6Ssk/43/2023

1. Krajský súd v Trnave ako správny súd (ďalej aj ako „správny súd") napadnutým rozsudkom č. k. 47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022 zamietol žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala zrušenia preskúmavaného rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie"). Preskúmavaným rozhodnutím generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne (ďalej len „druhostupňový správny orgán") zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie ako prvostupňového správneho orgánu (ďalej len „prvostupňový správny orgán") č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie").

Miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bola stanovená s ohľadom na stupeň jej zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %, a to na základe lekárskej správy posudkového lekára Sociálnej poisťovne, pobočka Senica zo dňa 22. apríla

Domáhala sa prehodnotenia stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti určenej na 50 %, a to k dátumu vzniku choroby z povolania v súlade s obsahom pracovných činností zamestnanca u zamestnávateľa a vyjadrení zamestnanca, výkon ktorých bol dôvodom vzniku choroby z povolania. 4. Žalovaná preskúmavaným (druhostupňovým) rozhodnutím s odkazom na ustanovenie § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a

odborného posúdenia, miera poklesu pracovnej schopnosti stanovená na 50 %, ktorú mala žalobkyňa ako poškodená priznanú v súvislosti s chorobou z povolania na účely úrazovej renty, je veľmi priaznivá, a to aj ku dňu zodpovedajúcemu dátumu vzniku choroby z povolania.

V tejto súvislosti žalobkyňa dôvodila, že žalovaná je povinná zo zákona presne a úplne zistiť stav veci, a to za použitia preskúmateľných úvah. Skoršie rozhodnutia žalovanej boli zrušené ako celok, a nie iba v naznačenej časti.

a ak posúdenie vykonával, tak v neprítomnosti žalobkyne, čím jej nebol daný žiaden priestor na vyjadrenie sa k rozhodným skutočnostiam. Žalobkyňa mala za to, že uvedený postup je v absolútnom rozpore s účelom dávkového konania a dokazovania podľa zákonných ustanovení upravujúcich proces dokazovania, ktoré má smerovať k zisteniu presného a úplného skutočného stavu veci podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a ktoré by odôvodňovalo záver o 50 % schopnosti výkonu doterajších činností, nakoľko tieto boli výlučne manuálneho charakteru spôsobujúcich zaťaženie horných končatín.

že pre účely určenia vyššej sumy úrazovej renty podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení bolo potrebné preukázať zmeny skutočností rozhodujúcich pre vyplácanie vyššej sumy predmetnej úrazovej dávky, a to vo vzťahu k požadovanému zvýšeniu právoplatne určenej 50 % miery poklesu pracovnej schopnosti. Pre tento účel bolo potrebné žalobkyňou preukázať zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania.

8. Správny súd ďalej konštatoval, že s prihliadnutím na skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu žalobkyne na základe ňou predložených aktualizovaných zdravotných záznamov nebolo preukázané, ako aj s prihliadnutím na povinnosť žiadateľov o nárok na výplatu sociálnej dávky (v danom prípade ide o dávkové konanie vo veci úrazovej dávky podľa § 13 ods. 3 písm. b/ zákona o sociálnom poistení) preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu, možno konštatovať, že žalobkyňa vo vzťahu k preukázaniu zhoršenia jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania v spojení s existenciou dôvodu, resp. podmienok na zvýšenie miery poklesu jej pracovnej schopnosti neuniesla dôkazné bremeno, a teda neboli splnené podmienky podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení na zvýšenie sumy priznanej úrazovej renty.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

