6Ssk/42/2023

1. Krajský súd v Trnave (ďalej aj „správny súd“ alebo „krajský súd“) v poradí druhým rozsudkom v tejto veci dňa 16. septembra 2022, č. k. 20Sa/18/2022-121 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“), podľa § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovanej z 28. februára 2018, č. 24659-3/2018-BA (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“), zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

nemocenské poistenie, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v celkovej sume 2323,80 Eur. 3. Žalovaná rozhodla o odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu pobočky dňa 28. februára 2018, č. 24659-3/2018-BA, tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie pobočky potvrdila.

v plnom rozsahu. Tento rozsudok krajského súdu bol na základe kasačnej sťažnosti žalovanej podľa § 462 ods. 1 SSP v spojení s § 440 ods. 1 písm. g) SSP zrušený rozsudkom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“ alebo „kasačný súd“) z 27. apríla 2022, sp. zn. 7Sžsk/44/2019, a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Poukázal na bod 10. - 12. v poradí prvého vydaného rozsudku krajského súdu, v ktorom boli konštatované obsahové nedostatky preskúmavaného rozhodnutia, ktoré v rozpore s požiadavkou podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. neobsahovalo vysvetlenie súvislostí medzi jednotlivými jeho konštatovaniami, ozrejmenie úvah vo vzťahu k otázke trvania poistenia, a trpelo i nepreskúmateľnosťou výroku o tom, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha, ktorá nebola bližšie identifikovaná nielen v samotnom výroku, ale ani v odôvodnení rozhodnutia. Žalovanej krajský súd zároveň vytkol, že formálne a v rozpore so skutočnosťou označila rozhodnutie pobočky za spĺňajúce všetky zákonné náležitosti bez toho, aby vysvetlila, ako a čím napĺňa požiadavky zákona týkajúce sa jeho odôvodnenia, i neozrejmenie významu odhlášky pre zánik poistenia v súvislosti s predchádzajúcou odhláškou.

7. Vzhľadom na uvedené krajský súd preskúmavané rozhodnutie opätovne zrušil podľa § 191 písm. d) SSP ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie, výsledkom ktorého musí byť rozhodnutie po všetkých stránkach zodpovedajúce požiadavkám podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. vzťahujúce sa primerane aj na rozhodnutie odvolacieho orgánu.

II. Kasačná sťažnosť

Právne posúdenie veci krajským súdom vo vzťahu k nedostatkom odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia sťažovateľka považovala za nesprávne a zotrvala na svojom názore o tom, že rozhodnutie spĺňa všetky požiadavky podľa § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. Poukázala na obsah rozhodnutia kasačného súdu, ktorý sa podľa nej vecou zaoberal aj procesnoprávne. Kasačný súd podľa nej nepovažoval za právne významné z hľadiska zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia dôvody procesného charakteru, pre ktoré bolo pôvodne preskúmavané rozhodnutie zrušené napriek tomu, že tieto rovnako boli dôvodom podania kasačnej sťažnosti, a preskúmavané rozhodnutie považoval za zákonné nielen z hľadiska hmotnoprávneho, ale aj z hľadiska procesnoprávneho.

Nie je potrebné, aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpovede na všetky otázky, ale vyžaduje sa, aby konajúci orgán zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci a podklad svojho rozhodnutia. Žalovaná zotrvala na názore, že v preskúmavanom rozhodnutí bol zdôvodnený nielen skutkový, ale aj právny stav, a bola daná odpoveď na všetky podstatné námietky účastníka konania. K spornej prílohe dodala, že táto obsahovala identifikačné údaje, ktoré ju spájali s príslušným rozhodnutím, bola teda dostatočne špecifikovaná. Prílohy k rozhodnutiam sa vyhotovujú bežne, pričom dosiaľ zo strany najvyššieho správneho súdu nebola ani jedna spochybnená. Príloha nebola spochybnená dokonca ani samotnou žalobkyňou.

