← Späť na vyhľadávanie
Najvyšší správny súd·Rozsudok·30. 6. 2025

6Ssk/43/2025

ECLI:SK:NSSSR:2025:0824100094.1

ZrušujeVracia na ďalšie konanie
Súd
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
Súd 1. inštancie
Správny súd v Banskej Bystrici
Sp. zn. 1. inštancie
27Sas/6/2024
IČS
0824100094
Zdroj
PDF ↗

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD., LL.M. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: D. F., narodená XX. K. XXXX, bytom A. XXX, A., právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát so sídlom Skuteckého 33, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29 augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 50865-2/2023-BA zo dňa 27. novembra 2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. 27Sas/6/2024-36 zo dňa 15. novembra 2024, takto

rozhodol:

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici, č. k. 27Sas/6/2024-36 zo dňa 15. novembra 2024 zrušuje a vec vracia Správnemu súdu v Banskej Bystrici na ďalšie konanie.

Odôvodnenie

I. Rozhodnutie správneho súdu a priebeh administratívneho konania

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) napadnutým rozsudkom zo dňa 15. novembra 2024, č. k. 27Sas/6/2024-36 (ďalej len „napadnutý rozsudok“), zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) rozhodnutie žalovaného č. 50865-2/2023-BA zo dňa 27. novembra 2023 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Zvolen (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) č. 5458/2023-ZV-DvN zo dňa 6. októbra 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) a vec podľa § 191 ods. 4 SSP vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

2. Prvostupňovým rozhodnutím prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca je podľa § 236 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) povinný vrátiť dávku (časť dávky) v nezamestnanosti za obdobie od 1. januára 2023 do 30. marca 2023 v celkovej sume 3543,60 Eur.

3. Vydaniu prvostupňového rozhodnutia predchádzali nasledovné skutočnosti, ktoré správny súd v konštatačnej časti napadnutého rozsudku v podstatnom zhrnul, považujúc ich za relevantné: (i) žalobca bol zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňom 5. septembra 2022; (ii) žalobcovi bol rozhodnutím č. 5485/2022-ZV-DvN zo dňa 25. októbra 2022 priznaný nárok na dávku v nezamestnanosti vo výške 50 % denného vymeriavacieho základu od 5. septembra 2022 na obdobie šiestich mesiacov; (iii) keďže však mal žalobca nárok na rodičovský príspevok v období od 1. marca 2020 do 30. septembra 2022, rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022; (iv) následne po vyplatení dávky v nezamestnanosti za podporné obdobie žalovaný zistil, že žalobca poberal od 1. januára 2023 rodičovský príspevok; (v) rodičovský príspevok bol žalobcovi priznaný spätne na základe žiadosti zo dňa 3. júla 2023;

(vi) prvostupňový správny orgán rozhodnutím č. 4900/2023-ZV-DvN zo dňa 12. septembra 2023 rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 1. januára 2023 do skončenia vyplácania rodičovského príspevku; (vii) zároveň žalobcu vyzval výzvou č. 4893/2023-ZV-DvN zo dňa 12. septembra 2023 na vrátenie neoprávnene vyplatenej dávky v sume 3543,60 Eur. Následne prvostupňový správny orgán rozhodol tak, ako je uvedené v bode 2 vyššie.

4. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že zistil, že v období od 1. januára 2023 do 30. marca 2023 bol žalobcovi vyplácaný rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, avšak žalobca túto skutočnosť prvostupňovému správnemu orgánu neoznámil, čím sa dávka v nezamestnanosti vyplatená žalobcovi za obdobie od 1. januára 2023 do 30. marca 2023 stala dávkou neprávnom vyplatenou. 5. Žalobca napadol prvostupňové rozhodnutie odvolaním, o ktorom rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím tak, že zmenil výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že slová „§ 236 ods. 1 písm. a) zákona“ nahradil slovami „§ 236 ods. 1 písm. b) zákona“ a v ostatnom

odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný preskúmavané rozhodnutie v podstatnom odôvodnil tým, že (i) žalobca konal v rozpore s § 227 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., keď neoznámil, že požiadal o rodičovský príspevok, hoci v čase podania tejto žiadosti mu už bola vyplatená dávka v nezamestnanosti za celé podporné obdobie; (ii) ďalej dôvodil, že žalobca v čase podania žiadosti o rodičovský príspevok musel vedieť, že v prípade priznania a vyplatenia rodičovského príspevku spätne aj za obdobie, v ktorom poberal dávku v nezamestnanosti, mu bude táto dávka vyplatená neprávom; (iii) poukázal na viacero nekorektných údajov uvádzaných žalobcom; (iv) zdôraznil, že ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. vylučuje súbežné vyplácanie rodičovského príspevku a dávky v nezamestnanosti; (v) poukázal na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), týkajúce sa aplikácie ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. 6. Žalobca napadol preskúmavané rozhodnutie v podstatnom tvrdiac, že (i) žalovaný

nedostatočne odôvodnil preskúmavané rozhodnutie, nakoľko neuviedol konkrétne dôvody, prečo sa odmietol zaoberať námietkami žalobcu v podanom odvolaní; (ii) namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s podstatnou námietkou žalobcu ohľadom nesprávneho právneho posúdenia veci, dôvodiac, že k vyplácaniu dávky v nezamestnanosti došlo na základe rozhodnutia žalovanej zo dňa 25. októbra 2022, pričom k posúdeniu nároku na vyplácanie rodičovského príspevku došlo až po viac ako 8 mesiacoch po tomto rozhodnutí a po podaní žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok; (iii) ďalej tvrdil, že poberanie dávky v nezamestnanosti, ktorú mu žalovaný vyplácal v súlade s príslušnými právnymi predpismi, bolo dôvodné; (iv) poukázal na ustanovenie § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z.; (v) v súvislosti so svojou žiadosťou o rodičovský príspevok uviedol, že nežiadal priznať rodičovský príspevok spätne a zamestnankyňu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny oboznámil s poberaním dávky v

nezamestnanosti. 7. O správnej žalobe žalobcu rozhodol správny súd napadnutým rozsudkom tak, ako je uvedené v bode 1 vyššie. Správny súd v podstatnom svoje zrušujúce rozhodnutie (napadnutý rozsudok) odôvodnil tým, že (i) ako základné východisko (medzi účastníkmi nesporné) označil skutočnosť, že „ .

. . žalobkyňa v období od 01.01.2023 do 30.03.2023 poberala rodičovský príspevok priznaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pričom dávka v nezamestnanosti priznaná a vyplatená žalovanou, bola žalobkyni vyplatená za podporné obdobie šiestich mesiacov od 01.10.2022 do 30.03.2023.

Správny súd tiež uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že zákon o sociálnom poistení nepripúšťa súbežné vyplácanie dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých žalobkyňa mala nárok na výplatu rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku.“; (ii) následne správny súd artikuloval základné otázky relevantné pre rozhodnutie vo veci, a to, či žalobca poberal dávku, ktorá mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume a zároveň, či žalobca vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa dávka vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila; (iii) správny súd ďalej dôvodil, že „ Z administratívneho spisu nemal správny súd preukázané, že orgány verejnej správy dostatočne zistili skutkový stav potrebný pre záver o presvedčení, že takéto okolnosti, resp. podmienky pre uloženie povinnosti žalobkyni vrátiť dávku v nezamestnanosti v prejednávanom konaní nastali. Žalovaná v odôvodnení napadnutého rozhodnutia viackrát zopakovala, že žalobkyňa vedela, resp. z okolností musela predpokladať, že v prípade priznania a vyplatenia rodičovského príspevku spätne aj za

obdobie, v ktorom poberala dávku v nezamestnanosti, jej bude táto dávka vyplatená neprávom. Správny súd však nemal dôvod na žiadne pochybnosti o tom, že v období od 01.10.2022 do 30.03.2023 žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti s vedomím, že táto jej právom patrí a bola jej vyplácaná v súlade so zákonom. V tomto období však žalobkyňa nemohla vedieť a ani zo žiadnych okolností predpokladať, že jej bude (spätne) priznaný a vyplácaný