13. Proti napadnutému rozsudku krajského súdu podala žalobkyňa (ďalej aj ako „sťažovateľka") kasačnú sťažnosť, pričom ako dôvod kasačnej sťažnosti označila ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci). Žiadala, aby kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že zruší rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 a vráti jej vec na ďalšie konanie. Zároveň požadovala priznanie nároku na náhradu trov právneho zastúpenia. 14. Sťažovateľka hneď na úvod kasačnej sťažnosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 222/2009, z ktorého odcitovala nasledovné: „Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení súd vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav." Ďalej poukázala, že uplatnením svojho práva podľa § 112 zákona o sociálnom poistení sa domáhala nápravy nespravodlivého dávkového rozhodnutia, a to s odkazom na ustanovenie § 112 ods. 1 písm. a) a d), pričom pokiaľ bola pri obrane svojich práv úspešná a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NS SR") vo svojom zrušujúcom rozsudku sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019 vrátil žalovanej vec na ďalšie konanie, je potrebné optikou jeho záverov nahliadať na revízny dôvod explicitne podľa § 112 ods. 1 písm. a) a nielen podľa § 112 ods. 1 písm. d), nakoľko miera poklesu pracovnej schopnosti je jediným variabilným menovateľom pri výpočte sumy úrazovej renty podľa § 89 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.

vychádzajú z dôkazov obsiahnutých v administratívneho spise. 16. V dávkovom konaní, ako aj v konaní pred správnym súdom podľa sťažovateľky absentovali atribúty spravodlivého procesu garantované čl. 6 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd a čl. 46 Ústavy SR. Žalovaná v správnom konaní tiež odignorovala súčinnosť s účastníkom konania, a to tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom konaní.

19. Vo svojom vyjadrení žalovaná zosumarizovala priebeh administratívneho konania v tu prejednávanej veci, a to tak pred prvostupňovým, ako aj druhostupňovým správnym orgánom, vrátane tomu predchádzajúceho konania o nároku žalobkyne na priznanie úrazovej renty, následne podania žiadosti žalobkyne o opätovné posúdenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 30. júna 2016, rozhodnutia o ktorej zrušil NS SR svojím zrušujúcim rozsudkom sp. zn. 9Sk/12/ 2019 zo dňa 30. októbra 2019, cez nové správne konania pred žalovanou o tu posudzovanej

Pokiaľ aj právny zástupca sťažovateľky požaduje zvýšenie sumy úrazovej renty podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, podľa názoru žalovanej, nemá táto skutočnosť na skutočný stav veci vplyv, nakoľko skutočný stav je taký, že na strane sťažovateľky nenastali také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali konanie podľa § 112 ods. 1 citovaného zákona. Žalovaná za účelom objasnenia skutočností kontaktovala v tejto súvislosti aj p. C.. Š. C., pracovnú lekárku pracovnej zdravotnej služby zamestnávateľa, ktorá skonštatovala, že „.

zmien. . . ortopedický nález je primeraný. . . . ramená, lakte, karpy, prsty primeraná dynamika - bez edémov, bez zápalu. . . . Záver: Choroba z vibrácií - stav stacionárny." A hoci Klinika uvádza ako chorobu z povolania explicitne chorobu z vibrácií, Sociálna poisťovňa posúdila nárok žalobkyne v jej prospech s celkovým ohľadom na silové práce žalobkyne. 20. Žalovaná k námietke žalobkyne ohľadom jej zdravotného posúdenia v jej neprítomnosti, poukázala na § 153 ods. 5 v spojení s § 293eu ods. 1 zákona o sociálnom poistení, kedy v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie nie je osobná účasť žalobkyne pri výkone lekárskej posudkovej činnosti povinná, a to ani za tých okolností, ak o to poškodená

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

21. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") konajúci prostredníctvom senátu podľa § 438 ods. 2 SSP, ako súd rozhodujúci o?kasačnej sťažnosti (§ 11 písm. h/ SSP), po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), v?zákonom stanovenej lehote (§ 443 ods. 1 SSP), na zákonom určenom mieste (§ 444 ods. 1 SSP), proti právoplatnému rozhodnutiu správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), po oboznámení sa s?obsahom a?rozsahom kasačnej sťažnosti a?po jej preskúmaní (§ 453 ods. 1, ods. 2 SSP), bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) dospel k záveru, že kasačnú sťažnosť je potrebné ako nedôvodnú zamietnuť podľa § 461 SSP. 22. V predmetnej veci bolo potrebné predostrieť, že Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako kasačný súd primárne v medziach kasačnej sťažnosti preskúmal napadnutý

