6Ssk/42/2024
ECLI:SK:NSSSR:2024:7022200270.1
- Súd
- Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
- Súd 1. inštancie
- Správny súd v Košiciach
- Sp. zn. 1. inštancie
- KE-9Sa/8/2022
- IČS
- 7022200270
- Citované
- 1× inými rozhodnutiami
- Zdroj
- PDF ↗
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: I.. C. Y., adresa trvalého pobytu: K. X, B., dátum narodenia: XX. G. XXXX, zastúpeného: JUDr. Matúš Lemeš, advokát, so sídlom: Kuzmányho 29, Košice, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach, č. k. KE-9Sa/8/2022-76 zo dňa 15. decembra 2023, takto
rozhodol:
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu zamieta. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.
Odôvodnenie
I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania
1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) kasačnou sťažnosťou napadnutým rozsudkom zo dňa 15. decembra 2023, č. k. KE-9Sa/8/2022-76 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 31. marca 2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „žalovaný“ alebo „druhostupňový správny orgán“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12. novembra 2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).
2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v rozhodnom znení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) priznal žalobcovi od 18. mája 2021 invalidný dôchodok v sume 313,90 Eur
mesačne. V odôvodnení prvostupňový správny orgán uviedol, že žalobca bol za invalidného uznaný z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, ktorá skutočnosť bola posúdená posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Košice, pričom výsledok posúdenia je uvedený v Lekárskej správe - odbornom posudku o invalidite z 20. septembra 2021.
Zároveň prvostupňový správny orgán skonštatoval, že žalobca ku dňu vzniku invalidity získal 25 rokov a 236 dní obdobia dôchodkového poistenia, čím splnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na invalidný dôchodok. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, v ktorom v podstatnom uviedol, že (i) pri rozhodovaní posudkovej komisie nebolo v dostatočnej miere posúdené, že Aspergerov syndróm je celoživotná porucha zo spektra PAS; (ii) uviedol, že v detstve chodil k rôznym špecialistom a psychológom a nemôže byť diskriminovaný tým, že sa táto porucha v jeho detstve ešte nediagnostikovala; (iii) zdôraznil, že táto porucha nebola získaná 18. mája 2021, vtedy bola len diagnostikovaná; (iv) ďalej namietol, že v rozhodnutí chýba jedna z najzávažnejších porúch, a to porucha zrážanlivosti krvi diagnostikovaná 20. apríla 2011, pričom táto porucha komplikuje liečbu Aspergerovho syndrómu. 3. Žalovaný preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a
prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí uviedol skutočnosti, ktoré majú vyvracať tvrdenia žalobcu obsiahnuté v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Uviedol, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 27. decembra 2021, ktorý po vyhodnotení spisovej dokumentácie zotrval na pôvodnom posudku, odvolaniu nevyhovel a kompletnú spisovú dokumentáciu predložil posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v
Košiciach. Ten posúdil zdravotný stav žalobcu dňa 11. marca 2022, pričom v podstatnom uviedol, že žalobca bol od roku 2008 do roku 2011 opakovane vyšetrený neurológom pre bolesti hlavy a bolesti v krčnej časti chrbtice, bez koreňového poškodenia.
V júni 2016 bol hospitalizovaný na neurochirurgickej klinike pre subarachnoidálne krvácania z aneuryzmy arteria communicans anterior. Realizovaný bol coiling aneuryzmy. Následne došlo k postupnému vstrebaniu hemoragickej komponenty. Odvtedy je v pravidelnej dispenzárnej starostlivosti neurológa. Opakovane boli realizované MRI angiografické vyšetrenia po endovaskulárnom ošetrení aneuryzmy so stacionárnym nálezom.
V doložených klinických neurologických vyšetreniach v priebehu rokov 2016, 2018, 2019 je bez známok neurologického deficitu, bez porúch reči, bez paretických prejavov, chôdza je v norme. Vzhľadom na zvýraznenie bolestí hlavy bol žalobca v júni 2020 hospitalizovaný na neurologickej klinike, kde mu bolo realizované digitálne subtrakčné angiografické vyšetrenie s nálezom drobného sýtenia krčku endovaskulárne ošetrenej aneuryzmy.