K porušeniu základného práva účastníka na spravodlivý proces zo strany žalovanej teda nedošlo. Zdôraznila, že opätovným zrušením rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie konanie by došlo k prieťahom spôsobujúcim porušenie práva na spravodlivý proces, pretože zo skutkových a právnych okolností prípadu nie je možné týmto postupom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie pre žalobkyňu. V zmysle ustálenej judikatúry (R 6/2003, R 103/2011) dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť a správnosť rozhodnutia. Neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie konania vo veci predpísania poistného by nebolo v prospech žalobkyne, ale žalovaná by opätovne rozhodla vo veci samej tak, ako rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho konania.

III. Vyjadrenie žalobkyne

14. Žalobkyňa sa vyjadrila podaním doručeným krajskému súdu 11. januára 2023, v ktorom navrhla, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol. 15. Žalobkyňa sa v plnej miere stotožnila s názorom krajského súdu, prezentovaného v rámci napadnutého rozsudku, že ani pobočka, ani samotná žalovaná nedali odpovede na základné a pre žalobkyňu ako účastníka pôvodného administratívneho konania zásadné otázky. Sťažovateľkou citované rozhodnutia podľa nej nezohľadňujú konkrétnosti a špecifiká jej prípadu. Krajský súd jasným spôsobom poukázal na vady rozhodnutia, ktoré spôsobujú jeho nezákonnosť, s ktorými sa žalobkyňa v plnom rozsahu stotožnila. Zdôraznila, že kasačný súd nijakým spôsobom nespochybnil správnosť názoru krajského súdu v tejto otázke, pričom táto bola primárnym dôvodom na vydanie nového rozsudku. 16. Vyjadrenie žalobkyne bolo doručené sťažovateľke na vedomie dňa 23. januára 2023.

IV. Posúdenie veci a právne závery

18. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

21. Podľa § 11 písm. h) SSP najvyšší správny súd rozhoduje o kasačných sťažnostiach. 22. Podľa § 462 ods. 1 SSP, ak kasačný súd po preskúmaní zistí dôvodnosť kasačnej sťažnosti, rozhodne o zrušení napadnutého rozhodnutia a podľa povahy vráti vec krajskému súdu na ďalšie konanie alebo konanie zastaví, prípadne vec postúpi orgánu, do ktorého pôsobnosti

Jeho opodstatnenosť je daná v prípadoch, ak kasačný súd dospeje k záveru, že na prejednávanú vec mal byť aplikovaný iný právny predpis, než aký aplikoval krajský súd, alebo ak bol síce aplikovaný správny právny predpis, ale krajský súd ho nesprávne vyložil. Nesprávne právne posúdenie pritom môže spočívať v právnych predpisoch tak hmotného, ako aj procesného práva.

25. Podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov. 26.

jeho dôvodov. Obe vady spôsobujú zmätočnosť dotknutého právneho aktu a porušujú právo účastníka na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a v konečnom dôsledku aj jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Pokiaľ ide o obsah uvedených zákonných pojmov, pod nezrozumiteľnosťou možno rozumieť nejasnosť, protirečivosť, absenciu zrozumiteľnosti logických premís a súvislostí, či absenciu ozrejmenia toho, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie rozhodnutia. Za rozhodnutie s nedostatkom dôvodov sa považuje také rozhodnutie, z obsahu ktorého nie sú zrejmé úvahy orgánu verejnej správy pri hodnotení dokazovania či právnom posúdení veci. Nedostatok dôvodov znamená jednak absolútny nedostatok odôvodnenia, jednak absenciu podstatných skutočností, ktoré viedli k výroku rozhodnutia. V zmysle ustálenej judikatúry je rozhodnutie správneho orgánu nepreskúmateľné a treba ho zrušiť aj vtedy, ak správny orgán svoje rozhodnutie neodôvodnil vôbec, hoci dôvody jeho rozhodnutia možno vyvodiť z obsahu administratívneho spisu. Skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal, nepostačuje, musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných

Podľa § 209 ods. 1 až 6 zákona č. 461/2003 Z. z. (1) Rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. (2) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. (3) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu. (4) V odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala. (5) Poučenie o odvolaní obsahuje údaj,

