6Ssk/42/2021

1. Krajský súd v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) napadnutým rozsudkom z 03. júna 2021, č.k. 18Sa/2/2021-62 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok

XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zvýšil sumu invalidného dôchodku od 27. marca 2020 na 228,20 eur mesačne.

3. Krajský súd mal preukázané, že pri hodnotení zdravotného stavu žalobcu boli zohľadnené všetky do úvahy pripadajúce lekárske správy, a to tak lekárske správy z čias, keď žalobca utrpel úraz chrbta, ako aj z rokov, kedy bolo prijaté či už prvostupňové rozhodnutie alebo žalobou napadnuté odvolacie rozhodnutie. Odborné závery posudkových lekárov korešpondovali s lekárskymi správami zo zdravotnej dokumentácie žalobcu a v konečnom dôsledku zdravotný stav bol posúdený komplexne na základe všetkých dostupných zdravotných vyšetrení. Najzávažnejším zdravotným postihnutím bola podľa posudkových lekárov určená choroba ciev dolných končatín podľa Kapitoly IX, oddiel B, položka č. 3.3 prílohy č. 4 k zákonu č. 461/ 2003 Z.z. zdokumentovaná v lekárskej správe z angiologického vyšetrenia z 27. marca 2020 - ochorenie PAOD DK Fontain IIB, ktorej zodpovedala miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 45 % (dolná hranica z rozmedzia 45 % - 55 %).

dif dg., - metabolické zmeny pri osteoporóze - čomu by mohla zodpovedať pri priaznivejšom hodnotení podľa Kapitoly XV, oddiel B, položka č. 1, písm. b/ stredne ťažká forma osteoporózy a iné ochorenia kostí s prítomnosťou jedného alebo viacerých zlomenín stavcov s následným obmedzením pohyblivosti, vplyvom na statiku chrbtice, občasnými prejavmi nervového a svalového dráždenia T skóre nad -2,5 s rozpätím poklesu 35 % - 45 %, - degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách podľa Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 3 písm. b/ s prejavmi nervového a svalového dráždenia obmedzenie pohybu v obmedzenom úseku - rozpätie poklesu 20 % - 35 %. Uviedol, že v prípade hodnotenia stavu po úraze chrbtice by pri priaznivom hodnotení pripadalo posúdenie podľa Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 4 písm. b/ - často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu s rozpätím 35 % - 45 %.

4. Aj s ohľadom na závery vychádzajúce z príslušného lekárskeho posudku krajský súd uzavrel, že zdravotný stav žalobcu neodôvodňoval pokles pracovnej schopnosti (po správnosti miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť; pozn. súdu) cez 55 %, žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane procesného postupu, ktorý viedol k jeho vydaniu, bolo prijaté v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

II.

6. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 7. Namietal, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 440 ods. 1 písm. f/ SSP), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ SSP) a tiež, že sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu (§ 440 ods. 1 písm. h/ SSP). 8. Konkrétne namietal, že postupom a rozhodnutiami oboch správnych orgánov boli porušené práva garantované Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, konkrétne práva týkajúce sa prístupnosti, osobnej mobility, nezávislého spôsobu života a začlenenia do spoločnosti, ako aj primeranej životnej úrovne a sociálnej ochrany. Uviedol, že zamietnutím a nesprávnym právnym a skutkovým posúdením bol diskriminovaný v zabezpečení primeranej životnej úrovne. Namietal tiež nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovanej. Rozsudok krajského súdu považoval za arbitrárny, porušujúci ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantované zásady právneho štátu, najmä princípy materiálnej spravodlivosti, ochrany zákonnosti a tiež princípu, podľa ktorého právo nemôže vzniknúť z bezprávia a nespravodlivosti. 9. Dodal, že nezákonné rozhodnutia oboch správnych orgánov vychádzajú z neúplného posudku o invalidite z 15. júla 2020, ktorý nekorešponduje so závermi plynúcimi z odborných vyšetrení (MUDr. H., MUDr. H., Alfamedia CT&MR, MUDr. N., doplnený odborný posudok z 27. marca 2020 a z 12. januára 2018, dátum vzniku invalidity 30. júna 2017) s tým, že odborný posudok tieto skutočnosti neberie do úvahy, nevysvetľuje, na základe akých skutočností správny orgán dospel k záveru o celkovej miere poklesu 55 %. Napadnuté rozhodnutia nie sú v súlade so skutočným zdravotným stavom ani s právnym stavom veci. 10. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie žalovanej v spojení s prvostupňovým správnym rozhodnutím a vec vráti prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

14. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný (§ 11 písm. h/ SSP) preskúmal kasačnú sťažnosť postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom

18. Podľa § 6 ods. 2 písm. c/ SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 19. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/ SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

XXX XXX XXXX X, ktorým tento postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové správne rozhodnutie z 13. augusta 2020, Číslo: XXX XXX XXXX X. Uvedeným rozhodnutím prvostupňový správny orgán postupom podľa § 73, § 112 ods. 4, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi zvýšil sumu invalidného dôchodku od 27. marca 2020 na 228,20 eur mesačne.

23. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 24.

25. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

27. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 28. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

32. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného

34. Najvyšší správny súd mal z obsahu pripojeného dávkového a posudkového spisu preukázané, že - žalobca dňa 23. januára 2018 na predpísanom tlačive požiadal o invalidný dôchodok (invalidný dôchodok žiadal priznať od 30. júna 2017, t.j. ku dňu ukončenia výplaty nemocenskej dávky),

mesačne) [podklad pre vydanie rozhodnutia tvorila Lekárska správa z 12. januára 2018, v ktorej posudkový lekár za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil - Uzáver artérií na dolných končatinách podľa Fontainea, štádium IIa podľa Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.2 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so stanovenou 35 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 30 % - 40 %). Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (stav po zlomenine driekového stavca). Vo výroku posudku potom posudkový lekár konštatoval, že žalobca je invalidný, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola u žalobcu stanovená na 45 % (35 % + 10 %)], - rozhodnutím z 28. júna 2018 prvostupňový správny orgán postupom podľa § 70 ods. 1, §

u žalobcu jeho pracovnú, sociálnu, rodinnú, osobnú anamnézu, ochorenie, liečbu a subjektívne ťažkosti; podklad pre posúdenie zdravotného stavu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala lekárska správa z angiologického vyšetrenia z 27. marca 2020, diabetologického vyšetrenia z 29. marca 2020, vnútorného lekárstva z 18. februára 2020 a MR - LS chrbtice z 20. mája 2020 a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil - klaudikačné bolesti po menej ako 300 m, Dopplerov tlak na dolných končatinách pod 60 mm Hg, závažný arteriografický nález, nočné bolesti, jedno alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa podľa Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 prílohy č. 4 zákona č. 461/ 2003 Z.z. so stanovenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozpätia 45 % - 55 %). Uvedenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť navýšil v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. o 10 %, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

že žalobca je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie bolo opakovane určené - klaudikačné bolesti po menej ako 300 m, Dopplerov tlak na dolných končatinách pod 60 mm Hg, závažný arteriografický nález, nočné bolesti, jedno alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa podľa Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. so stanovenou 45 %-nou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (z rozmedzia 45 % - 55 %) za súčasného navýšenia o 10 %, keďže závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňovala pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (vertebroalgický syndróm LS chrbtice, stav po zlomenine stavca L3 v roku 2016 bez radikulárneho syndrómu, cukrovka na diéte, perorálne antidiabetiká bez komplikácii, hypertenzia II stabilizovaná v liečbe, stredne ťažká obezita, nikotinizmus, chronická venózna insuficiencia, hepatopatia s ľahkou biochemickou aktivitou, reponibilná umbilikálna hernia).

2020. 35. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného administratívneho a posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch dospeli k záveru o neopodstatnenosti žalobcovej žiadosti o zvýšenie sumy invalidného dôchodku nad rámec 55 %. V tomto smere teda správne pristúpili k zvýšeniu sumy invalidného dôchodku zodpovedajúcemu navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť z pôvodne určenej 45 % na 55 % s tým, že na strane žalobcu nebol objektívne preukázaný pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.

Najvyšší správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu nie sú splnené podmienky pre ďalšie navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Má za to, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 38. Žalobca v kasačnej sťažnosti v zásade namietal, že správne orgány neprihliadali na všetky lekárske správy, ktoré predložil, a ktoré mali preukazovať stanovenie vyššej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť než tej, ku ktorej dospeli správne orgány. Konkrétne sa malo jednať o lekársku správu z traumatologického vyšetrenia MUDr. H. z 27. júna 2016, z chirurgického vyšetrenia MUDr. H. z 28. júla 2016, CT skelet z 20. septembra 2017 (Alfamedia), MR - LS chrbtice z 20. mája 2020 (Alfamedia), z FBRL vyšetrenia MUDr. N. z 24. marca 2020 (vrátane doplnení).