Aj na tomto vyššom odbornom pracovisku bol objektívny neurologický klinický nález topicky negatívny. Interné vyšetrenie potvrdilo kardiopulmonálnu kompenzovanosť, dobré hodnoty krvného tlaku. Opakovane bol žalobca hospitalizovaný na Neurologickej klinike v Košiciach v januári 2021, kedy mu bola realizovaná implantácia mikro flow diverter stentu s dobrým výsledkom. Kontrolné MRI angiografické vyšetrenie z júla 2021 je s primerane pokračujúcou trombotizáciou v oblasti krčku a vaku. EMG vyšetrením bola potvrdená neurogénna tetánia. Od žalobcu boli vyžiadané všetky absolvované psychiatrické a psychologické vyšetrenia.
Po celkovom zhodnotení zdravotného stavu posudkový lekár sociálneho poistenia rešpektoval závery odborných vyšetrení a za rozhodujúce zdravotné postihnutie určil Aspergerov syndróm (príloha č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., kapitola V - duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Dátum vzniku invalidity stanovil na18. máj 2021 - dátum psychologického vyšetrenia, ktoré diagnostikovalo ochorenie.
4. Druhostupňové rozhodnutie napadol žalobca správnou žalobou, ktorú odôvodnil tým, že (i) rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, neoprávnene zasahuje do ústavne zaručeného práva legitímneho očakávania uspokojenia nároku na uznanie invalidity a priznanie invalidného dôchodku od detstva; (ii) uviedol, že záver posudkovej komisie nebol verifikovaný názorom znalca z odboru pedopsychiatrie, ale len posudkovou komisiou Sociálnej poisťovne; (iii) zdôraznil, že Aspergerov syndróm je definovaný ako celoživotné vrodené neuropsychiatrické vývojové postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a nadväzujú vzťahy s druhými. Je to geneticky podmienené ochorenie.
Túto definíciu komisia nevzala podľa žalobcu v úvahu; (iv) ďalej dôvodil, že porucha nevznikla v čase diagnostiky, ale korene má ešte pred narodením. Uviedol, že v závere správy od Mgr. Q. (detskej liečebnej psychologičky) je napísané, že týmto syndrómom trpí od detstva; (v) žalobcovi bola v detstve a aj neskôr diagnostikovaná malá mozgová dysfunkcia, neskôr diagnóza s názvom ADHD, čo je podľa žalobcu tiež jedna zo sprievodných diagnóz Aspergerovho syndrómu; (vi) žalobca v závere dôvodil, že považuje rozhodnutie žalovaného za vecne nesprávne a nezákonné z dôvodov, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný dospel k nesprávnemu záveru, že žalobca má nárok na priznanie invalidity len od 18. mája 2021; (vii) s poukazom na § 191 písm. c) SSP, považuje preskúmavané rozhodnutie za nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, keďže žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s tvrdenými skutočnosťami žalobcu v podanom odvolaní (§ 191 písm. d/ SSP), zistenie skutkového stavu žalovaným bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čím žalovaný
náležite neobjasnil skutkový stav a dospel tak k nesprávnym záverom (§ 191 písm. e/ SSP), skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (§ 191 písm. f/ SSP).
5. Správny súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia správneho orgánu preskúmal najmä v intenciách § 71 ods. 1 až 8, § 153 ods. 3 a 5 a § 195 a 196 zákona č. 461/2003 Z. z. v rozhodnom znení a postupom v zmysle právnej úpravy ustanovenej v Tretej hlave Tretej časti SSP upravujúcej správnu žalobu v sociálnych veciach za primeraného použitia ustanovení Prvej hlavy Tretej časti SSP upravujúcej všeobecnú správnu žalobu dospel k záveru bližšie opísanému v bode 1 vyššie.
6. Správny súd, po tom, ako v odôvodnení napadnutého rozsudku zhrnul podstatný obsah preskúmavaného rozhodnutia a záverov príslušných lekárskych posudkov skonštatoval, že „ . . . záver žalovaného, že celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne je 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou s dátumom vzniku invalidity od 18.05.2021 je správny, majúci oporu v dávkovom a predovšetkým v posudkovom spise. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár určil rozhodujúcim zdravotným postihnutím je Aspergerov syndróm, ktorý podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení, zaradil do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položky 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %.“.