rozsudok

správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania dospel k záveru, že nezistil dôvod na?to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov spolu so?správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozhodnutia, ktoré vytvárajú dostatočné východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. S týmito sa kasačný súd stotožňuje v celom rozsahu. 23. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 29. Predmetom konania o kasačnej sťažnosti v danej veci bol rozsudok krajského súdu č. k. 47Sa/20/2020-46 zo dňa 24. marca 2022, ktorým súd zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP žalobu o preskúmanie zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. Preskúmavaným rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č.: 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020, generálny riaditeľ žalovanej zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020, ktorým prvostupňový správny orgán podľa § 70 ods. 2, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. priznal žalobkyni, ktorá utrpela poškodenie zdravia v dôsledku choroby z povolania zistenej ku dňu 28. júla 2011, nárok na úrazovú rentu odo dňa 28. júla 2011 do dňa 31. júla 2011 v sume 57,90 EUR, ďalej odo dňa 01. augusta

30. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, Sociálne poistenie podľa tohto zákona je úrazové poistenie ako poistenie pre prípad poškodenia zdravia alebo úmrtia v dôsledku pracovného úrazu, služobného úrazu (ďalej len "pracovný úraz") a choroby z povolania.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v § 17 ods. 2 (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 33.

34. Podľa § 88 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v § 8 ods. 4 alebo s činnosťami uvedenými v § 17 ods. 2, alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti.

36. Podľa § 112 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca v nižšej sume, ako patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

38. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada. 39.

Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou, ak odsek 12 neustanovuje inak. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. 41.

42. Podľa § 195 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke

Podľa § 196 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci.

46. Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom období, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 47.

48. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu žalovanej mal preukázané, že na základe žiadosti žalobkyne o priznanie úrazovej renty v dôsledku choroby z povolania zistenej dňa 28. júla 2011 vydala Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutie č. 18578-5/2014-BA zo dňa 16. mája 2014, ktorým podľa § 88 a § 89 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení poškodenej (žalobkyni) priznala nárok na úrazovú rentu od 01. februára 2014 v sume 483,20 EUR mesačne, následne valorizovanú v zmysle príslušných právnych predpisov, na základe stanovenej miery poklesu pracovnej schopnosti vo výške 50 % s dátumom vzniku dňa 01. februára 2014. Rozhodnutie vo veci priznania nároku na úrazovú rentu po márnom uplynutí lehoty na podanie odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 26. júna

V nadväznosti na takto zistený skutkový stav vydalo ústredie žalovanej rozhodnutie č. 13726-13/ 2016-BA zo dňa 21. novembra 2016, ktorým podľa § 112 ods. 1 písm. a) a d) zákona o sociálnom poistení nepriznalo žalobkyni nárok na zmenu sumy úrazovej renty.

novembra 2016 potvrdil a odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietol. 50. V rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. 26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára 2017 Krajský súd v Trnave rozsudkom sp. zn. 44Sa/ 12/2017 zo dňa 06. septembra 2018 žalobu žalobkyne zamietol. Tento rozsudok na základe kasačnej sťažnosti žalobkyne Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 9Sk/12/ 2019 zo dňa 30. októbra 2019 zmenil tak, že rozhodnutie žalovanej č. 26486-3/2017-BA zo dňa 14. februára 2017 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.

112 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení), pričom takéto rozhodnutie nie je viazané na predloženie nových dôkazov zo strany žiadateľa o vydanie nového rozhodnutia. 52. Žalovaná v intenciách rozsudku kasačného súdu vydala rozhodnutie č. 19057-22/ 2019-BA zo dňa 16. decembra 2019, ktorým zrušila prvostupňové rozhodnutie ústredia žalovanej č. 13726-13/2016-BA zo dňa 21. novembra 2016 a vec mu vrátila na nové konanie.

V zmysle lekárskej správy zo dňa 22. apríla 2020 bol posudkovým lekárom pobočky žalovanej stanovený dátum vzniku nároku poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na deň 28. júla 2011, t. j. na deň zistenia prvých príznakov predmetnej choroby z povolania. Zároveň bola potvrdená v predchádzajúcom administratívnom konaní stanovená miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne, s ohľadom na stupeň jej zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %.