28. Zákonné náležitosti rozhodnutí organizačných zložiek Sociálnej poisťovne upravuje zákon č. 461/2003 Z. z. v citovanom ustanovení § 209, ktoré stanovuje jednak formálne, jednak materiálne náležitosti rozhodnutia: 29. Medzi formálne náležitosti v zmysle § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. patrí: - písomná forma; - výrok s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania, a lehotu na plnenie; - odôvodnenie, v rámci ktorého sa uvedie podklad rozhodnutia, úvahy vedúce k hodnoteniu dôkazov a použitiu právnych predpisov; - poučenie, ktoré obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, ak áno, v akej lehote a kde možno odvolanie podať; - identifikačné údaje subjektov (údaj o organizačnej zložke Sociálnej poisťovne, ktorá rozhodnutie vydala; meno a priezvisko účastníkov konania); - dátum vydania rozhodnutia; - odtlačok úradnej pečiatky; - podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

31. Z obsahu spisového materiálu má kasačný súd za preukázané, že dňa 8. augusta 2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Dunajská Streda, vydala (v písomnej forme) rozhodnutie č. 700-0511462217-GC04/17. Uvedeným rozhodnutím podľa § 144 ods. 1, § 152a, § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona č. 461/2003 Z. z. predpísala žalobkyni ako samostatne zárobkovo činnej osobe za obdobie január až december 2009 a január až jún 2010 poistné na nemocenské poistenie v sume 332,40 Eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1361,40 Eur, poistné na invalidné poistenie v sume 453 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 177 Eur, spolu v celkovej sume 2323,80 Eur s tým, že neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia je príloha. K úhrade dlžnej sumy vo výroku rozhodnutia pobočka uviedla lehotu na plnenie (15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia) aj identifikačné údaje pre platbu a možnosť úhrady hotovostne. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného poukázala na právnu úpravu, z ktorej vychádzala [§ 128 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c), ods.

dní odo dňa jeho oznámenia a miesto podania opravného prostriedku vrátane jeho odkladných účinkov. Príloha rozhodnutia, fyzicky pripojená, obsahovala údaj o rozhodnutí, ktorého prílohu tvorí, označenie žalobkyne i variabilný symbol totožný s tým, ktorý bol ako identifikačný údaj uvedený v samotnom rozhodnutí. Príloha v časti tabuľky obsahovala rozpis dlžného poistného a príspevkov zvlášť za každý mesiac sporného obdobia (januára 2009 - jún 2010) spolu s dátumami ich splatnosti, dlžné sumy za jednotlivé položky povinného poistenia spolu a tiež výslednú sumu dlžného poistného a príspevkov, ktorá korešpondovala so sumou uvedenou vo výroku rozhodnutia pobočky. Rozhodnutie obsahovalo identifikačné údaje žalobkyne (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo) i pobočky, ktorá rozhodnutie vydala (označenie, sídlo, číslo účtu), dátum vydania rozhodnutia, odtlačok úradnej pečiatky (§ 211 zákona č. 461/2003 Z. z.), podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby.

potvrdila. V odôvodnení svojho rozhodnutia, po úvodnej konštatačnej časti, poukázala okrem iného na to, že žalobkyňa je v Registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia vedená ako samostatne zárobkovo činná osoba od 1. apríla 1996 do 30. júna 2010. Citujúc ustanovenia § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. a § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 578/2004 Z. z.“), žalovaná upriamila pozornosť na licenciu L1A, ktorá bola vydaná žalobkyni Slovenskou lekárskou komorou dňa 17. augusta 2005 a ktorá zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby, keďže ide o oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Dôvodila, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky mala žalobkyňa príjmy z podnikania za rok 2007 a 2008 v sumách 1291821 Sk a 1480972 Sk, vyšších ako zákonom ustanovená hranica

júna 2010. Citujúc ďalšie ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. [§ 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 písm. b), § 21 ods. 1, § 21 ods. 4 písm. b) a iné] žalovaná vysvetlila, že fyzická osoba, ktorá je povinná platiť poistné, je povinná ho aj odvádzať, pričom sa platí na účet Sociálnej poisťovne za kalendárny mesiac pozadu a je splatné do ôsmeho dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Konštatovala, že pobočka vykonala na základe údajov uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a zistila, že účastníčka konania neodviedla poistné za obdobie január 2009 až jún 2010 vôbec, čím jej vznikla dlžná suma uvedená v rozhodnutí pobočky. Na základe nedoplatku potom bolo predpísané poistné.