7. V súvislosti s namietaným dátumom vzniku invalidity žalobcu správny súd uzavrel, že nebolo možné vyhovieť žalobcovi a priznať mu invalidný dôchodok tak, ako žiada. Tento záver odôvodnil správny súd tým, že „Dátum vzniku invalidity bol určený na 18. mája 2021, t. j. dátumom psychologického vyšetrenia, ktoré diagnostikovalo ochorenie.
Predtým napriek opakovaným odborným vyšetreniam, psychiatrickým ako aj psychologickým vyšetreniam (špecialisti v danom odbore) nebolo ochorenie zdiagnostikované, pričom ochorenie Aspergerovho syndrómu bolo do medzinárodnej klasifikácie chorôb zaradené už v roku 1993. Posudkový lekár, ktorý vypracoval lekársky posudok v rámci odvolacieho konania dňa 11.03.2022, mal ako podklad k posúdeniu zdravotného stavu na účely invalidity aj lekársku správu z hematologického vyšetrenia zo dňa 20.04.2011 uvádzanú v odvolaní žalobkyne proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, ako aj lekárske správy zo dňa 18.05.2021 a zo dňa 14.07.2021, ktoré žalobkyňa uvádza v žalobe. Pokiaľ teda posudkový lekár sociálneho poistenia v odbornom lekárskom posudku zo dňa 11.03.2022 stanovil dátum vzniku invalidity na 18.05.2021 s tým, že podrobne uviedol, prečo nie je možné u žalobkyne skonštatovať vznik invalidity pred 18.05.2021, tento názor je možné považovať za dostatočne odôvodnený a vychádzajúci zo zisteného skutkového stavu veci. .
. . . . . Čo sa týka znaleckého posudku č. 18/2022 zo dňa 25.07.2022 vypracovaného MUDr. A. D., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, liečba drogových závislostí, gerontopsychiatria, ktorý ako dôkaz žalobkyňa označila už v žalobnom návrhu, ale doložila ako prílohu až v replike zo dňa 31.08.2022, tak na tento nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. “ (body 36 a 39 napadnutého rozsudku).
8. Vychádzajúc z uvedeného správny súd žalobu žalobcu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 9. O trovách rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a § 168 SSP tak, že žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol, náhradu trov konania nepriznal, rovnako tak ako žalovanému, ktorý nesplnil podmienky uvedené v ustanovení § 168 SSP.
II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej
10. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označil ustanovenie § 440 ods. 1 písm. f) SSP (správny súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) a § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). V podstatnom dôvodil, že (i) „Je všeobecne známou skutočnosťou, že Aspergerov syndróm je definovaný ako celoživotné vrodené neuropsychiatrické vývojové postihnutie, ktoré ovplyvňuje spôsob, akým ľudia vnímajú svet a nadväzujú vzťahy s druhými. Je to geneticky podmienené ochorenie, ktoré nevzniklo v čase diagnostiky, ale korene má ešte pred narodením.“; (ii) zdôraznil, že táto skutočnosť je explicitne uvedená aj v závere správy od Mgr. Q., detskej liečebnej psychologičky, zo dňa 18. mája 2021, kde sa uvádza, že týmto syndrómom žalobca trpí od detstva. Ďalej uviedol, že rovnaký záver je skonštatovaný aj v správe psychiatričky MUDr. Ľ. N., kde sa v závere uvádza, že výsledky zodpovedajú potiažam v pásme PAS, osobnosť tangovaná PAS - Aspergerov syndróm, neurovívinovej poruche prítomnej od detstva; (iii) poukázal taktiež na znalecký posudok číslo 18/2022 vypracovaný MUDr. A. D.; (iv) namietal, že správny súd sa vyššie uvedeným rozporom s lekárskymi správami a posudkami nevenoval a len formalisticky skonštatoval, že preskúmavané rozhodnutie je správne, majúce pritom oporu v dávkovom a posudkovou spise. Z uvedeného vyvodil, že napadnutý rozsudok je potrebné označiť za arbitrárny; (v) k znaleckému posudku MUDr. A. D. v kontexte s ustanovením § 135 ods. 1 SSP uviedol, že tento posudok v zásade neuvádza žiadne nové skutočnosti, ktoré by neboli žalovanému známe v čase vydania rozhodnutia. 11. Navrhol, aby kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok správneho súdu. 12. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril podaním z 12. marca 2024, v ktorom v podstatnom uviedol, že správny súd správne zistil skutkový stav veci, na základe ktorého náležite právne posúdil vec. Poukázal taktiež na písomné vyjadrenie z 28. júla 2022. Navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú podľa § 461 SSP zamietol. 13. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 30. marca 2024 na vedomie.
