA, ako aj rozhodnutie pobočky žalovanej zo dňa 30. novembra 2023, č. 700-2781377623-GC04/2, najmä z?toho pohľadu, či kasačné body sťažovateľa sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia správneho súdu.

56. Na úvod najvyšší správny súd považuje za potrebné uviesť, že zákon č. 461/2003 Z. z. rozlišuje dva základné typy / druhy konaní vo veciach sociálneho poistenia, a to dávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie o dávkach a nedávkové konanie, predmetom ktorého je rozhodovanie primárne o vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, o pokute, penále a podobne.

Toto rozhodovanie je podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. predmetom nedávkového konania, ktoré sa spravuje treťou časťou zákona č. 461/2003 Z. z. Zo systematického zaradenia citovaných ustanovenia § 172 ods. 5 a ustanovenia § 144, i z ich obsahu jednoznačne vyplýva, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o predpísaní poistného v samostatnom nedávkovom konaní, ktoré je následkom zistenia Sociálnej poisťovne, že poistné nebolo odvedené vôbec alebo v nesprávnej

57. Preto pokiaľ sťažovateľ v?kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd v konaní porušil zákon tým, že pri rozhodovaní rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, ktoré identifikoval tým, že správny súd sa podľa jeho názoru v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nezaoberal sťažovateľom vznesenými námietkami správnej aplikácie ustanovení § 184, § 185 a § 210 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., najvyšší správny súd uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Podstata sťažovateľových námietok smerovala najmä k?rozhodnutiu Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku (zo dňa 3. februára 2021, resp. zo dňa 25. septembra 2023) na základe ním podanej žiadosti, ktorého preskúmanie zákonnosti nie je predmetom tohto súdneho konania, rovnako ani preskúmanie postupu Sociálnej poisťovne predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku.

58. Sťažovateľ, ako samostatne zárobkovo činná osoba, bol povinný platiť poistné a príspevky aj v období október 2020, november 2020, december 2020, január 2021, február 2021 (konkrétne do 02. februára 2021, vrátane), nakoľko právne účinky priznania dôchodku v súvislosti s posúdením platenia poistného u sťažovateľa, nastávajú dnˇom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku, a to s ohľadom na znenie § 65a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Spísanie žiadosti o priznanie starobného dôchodku nemá vplyv na právne účinky vydania rozhodnutia o priznaní starobného dôchodku. Preto najvyšší správny súd súhlasne s názorom správneho súdu uvádza, že pokiaľ sťažovateľ dňom podania žiadosti o priznanie starobného dôchodku, resp. dňom dovŕšenia dôchodkového veku (počnúc septembrom 2020, ako to sťažovateľ na viacerých miestach vo svojich podaniach v tu prejednávanej veci deklaruje) si svojvoľne uplatnil úľavu v platení poistného na invalidné poistenie podľa § 128 ods. 4 zákona č. 461/ 2003 Z. z., žalovaná postupovala správne, keď následne vo vzťahu ku sťažovateľovi rozhodla

Právna úprava ustanovená v § 65a citovaného zákona zakotvuje, že „ak skutočnosťou rozhodujúcou na posúdenie vzniku, trvania alebo zániku sociálneho poistenia a na posúdenie platenia poistného na sociálne poistenie je dovŕšenie dôchodkového veku alebo priznanie dôchodku, a) právne účinky dovŕšenia dôchodkového veku nastávajú dňom, ktorý Sociálna poisťovňa určila ako deň dovŕšenia dôchodkového veku, najskôr dňom jeho určenia a b) právne účinky priznania dôchodku nastávajú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.“ Kasačný súd v tejto súvislosti v prvom rade uvádza, že § 65a bol do zákona č. 461/2003 Z. z. zaradený novelizáciou vykonanou na základe bodu 6. zákona č. 321/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony s účinnosťou od 01. januára 2020. Táto legislatívna zmena bola do zákona o sociálnom poistení zavedená práve za účelom presnej identifikácie vzniku a rozsahu právnych účinkov dovŕšenia a určenia dôchodkového veku, resp. priznania dôchodku.

Pri spätnom priznaní dôchodku sa navrhuje zaviesť rovnakú právnu úpravu, ktorá spočíva v tom, že účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie vzniku, trvania alebo zániku poistenia a na účely posudzovania povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.“ Z uvedeného je zrejmé, že identicky ako v tu posudzovanej veci, pri spätnom priznaní dôchodku sťažovateľovi, účinky spätného priznania dôchodku na posudzovanie povinnosti platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie nenastanú odo dňa, od ktorého je dôchodok priznaný, ale nastanú dňom vydania rozhodnutia o priznaní dôchodku.

Sťažovateľ by nemal znášať negatívne dôsledky dĺžky súdneho konania (vo veci priznania starobného dôchodku), ktorú ani on, ani Sociálna poisťovňa nemali možnosť ovplyvniť. 61. Pokiaľ sťažovateľ namietal, že rozhodujúcim dňom pre uplatnenie jeho úľavy na platení poistného na invalidné poistenie nastal už skôr, a to dňom oznámenia žalovanej o preddavkovom vyplácaní dôchodku (dňa 9. novembra 2020), kasačný súd v nadväznosti na bod 32 odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu, s ktorým sa stotožňuje, iba nad rámec dopĺňa, že predmetným oznámením žalovaná oznámila sťažovateľovi, že jeho žiadosť o priznanie starobného dôchodku nie je možné predbežne vybaviť s konečnou platnosťou, keďže sa ešte zisťujú rozhodujúce údaje potrebné pre určenie sumy dôchodku. Žalovaná v oznámení konkrétne uviedla, že ide o údaje o období dôchodkového poistenia za dobu od 1. januára 2008 do 31. decembra 2009, kedy bol sťažovateľ poistený ako samostatne zárobkovo činná osoba. Zo súdneho spisu je zároveň zrejmé, že posúdenie predmetného obdobia na účely

62. K?námietke sťažovateľa ohľadom porušenia práva na spravodlivý proces a s tým súvisiacej zásady „ex iniuria ius non oritur“, je podľa názoru kasačného súdu napadnutý rozsudok správneho súdu presvedčivo odôvodnený a reaguje na všetky žalobné námietky žalobcu tak procesného, ako aj hmotnoprávneho charakteru. Z rozsudku ako celku je zrejmý dôvod, pre ktorý správny súd dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby a tým k jej zamietnutiu (body 34 až 36 rozsudku správneho súdu). Rovnako aj rozhodnutie

názoru ústavného súdu základné práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08. 03. 2017). Zároveň platí, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré?majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).

64. Vychádzajúc z uvedeného, preskúmaním napadnutého rozsudku správneho súdu má najvyšší správny súd za to, že správny súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné ustanovenia podstatné pre posúdenie veci interpretoval a aplikoval zákonu zodpovedajúcim spôsobom, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, sú legitímne a právne akceptovateľné. Správny súd primerane rozumným a v okolnostiach veci (dajúc zreteľ na charakter súdneho prieskumného konania v rámci správneho súdnictva) postačujúcim spôsobom reflektoval na sťažovateľom vznesené tvrdenia, na prerokúvaný prípad aplikoval relevantné hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov a svoje rozhodnutie, ktorým správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol, presvedčivo a náležite odôvodnil.

Z?týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 66. O?nároku na náhradu trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súdpodľa §?467 ods.?1 v?spojení s?§?167 ods.?1 SSP tak, že sťažovateľovi, ktorý v?tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal a?rovnako aj žalovanej nárok na ich náhradu nepriznal v?súlade s § 467 ods. 1 v?spojení s § 168 SSP.

V Bratislave dňa 27. augusta 2025