rodičovský príspevok. Následne však nastali skutočnosti, v zmysle ktorých (či už s vedomím alebo bez vedomia žalobkyne) sa dávka v nezamestnanosti stala neprávom vyplatenou dávkou v zmysle § 106 písm. d) zákona o sociálnom poistení .“; (iv) vychádzajúc z uvedeného správny súd uzavrel, že „Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala mať vedomosť pri žiadaní o rodičovský príspevok, že pri spätnom priznaní rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku jej dávka v nezamestnanosti

bude vyplatená neprávom, túto úvahu správny súd nepovažoval za správnu, nakoľko v zmysle § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je relevantným časom pre vedomosť, resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke v nezamestnanosti je čas prijatia dávky v

nezamestnanosti. Za podstatné v prejednávanom prípade považoval správny súd ustálenie objektívnych skutočností, teda skúmanie okolností žalovanou, či žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že sa dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom“; (v) v závere napadnutého rozsudku správny súd zdôraznil, že „Treba uviesť, že žalobkyňa požiadala o rodičovský

príspevok v zmysle zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov až dňa 03.07.2023, teda v čase, keď žalobkyni už uplynulo podporné obdobie na výplatu dávky v nezamestnanosti (od 01.10.2022 do 30.03.2023) v zmysle zákona o sociálnom poistení.

V administratívnom spise sa nachádza údaj, kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok - 03.07.2023, pričom ani z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 12.09.2023 nemal správny súd preukázané, že o tento príspevok žalobkyňa žiadala spätne, teda že bola naplnená dikcia § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení.“.

8. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému právo na ich úplnú náhradu.

II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej

9. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť zo dňa 10. decembra 2024, pričom dôvody kasačnej sťažnosti vymedzil odkazom na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) a na ustanovenie § 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). 10. V úvode kasačnej sťažnosti žalovaný zhrnul priebeh správneho konania, ako aj skutočnosti, ktoré predchádzali vydaniu prvostupňového rozhodnutia a preskúmavaného rozhodnutia, sumarizoval aplikované právne predpisy a podstatu odôvodnenia napadnutého rozsudku správneho súdu. Následne žalovaný kasačnú sťažnosť v podstatnom odôvodnil tým, že (i) uviedol, že „V čase, keď žalobkyňa poberala dávku v nezamestnanosti musela vedieť, príp. musela z okolností predpokladať, že v prípade, ak jej za totožné obdobie bude priznaný a vyplatený aj rodičovský príspevok (o ktorý následne sama aktívne požiadala) bude jej dávka v nezamestnanosti vyplatená neprávom. Uvedené vyplýva jednak priamo zo zákona a jednak o tom informuje Sociálna poisťovňa na svojej webovej stránke. Okrem toho je nepochybné, že žalobkyňa vedela, že nie je možné súbežne poberať dávku v nezamestnanosti a rodičovský príspevok, pretože v predchádzajúcom období jej práve z dôvodu poberania rodičovského príspevku bola pozastavená výplata dávky v nezamestnanosti ...“; (ii) ďalej dôvodil, že v prípade príliš striktného výkladu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 431/2003 Z. z. pri spätnom priznaní nároku na rodičovský príspevok by nebolo možné od príjemcu uvedených dávok vymáhať vrátenie neprávom vyplatenej dávky v nezamestnanosti; došlo by tak k rozporu s účelom dotknutých ustanovení zákona a súčasne k vytvoreniu priestoru pre zneužívanie sociálneho systému; (iii) žalovaný namietal nesprávnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku v časti, v ktorej tento dôvodil, že z administratívneho spisu nie je preukázané, že by žalobca pri podaní žiadosti o rodičovský príspevok žiadal o priznanie tohto príspevku spätne; zdôraznil, že táto skutočnosť je právne irelevantná; rozhodujúce je, že rodičovský príspevok bol žalobcovi priznaný a vyplatený za obdobie od 1. januára 2023 do 30. marca 2023; (iv) ďalej zdôraznil, že pre príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny je v konaní o rodičovskom príspevku poberanie dávky v nezamestnanosti žiadateľom o rodičovský príspevok právne irelevantnou skutočnosťou, nakoľko zákaz súbehu vyplácania rodičovského príspevku a dávky v nezamestnanosti je stanovený v § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorého aplikácia patrí do kompetencie príslušnej organizačnej zložky Sociálnej poisťovne; (v) v súvislosti s dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP žalovaný poukázal a bližšie analyzoval vybranú judikatúru najvyššieho súdu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný žiadal, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) podľa § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. 11. Kasačná sťažnosť žalovaného bola žalobcovi doručená dňa 12. februára 2025; žalobca sa ku kasačnej sťažnosti nevyjadril.