III. Právne posúdenie veci kasačným súdom
12. 13. 14. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 15. Kasačný súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 16. Po preskúmaní napadnutého rozsudku správneho súdu a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, kasačný súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 17. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi od 18. mája 2021 invalidný dôchodok v sume 313,90 Eur mesačne. Správny súd v podstatnom odôvodnil napadnutý rozsudok skutočnosťami bližšie opísanými v bodoch 5 až 9 vyššie. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
19. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
20. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
21. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
22. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
24. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
26. Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. 27.
Podľa § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. 28. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
29. Najvyšší správny súd po vyhodnotení námietok uvedených v kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho, ako aj pripojeného posudkového spisu dospel k záveru, že správne orgány postupovali správne, keď na podklade lekárskych posudkov vyhotovených posudkovými lekármi sociálneho poistenia na oboch stupňoch stanovili dátum vzniku invalidity od 18. mája 2021, vychádzajúc pritom z obsahu posudkového spisu.
30. Najvyšší správny súd v prvom rade konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti.
Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne
pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní. 31. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 20. septembra 2021 (ďalej len „posudok z 20. septembra 2021“) a lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 11. marca 2022 (ďalej len „posudok z 11. marca 2022“), ktoré predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v druhostupňovom rozhodnutí.
Za zmienku taktiež stojí skutočnosť, že žalovaný do odôvodnenia druhostupňového rozhodnutia premietol relevantnú časť uvedených posudkov. 32. Posudkový lekár určil v posudku z 20. septembra 2021 ako rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie podľa kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 5 - poruchy osobnosti a poruchy správania, písmena b) - ťažké narušenie osobnosti so závažným obmedzením výkonnosti organizmu, dezintegrácia) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 %. Dátum vzniku invalidity stanovil žalobcu na 18. máj 2021, pričom išlo o deň psychologického vyšetrenia, ktoré diagnostikovalo ochorenie. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely určenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli okrem iného (viď str. 2 bod 2 posudku z 20. septembra 2021): (i) psychiatrické vyšetrenie Stamina - Košice zo dňa 10. marca 2021 a 14. júla 2021; (ii) psychologické vyšetrenie Psychotop Košice zo dňa 25. marca 2021 a (iii) psychologické vyšetrenie Lumedix Košice zo dňa 18. mája 2021.
Posudkový lekár v posudku z 20. septembra 2021 okrem iného uviedol, že žalobca žiada priznať invalidný dôchodok od 16. júla 2018, avšak neurologický nález bol opakovane topicky negatívny.
MRI angiografické vyšetrenie opakovane bez dynamiky, po coilingu a zavedení mikro flow diverter stentu aneuryzmy arteria comunicans anterior, benígna familiárna hypermobilita nie je posudkovo významná, nezakladala v uvedenom období invaliditu. 33. Podkladom na posúdenie zdravotného stavu žalobcu na účely vypracovania (druhého) posudku z 11. marca 2022 (viď str. 2 bod 2 posudku z 11. marca 2022) boli okrem iného: (i) psychiatrické vyšetrenie z 13. júna 2006, 27. júna 2006, 11. júla 2006, 19. júla 2006, 22. augusta 2006, 5. septembra 2006, 17. októbra 2006, 14. novembra 2006, 13. decembra 2006, 16. januára 2007, 13. februára 2007, 10. marca 2021, 14. júla 2021, 5. januára 2022 a (ii) psychologické vyšetrenie z 12. apríla 2006, 13. februára 2008, 23. marca 2009, 8. apríla 2009, 25. mája 2010, 25. marca 2021 a 18. mája 2021.
