6Ssk/4/2025
ECLI:SK:NSSSR:2025:1021201088.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Bratislave
- Sp. zn. 1. inštancie
- 14Sas/20/2023
- IČS
- 1021201088
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobkyne: J. G., nar. XX. O. XXXX, bytom G. K. XXXXX/ XXW., XXX XX I., právne zast.: HM Legal s.r.o., so sídlom Landererova 8, 811 09 Bratislava, IČO: 51164540, proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, 829 24 Bratislava, IČO: 30796482, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7799/2021/912, č. k.: PV 912/00157/2020, č. z.: 37074/2021 z 23. apríla 2021, o kasačnej sťažnosti žalobkyne proti rozsudku Správneho súdu v Bratislave z 30. októbra 2024, č. k. 14Sas/20/2023-113, takto
rozhodol:
I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom konania nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Priebeh správneho súdneho konania
1. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom z 30. októbra 2024, č. k. 14Sas/20/2023-113, postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7799/2021/912, č. k.: PV 912/00157/2020, č. z.: 37074/ 2021 z 23. apríla 2021, ktorým zamietol námietky žalobkyne podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., a to výkazu nedoplatkov č. 1664144317 z 2. októbra 2020. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č.
95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z.z.) v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon č. 580/2004 Z.z.“) predpísal žalobkyni ako platiteľke poistného nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2015 v sume 2800,00 Eur. Zároveň Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. zrušila výkaz nedoplatkov č. 1664144317 z 2. júla 2016.
2. Správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na skutočnosť, že uvedenú právnu otázku, aká je v predmetnej veci nastolená, riešil Veľký senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorý v uznesení 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020 dospel k záveru, že „podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“ Žalovaný preto podľa správneho súdu správne vychádzal z citovaného rozhodnutia Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR, ktoré je potrebné považovať za ustálenú rozhodovaciu prax najvyššej súdnej autority.
Rovnako tak je povinný z neho vychádzať aj správny súd pre jeho precedenčnú záväznosť. 3. V prejednávanej veci preto správny súd skonštatoval, že dividenda, na ktorú žalobkyni vznikol nárok do roku 2003 sa zdaňovala podľa § 8 ods. 1 písm. a) a § 3 ods. 1 zákona č. 366/1999 Z.z. v spojení s § 52 zákona č. 595/2003 Z.z.
Keďže takúto dividendu, vyplatenú v roku 2015, nemožno považovať za príjem zo závislej činnosti, príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti a z prenájmu ani za príjem z kapitálového majetku, ako ho definoval nový zákon o dani z príjmov č. 595/2003 Z.z., pôjde o ostatný príjem podľa ustanovenia § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Ostatné príjmy podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. sa považujú v súlade s § 10b ods. 1 písm. d/ zákona č. 580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení účinného v r. 2015 za zárobkovú činnosť a podľa § 13 ods. 7 tohto zákona vzniká povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
4. K námietke žalobkyne, ktorá poukazovala na § 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z., ktorý zavádza povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie z dividend zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti novely tohto zákona, t.j. od 1. januára 2011, správny súd uviedol, že uvedené ustanovenie nerieši príjmy z dividend zo zisku, ktorý vznikol ešte za účinnosti zákona č. 366/1999 Z.z., a podľa ktorého bol predmetom dane z príjmov fyzických osôb aj príjem z kapitálového majetku (na rozdiel od zákona č. 595/2003 Z.z.). Preto je potrebné uvedené prechodné ustanovenie vykladať aj v tomto kontexte, že v čase prijatia predmetnej novely zákona č. 580/2004 Z.z., bol 7 rokov (t. j. od 1. januára 2004) účinný zákon č. 595/2003 Z.z., podľa ktorého príjmy z dividend neboli (v tom čase) predmetom dane
z príjmov. Uvedené prechodné ustanovenie (§ 36 ods. 12 zákona č. 580/2004 Z.z.) teda nie je možné na prípad žalobkyne aplikovať, lebo je naviazané na §10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. Žalobkyni však nebola uložená povinnosť platiť poistné z titulu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. e) zákona č. 580/2004 Z.z. (t. j. z titulu príjmu z dividend per se), ale z titulu zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. (t.j. z titulu ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2004 Z.z.), keďže, ako už bolo spomenuté, žalobkyňa bola povinná platiť daň z príjmu z týchto dividend podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z.z. v spojení s prechodným ustanovením § 52 ods. 24 zákona č. 595/2003 Z.z.