1, ods. 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, dosiahnuté v rozhodujúcom období, a to bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Povinnosťou samostatne zárobkovo činnej osoby podľa § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. je prihlásiť sa a odhlásiť sa na/z povinného poistenia do ôsmich dní. Žalovaná ďalej konštatovala, že v čase prijatia registračného listu žalobkyne nemala pobočka informáciu o tom, že táto je držiteľkou licencie L1A, t. j. oprávnenia, na základe ktorého má postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, preto bol tento registračný list - odhláška

Citujúc § 138 ods. 17, ods. 18 zákona č. 461/2003 Z. z. dôvodila, že ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom i povinne poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné za ňu ako za zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné ako samostatne zárobkovo činnej osoby je povinná odvádzať si

stavu. V rozhodnutí označila tiež odvolaním napadnuté rozhodnutie pobočky a ustanovenia, v zmysle ktorých bola príslušná na rozhodovanie [§ 179 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/ 2003 Z. z.], identifikačné údaje žalobkyne (meno, priezvisko, adresa, rodné číslo) i žalovanej (označenie, sídlo), dátum vydania rozhodnutia, odtlačok úradnej pečiatky, podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Zároveň bolo dané poučenie, že v zmysle § 218 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. nie je možné sa ďalej odvolať a poučenie o možnosti preskúmania rozhodnutia súdom, v akej lehote a na akom mieste. Rozhodnutie bolo žalobkyni

Z hľadiska materiálneho sú obe rozhodnutia v súlade s právnymi predpismi, čo je zrejmé tiež z predchádzajúceho prieskumu najvyšším správnym súdom (riešenie právnej otázky statusu samostatnej zárobkovo činnej osoby, vznik a zánik povinného poistenia, držba licencie). Kasačný súd má za to, že rozhodnutia vychádzajú zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci, ktorý je dokladovaný dôkazmi zabezpečenými z vlastnej iniciatívy Sociálnej poisťovne i dôkazmi poskytnutými na základe spolupráce s inými subjektami (Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Slovenská lekárska komora), tvoriacimi obsah administratívneho spisu. Je nutné zároveň dodať, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej pomerne širokým spôsobom vysvetľuje všetky podstatné skutočnosti a dáva odpovede na nastolené právne i skutkové otázky vrátane odvolacích námietok a z hľadiska jeho komplexného posúdenia je jasné, zrozumiteľné a presvedčivé. Najvyšší správny súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by bol daný dôvod na konštatovanie jeho nepreskúmateľnosti, či už pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

Krajský súd svoj záver o nepreskúmateľnosti rozhodnutia založil na tom, že - rozhodnutie pobočky neobsahuje vysvetlenie súvislostí medzi konštatovaniami a ozrejmením úvah vo vzťahu k otázke trvania poistenia žalobkyne, - príloha uvedená vo výroku rozhodnutia pobočky nebola bližšie identifikovaná ani vo výroku, ani v odôvodnení rozhodnutia, - preskúmavané rozhodnutie žalovanej v rozpore so skutočnosťou označuje rozhodnutie pobočky za spĺňajúce všetky zákonné náležitosti bez vysvetlenia, - preskúmavané rozhodnutie neobsahuje ozrejmenie významu odhlášky z poistenia pre zánik