skutočností. Po preskúmaní týchto zásadných námietok aj v kontexte na obsah príslušných lekárskych posudkov najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sociálnej poisťovne oboch stupňov sa jednoznačne zhodli na závere, že v relevantnom čase, teda v čase vyhotovovania lekárskych posudkov na základe predložených lekárskych správ sa čo do určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia jednalo o ochorenie zaradené do Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. - klaudikačné bolesti po menej ako 300 m, Dopplerov tlak na dolných končatinách pod 60 mm Hg, závažný arteriografický nález, nočné bolesti, jedno alebo obojstranné postihnutie arteriálneho riečišťa.

Jednalo sa o ochorenia - vertebroalgický syndróm LS chrbtice, stav po zlomenine stavca L3 v roku 2016 bez radikulárneho syndrómu, cukrovka na diéte, perorálne antidiabetiká bez komplikácií, hypertenzia II stabilizovaná v liečbe, stredne ťažká obezita, nikotinizmus, chronická venózna insuficiencia, hepatopatia s ľahkou biochemickou aktivitou, reponibilná umbilikálna hernia. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola stanovená na 55 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. K ďalším diagnózam primárne sa dotýkajúcim podporného a pohybového aparátu sa posudkoví lekári oboch stupňov vyjadrili v tom zmysle, že stav po zlomenine stavca L3 z roku 2016 by mohol predstavovať druh zdravotného postihnutia - stavy po zlomenine tela stavca podľa Kapitoly XV, oddiel E, položka č. 2, ku ktorému v tej najzávažnejšej rovine patrila percentuálna miera poklesu schopnosti v rozsahu 30 % - 40 %, čo je menej priaznivé, ako aktuálne stanovený druh zdravotného postihnutia podľa Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.3 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z.

Rovnako aj ďalšie ochorenia, pokiaľ by boli určené za rozhodujúce zdravotné postihnutie (stavy po operácii chrbtice a medzistavcových platničiek, stavy po úraze chrbtice, cukrovka) by žalobcovi neprivodili výhodnejšie stanovenie percentuálnej miery, než aká bola aktuálne určená; buď by bola nižšia, alebo rovnaká. 40. Žalobca tiež bez bližšieho zdôvodnenia poukazoval na dátum vzniku invalidity, t.j. k 30. júnu 2017. Najvyšší správny súd v tomto smere uvádza, že žalobca bol od tohto dátumu invalidný a pre pôvodne stanovené rozhodujúce zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly IX, oddiel B, položka 3.2 (štádium IIa) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. mu bola určená percentuálna miera poklesu v rozsahu 35 % (+ 10 % pre ostatné ochorenia).

41. Na lekárske správy, ktoré žalobca doložil v priebehu kasačného konania (ortopedické vyšetrenie z 12. januára 2022, všeobecné lekárstvo z 19. novembra 2021, urologické vyšetrenie z 29. novembra 2021, CT vyšetrenie hrudníka + KL z 30. novembra 2021, chirurgický sonograf z 24. novembra 2021, prepúšťacia správa z hospitalizácie na Klinike otorinolaryngológie a chirurgie hlavy a krku z októbra 2021, MR vyšetrenie Th chrbtice z 24. novembra 2021, MR vyšetrenie LS chrbtice z 22. novembra 2021, traumatologické vyšetrenie z 10. novembra 2021, prepúšťacia správa z ortopedickej kliniky z novembra 2021) nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. Žalobou napadnuté rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.

Vzhľadom na osobitosti súdneho preskúmavacieho konania, je postačujúce stručné uvedenie dôvodov so záverom, že postup žalovaného správneho orgánu bol zákonný a napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, čím sa krajský súd stotožnil s vecnými dôvodmi žalovaného správneho orgánu, uvedenými v odôvodneniach rozhodnutí oboch stupňov v danej veci, ktoré ho viedli k vydaniu napadnutého rozhodnutia.

žalobcom. Po preskúmaní veci najvyšší správny súd dospel k záveru, že v posudkoch posudkových lekárov nie sú badateľné žiadne diskrepancie, tieto sú vnútorne konzistentné, posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Najvyšší správny súd z uvedených dôvodov nemohol prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že v danej veci bolo vo vzťahu k jeho osobe rozhodnuté diskriminačne a tým aj v rozpore s Dohovorom OSN.

45. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanej ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP).

V Bratislave dňa 30. marca 2022