III. Právne posúdenie veci kasačným súdom

III. A Procesný postup kasačného súdu

12. Senát najvyššieho správneho súdu konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 SSP preskúmal prípustnosť kasačnej sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podal sťažovateľ (žalovaný) včas (§ 443 ods. 1 SSP), je prípustná (§ 439 SSP) a bola podaná oprávneným subjektom (§ 442 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a jednomyseľne dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná. 13. Najvyšší správny súd s ohľadom na § 455 SSP nepovažoval za potrebné nariadiť vo veci pojednávanie a rozhodol o kasačnej sťažnosti bez jeho nariadenia. Rozsudok bol vyhlásený verejne po oznámení dňa vyhlásenia v súlade s § 137 ods. 4 SSP. 14. Po preskúmaní napadnutého rozsudku a kasačnej sťažnosti, ako aj podkladového materiálu, najvyšší správny súd dospel k záverom, ktoré odôvodňuje v nasledovnom texte. 15. Predmetom kasačného konania v danej veci bol rozsudok správneho súdu, ktorým súd postupom podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) SSP zrušil preskúmavané rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie. Závery odôvodňujúce takýto postup sú vyjadrené v bode 1 až 8 vyššie.

III. B Aplikovateľné právne predpisy

16. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17.

Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 18. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 19. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 20.

Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 21. Podľa § 104 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky.

22. Podľa § 105 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. 23.

Podľa § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých sa mu vypláca rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení platnom v rozhodnom čase, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. 25.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom v rozhodnom čase (ďalej len „zákon č. 571/2009 Z. z.), rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu. 27.

Podľa § 3 ods. 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z., dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do troch rokov veku. 28. Podľa § 3 ods. 2 písm. b) zákona č. 571/2009 Z. z., dieťaťom podľa odseku 1 písm. a) je dieťa do šiestich rokov veku, ktoré má dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.

29. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., o rodičovskom príspevku rozhoduje a rodičovský príspevok oprávnenej osobe vypláca úrad práce, sociálnych vecí a rodiny príslušný podľa miesta jej pobytu (ďalej len „platiteľ“).

30. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok sa vypláca za celý kalendárny mesiac, aj keď sa podmienky nároku na tento príspevok splnili len za časť kalendárneho mesiaca. 31. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z., rodičovský príspevok sa vypláca mesačne pozadu, a to najneskôr do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom oprávnená osoba splnila podmienky nároku na rodičovský príspevok.

32. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., nárok na rodičovský príspevok za kalendárny mesiac zaniká uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý patril. 33. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z., nárok na rodičovský príspevok zaniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po kalendárnom mesiaci, v ktorom dieťa dovŕšilo vek podľa § 3 ods. 2.

34. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z., konanie o rodičovskom príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti alebo žiadosti podanej elektronickými prostriedkami podpísanej zaručeným elektronickým podpisom, ktorú podáva oprávnená osoba platiteľovi.

35. Podľa § 8 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z., žiadosť o rodičovský príspevok obsahuje meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, ak je pridelené, a adresu pobytu oprávnenej osoby a dieťaťa, na ktoré sa uplatňuje nárok na rodičovský príspevok. Na výzvu platiteľa oprávnená osoba doplní ďalšie nevyhnutné údaje potrebné na konanie o nároku na rodičovský príspevok.

36. Podľa § 8 ods. 5 zákona č. 571/2009 Z. z., o priznaní rodičovského príspevku, o zvýšení rodičovského príspevku a o zániku nároku na rodičovský príspevok podľa § 6 ods. 2 sa nevyhotovuje písomné rozhodnutie.