Otázka vzniku a zániku povinného poistenia žalobkyne nebola predmetom rozhodnutia o predpísaní poistného, vydaného v zmysle § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. účinného v čase vydania rozhodnutia pobočky. Rozhodovanie o tejto otázke je vyhradené nedávkovému konaniu podľa § 172 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom zákon ukladá povinnosť Sociálnej poisťovni rozhodnúť len v prípadoch, ktoré sú sporné. V predmetnej veci bola otázka zániku poistenia vyriešená v rámci komunikácie medzi žalobkyňou a pobočkou, na základe čoho došlo k oprave registračného listu - odhlášky zo strany sťažovateľky (žalobkyne), ktorá oprava je súčasťou administratívneho spisu. K vzniku sporu teda nedošlo. Skutočnosť, že táto otázka nie je riešená v odôvodnení rozhodnutia pobočky, nemôže byť dôvodom na konštatovanie jeho nepreskúmateľnosti, keďže Sociálna poisťovňa v tomto smere postupovala v súlade so zákonom. Čo sa týka prílohy, je zrejmé, že nebola bližšie identifikovaná ani vo výroku, ani v odôvodnení rozhodnutia, avšak táto je jeho súčasťou nielen fyzicky, ale na základe údajov v

ich vydania, eventuálne zvážiť vloženie ich obsahu do odôvodnenia rozhodnutia, aby sa úplne eliminovali akékoľvek pochybnosti o ich určitosti, hoci by to mohlo znamenať neprehľadnosť rozhodnutí. Na účely predmetnej veci však najvyšší správny súd nevzhliadol pochybnosti o identite spornej prílohy, rovnako túto skutočnosť nenamietala žalobkyňa.

na svoje predchádzajúce úvahy a vysvetlenia aj vo vzťahu k meritu veci. Nie je zrejmé, prečo krajský súd takéto zdôvodnenie neakceptoval, navyše za situácie, keď ho nenamietala ani samotná žalobkyňa v odvolaní proti rozhodnutiu pobočky, ani v správnej žalobe, čo platí i pre otázku významu odhlášky a spornú prílohu. Žalovaná nemala dôvod osobitne sa vyjadrovať ku skutočnostiam, ktoré žalobkyňa v odvolacom konaní nepovažovala za sporné (nevytýkala), a tieto sa sporné ani nejavili. Žalovaná vo svojom rozhodnutí ozrejmila podstatné skutočnosti a vyjadrila sa ku všetkým odvolacím námietkam, čo najvyšší správny súd považuje za postačujúce. Čo sa týka významu odhlášky, ten je zrejmý z jej charakteru, ktorý je výlučne deklaratórny, keďže k vzniku alebo zániku povinného poistenia dochádza priamo ex lege, zo zákona (§ 20 a nasl. zákona č. 461/2003 Z. z.).

Napriek tomu, že ide o sociálnu vec, naďalej platí všeobecná právna zásada vigilantibus iura scripta sunt (práva patria bdelým) i zásada est modus in rebus, sunt certi denique fines (všetko má svoju mieru). Z tohto hľadiska sa rozhodnutie krajského súdu javí ako svojvoľné a neprimerane

R 103/2011), a ich zrušenie by znamenalo len formálne zopakovanie administratívneho procesu bez odlišného výsledku (podržanie vecnej správnosti rozhodnutia), čo by viedlo k neodôvodnenému predlžovaniu konania a k prieťahom. Dôvodom zrušenia rozhodnutia môže byť len taká vada, ktorá mohla mať vplyv na správnosť, zákonnosť rozhodnutia (R 122/2003).

situácie. 40. Vzhľadom na uvedené možno rezultovať, že napadnutý rozsudok krajského súdu je treba zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP, pretože z jeho strany došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci [a teda k naplneniu kasačného dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP], keď tento nesprávne aplikoval ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP a § 209 zákona č. 461/2003 Z. z. na danú vec a rozhodnutie žalovanej považoval za nepreskúmateľné, hoci to nezodpovedá stavu veci. 41. Úlohou krajského súdu v konaní po zrušení rozhodnutia bude, pri súčasnej viazanosti právnym názorom kasačného súdu podľa § 469 SSP, správne aplikovať dotknuté ustanovenia a následne rozhodnúť o správnej žalobe.