Miera poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne bola stanovená s ohľadom na stupeň jej zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popis pracovnej schopnosti v rozsahu 50 %. 55. Rozhodnutie prvého stupňa č. 14776-26/2020-BA zo dňa 14. mája 2020 napadla žalobkyňa odvolaním, na základe ktorého žalovaná v rámci odvolacieho konania rozhodnutím č. 64649-4/2020-BA zo dňa 12. októbra 2020 odvolanie žalobkyne v celom rozsahu zamietla a rozhodnutie prvého stupňa potvrdila. Vo vzťahu k odvolacej námietke napádajúcej nesprávne určenie miery poklesu pracovnej činnosti žalovaná, okrem poukazu na skutkové závery vyplývajúce z lekárskej správy zo dňa 22. apríla 2020 a lekárskej správy zo dňa 10. septembra 2020 vypracovanej posudkovým lekárom ústredia v rámci odvolacieho konania, argumentovala posúdením tejto otázky kasačným súdom v bode 32 rozsudku NS SR sp. zn. 9Sk/12/2019 zo dňa 30. októbra 2019, v zmysle ktorého určenie miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne nebolo vyhodnotené ako nesprávne, s konštatovaním, že v predmetnom konaní žalobkyňa nepredložila dôkaz, ktorým by preukázala zhoršenie svojho zdravotného

57. Najvyšší správny súd dáva úvodom do pozornosti, že správne súdy nie sú súdmi skutkovými. Ich úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a?postupu správneho orgánu podľa tretej hlavy?tretej časti Správneho súdneho poriadku (§ 199 a?nasl. SSP) je posudzovať, či?správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v?súčinnosti s?účastníkmi konania, či?rozhodnutie bolo vydané v?súlade so zákonmi a?inými právnymi predpismi a?či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v?súlade s?hmotnoprávnymi, ako aj procesnoprávnymi predpismi. V?súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v?sociálnych veciach, správny súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v?správnej žalobe, ak žalobca je fyzickou osobou, ktorou namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a?postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho

58. V?predmetnej veci nebola spornou tá skutočnosť, že žalobkyňa utrpela poškodenie zdravia v?dôsledku choroby z?povolania, zistenej v novom administratívnom konaní ku dňu 28. júla 2011. Zásadným však zostalo posúdenie otázky, či posudkoví lekári správne postupovali, ak vo vzťahu k?žalobkyni určili mieru poklesu pracovnej schopnosti v?rozsahu 50 %, keďže žalobkyňa žiadala prehodnotiť určenie miery poklesu pracovnej schopnosti vo vyššom?rozsahu ako 50 % z?dôvodu, že je dlhodobo nespôsobilá na výkon posudzovanej práce, a?teda, že túto prácu nemôže vykonávať ako celok.

Vo veciach úrazového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia [§ 153 ods. 1 písm. c) v spojení s § 153 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.] s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je poškodená na účely priznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca s tým, že táto miera poklesu pracovnej schopnosti sa určuje v percentách vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia, priebehu ochorenia a popisu pracovnej činnosti.

60. Optikou záverov vyjadrených v predchádzajúcom bode (ktoré závery zodpovedajú ustálenej judikatúre najvyššieho správneho súdu; pozri napr. rozsudok najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/73/2021 z 21. septembra 2022) potom najvyšší správny súd posudzoval aj lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 22. apríla 2020 (ďalej len „posudok z 22. apríla 2020") a lekársku správu a k nej pripojený odborný lekársky posudok z 10. septembra 2020 (ďalej len „posudok z 10. septembra 2020"), ktoré predstavovali odborné východisko pre formulovanie záverov vyjadrených v druhostupňovom rozhodnutí.

Miera poklesu pracovnej schopnosti bola vzhľadom na stupeň zdravotného postihnutia, priebeh ochorenia a popisu pracovnej činnosti stanovená na 50 %. V časti pracovná rekomandácia bolo konštatované (i) obmedzenie schopností, môže vykonávať prácu len v prostredí bez: nadmerného preťažovania horných končatín, bez prác s vibračnými nástrojmi a prác v chlade a (ii) môže vykonávať prácu (popis): pomocného charakteru na úseku kontrolnej činnosti, skúšok kvality vozidiel, príprave drobných materiálov, čistiace a upratovacie práce.