III. C Vymedzenie predmetu právneho posúdenia

37. V prejednávanej veci bolo pri aplikácii vyššie uvedených právnych noriem rozhodné posúdiť správnosť záveru správneho súdu, že rozhodnutia správnych orgánov vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci [§ 191 ods. 1 písm. e) SSP]. Pre posúdenie správnosti uvedených záverov [ktoré viedli správny súd k postupu podľa § 191 ods. 1 písm. c) a e) v spojení s § 191 ods. 3] majú taktiež význam pokyny, resp. príkazy, ktoré správny súd adresoval správnym orgánom v bodoch 27 a 28 napadnutého rozsudku, konkrétne: (i) „Pokiaľ v ďalšom konaní žalovaná bude naďalej mať za to, že došlo k naplneniu skutkovej podstaty uvedenej v § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, svoje rozhodnutie náležite odôvodní v súlade so zisteným skutkovým stavom potrebným pre riadne posúdenie veci.“; a (ii) „V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánov verejnej správy preukázať porušenie povinností uvedených v zákone o sociálnom poistení žalobkyňou.

Treba uviesť, že žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok v zmysle zákona o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov až dňa 03.07.2023, teda v čase, keď žalobkyni už uplynulo podporné obdobie na výplatu dávky v nezamestnanosti (od 01.10.2022 do 30.03.2023) v zmysle zákona o sociálnom poistení.

V administratívnom spise sa nachádza údaj, kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok - 03.07.2023, pričom ani z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 12.09.2023 nemal správny súd preukázané, že o tento príspevok žalobkyňa žiadala spätne, teda, že bola naplnená dikcia § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení“. Práve formulácia citovaných imperatívov v spojení s odôvodnením napadnutého rozsudku je rozhodná pre posúdenie relevancie dôvodov kasačnej sťažnosti artikulovaných žalovaným.

38. Kasačný súd považoval za korektné vymedzenie nesporných skutočností (teda skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, resp. namietané), tak ako ich správny súd nasledovne sumarizoval v bode 22 napadnutého rozsudku „Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobkyňa v období od 01.01.2023 do 30.03.2023 poberala rodičovský príspevok priznaný Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, pričom dávka v nezamestnanosti priznaná a vyplatená žalovanou, bola žalobkyni vyplatená za podporné obdobie šiestich mesiacov od 01.10.2022 do 30.03.2023. Správny súd tiež uvádza, že medzi účastníkmi konania nebolo sporné ani to, že zákon o sociálnom poistení nepripúšťa súbežné vyplácanie dávky v nezamestnanosti za dni, počas ktorých žalobkyňa mala nárok na výplatu rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku.“. Správny súd následne predniesol vlastnú interpretáciu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., ktorú zavŕšil jej reflexiou na prejednávanú vec slovami „Pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí

poukazovala na tú skutočnosť, že žalobkyňa mala mať vedomosť pri žiadaní o rodičovský príspevok, že pri spätnom priznaní rodičovského príspevku podľa zákona o rodičovskom príspevku jej dávka v nezamestnanosti bude vyplatená neprávom, túto úvahu správny súd nepovažoval za správnu, nakoľko v zmysle § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení je relevantným časom pre vedomosť, resp. predpoklad o neprávom vyplatenej dávke v nezamestnanosti je čas prijatia dávky v nezamestnanosti. Za podstatné v prejednávanom prípade považoval správny súd ustálenie objektívnych skutočností, teda skúmanie okolností žalovanou, či žalobkyňa vedela alebo musela vedieť, že sa dávka v nezamestnanosti vyplatila neprávom.“.

39. Kasačný súd sa však nestotožnil s vyššie uvedenou interpretáciou ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. v kontexte prejednávanej veci z nasledovných dôvodov. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

Rozhodnou skutočnosťou pre vznik povinnosti vrátiť dávku je teda vedomosť príjemcu (skutočná alebo predpokladaná) o tom, že mu dávka bola vyplatená neprávom. Správny súd pri interpretácii normy zvolil jej „lineárny“ (v zmysle príliš zjednodušujúci, resp. striktne jazykový) výklad, vychádzajúc (zjednodušene povedané) z úvahy, že pokiaľ príjemca poberal dávku v nezamestnanosti v čase, kedy sa mu ešte nevyplácal rodičovský príspevok podľa osobitného predpisu, nemohol príjemca vedieť (v danom relevantnom čase), že sa mu dávka (v nezamestnanosti) vypláca neprávom. Táto úvaha je však podľa najvyššieho správneho súdu nesprávna a odporuje ako samotnému zneniu aplikovanej normy, tak zmyslu a účelu ustanovenia § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z., a to najmä vo svetle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 571/2009 Z. z. (pozri časť III. B vyššie). 40.

