6Ssk/4/2023

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd“ alebo „správny súd“) rozsudkom č. k. 5Sa/ 4/2021-49 zo dňa 30.09.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 83589-2/2020-BA zo dňa 17.12.2020 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým táto postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zák. č. 461/2003 Z. z.“), zamietla odvolanie žalobkyne v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Svidník (ďalej aj „pobočka“), č. 200-006926-CA06/2020 zo dňa 05.10.2020. Uvedeným rozhodnutím pobočka podľa § 236 ods. 1 písm. c) zák. č. 461/2003 Z. z. rozhodla, že žalobkyňa je povinná vrátiť nemocenské poistenie za obdobie od 31.12.2010 do 30.06.2011 v celkovej sume 3.585,40 EUR.

2. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia preskúmal najmä v intenciách ust. § 236 ods. 1, § 236 ods. 2, § 109 ods. 2, § 184 ods. 1, § 184 ods. 5 zák. č. 461/2003 Z. z. a v režime stanovenom SSP, keď dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná.

4. K námietke žalobkyne ohľadom premlčania nároku na vrátenie dávky nemocenského krajský súd uviedol, že až vyhlásením rozsudku Okresného súdu Svidník č. 3T/6/2016 zo dňa 21.10.2019 Sociálna poisťovňa zistila skutočnosť nasvedčujúcu postup podľa ust. § 236 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z., a to, že žalobkyni bolo nemocenské vyplatené neprávom, keďže vyplatenie dávky neprávom žalobkyňa vedome spôsobila. Z uvedeného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa spôsobila na cudzom majetku väčšiu škodu tým, že pracovnú zmluvu so zamestnávateľom uzatvorila účelovo so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej pracovnej neschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských dávok v zmysle zák. č. 461/2003 Z. z. Podľa krajského súdu pobočka rozhodla v zákonnej lehote, t. j. pred uplynutím trojročnej subjektívnej premlčacej lehoty, ktorá začala plynúť až odo dňa 21.10.2019, ako aj v rámci objektívnej desaťročnej premlčacej lehoty, ktorá uplynula dňa 31.12.2020.

6. Za nedôvodnú vyhodnotil správny súd napokon aj námietku žalobkyne, že jej nemocenské nebolo vyplatené. Nemocenské dávky boli vyplatené na účet uvedený na žiadosti o nemocenské, ktorého správnosť žalobkyňa potvrdila svojím vlastnoručným podpisom.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

7. Proti napadnutému rozsudku podala žalobkyňa kasačnú sťažnosť, ktorej dôvod vymedzila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 440 ods. 1 písm. g) SSP]. Navrhla, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zrušil napadnutý

rozsudok

krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

8. V podanej kasačnej sťažnosti žalobkyňa vyjadrila nesúhlas s právnym názorom krajského súdu, keď s poukazom na body 59 až 61 napadnutého rozsudku dôvodila, že prebiehajúce trestné konanie nemá vplyv na plynutie premlčacej lehoty na uplatnenie práva Sociálnej poisťovne na vrátenie dávky nemocenského. Podľa žalobkyne nárok na vrátenie neprávom poskytnutej dávky nie je nárokom na náhradu škody spôsobenej trestným činom. Tento nárok nevzniká ako následok konania páchateľa, ale ide o nárok vyplývajúci zo zákona. Na vymoženie neprávom vyplatenej dávky má Sociálna poisťovňa voči povinnému iné zákonom stanovené možnosti. Žalobkyňa zastávala názor, že trojročná lehota na uplatnenie práva na vrátenie dávky začala plynúť najneskôr dňa 18.06.2012, kedy bolo podané trestné oznámenie, nie právoplatnosťou rozsudku. 9. Žalovaná vo svojom vyjadrení ku kasačnej sťažnosti navrhla kasačnú sťažnosť v súlade s § 461 SSP zamietnuť. Zotrvala na svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 24.05.2021 a stotožnila sa s napadnutým rozsudkom krajského súdu, podľa ktorého až odo dňa 21.10.2019 začala plynúť predmetná trojročná subjektívna premlčacia lehota. Zároveň platí, že nemocenské bolo žalobkyni vyplatené za obdobie od 31.12.2010, a teda desaťročná objektívna premlčacia lehota uplynula 31.12.2020. Námietka o premlčaní nároku je podľa názoru žalovanej nedôvodná, keďže pobočka rozhodla dňa 05.10.2020, teda v zákonnej lehote. 10. K výplate nemocenského v zhode s napadnutým rozsudkom uviedla, že táto bola vykonaná na účet uvedený v žiadosti o nemocenské, pričom Sociálna poisťovňa nemá kompetenciu overovať správnosť účtu uvedeného žiadateľom o dávku. Žalobkyňa pritom počas celého obdobia poberania nemocenského ani raz nenamietala, že jej nemocenské nie je vyplácané tak, ako požadovala.