5. Správny súd rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia § 168 SSP tak, že žalovanému sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva, nakoľko žalovaný, ktorý bol celkom úspešný v konaní, náhradu trov konania nežiadal a v zásade mu táto náhrada ani neprináleží.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti
6. Proti uvedenému uzneseniu správneho súdu podala žalobkyňa v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, a?to z?dôvodov uvedených v § 440 ods. 1 písm. f) a g) SSP. 7. Sťažovateľka vyjadrila nesúhlas s právnym posúdením veci správnym súdom a poukázala na zákon č. 580/2004 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 1. januára 2005, pričom novela tohto zákona aplikujúca platbu poistného na verejné zdravotné poistenie aj z dividend nadobudla účinnosť až dňa 1. januára 2011, t. j. až od roku 2011 vzniká povinnosť platiť tento druh poistného aj z dividend, avšak zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona. Uviedla, že prechodné ustanovenie zákona č. 580/2004 Z.z. účinného od 1. januára 2011, a to konkrétne na § 36 ods. 12, podľa ktorého ,,povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie sa vzťahuje na dividendy vyplácané zo zisku dosiahnutého v účtovnom období, ktoré sa začalo po účinnosti tohto zákona.“ Sťažovateľka je názoru, že uvedené prechodné ustanovenie zákona zamedzuje tomu, aby neboli postihnuté odvodmi
na verejné zdravotné poistenie , príjmy (dividendy) zo ziskov spoločnosti vytvorených pred účinnosťou tohto zákona. 8. Sťažovateľke boli dividendy vyplatené zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003, a tým pádom sa na ne nevzťahuje povinnosť platiť poistné na verejné zdravotné poistenie. Uvedené argumentuje tým, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné posudzovať podľa vtedajšej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov a zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, v zmysle ktorých príjmy z kapitálového majetku nepodliehajú odvodom do zdravotnej poisťovne. Aplikovaním neskoršej právnej úpravy, t. j. zákona č. 580/2004 Z.z. v znení jeho novely na dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do 31. decembra 2003, by došlo k pravej retroaktivite tohto zákona, ktorá je vo všeobecnosti neprípustná v demokratickom štáte.
9. Sťažovateľka na podporu svojich argumentov poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne 10Sžso/6/2014 z 20. augusta 2014, 10Sžsk/23/2017 z 30. mája 2018, 7Sžsk/18/2017 z 27. novembra 2018, v ktorých Najvyšší súd Slovenskej republiky skonštatoval, že dividendy vyplatené po 1. januári 2011, avšak zo ziskov spoločnosti dosiahnutých v účtovnom období za zdaňovacie obdobie do 31. decembra 2003, nepodliehajú plateniu zdravotných odvodov.
10. Sťažovateľka ďalej v kasačnej sťažnosti uviedla, že § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. účinného do 31. decembra 2003, ktorý síce stanovuje, že vymeriavacím základom na určenie poistného spoločníkov spoločností s ručením obmedzeným, členov družstva a komanditistov komanditných spoločností je taký príjem, ktorý podlieha dani z príjmu podľa osobitných predpisov (pričom takým príjmom boli aj dividendy), avšak v uvedenom ustanovení sa nikde nespomínajú akcionári akciovej spoločnosti, a ich príjem. Podotkla, že dividendy, ktoré žalobkyňa uviedla v daňovom priznaní, boli vyplatené ako dividendy z akciovej spoločnosti. Na základe uvedeného sťažovateľka zhrnula, že príjmy z kapitálového majetku nepodliehali odvodom na verejné zdravotné poistenie podľa právnej úpravy účinnej do 31. decembra 2003, teda podľa zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Podľa názoru sťažovateľky sa správny súd v rozsudku nijako s touto argumentáciou žalobkyne nevysporiadal, najmä so spomínaným § 13 ods. 3 zákona č. 273/1994 Z.z. účinného do 31. decembra 2003, čo podľa
sťažovateľky zakladá kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP. 11. Sťažovateľka sa nestotožnila so záverom, že dividendy sú ostatnými príjmami podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Predmetné ustanovenie v žiadnom svojom odseku express verbis toto neustanovuje. Podľa jej názoru, že ak nie je v zákone č. 595/2003 Z.z. toto jednoznačne uvedené, nemožno výkladom toto dopĺňať do tohto zákona. Išlo by o výklad v neprospech žalobkyne , ktorým by došlo k rozšíreniu jej povinností v oblasti daní.
