6Ssk/44/2022

Z odôvodnenia rozhodnutia odporkyne vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodla podľa § 237 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/2007 Z. z. (ďalej len „zákon o sociálnom poistení") na tom základe, že na evidenčnom liste dôchodkového poistenia vyhotovenom 11.09.2014 navrhovateľka potvrdila zánik povinného dôchodkového poistenia zamestnanca M. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., R. XXXX/XX (ďalej len „zamestnanec") dňom 31.08.2014 a vychádzajúc z takto potvrdenej skutočnosti bol odporkyňou na základe žiadosti zamestnanca od 01.09.2014 priznaný predčasný starobný dôchodok. Nesprávnym potvrdením skutočností rozhodujúcich pre nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku navrhovateľka zavinila, že sa dôchodok zamestnancovi poskytol neprávom, a to v období od 01.09.2014 do 31.12.2014 v sume 572,30 eur mesačne, hoci nepatril a v období od 01.01.2015 do 09.11.2015 v sume 577,60 eur mesačne, hoci nepatril.

31.08.2014. Krajský súd mal zároveň za preukázané, že v dôsledku tejto skutočnosti odporkyňa priznala zamestnancovi nárok na predčasný starobný dôchodok. Nesplnenie podmienky neexistencie zamestnania malo za následok neoprávnené vyplácanie predčasného starobného dôchodku. K argumentácii navrhovateľky, že vinou zamestnanca, ktorý požiadal o predčasný starobný dôchodok, ale jeho zamestnanie ďalej trvalo, krajský súd poukázal na žiadosť zamestnanca z 28.08.2014, ktorou žiadal predčasný starobný dôchodok priznať od 01.09.2014.

II. Proti rozsudku krajského súdu podala navrhovateľka v zákonnej lehote odvolanie, ktoré odôvodnila tým, že 1/ krajský súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ OSP), 2/ krajský súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ OSP) a 3/ rozhodnutie krajského súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ OSP).

Register poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia je vedený v elektronickej forme a overiť z neho skutočnosť rozhodnú pre priznanie dávky dôchodkového poistenia môže trvať nanajvýš niekoľko sekúnd. Odvolateľka je presvedčená, že ak by sa malo rozhodovať v súdnom konaní o akomkoľvek nároku navrhovateľky, ktorá si mohla overiť skutočnosti z vlastnej evidencie, a tak by neučinila, súd by takúto nečinnosť vykladal na jej ťarchu ako nedostatok jej odbornej starostlivosti. V predmetnom konaní však je táto skutočnosť vykladaná v prospech odporkyne, ktorá si mohla overiť, že zamestnanec je prihlásený v registri poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia ako zamestnanec navrhovateľky a že táto aj za neho odvádza poistné na sociálne poistenie. Ďalej sa nestotožnila s tvrdením, ktoré krajský súd uvádza v bode 28 rozsudku, kde uvádza, že sa o skutočnosti, že k ukončeniu poistenia zamestnanca nedošlo 31.08.2014, ale až 31.05.2015, a to z interného výstupu zo systému odporkyne dňa 14.11.2015 tak poznamenala, že odporkyňa predsa dokáže čerpať informácie z vlastného systému. Odvolateľka zároveň ako prílohu k

nezaoberal skutočnosťou, že storno odhlášky predstavuje u odporkyne bežnú prax a nevypočul ju ohľadom pridelenia konkrétneho svojho zamestnanca na komunikáciu so spoločnosťou s veľkým počtom zamestnancov, akou je aj navrhovateľka. Krajský súd nezisťoval, či sa bežne odhlášky zamestnancov vykonávajú neformálne tak, ako v posudzovanom prípade.

K údajnému „časovému" nesúladu pri založení e-mailu do osobnej zložky iného zamestnanca odvolateľ uviedol, že z kapacitných dôvodov uchováva fyzicky v mieste svojho sídla iba osobné zložky aktívnych, t.j zamestnaných zamestnancov, a to do konca kalendárneho roka, v ktorom ich pracovnoprávny vzťah zanikol. Následne sú odovzdané externej spoločnosti, ktorá vykonáva pre navrhovateľa archiváciu osobných spisov po zákonom stanovené archivačné lehoty.

Odvolateľ mal za to, že krajský súd nesprávne právne posúdil storno odhlášky zamestnanca. V súvislosti s uvedenou odvolacou námietkou poukázal na ustanovenie § 186 ods. 1 a ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Skutočnosť, že navrhovateľ pokračoval v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnancom, že za neho riadne a včas hradil odvody na sociálne poistenie nepochybne minimálne ako nepriamy dôkaz svedčí o tom, že navrhovateľ vykonal storno odhlášky zamestnanca elektronickou formou. Ak odporkyňa nepovažovala uvedený postup za dostatočný, bolo jej povinnosťou podľa § 186 ods. 4 zákona o sociálnom poistení poskytnúť navrhovateľke potrebnú súčinnosť na odstránenie prípadných nedostatkov. Odvolateľka znovu uviedla, že vykonanie storna odhlášky zamestnanca predstavovalo v rozhodnom čase a dodnes predstavuje bežnú prax, kedy sa zamestnávateľ dohodne so zamestnancom na zrušení právneho úkonu smerujúceho k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu. Postupuje sa tak preto, lebo pri zrušení úkonu smerujúceho k ukončeniu pracovnoprávneho vzťahu nevzniká nový pracovnoprávny vzťah, ale pokračuje jestvujúci pracovnoprávny vzťah. V takomto prípade sa preto vykonáva storno odhlášky a nie nová prihláška zamestnanca na sociálne poistenie. Odvolateľ na základe skutočností uvedených v odvolaní navrhol rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Odvolateľ si uplatnil trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

III. Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľky vyjadrila podaním z 29.03.2022. Trvala na zákonnosti napadnutého rozhodnutia a navrhla rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdiť.

