6Ssk/43/2024

1. Správny súd v Košiciach (ďalej len „správny súd“) rozsudkom zo dňa 20. decembra 2023, č. k. PO-7Sa/24/2022-45 postupom podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) zamietol správnu žalobu žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 53206-3/2022-BA zo dňa 31. októbra 2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov č. 700-2712064817-GC04/17 zo dňa 23. augusta 2017 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým pobočka žalovaného podľa § 144 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) predpísala žalobcovi za obdobie január 2009 až jún

20. decembra 2023, č. k. PO-7Sa/24/2022-45 (ďalej len „napadnutý rozsudok“) žalobu zamietol, pričom vychádzal z nasledovných skutočností: (i) žalobca bol držiteľom licencie č. L1A/PO/0533/05 na výkon samostatnej zdravotníckej praxe s platnosťou od 4. novembra 2005 do 24. marca 2022; (ii) od 1. júla 2008 je žalobca zamestnancom spoločnosti GIN, s.r.o.

2015; (v) žalobca bol v období od 1. januára 2009 do 30. júna 2010 samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť a odvádzať poistné, avšak túto povinnosť si podľa skutkového a právneho stavu veci zisteného ku dňu 23. augusta 2017 nesplnil vôbec; (vi) žalobca v správnej žalobe namietal premlčanie práva prvostupňového správneho orgánu predpísať poistné, tvrdiac, že zo žiadneho ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. nevyplýva, že by začatím prvostupňového konania alebo vydaním prvostupňového rozhodnutia došlo k spočívaniu premlčacej lehoty určenej v § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; (vii) žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžso/28/2016 zo dňa 25. januára 2018 a sp. zn. 9Sžsk/33/2020 zo dňa 30. júna 2021, z ktorých vyplýva, že nie je rozhodujúce, či žalobca v rámci administratívneho konania o predpísaní poistného, respektíve v rámci konania pred súdom podal alebo nepodal námietku premlčania.

dovolá. Zároveň však podľa § 144 ods. 1 citovaného zákona Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné vždy, ak ho táto osoba neodviedla vôbec alebo v nesprávnej sume. Citované ustanovenie teda nenormuje, že by Sociálna poisťovňa nemala predpísať poistné len preto, že uplynula premlčacia doba podľa § 147, ako to ustanovuje napríklad § 87 ods. 1 Trestného zákona.

h) citovaného zákona, v zmysle ktorého tak dôjde na základe rozhodnutia o uznaní námietky premlčania dlžníka. Práve citované ustanovenie jednoznačne normuje, že pohľadávka Sociálnej poisťovne na poistnom alebo na penále môže zaniknúť až vtedy, keď dlžník urobí voči nej prejav, z ktorého vyplynie jeho vôľa namietnuť premlčanie.“; (iii) poukázal na

rozsudok

Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) sp. zn. 7Ssk/5/2022 zo dňa 13. októbra 2023 je predpísanie poistného úkon organizačnej zložky žalovaného, ktorým určuje osobe povinnej odviesť poistné výšku tohto poistného. Pokiaľ ide o určenie lehoty na plnenie, žiadne zákonné ustanovenie neviaže plynutie tejto lehoty na právoplatnosť, takže tá môže uplynúť aj skôr, než sa rozhodnutie stalo právoplatným; (iv) vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd uzavrel, že „ ... premlčanie práva predpísať poistné neznamená, že by uplynutím premlčacej doby zanikala pohľadávka žalovaného na poistné a jeho právo predpísať ho. Až vznesením námietky premlčania sa organizačná zložka žalovaného môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia voči povinnej osobe.“. 4. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa ustanovenia § 167 ods. 1 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

5. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca kasačnú sťažnosť zo dňa 11. februára 2024, pričom dôvod kasačnej sťažnosti vymedzil slovami, že „ ... Správny súd v Košiciach rozhodol nesprávne a nezákonne, a to na základe nesprávneho právneho posúdenia veci...“. Uviedol, že napadnutý rozsudok je založený na nasledovných dvoch záveroch: (i) premlčanie podľa § 147 zákona č. 461/2003 Z. z. nemá účinky preklúzie a žalovaný sa premlčaním môže zaoberať len na základe námietky premlčania dlžníka a (ii) poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním rozhodnutia. 6. Uvedené závery žalobca namietal, pričom v súvislosti s prvým poukázal na odlišné stanovisko sudcov Príbelskej a Fečíka k rozsudku Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 a ďalej predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení § 151 ods. 1 písm. g) a h), § 147 ods. 1 a § 147 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.. V súvislosti s druhým záverom žalobca predostrel vlastnú interpretáciu ustanovení § 209 ods. 3, § 213 ods. 2 a § 149 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. tvrdiac, že „ ... rozhodnutie vo veci predpísania poistného nemôže nadobudnúť vykonateľnosť skôr, ako nadobudne právoplatnosť, nakoľko opak by bol v rozpore so suspenzívnym účinkom odvolania. Z uvedeného vyplýva, že aj keď zákon výslovne neviaže plynutie lehoty na plnenie na právoplatnosť rozhodnutia, všade tam, kde je s odvolaním spojený suspenzívny účinok odvolania, je plynutie lehoty na plnenie závislé od právoplatnosti rozhodnutia, čo potvrdzuje aj znenie § 147 ods. 3.“ 7. V záverečnej časti kasačnej sťažnosti žalobca žiadal aby najvyšší správny súd rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 8. Ku kasačnej sťažnosti sa podaním zo dňa 15. marca 2024 vyjadril žalovaný. Uviedol, že pri predpísaní poistného žalobcovi, ako samostatne zárobkovo činnej osoby, postupoval v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z.. Zdôraznil, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nevzniesol námietku premlčania. Poukázal na rozsudok Veľkého senátu najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1SVs/5/2022 z 27. septembra 2023 a závery z neho vyplývajúce. Záverom navrhol, aby najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť zamietol ako nedôvodnú. 9. Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi (jeho právnemu zástupcovi) doručené dňa 30. marca 2024 na vedomie.

10. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalobca) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná. 11. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 12. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 13. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd zamietol správnu žalobu žalobcu. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 3 vyššie. 14. Najvyšší správny súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, že posúdenie charakteru lehoty podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. (ktoré je kľúčové pre rozhodnutie v prejednávanej veci) bolo rozhodné aj pre senát najvyššieho správneho súdu, ktorý uznesením sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022 postúpil otázku, či na premlčanie práva predpísať poistné má Sociálna poisťovňa prihliadať bez vznesenej námietky premlčania, veľkému senátu najvyššieho správneho súdu. 15. Veľký senát najvyššieho správneho súdu vo veci opísanej v predchádzajúcom bode rozhodol rozsudkom sp. zn. 1SVs/5/2002 z 27. septembra 2023. V jeho úvodnej časti (odkazujúc na predkladajúce uznesenie sp. zn. 9Sžsk/83/2020 z 30. marca 2022) poukázal na rozdielnu rozhodovaciu prax v otázke normovania premlčania resp. preklúzie ustanovením § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. V podstatnom (čo sa týka rozdielnosti rozhodovacej praxe) dôvodil, že najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 3 Szd 1/2010 zo 7. decembra 2010 vyslovil, že sa nepremlčiava samo poistné (v tam riešenom prípade na zdravotné poistenie podľa zákona č. 273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní), ale procesné právo poisťovne predpísať ho, ktoré premlčaním zanikne. Na toto premlčanie musí poisťovňa prihliadnuť ex offo, ak právny predpis vyslovene neustanovuje, že sa naň prihliada len na námietku dlžníka. Podobný názor vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. 10 Sžso 43/2013. V ďalšom rozsudku sp. zn. 7 Sžso 9/2010 z 9. júna 2011 však najvyšší súd vyslovil, že na premlčanie práva (na predpísanie poistného) sa prihliada len na námietku a bez nej správne orgány nie sú povinné skúmať premlčanie práva. Ak taká námietka v správnom konaní nebola vznesená, nemôže na ňu prihliadať ani súd prvého stupňa. Rozsudok sp. zn. 7 Sžso 28/2016 z 25. januára 2018, z ktorého vychádzal aj krajský súd, opäť dospel k názoru, že premlčanie v zmysle zákona č.