Závery psychiatrických vyšetrení vykonaných v rokoch 2006 a 2007 indikovali/uvádzali recidivujúcu depresívnu poruchu v danom čase stredne ťažkú. Záver psychiatrického vyšetrenia z 10. marca 2021 indikoval neurotickú poruchu bližšie neurčenú s odporúčaním doplniť psychologické vyšetrenie. Následne psychiatrické vyšetrenie zo 14. júla 2021 v závere indikovalo Aspergerov syndróm, neurotickú poruchu bližšie neurčenú. Čo sa týka psychologických vyšetrení, tieto v rokoch 2006, 2008, 2009, 2010, ako aj psychologické vyšetrenie z 25. marca 2021 Aspergerov syndróm neuvádzali. Prvú zmienku o Aspergerovom syndróme obsahuje až psychologické vyšetrenie LUMEDIX s.r.o. Košice z 18. mája 2021, v ktorého závere sa uvádza: „Vzhľadom k dlhodobo dominujúcim ťažkostiam v oblasti sociálnych interakcií sme zvolili administráciu
ADOS 2. Výsledky zodpovedajú ťažkostiam v pásme porúch autistického spektra, osobnosť tangovaná poruchou autistického spektra - Aspergerov syndróm, neurovývinovej poruche prítomnej od detstva, zvláštnosti v správaní zachytené psychiatrom ako neurotická porucha, prítomné ťažkosti v oblasti sociálneho správania a interakcie, komunikácie a predstavivosti.“.
34. Posudkový lekár v posudku z 11. marca 2022 okrem iného uviedol, že „Dátum vzniku invalidity je 18.5.2021, dátumom psychologického vyšetrenia, ktoré diagnostikovalo ochorenie (od dôkazu diagnózy). Predtým napriek opakovaným odborným vyšetreniam, psychiatrickým ako aj psychologickým vyšetreniam (špecialisti v danom odbore) nebolo ochorenie diagnostikované, pričom ochorenie Aspergerovho syndrómu bolo do medzinárodnej klasifikácie chorôb zaradené už v roku 1993.“.
35. Podľa znaleckého posudku číslo 18/2022 vypracovaného MUDr. A. D., znalkyňou z odboru zdravotníctvo a farmácia, psychiatria, liečba drogových závislostí zo dňa 25. júla 2022 (ďalej len „znalecký posudok“), ktorý znalecký posudok prvýkrát predložil žalobca správnemu súdu ako prílohu jeho podania z 31. augusta 2022 bola znalcom potvrdená prítomnosť Aspergerovej poruchy. Znalec v znaleckom posudku okrem iného uviedol: (i) „Táto porucha vzniká v rannom detstve, je to celoživotná porucha, vekom sa jej priebeh a príznaky menia, v závislosti od stupňa a sociálnej zrelosti, odkázanosti na pomoc okolia nárokov sociálneho prostredia, ktorý vyvíja na posudzovanú osobu. Sociálne fungovanie môže byť zvládanie až do doby, kým tlak okolia neprevýši schopnosti kompenzácie, bez ohľadu na intelekt, vzdelanie. U C. Y., ktorá zvládla štúdium vysokej školy sa tlak zvýšil až po narodení problémových detí (jedno dieťa morbus Down). Rovnaká záťaž ju čakala pri nástupe do zamestnania, vystriedala približne 20 zamestnaní, vzhľadom na narušenie sociálneho kontaktu, neschopnosti prispôsobiť sa, je jej existencia ohrozená. Sama veľmi detailne popisuje svoj život,
anamnestické údaje napĺňajú kritériá Aspergerovej poruchy v plnom rozsahu.“; (ii) „Porucha je celoživotná, diagnostikuje sa už v útlom detstve na základe nadmerne rozvinutých verbálnych schopností, sociálnej dyslexie, problémov pri začlenení do kolektívu. Jedinec môže vyštudovať vysoké školy, mnohí Aspergeri sú nositeľmi Nobelovej ceny. Vzhľadom na to, že porucha je v psychiatrii relatívne nová, diagnostikuje sa iba v posledných rokoch, diagnostikmi sú predovšetkým pedopsychiatri, väčšina dospelých diagnostikovaná nie je. Aj preto nebola Ing. Y. diagnostikovaná v detstve. .
