6Ssk/43/2025

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 15. novembra 2024, č. k. 27Sas/6/2024-36 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 50865-2/2023-BA zo dňa 27. novembra 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 5458/2023-ZV-DvN zo dňa 6. októbra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzali nasledovné skutočnosti, ktoré správny súd v konštatačnej časti napadnutého rozsudku v podstatnom zhrnul, považujúc ich za relevantné: (i) žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 5. septembra 2022; (ii) žalobcovi bol rozhodnutím č. 5485/2022-ZV-DvN zo dňa 25. októbra 2022 priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu od 5. septembra 2022 na obdobie šiestich mesiacov; (iii) keďže však mal žalobca nárok na rodičovský príspevok v období od 1. marca 2020 do 30. septembra 2022, rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022; (iv) následne po vyplatení dávky v nezamestnanosti za podporné obdobie žalovaný zistil, že žalobca poberal od 1. januára 2023 rodičovský príspevok; (v) rodičovský príspevok bol žalobcovi priznaný spätne na základe žiadosti zo dňa 3. júla 2023;

4. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že zistil, že v období od 1. januára 2023 do 30. marca 2023 bol žalobcovi vyplácaný rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, avšak žalobca túto skutočnosť prvostupňovému správnemu orgánu neoznámil, čím sa dávka v nezamestnanosti vyplatená žalobcovi za obdobie od 1. januára 2023 do 30. marca 2023 stala dávkou neprávnom vyplatenou. 5. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „§ 236 ods. 1 písm. a) zákona“ nahradil slovami „§ 236 ods. 1 písm. b) zákona“ a v ostatnom

nedostatočne odôvodnil preskúmavané rozhodnutie, nakoľko neuviedol konkrétne dôvody, prečo sa odmietol zaoberať námietkami žalobcu v podanom odvolaní; (ii) namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, dôvodiac, že k vyplácaniu dávky v nezamestnanosti došlo na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. októbra 2022, pričom k posúdeniu nároku na vyplácanie rodičovského príspevku došlo až po viac ako 8 mesiacoch po tomto rozhodnutí a po podaní žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok; (iii) ďalej tvrdil, že poberanie dávky v nezamestnanosti, ktorú mu žalovaný vyplácal v súlade s príslušnými právnymi predpismi, bolo dôvodné; (iv) poukázal na ustanovenie § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; (v) v súvislosti so svojou žiadosťou o rodičovský príspevok uviedol, že nežiadal priznať rodičovský príspevok spätne a zamestnankyňu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oboznámil s poberaním dávky v

. . žalobkyňa v období od 01.01.2023 do 30.03.2023 poberala rodičovský príspevok priznaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pričom dávka v nezamestnanosti priznaná a vyplatená žalovanou, bola žalobkyni vyplatená za podporné obdobie šiestich mesiacov od 01.10.2022 do 30.03.2023.

obdobie, v ktorom poberala dávku v nezamestnanosti, jej bude táto dávka vyplatená neprávom. Správny súd však nemal dôvod na žiadne pochybnosti o tom, že v období od 01.10.2022 do 30.03.2023 žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti s vedomím, že táto jej právom patrí a bola jej vyplácaná v súlade so zákonom. V tomto období však žalobkyňa nemohla vedieť a ani zo žiadnych okolností predpokladať, že jej bude (spätne) priznaný a vyplácaný

bude vyplatená neprávom, túto úvahu správny súd nepovažoval za správnu, nakoľko v zmysle § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je relevantným časom pre vedomosť, resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke v nezamestnanosti je čas prijatia dávky v

príspevok v zmysle zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov až dňa 03.07.2023, teda v čase, keď žalobkyni už uplynulo podporné obdobie na výplatu dávky v nezamestnanosti (od 01.10.2022 do 30.03.2023) v zmysle zákona o sociálnom poistení.

8. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu.

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 10. decembra 2024, pričom dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). 10. V úvode kasačnej sťažnosti žalovaný zhrnul priebeh správneho konania, ako aj skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného rozhodnutia, sumarizoval aplikované právne predpisy a podstatu odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu. Následne žalovaný kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že „V čase, keď žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti musela vedieť, príp. musela z okolností predpokladať, že v prípade, ak jej za totožné obdobie bude priznaný a vyplatený aj rodičovský príspevok (o ktorý následne sama aktívne požiadala) bude jej dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom. Uvedené vyplýva jednak priamo zo zákona a jednak o tom informuje Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke. Okrem toho je nepochybné, že žalobkyňa vedela, že nie je možné súbežne poberať dávku v nezamestnanosti a rodičovský príspevok, pretože v predchádzajúcom období jej práve z dôvodu poberania rodičovského príspevku bola pozastavená výplata dávky v nezamestnanosti ...“; (ii) ďalej dôvodil, že v prípade príliš striktného výkladu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2003 Z. z. pri spätnom priznaní nároku na rodičovský príspevok by nebolo možné od príjemcu uvedených dávok vymáhať vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti; došlo by tak k rozporu s účelom dotknutých ustanovení zákona a súčasne k vytvoreniu priestoru pre zneužívanie sociálneho systému; (iii) žalovaný namietal nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti, v ktorej tento dôvodil, že z administratívneho spisu nie je preukázané, že by žalobca pri podaní žiadosti o rodičovský príspevok žiadal o priznanie tohto príspevku spätne; zdôraznil, že táto skutočnosť je právne irelevantná; rozhodujúce je, že rodičovský príspevok bol žalobcovi priznaný a vyplatený za obdobie od 1. januára 2023 do 30. marca 2023; (iv) ďalej zdôraznil, že pre príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je v konaní o rodičovskom príspevku poberanie dávky v nezamestnanosti žiadateľom o rodičovský príspevok právne irelevantnou skutočnosťou, nakoľko zákaz súbehu vyplácania rodičovského príspevku a dávky v nezamestnanosti je stanovený v § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého aplikácia patrí do kompetencie príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne; (v) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalovaný poukázal a bližšie analyzoval vybranú judikatúru najvyššieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Kasačná sťažnosť žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 12. februára 2025; žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

Podľa § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.), rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z., dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do troch rokov veku. 28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z., dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

30. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. 31. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok.