Poukázala v tomto smere na to, že podľa zákona č. 595/2003 Z.z. účinného do 31. decembra 2015, predmetom dane neboli podiely na zisku vyplácané zo zisku obchodnej spoločnosti - teda žalobkyňa by nemala na základe tohto zákona z dividend vyplatených v roku 2015 platiť dane.
Pokiaľ však dividendy budú podriadené pod ostatné príjmy podľa tohto zákona, tak žalobkyni vzniká daňová povinnosť, keďže ostatné príjmy sú predmetom dane. Pokiaľ teda majú byť dividendy žalobkyne posudzované podľa zákona č. 595/2003 Z.z., nemožno ich považovať za ostatný príjem, ale podľa tohto zákona nie sú predmetom dane. V tomto smere sťažovateľka doplnila, že uznesenie najvyššieho správneho súdu z 9. septembra 2020 sp. zn. 1Vs/2/2019 odkazuje na ust. § 52 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., ktoré sa podľa názoru sťažovateľky aplikuje len na zdanenie príjmov zo závislej činnosti a funkčné pôžičky vyplatené do 31. januára 2004, avšak v predmetnej veci boli dividendy vyplatené v roku 2015. V závere sťažovateľka uviedla, že dividendy zo ziskov spoločnosti vytvorených do konca roka 2003 je potrebné posudzovať podľa vtedajšej právnej úpravy, a to najmä zákona č. 366/1999 Z.z. o dani z príjmov a zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení. Navrhla preto, aby kasačný súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhla, aby kasačný súd
zaviazal žalovaného na náhradu trov kasačného konania. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.
III. Aplikovaná právna úprava a posúdenie veci kasačným súdom
13. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobkyne nie je dôvodná.
14. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
15. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej?správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na?správnom súde.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
17. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 18. Podľa § 199 ods. 1 písm. f) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
19. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Správneho súdu v?Bratislave č.?k. 14Sas/20/2023-113 z 30. októbra 2024, ktorý postupom podľa § 190 SSP zamietol správnu žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 7799/2021/912, č. k.: PV 912/00157/2020, č. z.: 37074/2021 z 23. apríla 2021, ktorým zamietol námietky žalobkyne podané proti prvostupňovému rozhodnutiu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., a to výkazu nedoplatkov č. 1664144317 z 2. októbra 2020. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 19 ods. 9 zákona č. 580/2004 Z.z. predpísal žalobkyni ako platiteľke poistného nedoplatok na poistnom z ročného zúčtovania za rok 2015 v sume 2800,00 Eur.
20. Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 366/1999 Z.z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z.z.“) príjmami z kapitálového majetku, ak nejde o príjmy podľa § 6 ods. 1 alebo § 7 ods. 1 písm. d), sú úroky a ostatné výnosy z cenných papierov, podiely na zisku akciovej spoločnosti (dividendy) a podiely na zisku z účastí v spoločnostiach s ručením obmedzeným a z účastí komanditistov v komanditných spoločnostiach, podiely na zisku a obdobné plnenia z členstva v družstvách a podiely členov pozemkových spoločenstiev na výnosoch a na majetku určenom na rozdelenie medzi členov pozemkových spoločenstiev.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona č. 366/1999 Z.z. predmetom dane z príjmov fyzických osôb (ďalej len "daň") sú príjmy z kapitálového majetku. 22. Podľa § 52 ods. 24 prvej vety zákona č. 595/2003 Z.z. ustanovenie § 3 ods. 2 písm. c) a § 12 ods. 7 písm. c), podľa ktorého uvedené plnenia nie sú zdaňované, sa použije na podiely na zisku vykázanom za zdaňovacie obdobie po nadobudnutí účinnosti tohto zákona, na vyrovnacie podiely a na podiely na likvidačnom zostatku, na vyplatenie ktorých vznikol nárok po nadobudnutí účinnosti tohto zákona.
23. Podľa §10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z ostatných príjmov podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z. zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, poistenec podľa § 11 ods. 2 alebo poistenec štátu podľa § 11 ods. 7, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov. Vymeriavací základ pre odvod poistného z týchto príjmov je vo výške základu dane z príjmu fyzických osôb podľa osobitného predpisu dosiahnutý v rozhodujúcom období.
25. Podľa § 17a ods. 1 zákona č. 580/2004 Z.z. zdravotná poisťovňa môže uplatniť voči poistencovi alebo platiteľovi poistného výkazom nedoplatkov dlžné poistné vyplývajúce z neodvedeného preddavku na poistné, nedoplatku alebo úrokov z omeškania.