Z profesiogramu a časovej snímky dňa posudkový lekár zistí percento pracovných úkonov z pracovnej zmeny v prostredí alebo s nástrojom, ktoré boli príčinou choroby z povolania a ktoré už nemôže vykonávať a súčasne zistí percento ostatných, zostávajúcich činností, ktoré vykonávať môže. Zároveň uviedol, že pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti posudkový lekár neskúma pokles pracovných schopností poškodeného voči všetkým pracovným zaradeniam, ktoré by potenciálne mohol vykonávať, ale len voči jednému, doterajšiemu pracovnému zaradeniu, v ktorom vznikla choroba z povolania.

poškodenej. Akceptoval aj závery NS SR z 30. októbra 2019 v súvislosti so stanovením dátumu vzniku nároku na úrazovú rentu. Za zmienku stojí aj vyjadrenie C.. C. Š., pracovnej lekárky PZS, Management zdravia/ BOZP, Volkswagen Slovakia a.s., Jána Jonáša 1, 843 02 Bratislava 49, na ktoré druhostupňový posudkový lekár poukázal a o vypracovanie ktorého iniciatívne požiadala žalovaná. Podľa C.. C. Š., lekárky, ktorá detailne pozná pracovné podmienky a pracovnú činnosť na pracovisku poškodenej v rámci pracovno - zdravotnej služby, hodnotenie s poklesom pracovnej schopnosti u žalobkyne na 50 % je veľmi priaznivé a nie je dôvod na vyššie hodnotenie. Z analýzy tohto vyjadrenia a popisu pracovných činností, ktoré podmieňovali vznik choroby z povolania vyplýva, že neboli nájdené žiadne podklady o tom, že by poškodená pracovala s typicky vibračným zariadením, resp. nástrojom. Úkony, ktoré vykonávala pri nataktovaní a ktoré možno považovať za zdroj vibrácií sú popísané v profesiograme na pozícii 11.6 a 11.7. Z časového hľadiska odhad času skrutkovania na daných pozíciách je cca 20 minút v úhrne za 8 hodinovú pracovnú zmenu (aku-uťahovačka).

Odvolací posudkový lekár záverom preto vyhodnotil, že „ak by teda posudkový lekár hodnotil pokles pracovnej schopnosti poškodenej podľa údajov lekára PZS, počet pracovných úkonov, ktoré by poškodená nemohla vykonávať by predstavoval 7,29 % (zaokrúhlene 7%), čo by nepodmieňovalo nielen úrazovú rentu, ale ani jednorazové vyrovnanie. Samozrejme, že

63. V nadväznosti na vyššie uvedené, najvyšší správny súd zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu pracovnej schopnosti pre účely nároku na úrazovú rentu; musí rovnako ako žalovaná vychádzať z?lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s?prihliadnutím na námietky žiadateľa o úrazovú

poškodeného. V?danom prípade žalovaná vyhodnotila, že odborné závery lekárskych posudkov zodpovedajú zásadám logiky a?skutkovým záverom vyplývajúcim z?vykonaných dôkazov a?vychádzala z nich. Bola to žalobkyňa, ktorá mala dôkazné bremeno (§ 196 ods. 6 zákona o?sociálnom poistení) na relevantné spochybnenie správnosti týchto odborných záverov predložením dôkazu (napr. znaleckého či iného lekárskeho posudku, alebo záverov odborných lekárskych správ), ktorý by iným spôsobom riešil odborné otázky, ktoré boli predmetom lekárskych posudkov. Túto svoju povinnosť však neuniesla, keď relevantné dôkazy na spochybnenie odbornej správnosti lekárskych posudkov nepredložila.