sa premlčanie ustanovuje v netypickej situácii (napr. § 114 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorý upravuje premlčanie nároku na dávku). Na rozdiel od § 85 Daňového poriadku (č. 563/ 2009 Z. z.) a § 60 Colného zákona (č. 199/2004 Z. z.), ktoré vyslovene vyžadujú, aby sa dlžník premlčania dovolal, zákon č. 461/2003 Z. z. takéto ustanovenie neobsahuje [ďalej citovaným ustanovením § 151 ods. 2 písm. h) tohto zákona sa najvyšší súd nezaoberal]. Žalovaná tak musí na premlčanie prihliadať aj bez námietky dlžníka. Platiteľ však môže dlžné poistné dobrovoľne zaplatiť a také plnenie nie je bezdôvodným obohatením žalovanej.

147 ods. 3 a § 149 ods. 2 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. potom takisto rozlišujú medzi rozhodnutím o „predpísaní“ poistného a právoplatnosťou tohto rozhodnutia. Z uvedenej úpravy možno usudzovať, že poistné nie je predpísané až právoplatnosťou rozhodnutia, ale už vydaním tohto rozhodnutia voči povinnej osobe (v podobnom zmysle rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9 Sžsk 84/2019). Ak teda prvostupňové rozhodnutie nebolo vydané voči povinnej osobe pred uplynutím desaťročnej lehoty upravenej v § 147 ods. 1 cit. zák., môže táto osoba uplatniť námietku premlčania v odvolaní proti tomuto rozhodnutiu alebo kedykoľvek počas odvolacieho konania (pokiaľ ju už neuplatnila skôr). Len čo však toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť (§ 213 ods. 1), nastupuje namiesto toho podľa § 147 ods. 3 cit. zák. nová šesťročná premlčacia lehota na vymáhanie už predpísaného poistného.“.

Naopak, znamená to, že osoba povinná odviesť poistné môže po uplynutí tejto doby namietnuť premlčanie tohto práva vo vzťahu k poistnému, ktoré do uplynutia tejto doby nebolo predpísané (hoci aj neprávoplatne vydaným) rozhodnutím pobočky Sociálnej poisťovne. Až vznesením takejto námietky sa organizačná zložka žalovanej [pobočka v rámci autoremedúry podľa § 217 ods. 1 alebo ústredie ako odvolací orgán podľa § 179 ods. 1 písm. b) cit. zák.] môže začať zaoberať otázkou, či sa právo predpísať poistné premlčalo. Len čo podľa § 151 ods. 2 písm. h) zákona č. 461/2003 Z. z. takúto námietku premlčania svojím rozhodnutím právoplatne uzná, otvorí sa tým podľa § 150 ods. 2 v spojení s § 151 ods. 3 a 5 cit. zák. cesta k odpísaniu a zániku pohľadávky žalovanej na poistné, ktoré je tým dotknuté.

Ich použiteľnosť však nevyplýva len z tohto odkazu, ale umocňuje ju okolnosť, že aj penále je podľa § 148 ods. 1 cit. zák. pohľadávkou Sociálnej poisťovne, a tak aj naň sa priamo vzťahuje citované ustanovenie § 151 ods. 2 písm. h) uvedeného zákona.“.

Táto skutočnosť (ktorá bola jadrom odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu) teda viedla najvyšší správny súd k rozhodnutiu tak, ako je uvedené v jeho výrokovej časti. 19. Z dôvodov uvedených vyššie sa najvyšší správny súd nestotožnil s námietkami žalobcu voči napadnutému rozsudku správneho súdu uvedenými v kasačnej sťažnosti. Podanú kasačnú

v súlade s § 467 ods. 1 v spojení s § 168 SSP. 21. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.