Podľa § 492 ods. 1 SSP, konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 492 ods. 2 SSP, odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa § 250l ods. 1,2 OSP, podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Predmetom konania na najvyššom správnom súde bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne Číslo: XXX XXX XXXX X-L.. z 10. marca 2016, ktorým táto rozhodla podľa § 237 zákona o sociálnom poistení o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu 8238,48 eur na predčasnom starobnom dôchodku zamestnanca M. C., v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia. Z podkladov spisov najvyšší správny súd zistil, že M. C., bývalý zamestnanec navrhovateľky, dňa 24.04.2019 zomrel. Podľa § 237 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 555/

Krajský súd preskúmal aj dokumenty, ktoré navrhovateľ krajskému súdu dodatočne predložil. Najvyšší správny súd ako súd odvolací v predmetnej právnej veci považuje za potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry, najmä nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. II. ÚS 127/07-21, nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

Odvolací súd primárne preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci odvolacieho konania skúmal aj opravným prostriedkom napadnuté rozhodnutie odporkyne, najmä z toho pohľadu, či sa krajský súd vysporiadal so všetkými námietkami navrhovateľa uplatnenými v opravnom prostriedku a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Z obsahu spisov vyplynulo, že rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie, číslo XXX XXX XXXX X z 20.10.2014 bol bývalému zamestnancovi navrhovateľky M. C. priznaný predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 a § 82 zákona o sociálnom poistení od 01.09.2014. Nárok na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 zákona o sociálnom poistení nevzniká, ak poistenec ku dňu, od ktorého žiadal priznať predčasný starobný dôchodok, je povinne poistený ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba.

Nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku podľa § 67 ods. 5 zákona o sociálnom poistení poberateľovi zanikol z dôvodu, že od 18.09.2015 bol M. C. povinne dôchodkovo poistený ako zamestnanec; nárok na výplatu predčasného starobného dôchodku mu zanikol 10.10.2015. Opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu

Najvyšší správny súd ako súd odvolací zhodne ako krajský súd, ktorý konal a rozhodol podľa § 250l a nasl. OSP o opravnom prostriedku zamestnávateľa proti rozhodnutiu o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú sumu na predčasnom starobnom dôchodku zamestnanca mali z výsledkov vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ potvrdil, že dôchodkové poistenie zamestnanca M. C. zaniklo 31.08.2014. orňáka zaniklo 31.08.2014. Táto skutočnosť vyplynula aj z evidenčného listu dôchodkového poistenia z 11.09.2014, na ktorom navrhovateľ potvrdil, že obdobie dôchodkového poistenia zamestnanca M. C. trvalo od 02.10.2013 a zaniklo 31.08.2014. V súvislosti so skončením pracovného pomeru musí zamestnávateľ splniť niekoľko povinností, ktoré zamestnávateľovi vyplývajú jednak zo Zákonníka práce, ako aj zo zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Zo Zákonníka práce zamestnávateľovi vyplýva pri skončení pracovnej zmluvy napríklad povinnosť vydať pracovný posudok a zápočtový list. Po skončení pracovnoprávneho vzťahu je zamestnávateľ podľa zákona o sociálnom poistení

V prípade uvedenia nesprávnych údajov je pre zamestnávateľa potrebné poznať správny postup pri oprave chybne vyplneného Registračného listu fyzickej osoby - prihláška alebo Registračného listu fyzickej osoby - odhláška zamestnanca. Ak zamestnávateľ zistí, že na Registračnom liste fyzickej osoby - odhláška zamestnanca uviedol nesprávne údaje, je povinnosťou zamestnávateľa, aby priamo kontaktoval príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne, pretože Registračný list fyzickej osoby - odhlášku nie je možné opraviť elektronicky. Rovnako je potrebné priamo kontaktovať pobočku aj v prípade, ak na chybné údaje v Registračnom liste fyzickej osoby - odhláške príde až po tom, čo už zamestnanca odhlásil. V takom prípade zamestnávateľ písomne požiada pobočku o opravu údajov týkajúcich sa zániku poistného vzťahu zamestnanca (storno odhlášky). Z dôvodu, že zamestnanec navrhovateľa M. C. požiadal o predčasný starobný dôchodok od 01.09.2014, t.j. po skončení pracovného pomeru u navrhovateľa (dňom 31.08.2014), zamestnávateľ ho po skončení pracovného pomeru prostredníctvom registračného listu

Zodpovednosť v sociálnom poistení okrem poberateľa dávky sa vzťahovala a vzťahuje aj na príjemcu dávky, ktorý v danom prípade v roku 2019 zomrel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti najvyšší správny súd napadnutý rozsudok krajského súdu ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP a § 492 ods. 1, 2 SSP. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

V Bratislave dňa 29. júna 2023