15. Podľa § 236 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z. právo na vrátenie dávky poskytnutej neprávom alebo v nesprávnej sume sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, keď Sociálna poisťovňa túto skutočnosť zistila, najneskôr uplynutím desiatich rokov odo dňa, za ktorý sa dávka

konanie vo veci povinnosti vrátiť sumu nemocenského bolo správnym orgánom prvého stupňa začaté po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3T/6/ 2016-274 zo dňa 21.10.2019, ktorým bola žalobkyňa odsúdená za spáchanie prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona [za skutok, ktorého sa dopustila na tom skutkovom základe, že ako starobná dôchodkyňa, vedomá si jednak svojho nepriaznivého zdravotného stavu, spočívajúceho v chronickom ochorení pohybového systému a jednak neúmernej vzdialenosti z miesta trvalého pobytu do miesta výkonu práce, dňa 29.12.2010 osobne požiadala živnostníčku D. U., vykonávajúcu podnikanie pod obchodným menom D. U. s miestom podnikania Y., X. J.Á_ XXX/X o uzatvorenie pracovného pomeru so zámerom, že po následnom uznaní jej dočasnej práceneschopnosti počas trvania pracovného pomeru bude mať nárok na čerpanie nemocenských dávok v zmysle zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v platnom znení a po uzatvorení pracovného pomeru na dobu určitú s tým, že do práce ako asistent nastúpi dňa 29.12.2010 vo Y. s dohodnutou mzdou 1100 eur,

osobný účet inej osoby, svedkyne F. Y., čo bolo preukázané jej svedeckou výpoveďou]; najvyšší súd rozsudkom sp. zn. 2 Tdo 39/2020 zo dňa 08.12.2020 zrušil rozsudok Okresného súdu Svidník, sp. zn. 3T/6/2016-274 zo dňa 21.10.2019 a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6To/65/2019 zo dňa 29.01.2020 (druhostupňové rozhodnutie); v poradí druhým rozsudkom Okresného súdu Svidník sp. zn. 1T/3/2021 zo dňa 09.12.2021 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2To/2/2022 zo dňa 20.04.2022, právoplatný dňa 20.04.2022, bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania subvenčného podvodu podľa § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a) Trestného zákona na rovnakom skutkovom základe ako vo veci 3T/6/2016; žalovaná rozhodnutím č. 83589-2/2020-BA zo dňa 17.12.2020 v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobkyne podané proti rozhodnutiu pobočky 200-006926-CA06/2020 zo dňa 05.10.2020 a toto rozhodnutie potvrdila [dôvodiac, že (i.) výplata nemocenského bola

proti napadnutému rozhodnutiu sa žalobkyňa bránila podaním správnej žaloby, o ktorej rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom tak, že žalobu ako nedôvodnú zamietol. 17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného vzhľadom na obsah spisu a na vyššie cit. právnu úpravu zák. č. 461/2003 Z. z. kasačný súd zistil, že medzi účastníkmi konania bola sporná otázka začatia plynutia subjektívnej lehoty podľa § 236 ods. 2 zák. č. 461/2003 Z. z.

Kasačný súd konštatuje, že správne orgány postupovali správne, keď svoj právny záver o neprávom vyplatenej dávke založili na rozsudku Okresného súdu Svidník č. k. 3T/6/ 2016 - 274 zo dňa 21.10.2019, ktorým bola žalobkyňa uznaná vinnou zo spáchania prečinu podvodu, a v zhode s krajským súdom uvádza, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty sa má posudzovať od momentu jeho vyhlásenia.

zavinil. Zároveň platí, že v prípade vydania rozhodnutia o povinnosti vrátiť dávku sa Sociálna poisťovňa musí v odôvodnení dôsledne vysporiadať s tým, či boli na strane príjemcu naplnené zákonné podmienky vyžadované v jednotlivých skutkových podstatách ust. § 236 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z. z. Z okolnosti preskúmavanej veci je najvyššiemu správnemu súdu zrejmé, že v čase podania trestného oznámenia, t. j. dňa 18.06.2012, Sociálna poisťovňa nedisponovala dostatočným podkladom pre ustálenie záveru, že žalobkyňa výplatu dávok neprávom vedome

momentu začala pre žalovanú plynúť subjektívna lehota, v rámci ktorej sa premlčí jej právo na vrátenie dávky, keďže dovtedy sa jednalo len o podozrenie z neprávom vyplatenej sumy. Žalovaná sa v čase podania trestného oznámenia mohla iba domnievať, že žalobkyňa zodpovedá za vedomé spôsobenie neprávom vyplatenej dávky, ale ako preukázanú skutočnosť (rozumej „zistenie“), to mohla preukázateľne považovať až odo dňa 21.10.2019. Najvyšší správny súd sa teda stotožnil so záverom žalovanej o zachovaní subjektívnej premlčacej lehoty na vrátenie dávky. Zároveň, k rozhodnutiu o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku došlo v rámci objektívnej lehoty, ktorá začala plynúť od momentu prvej výplaty nemocenskej dávky za mesiac december 2010, pričom k jej márnemu uplynutiu by došlo po uplynutí desiatich rokov od uvedeného momentu.

22. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.