Podľa ustanovenia § 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z. slúži dávka v nezamestnanosti (pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti) na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti.

Ustanovenie § 106 písm. d) zákona č. 461/2003 Z. z. však vylučuje (zjednodušene povedané) súbežné poberanie dávky v nezamestnanosti a rodičovského príspevku. Ostatne túto skutočnosť žalobca nespochybňoval a správny súd ju považoval za nespornú. Žalobca teda mal vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku, nakoniec, aj keby dôvodil, že túto vedomosť nemal, túto skutočnosť by bolo nutné prezumovať (prezumpcia znalosti zákona/obrátene ignorantia legis neminem excusat). Uvedený záver o tom, že mal žalobca vedomosť o nemožnosti súbežného poberania predmetnej dávky a rodičovského príspevku umocňuje i jeho predchádzajúca osobná skúsenosť, keď rozhodnutím č. 5724/2022-ZV-DvN zo dňa 4. novembra 2022 prvostupňový správny orgán rozhodol, že žalobca nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti v období od 5. septembra 2022 do 30. septembra 2022 (viď bod 3

vyššie). 41. Z dôvodov obdobných, ako sú opísané v predchádzajúcom bode, treba vychádzať aj z prezumpcie znalosti žalobcu o ustanoveniach zákona č. 571/2009 Z. z. Najvyšší správny súd preto vychádzal z predpokladu, že žalobca bol (je) znalý ustanovení (§ 3) zákona č. 571/2009 Z. z. osobitne vo vzťahu ku skutočnosti, či a kedy mu vznikol nárok na rodičovský príspevok a zároveň, že je znalý ustanovenia § 6 zákona č. 571/2009 Z. z. upravujúceho dôvody zániku nároku na rodičovský príspevok. Kasačný súd má za to, že žalobca v čase poberania dávky v nezamestnanosti vedel (resp. vedieť musel), či má nárok na rodičovský príspevok prípadne, či a kedy mu tento nárok zanikol/zanikne [či už z dôvodu podľa § 6 ods. 1 alebo § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 571/2009 Z. z.].

42. V súvislosti s vyššie uvedeným kasačný súd poukazuje na znenie ustanovenia § 8 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z. upravujúceho náležitosti žiadosti o rodičovský príspevok akcentujúc pritom tú skutočnosť, že náležitosťou takejto žiadosti nie je informácia o tom, či poberateľ žiada o tzv. „spätné“ vyplatenie. Na toto (rozumej spätné vyplatenie) má totiž rozhodný vplyv práve ustanovenie § 6 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z. upravujúce zánik nároku na rodičovský príspevok uplynutím šiestich mesiacov od posledného dňa v mesiaci, za ktorý

patril. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom kasačný súd považoval za nepodstatnú úvahu správneho súdu, ktorý dôvodil, že „V administratívnom spise sa nachádza údaj, kedy žalobkyňa požiadala o rodičovský príspevok - 03.07.2023, pričom ani z Potvrdenia o poberaní rodičovského príspevku zo dňa 12.09.2023 nemal správny súd preukázané, že o tento príspevok žalobkyňa žiadala spätne, teda že bola naplnená dikcia § 236 ods. 2 písm. b) zákona o sociálnom poistení.“. Nad uvedený rámec kasačný súd uvádza, že správny súd sa ostatne ani znením samotnej žiadosti žalobcu o rodičovský príspevok podrobnejšie nezaoberal, v podstate len vychádzal z dokumentu Potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku zo dňa

12.09.2023. Rovnako tak sa správny súd nezaoberal otázkou, prečo je v uvedenom dokumente obdobie poberania rodičovského príspevku vymedzené ako „od 01.01.2023 do 30.09.2025“ a aký má táto skutočnosť súvis so znením žiadosti žalobcu v kontexte s ustanovením § 3 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 571/2009 Z. z.