26. Podľa § 17a ods. 4 zákona č. 580/2004 Z.z. proti výkazu nedoplatkov možno príslušnej zdravotnej poisťovni podať námietky do 15 dní odo dňa doručenia poistencovi alebo platiteľovi poistného. Dôvod podania námietok je poistenec alebo platiteľ poistného povinný v námietkach uviesť.
27. Podľa § 17a ods. 6 zákona č. 580/2004 Z.z., ak poistenec alebo platiteľ poistného podá voči doručenému výkazu nedoplatkov námietky v lehote podľa odseku 4 a zdravotná poisťovňa im nevyhovie v plnom rozsahu, zdravotná poisťovňa do 30 dní od ich doručenia predloží úradu námietky poistenca alebo platiteľa poistného spolu so stanoviskom zdravotnej poisťovne k námietkam a výkaz nedoplatkov, voči ktorému sa podali námietky. O námietkach rozhoduje
úrad podľa osobitného predpisu. 28. Z administratívneho a súdneho spisu kasačný súd zistil nasledovné: - žalobkyňa bola v roku 2015 poistencom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s., - Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. výkazom nedoplatkov č. 1664144317 z 2. októbra 2020 predpísala žalobkyni dlžné poistné na verejné zdravotné poistenie vo výške 2.800,- Eur z ročného zúčtovania za rok 2015, - o námietkach žalobkyne podaných proti rozhodnutiu Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. rozhodol Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý rozhodnutím č. k.
PV 912/00157/2020 z 23. apríla 2021 tieto zamietol a výkaz nedoplatkov potvrdil (z dokladov predložených prvostupňovým orgánom mal žalovaný za preukázané, že prvostupňový orgán si uplatnil voči žalobkyni ako platiteľke poistného nedoplatok na poistnom vyplývajúci z ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie za rok 2015 v sume 2800,00 eur vydaním výkazu nedoplatkov. Prvostupňový orgán bol povinný vykonať za žalobkyňu ročné zúčtovanie v súlade s § 19 zákona č. 580/2004 Z.z. v spojení s vyhláškou MZ SR č. 116/2014 Z.z., nakoľko v rozhodujúcom období rok (2015) žalobkyňa dosiahla príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. d) zákona č. 580/2004 Z.z. Ďalej dôvodil, že pri vykonaní ročného zúčtovania za rok 2015 vychádzal prvostupňový správny orgán z vymeriavacích základov ostatných príjmov podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 595/2003 Z.z.“). Poukázal na uznesenie Veľkého senátu správneho kolégia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 1Vs/2/2019 z 9. septembra 2020, z ktorého vyplýva, že podiel na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplatený po 1. januári 2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. S poukazom na viazanosť právnym názorom uvedeným v uznesení Veľkého senátu správneho kolégia NS SR, žalovaný skonštatoval, že je nesporné, že do výpočtu ročného zúčtovania za rok 2015 zdravotná poisťovňa správne zahrnula aj príjmy žalobkyne ako platiteľky poistného podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z., ako príjem z podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, vyplateného po 1. januári 2011, v tomto prípade v roku 2015. V napadnutom výkaze nedoplatkov preto nezistil také nedostatky, pre ktoré by sa musel považovať za nesprávny, a teda pre ktoré by sa musel zmeniť alebo zrušiť).
29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení žalovaným v kasačnej sťažnosti uplatnených dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej, spolu s poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedenú v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Senát najvyššieho správneho súdu považuje právne posúdenie preskúmavanej veci správnym súdom za správne a súladné so zákonom.
30. Najvyšší správny súd vo vzťahu na prejednávanú vec poukazuje v?súlade s?právnym názorom žalovaného vysloveným v?odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia, ktoré správny súd vyhodnotil za správny a súladný so zákonom, na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020, ktorý k?rozhodnutiu o?totožnej právnej otázke ako v?danej veci prijal právny záver: „Podiel na zisku za účtovné obdobie do 31.12.2003, ale vyplatený po 01.01.2011 podlieha povinnosti platiť poistné na zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/2004 Z.z. o?zdravotnom poistení a?o?zmene a?doplnení zákona č. 95/2002 Z.z. o?poisťovníctve a?o?zmene a?doplnení niektorých zákonov v?znení neskorších predpisov“. Veľký senát správneho kolégia posudzoval právnu úpravu ustanovujúcu povinnosť platiť poistné na povinné zdravotné poistenie podľa zákona č. 580/ 2004 Z.z. z?podielu na zisku za účtovné obdobie do 31. decembra 2003, ale vyplateného po 01. januári 2011. 31.