34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., konanie o rodičovskom príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba platiteľovi.

36. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z., o priznaní rodičovského príspevku, o zvýšení rodičovského príspevku a o zániku nároku na rodičovský príspevok podľa § 6 ods. 2 sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.

37. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem rozhodné posúdiť správnosť záveru správneho súdu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Pre posúdenie správnosti uvedených záverov [ktoré viedli správny súd k postupu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) v spojení s § 191 ods. 3] majú taktiež význam pokyny, resp. príkazy, ktoré správny súd adresoval správnym orgánom v bodoch 27 a 28 napadnutého rozsudku, konkrétne: (i) „Pokiaľ v ďalšom konaní žalovaná bude naďalej mať za to, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade so zisteným skutkovým stavom potrebným pre riadne posúdenie veci.“; a (ii) „V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy preukázať porušenie povinností uvedených v zákone o sociálnom poistení žalobkyňou.

V administratívnom spise sa nachádza údaj, kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok - 03.07.2023, pričom ani z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 12.09.2023 nemal správny súd preukázané, že o tento príspevok žalobkyňa žiadala spätne, teda, že bola naplnená dikcia § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení“. Práve formulácia citovaných imperatívov v spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku je rozhodná pre posúdenie relevancie dôvodov kasačnej sťažnosti artikulovaných žalovaným.

poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala mať vedomosť pri žiadaní o rodičovský príspevok, že pri spätnom priznaní rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku jej dávka v nezamestnanosti bude vyplatená neprávom, túto úvahu správny súd nepovažoval za správnu, nakoľko v zmysle § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je relevantným časom pre vedomosť, resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke v nezamestnanosti je čas prijatia dávky v nezamestnanosti. Za podstatné v prejednávanom prípade považoval správny súd ustálenie objektívnych skutočností, teda skúmanie okolností žalovanou, či žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že sa dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom.“.

Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti vrátiť dávku je teda vedomosť príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom. Správny súd pri interpretácii normy zvolil jej „lineárny“ (v zmysle príliš zjednodušujúci, resp. striktne jazykový) výklad, vychádzajúc (zjednodušene povedané) z úvahy, že pokiaľ príjemca poberal dávku v nezamestnanosti v čase, kedy sa mu ešte nevyplácal rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, nemohol príjemca vedieť (v danom relevantnom čase), že sa mu dávka (v nezamestnanosti) vypláca neprávom. Táto úvaha je však podľa najvyššieho správneho súdu nesprávna a odporuje ako samotnému zneniu aplikovanej normy, tak zmyslu a účelu ustanovenia § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., a to najmä vo svetle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z. (pozri časť III. B vyššie). 40.

Ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. však vylučuje (zjednodušene povedané) súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku. Ostatne túto skutočnosť žalobca nespochybňoval a správny súd ju považoval za nespornú. Žalobca teda mal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku, nakoniec, aj keby dôvodil, že túto vedomosť nemal, túto skutočnosť by bolo nutné prezumovať (prezumpcia znalosti zákona/obrátene ignorantia legis neminem excusat). Uvedený záver o tom, že mal žalobca vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku umocňuje i jeho predchádzajúca osobná skúsenosť, keď rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022 (viď bod 3

42. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. upravujúceho náležitosti žiadosti o rodičovský príspevok akcentujúc pritom tú skutočnosť, že náležitosťou takejto žiadosti nie je informácia o tom, či poberateľ žiada o tzv. „spätné“ vyplatenie. Na toto (rozumej spätné vyplatenie) má totiž rozhodný vplyv práve ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. upravujúce zánik nároku na rodičovský príspevok uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý

12.09.2023. Rovnako tak sa správny súd nezaoberal otázkou, prečo je v uvedenom dokumente obdobie poberania rodičovského príspevku vymedzené ako „od 01.01.2023 do 30.09.2025“ a aký má táto skutočnosť súvis so znením žiadosti žalobcu v kontexte s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 571/2009 Z. z.

44. Kasačný súd sa následne zaoberal aj žalovaným tvrdeným dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Tento kasačný súd vyhodnotil (rovnako ako predchádzajúci kasačný dôvod) ako opodstatnený. Najvyšší správny súd pritom len námatkovo poukazuje na (i) rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžsk/101/2018 z 29. októbra 2019, kde najvyšší súd judikoval, že „Je preto jednoznačne preukázané, že žalobca bez akýchkoľvek pochybností vedel, že ak bude jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v uvedenom období, bude považovaná za neoprávnenú a tiež rovnako vedel, že mu vznikne povinnosť predmetnú dávku

Za rozhodujúcu skutočnosť, zhodne s názorom krajského súdu považuje kasačný súd to, že žalobca musel vedieť, že od 01.09.2017 je zamestnaný a že mu z tohto dôvodu od 01.09.2017 dávka v nezamestnanosti nepatrí.“ (bod 22). Oba vyššie uvedené rozsudky vychádzali z právneho posúdenia relevantného aj pre prejednávanú vec.

rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 46. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

V Bratislave dňa 30. júna 2025