43. Abstrahujúc podstatu vyššie uvedeného najvyšší správny súd uzatvára, že pre posúdenie vedomosti žalobcu/príjemcu (či už vedomosti skutočnej alebo predpokladanej) o tom, že mu dávka v nezamestnanosti bola vyplatená neprávom, je rozhodné, či žalobca v čase poberania dávky v nezamestnanosti vedel, že má zároveň nárok na rodičovský príspevok a že v prípade, ak o neho požiada, bude mu tento vyplatený. Kasačný súd z tohto dôvodu považoval žalovaným uvádzaný dôvod kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP (správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci) za opodstatnený.

44. Kasačný súd sa následne zaoberal aj žalovaným tvrdeným dôvodom kasačnej sťažnosti podľa § 440 ods. 1 písm. h) SSP (správny súd sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu). Tento kasačný súd vyhodnotil (rovnako ako predchádzajúci kasačný dôvod) ako opodstatnený. Najvyšší správny súd pritom len námatkovo poukazuje na (i) rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 7Sžsk/101/2018 z 29. októbra 2019, kde najvyšší súd judikoval, že „Je preto jednoznačne preukázané, že žalobca bez akýchkoľvek pochybností vedel, že ak bude jeho žiadosti vyhovené, dávka v nezamestnanosti, ktorú poberal v uvedenom období, bude považovaná za neoprávnenú a tiež rovnako vedel, že mu vznikne povinnosť predmetnú dávku

vrátiť. Zároveň najvyšší súd zdôrazňuje, že v danej veci nejde o to, či žalobca zavinil súčasné vyplatenie dávky v nezamestnanosti a starobného dôchodku, ale o skutočnosť, že zákon č. 461/ 2003 Z.z. súbeh výplaty týchto dvoch dávok neumožňuje, o čom bol žalobca, takisto ako aj o povinnosti vrátiť dávku v nezamestnanosti, pokiaľ mu nepatrí, riadne poučený.“ (bod 32 in fine), resp. na (ii) rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/18/2019 z 27. júla 2020, v ktorom najvyšší súd dôvodil, že „Kasačný súd sa nestotožňuje ani so žalobcovou argumentáciou ohľadne jeho dobromyseľnosti v čase prijatia dávky a poukazuje na to, že žalobca vedel, že je od 01.09.2017 zamestnaný, a to túto vedomosť mal už aj v čase podania žiadosti o dávku v nezamestnanosti. Neobstoja žalobcove špekulácie o tom, kedy mu bola dávka vyplatená, ani kedy mu bolo oznámené vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie ani či žalovaná má v tlačive žiadosti kolónku na uvedenie budúceho zamestnania.

Za rozhodujúcu skutočnosť, zhodne s názorom krajského súdu považuje kasačný súd to, že žalobca musel vedieť, že od 01.09.2017 je zamestnaný a že mu z tohto dôvodu od 01.09.2017 dávka v nezamestnanosti nepatrí.“ (bod 22). Oba vyššie uvedené rozsudky vychádzali z právneho posúdenia relevantného aj pre prejednávanú vec.

45. Z dôvodov uvedených vyššie najvyšší správny súd napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude povinnosťou správneho súdu opätovne sa vecou dôsledne zaoberať, vyjadriť sa k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na prejednávanú vec, posúdiť zákonnosť rozhodnutia a postupu žalovaného v spojení s rozhodnutím a postupom prvostupňového správneho orgánu a vo veci opätovne

rozhodnúť. Svoje rozhodnutie aj riadne a presvedčivo odôvodní. 46. V novom rozhodnutí vo veci rozhodne správny súd aj o nároku na náhradu trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP). 47. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 prvá veta SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave dňa 30. júna 2025

Text rozhodnutia bol prevzatý z verejne dostupných úradných zdrojov. Rozhodnutie je úradným dokumentom.
Rozsudok 6Ssk/43/2025 – Najvyšší správny súd Slovenskej republiky | AI Pravnik