64. K námietke sťažovateľky ohľadom nesprávneho právneho posúdenia tu prejednávanej veci správnym súdom, kedy podľa jej názoru krajský súd nesprávne pretransformoval jej žiadosť o revíziu napadnutého rozhodnutia žalovanej v intenciách § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení na konanie o nároku podľa § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, kasačný súd uvádza, že vzhľadom na právoplatné administratívne rozhodnutie prvého stupňa žalovanej zo dňa 16. mája 2014, č. 18578-5/2014/BA vo veci priznania nároku žalobkyne na úrazovú rentu v dôsledku choroby z povolania, vrátane ním určenej miery poklesu pracovnej schopnosti žalobkyne na 50 % (pozn. súdu rozhodnutie, ktoré nie je predmetom súdneho prieskumu v tu prejednávanej veci), postupovala žalovaná aj správny súd správne, keď ďalšiu žiadosť žalobkyne o opätovné posúdenie nároku na úrazovú rentu zo dňa 30. júna 2016 posúdili v intenciách § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Postupom podľa § 112 ods. 1 zákona o sociálnom poistení sa nemožno domáhať zrušenia, resp. zmeny právoplatného

Už NS SR v zrušujúcom rozsudku (v bode 33.) jednoznačne skonštatoval, že pre tento účel bolo potrebné žalobkyňou preukázať zhoršenie jej zdravotného stavu v dôsledku choroby z povolania. Realizované opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobkyne v novom administratívnom konaní, a to posudkovými lekármi pobočky žalovanej a následne odvolacím posudkovým lekárom žalovanej, v lekárskych posudkoch zo dňa 22. apríla 2020 a následne zo dňa 10. septembra 2022 preukazuje, že obaja posudkoví lekári pri posudzovaní zmeny zdravotného stavu žalobkyne vychádzali aj z prepúšťacích správ, z odborných lekárskych nálezov z odborných lekárskych vyšetrení predložených žalobkyňou ku konaniu o uplatnenom nároku (pozn. súdu t.j. pred vydaním rozhodnutia žalovanej zo dňa 16. mája 2014), datovanými počnúc od roku 2012, hlásením choroby z povolania september 2013, cez prepúšťaciu správu Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie LF UK a UNB od 06. júna 2016 do 10. júna 2016, po prepúšťaciu správu UNB Kliniky pracovného lekárstva a toxikológie od 03. júna 2019 do

66. S prihliadnutím na vyššie uvedené a skutočnosť, že zhoršenie zdravotného stavu sťažovateľky nebolo z lekárskych záznamov doplnených o nové dokazovanie v administratívnom konaní preukázané, a s prihliadnutím na sťažovateľkou uplatnenú novú žiadosť o opätovné posúdenie jej nároku na výplatu úrazovej renty s ohľadom na stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti na 50 % a tomu zodpovedajúcu povinnosť preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a jej výplatu, kasačný súd súhlasne s názorom správneho súdu konštatuje, že neboli splnené podmienky na zvýšenie sumy priznanej úrazovej renty v zmysle § 112 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.

charakteru. Do práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi a hodnotením dôkazov.

Správny súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku postupoval v zmysle zákonných pravidiel a z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, na základe akých konkrétnych skutkových okolností a dôkazov dospel správny súd k svojmu záveru, a akým spôsobom na skutkový stav daný v prejednávanej veci aplikoval relevantné ustanovenia právnych predpisov.

68. Záverom preto kasačný súd konštatuje, že správny súd v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite odôvodnil vecnú správnosť a zákonnosť rozhodnutí žalovanej, ktorými rozhodovala o opätovnej žiadosti sťažovateľky o posúdenie jej skôr priznanej úrazovej renty a jej výške a vysporiadal sa s jej námietkami obsiahnutými v jej správnej žalobe s uvedením podrobných dôvodov, pre ktoré jej nie je možné zvýšiť priznanú úrazovú rentu s ohľadom na správne stanovenú mieru poklesu pracovnej schopnosti na 50 %.

70. O náhrade trov kasačného konania vo vzťahu k žalovanej bolo rozhodnuté podľa § 168 a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Žalovaná ako úspešná účastníčka má právo na náhradu trov kasačného konania, súd jej však náhradu nepriznal, pretože neboli splnené podmienky na aplikáciu § 168. Žalobkyňa ako neúspešný účastník kasačného konania nemá právo na náhradu jej trov (§ 167 ods. 1 SSP a contrario v spojení s § 467 ods. 1 SSP).

V Bratislave dňa 30. januára 2025