. . . . . pokiaľ je Asperger zle diagnostikovaný, menej sociálne zdatný vo veku dospelosti býva často diagnostikovaný ako porucha z okruhu schizofrénnych ochorení, takto končí vo vysokom počte na invalidnom dôchodku.“. 36. Zo skutočností uvedených v bodoch 30 (vo vzťahu k posudku z 20. septembra 2021) a 31 (vo vzťahu k posudku z 11. marca 2022) vyplýva, že posudkoví lekári stanovili dátum vzniku invalidity na 18. máj 2021 (deň psychologického vyšetrenia, ktoré diagnostikovalo ochorenie) z dôvodu, že v tento deň bolo ochorenie diagnostikované, (i) pričom však mohlo byť diagnostikované aj skôr, avšak nebolo a (ii) zároveň neurologický nález bol opakovane topicky negatívny. Inými slovami, posudkoví lekári vzali do úvahy existenciu a obsah psychiatrických vyšetrení a psychologických vyšetrení [viď bod 31 sub (i) a (ii)], tieto však podľa ich názoru (vychádzajúc z ich obsahu) nemali vplyv na stanovenie skoršieho dátumu vzniku invalidity. Uvedené zdôvodnili tým, že ochorenie (Aspergerov syndróm) bolo do medzinárodnej klasifikácie chorôb zaradené už v roku 1993, žalobca absolvoval psychiatrické a psychologické vyšetrenia v relevantnom čase v rokoch 2006 až 2010, pričom však predmetné
ochorenie mu bolo diagnostikované až v roku 2021. Zároveň posudkoví lekári uvedený záver odôvodnili negatívnymi neurologickými nálezmi v predchádzajúcich obdobiach. Takýto záver, resp. jeho odôvodnenie považoval najvyšší správny súd (vychádzajúc z premisy opísanej v bode 28 vyššie) za udržateľný, a to aj vo svetle žalobcom konštatovanej skutočnosti, resp. tvrdenej notoriety, že „Aspergerov syndróm je definovaný ako celoživotné vrodené neuropsychiatrické vývojové postihnutie“. Inými slovami, samotná uvedená notorieta (o tom, že Aspergerov syndróm je vrodeným ochorením) v čase vypracovania posudku z 20. septembra 2021, resp. posudku z 11. marca 2022 ešte nemusela odôvodňovať záver, že k vzniku invalidity s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 50 % došlo pred 18. májom 2021. Ostatne, samotný znalec (MUDr. A. D.) v znaleckom posudku konštatuje, že „ .
. . sociálne fungovanie môže byť zvládanie až do doby, kým tlak okolia neprevýši schopnosti kompenzácie . . .“ resp. „ . . . pokiaľ je Asperger zle diagnostikovaný, menej sociálne zdatný vo veku dospelosti býva často diagnostikovaný ako porucha z okruhu schizofrénnych ochorení“ (pozn. žalobca nebol diagnostikovaný poruchou z okruhu schizofrénnych ochorení).
37. Zo skutočností uvedených v predchádzajúcom bode vyplýva, že k relevantnej zmene náhľadu na stanovenie dátumu vzniku invalidity mohlo dôjsť až na základe znaleckého posudku, ktorý však správne orgány nemali k dispozícii v čase vydania preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca ho predložil až správnemu súdu ako prílohu jeho podania z 31. augusta
2022. Správny súd preto správne (odkazujúc na ustanovenie § 135 ods. 1 SSP) na znalecký posudok neprihliadal. 38. Najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie či už miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity alebo dátum vzniku invalidity; musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o invalidný dôchodok. Medzi závermi posudkov posudkových lekárov neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery, ako o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, tak o dátume vzniku invalidity.
Najvyšší správny súd dospel k záveru, že posudkoví lekári sa v dostatočnom rozsahu vyrovnali so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudkov je zrejmá ich úvaha, na základe ktorej dospeli k vyššie uvedeným záverom.
39. Z vyššie uvedených dôvodov najvyšší správny súd nepovažoval kasačnú sťažnosť žalobcu za dôvodnú, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol. 40. Záverom najvyšší správny súd zdôrazňuje, že uvedeným rozhodnutím žalovaného a súdu nie je dotknuté právo žalobcu podať si novú žiadosť, a to na základe nových lekárskych správ o vyšetrení jeho zdravotného stavu, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že dátum vzniku invalidity má byť stanovený inak ako v preskúmavanom rozhodnutí. 41. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní úspech nemal, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 167 ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP v spojení s § 168 veta prvá SSP). 42. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave dňa 12. decembra 2024