Z vykonaného dokazovania bolo preukázateľne zistené, že žalobkyňa ako platiteľka poistného bola v rozhodujúcom období od 1. januára 2015 do 31. decembra 2015 (ročné zúčtovanie 2015) v zdravotnej poisťovni evidovaná ako osoba, ktorá poberá dôchodok.
S poukazom na § 10b ods. 1 písm. d), § 12 ods. 1 písm. b), § 13 ods. 7 zákona č. 580/ 2004 Z.z. sa za zárobkovú činnosť na účely zákona považuje aj dosahovanie príjmu podľa § 8 zákona č. 595/2003 Z.z. Pre potreby odvodov na verejné zdravotné poistenie aj tieto príjmy vstupujú do vymeriavacieho základu a v rámci ročného zúčtovania poistného na verejné zdravotné poistenie sa z nich platí poistné. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalobkyňa mala v rozhodnom období príjem z ostatných príjmov, resp. vymeriavacích základov z týchto príjmov vo výške 20.000,- Eur. Dividendu, na ktorú v posudzovanom prípade vznikol nárok pred rokom 2003 a vyplatená bola v r. 2015, je potrebné posúdiť podľa § 10b ods. 1 písm. d) v spojení s § 13 ods. 7 zákona č. 580/2004 Z.z., podľa ktorého zamestnanec, samostatne zárobkovo činná osoba, alebo poistenec štátu, ktorý má príjem zo zárobkovej činnosti podľa § 10b ods. 1 písm. c) a d), má povinnosť platiť poistné aj z týchto príjmov.
32. Vo vzťahu k dôvodu kasačnej sťažnosti, že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. g/ SSP) musí kasačný súd s prihliadnutím na zásadu kontinuálneho výkonu štátnej moci (čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky) zdôrazniť, že ustálená judikatúra kasačného súdu chápe takto sformulovaný sťažnostný dôvod zakotvený v § 440 ods. 1 písm. g) SSP vo vzťahu k meritu prejednávanej veci, t. j. na prvom mieste ako nesprávnu aplikáciu právnej normy (hypotéza ako právny skutkový stav a dispozícia) na riadne zistený faktický stav vyplývajúci z merita veci, na druhom mieste ako nesprávny výber ustanovenia a v neposlednom rade ako nesprávny výber
právneho predpisu. 33. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
34. Kasačný súd k?námietkam žalobcu vzťahujúcim sa k?danej veci dodáva, že správny súd, a?zhodne aj žalovaný, bol viazaný právnym názorom vysloveným v?rozhodnutí Veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Vs/2/2019 zo dňa 09. septembra 2020 (§ 466 ods. 2 SSP). Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, na ktoré poukázala žalobkyňa na podporu svojich námietok v kasačnej sťažnosti, predchádzali vyriešeniu prejednávanej právnej otázky Veľkým senátom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
35. Skutočnosť, že rozhodnutia, či už žalovaného alebo správneho súdu, nie sú odôvodnené podľa predstáv žalobkyne, nemožno považovať za porušenie jej práva, ak sú založené na správnych logických a odborných úsudkoch a argumentoch a sú vydané v súlade so zákonom, čo v prejednávanom prípade je splnené. 36. Žalobkyňa v kasačnej sťažnosti poukázala na kasačný dôvod podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, konkrétne žalobkyňa dôvodila naplnenie kasačného dôvodu nevysporiadaním sa s argumentáciou žalobkyne správnym súdom, v čom videla absenciu odôvodnenia a naplnenie predmetného kasačného dôvodu. Kasačný súd uvádza, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Do obsahu základného práva
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá účastník konania (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018). 37. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup správneho súdu, ktorým sa znemožnila účastníkovi konania realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jeho práv a záujmov v tom-ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár.
Bratislava: C. H. Beck, 2018, ). 38. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd rozhodnutie správneho súdu za vecne správne a kasačnú sťažnosť za nedôvodnú a rozhodol podľa § 461 SSP tak, že kasačnú sťažnosť žalobkyne zamietol.
39. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP tak, že nepriznal účastníkom nárok na náhradu trov tohto konania, keďže žalobkyňa v tomto konaní nebola úspešná, žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať.
40. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave dňa 25. septembra 2025